Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-281-2018.pdf
PDF · 121.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/281/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: H. V., nar. XX.XX. XXXX, bytom X. K. XXX/XX, XXX XX V. X. Y., právne zastúpená: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom H. X, XXX XX B., proti žalovaným: 1/ C. F., nar. XX.XX. XXXX, bytom A. P. XX, XXX XX V. X. Y., 2/ E. F., nar. XX.XX. XXXX, bytom A. P. XX, XXX XX V. X. Y., obaja právne zastúpení: advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., IČO: 47 232 072, Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12.469,92 Eur, o odvolaní žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25C/36/2009-321 zo dňa 28.03.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým žalovaní v rade 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.441,75 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívania spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo výške 119/120-tín nachádzajúcom sa v k.ú. V. X. Y., ktoré sú uvedené Správou katastra Žilina na LV č. XXXX ako KNC parcela č. 644/1 o výmere 475 m2 vedené ako orná pôda, KNC parcela č. 644/6 o výmere 103 m2 vedená ako orná pôda, KNC parcela č. 644/7 o výmere 48 m2 vedená ako orná pôda a to 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,52%, p o t v r d z u j e.
V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní v rade 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.441,75 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívania spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo výške 119/120-tín nachádzajúcom sa v k.ú. V. X. Y., ktoré sú uvedené Správou katastra Žilina na LV č. XXXX ako KNC parcela č. 644/1 o výmere 475 m2 vedené ako orná pôda, KNC parcela č. 644/6 o výmere 103 m2 vedená ako orná pôda, KNC parcela 644/7 o výmere 48 m2 vedená ako orná pôda a to 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V zbytku súd žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaní v rade 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,52%. Žalobkyňa sa podanou žalobu zo dňa 03.03.2009 domáhala voči žalovaným v rade 1/ a 2/ súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 12.469,92 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod pre podanie žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaní v rade 1/ a 2/ spoločne bezdôvodne užívajú nehnuteľnosti k.ú. V. X. Y., ktoré sú vedené na LV č. XXXX, ako: KNC parcela č. 644/1 orná pôda o výmere 475 m2, KNC parcela č. 646/6 orná pôda o výmere 103 m2, KNC parcela č. 644/7 orná pôda o výmere 48 m2, ktoré sú podľa doloženého listu vlastníctva vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1-nina (neskôr v podiele 119/120-tin ).
Tým, že žalovaní v rade 1/ a 2/ bez právneho dôvodu spoločne užívajú vyššie uvedené nehnuteľnosti, vzniká na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej právnej zástupkyne, žalovaného v rade 1/ a 2/ a ich právneho zástupcu, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Žilina 25C/36/2009 a pripojenými spismi, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaní v rade 1/ a 2/ spoločne užívajú nehnuteľnosti k.ú. V. X. Y., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, KNC parcela č. 644/1 orná pôda o výmere 475 m2, KNC parcela č. 646/6 orná pôda o výmere 103 m2, KNC parcela č. 644/7 orná pôda o výmere 48 m2 približne od roku 1982 a to na základe súhlasu bývalej spoluvlastníčky L. Y., s ktorou L. Y. sa žalovaní v rade 1/ a 2/ dohodli, že tieto nehnuteľnosti im L. Y. časom odpredá. Predmetné nehnuteľnosti žalovaní v rade 1/ a 2/ spoločne užívajú ako je vyššie uvedené od roku 1982, v rokoch 1983 - 1984 postavili spoločne na uvedených nehnuteľnostiach drobné stavby. K samotnému nadobudnutiu vlastníckeho práva kúpou od L. Y. nikdy v prospech žalovaných v rade 1/ a 2/ nedošlo. V roku 2009 sa o uvedené nehnuteľnosti začala zaujímať žalobkyňa tvrdiac, že je výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností a že tieto nadobudla od L. Y.. V súvislosti s uvedeným začali žalovaní v rade 1/ a 2/ spochybňovať vlastnícke právo žalobkyne s odôvodnením, že oni dobre vychádzali s L. Y. a v prípade, že by previedla vlastnícke právo na žalobkyňu, že by ich o uvedenom informovala. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam v časti: Titul nadobudnutia bolo OSVEDČENIE VYHLÁSENIA O VYDRŽANÍ vlastníckeho práva Č. N 59/2006, Nz 4553/2006 zo dňa 07.02.2006 - Z 729/06-213-06 (uvedené na liste vlastníctva). Podkladom pre zápis vlastníctva žalobkyne v 1/1-nine bola NOTÁRSKA ZÁPISNICA N 59/2006, Nz 4553/2006 zo dňa 07.02.2006 vo forme OSVEDČENIA VYHLÁSENIA O VYDRŽANÍ, v zmysle § 63 zák. č. 323/92 Zb. v znení noviel a v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice je možné konštatovať, že na základe skutkového stavu uvedeného v notárskej zápisnici, predmetné parcely získala H. V. v roku 1966 darom od sestry svojho otca L. Y., ktorá ich získala od svojho otca S. V., ktorý predmetné parcely nadobudol v dávnej minulosti kúpou, resp. zámenou od podielových spoluvlastníkov a skutočností ďalej tam uvedených. Predmetné parcely boli vytvorené geometrickým plánom z časti pkn. parc. č. 242, zapísaných v pozemkovej knihe v protokole č. 309, v prospech C. H., E. F., B. H., S. J., H. R., H. Y., H. E., E. E., Z. H., E. L., E. J. a U. J.. Na základe predmetnej notárskej zápisnice bola žalobkyňa ako je vyššie konštatované zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. V. X. Y. ako výlučná vlastníčka opísaných nehnuteľností v 1/1-nine. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené KNC parcely užívajú žalobcovia v rade 1/ a 2/, žalobou zo dňa 03.03.2009 domáhala sa žalobkyňa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy spoločne a nerozdielne 12.469,92 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, za užívanie predmetných nehnuteľností, za posledné dva roky od podania žaloby. Podľa predloženého listu vlastníctva pre kat. úz. V. X. Y., LV č. XXXX sú parcele KNC parciel 644/1-orná pôda o výmere 475 m2, KNC parcela č. 646/6 orná pôda o výmere 103 m2, KNC parcela č. 644/7 orná pôda o výmere 48 m2 stále vedené v podiele 1/1-nina na žalobkyňu H. V.. V poznámke uvedeného listu vlastníctva je vykonaný zápis: Z 460/2016 - Rozsudok Okresného súdu v Žiline č. 6C/100/2009, Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. 6Co/646/2014 určuje, že do dedičstva po poručiteľke L. Y. r. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/120 k pozemkom C KN parc. č. 644/1 orná pôda o výmere 475 m2, C KN parc. č. 644/6 orná pôda o výmere 103 m2, C KN parc. č. 644/7 orná pôda o výmere 48 m2 - 135/16. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú zapísaní ako spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností vôbec. Z obsahu uvedeného zápisu však môžno konštatovať, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sú vedené na dvoch spoluvlastníkov a to na žijúceho spoluvlastníka - žalobkyňu H. V. v podiele 119/120-tín (na LV síce zapísané v 1/1-nine) a na nebohého spoluvlastníka L. Y. r. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX s podielom 1/120-tina. Žalobkyňa uvedené skutočnosti nespochybňovala, zastávala názor, že je spoluvlastníkom uvedených parciel len v rozsahu 119/120-tín. Pokiaľ vychádzame z vyššie uvedeného zápisu na liste vlastníctva s odkazom na § 7 písm. c/ zák. č. 162/1995 Z.z. a § 70 ods. 1/,2/ zák. č. 162/1995 Z.z. je vyššie uvedený zápis na liste vlastníctva hodnoverný, pretože v konaní sa nepreukázal opak. Vychádzajúc z listu vlastníctva kat. úz. V. X. Y., LV č. XXXX je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je podielový spoluvlastník vyššie opísaných nehnuteľností v podiele 119/120-tín, ktoré nehnuteľnosti užívajú spoločne žalovaní v rade 1/ a 2/ bez súhlasu žalobkyne. Žalovaným v rade 1/,2/ vzniká užívaním cudzej veci bezdôvodné obohatenie. Okresný súd konštatuje, že osoba žalobkyne ako vlastníčka vyššie opísaných nehnuteľností sa voči osobám nevlastníkov (žalovaných v rade 1/ a 2/) domáha podanou žalobou vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným v rade 1/,2/ spoločným užívaním cudzej veci. Pokiaľ je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou (neskôr spoluvlastníčkou) opísaných nehnuteľností a osoby žalobcov 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi (spoluvlastníkmi) opísaných nehnuteľností a žalovaní v rade 1/,2/ zasahujú do jej vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, má žalobkyňa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ ako vlastník (spoluvlastník) veci (pozemkov) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným 1/ a 2/ užívaním vecí
- pozemkov vo vlastníctve žalobkyne za žalované obdobie. Okresný súd zastáva názor, že pokiaľ sa ktokoľvek cíti byť vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností (spochybňuje vlastnícke právo žalobkyne v akomkoľvek rozsahu), má právo domáhať sa ochrany svojho práva na súde napr. určovacou žalobou, čo doposiaľ žiadna osoba neurobila. S poukazom na nespochybnenie zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva je potrebné vychádzať so zápisu vedeného na liste vlastníctva. K spisu doložila žalobkyňa ZNALECKÝ POSUDOK č. 238/2016 zo dňa 19.12.2016 znalca Ing. Jána Ďuriša, Y. XXX, z obsahu ktorého je možné zistiť, že nájom (a tým pádom aj bezdôvodné obohatenie) predstavuje po rokoch: a/ 2007 (od 03.03.2007) za 1m2 celkove 1,968 Eur/rok, b/ 2008 za 1m2 celkove 1,971 Eur/rok, c/ 2009 (do 03.03.2009) celkove 1,934 Eur/rok. Určenie výšky nájomného od 03.03.2007 do 03.03.2009 a tým pádom aj bezdôvodného obohatenia) nebol žiadnou stranou v spore v priebehu konania spochybnené. Celkove bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 2.462,27 Eur, z čoho 119/120-tín predstavuje 2.441,75 Eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Okresný súd Žilina rozhodol tak, že zaviazal žalovaných 1/,2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.03.2007 do 03.03.2009 vo výške 2.441,75 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. K predmetu veci okresný súd dodal, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala súdneho výroku, ktorým výrokom by súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ k úhrade sumy 12.469,92 Eur. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou v sume 9.448,46 Eur súd konanie o zaplatenie 9.448,46 Eur zastavil. Keďže súd priznal žalovanej nárok na bezdôvodné obohatenie do výšky 2.441,75 Eur, súd v zostávajúcej časti žalobu žalobkyne nad rámec priznaného zamietol. Vzhľadom na 60,52% úspech v spore žalovaných v rade 1/ a 2/, súd o trovách konania rozhodol tak, že priznal náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni vo výške 60,52%.
2. Proti rozsudku okresného súdu do výroku o trovách konania podala odvolanie žalobkyňa s odôvodnením, že v nadväznosti na ustanovenia § 251, § 255, § 256 a § 257 CSP v osobitných prípadoch CSP pripúšťa, aby súd nárok na náhradu trov konania strane, ktorá bola hoci aj pomerne úspešnejšia nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách konania je nutné vychádzať vždy z konkrétnych okolností prejednávanej veci. V uvedenom prípade žalobkyňa nepodala svoj návrh bezdôvodne, ale táto sa domáhala ochrany svojich práv cestou súdu, a to dôvodne. Žalobkyňa tiež počas konania navrhovala niekoľkokrát mimosúdne riešenie sporu. Celé konanie prebehlo za účinnosti O.s.p., pričom O.s.p. v ustanovení § 142 ods. 3 upravoval možnosť priznať účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V uvedenom prípade rozhodnutie nepochybne záviselo od posúdenia odbornej otázky, a to od ocenenia predmetu sporu. Žalobkyňa má za to, že súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na osobité okolnosti sporu, využiť sudcovské moderačné právo, ktorého použitie mu zákon umožňuje a s poukazom na § 257 CSP, žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznať. Žalobkyňa tiež poukazuje na zavinenie odročenia pojednávania zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Žilina 25C/36/2009-321 zo dňa 28.03.2018, v časti výroku o trovách konania, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie aj žalovaní v rade 1/ a 2/ a to proti výroku, ktorým ich okresný súd zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 2.441,75 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vo výške 119/120- tín. V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bola uložená povinnosť prvoinštančného súdu doplniť dokazovanie tak, aby získal dostatočný skutkový základ pre zákonné rozhodnutie. Po vrátení veci sa uskutočnilo na súde prvého stupňa dňa 28.03.2018 jediné pojednávanie, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok. Súd nerešpektoval povinnosť doplniť dokazovanie. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ na pojednávaní navrhol preveriť opodstatnenosť vlastníckeho práva žalobkyne v podiele 119/120 a vypočuť aj osoby, ktoré sa môžu vyjadriť k veci. Súd tieto návrhy na dokazovanie zamietol. Žalovaní v rade 1/ a 2/ predovšetkým namietajú, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné s absenciou náležitostí odôvodnenia rozsudku vyplývajúcich z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ súd vlastnícke právo žalobkyne považoval za nadobudnuté a nespochybniteľné na základe zápisu na LV č. XXXX záznamom, ide o nesprávne právne posúdenie veci. Napadnutý rozsudok je arbitrárny, bez akéhokoľvek zistenia skutkového stavu, celý priebeh skutkového konania a rozhodnutia súdu je krajným porušením práva žalovaných na spravodlivé súdne konanie. S prihliadnutím k obsahu odvolania sú názoru, že v danej spornej veci je s prihliadnutím na rozsudok súdov oboch stupňov vo veci 6C/100/2009 bezpochyby preukázané, že žalobkyňa H. V. nie je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. V. X. Y. v podiele 119/120. Na základe uvedeného preto odvolaciemu súdu navrhujú,
aby sám rozhodol tak, že zmení rozsudok súdu prvej inštancie a žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne a prizná žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu.
4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Žalobkyňa uvádza, že odvolacie námietky žalovaných v rade 1/ a 2/ sú bez právnej relevancie. Žalobkyňa sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu vo vzťahu k uloženej povinnosti uhradiť žalobkyni sumu 2.441,75 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie sporných nehnuteľností. Žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. V. X. Y. v podiele 119/120-tín. Zápis vlastníckeho práva žalobkyne nebol spochybnený, pričom tvrdenie o užívaní nehnuteľnosti zo strany žalovaných je účelové. Práve žalovaní v rade 1/ a 2/ už v priebehu konania vo veci samej uviedli, že žalobkyňa im sľúbila odpredať jej patriaci spoluvlastnícky podiel, teda majú vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti užívajú neoprávnene. Žalobkyňa má za to, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolaciemu súdu navrhuje odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ ako nedôvodné zamietnuť.
5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili nasledovne. K vyjadreniu žalobkyne v kontexte so závermi súdu prvej inštancie, že zápis vlastníckeho práva žalobkyne na LV č. XXXX nebol doteraz spochybnený, uvádzajú že v rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 28.03.2018 ods. 25 je spomenuté, že zápis na liste vlastníctva sa považuje za hodnoverný pokiaľ sa nepreukáže opak a tiež poukazujú na podanie žalobkyne zo dňa 06.12.2017 a vyjadrenie právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28.03.2018, kde je toto ich tvrdenie vyvrátené. Za celý čas konania si žalovaní neuplatňovali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, necítili sa ich vlastníkmi. Žalovaní ako držitelia nehnuteľností mali právo namietať existenciu vlastníckeho práva žalobkyne, čo aj urobili. Určovacia žaloba, na ktorú ich odkázal súd, je v tomto prípade neprijateľná. Žalobkyňa nikdy nezískala pozemky darovacou zmluvou od poručiteľky L. Y., ani nesplnila podmienky vydržania, pozemky nikdy neužívala a tieto pozemky užíva dobromyseľne a nerušene minimálne po dobu 20 rokov Ing. C. F. s manželkou. V kontexte s ich odvolaním žalovaní v rade 1/ a 2/ navrhujú žalobný návrh žalobkyne zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovali odvolatelia aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.
12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
13. Z vykonaného dokazovania na okresnom súde bolo zistené, že predmetné nehnuteľnosti sú vedené na dvoch spoluvlastníkov a to na žijúceho spoluvlastníka - žalobkyňu H. V. v podiele 119/120-tín (na LV síce zapísané v 1/1-nine) a na nebohého spoluvlastníka L. Y. r. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX s podielom 1/120-tina. Žalobkyňa uvedené skutočnosti nespochybňovala, zastávala názor, že je spoluvlastníkom uvedených parciel len v rozsahu 119/120-tín.
14. V zmysle § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
15. Odborná literatúra zásadou hodnovernosti (materiálnou publicitou) chráni dôveru každého v správnosť údajov v katastri uvedených v § 7 katastrálneho zákona, alebo kto koná v dôvere v zápis v katastri je dobromyseľný, že tento zodpovedá skutočnému stavu veci. Zásada materiálnej publicity evidencie nehnuteľností spočíva v tom, že je prostriedkom právnej ochrany dôvery v evidenciu nehnuteľností, a tiež istoty a bezpečnosti trhových vzťahov pri nakladaní s nehnuteľnosťami. Znamená to, že ten, kto dobromyseľne postupuje s dôverou v obsah a úplnosť príslušnej evidencie nehnuteľností, v zásade nesmie v dôsledku toho utrpieť ujmu, resp. jeho postavenie musí byť čo najskôr vyjasnené a upevnené. Zásada materiálnej publicity má tak právotvorné účinky v tom zmysle, že pomáha presadeniu sa evidovaného stavu a právam proti stavu a právam neevidovaným, a oslabuje inak absolútne pôsobenie nárokov osôb oprávnených z vecných práv nezapísaných v evidencii nehnuteľností voči osobám, ktorých práva sú v tejto evidencii zapísané.
16. Ustanovenie § 70 katastrálneho zákona totiž zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku hodnovernosti a záväznosti, čo znamená, že údaje katastra možno považovať za hodnoverné a záväzné len dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Tento záver potvrdzuje aj dôvodová správa k návrhu katastrálneho zákona. Z povahy vyvrátiteľnej právnej domnienky však vyplýva, že dôkazom opaku sa rušia akékoľvek účinky, ktoré by táto domnienka vôbec mohla vyvolať, a to spätne od okamihu, kedy bol do katastra vpísaný. Účinky hodnovernosti a záväznosti údajov katastra, upravené v § 70 katastrálneho zákona sú preto len kategóriami skutkových, nie však právnych účinkov. Ich praktický význam tak spočíva v ich dôkaznej sile a umožňujú tým, ktorí tieto údaje používajú, odvolávať sa ne bez toho, aby ich museli dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.
17. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne keď vychádzal z listu vlastníctva kat. úz. V. X. Y., LV č. XXXX a mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je podielový spoluvlastník vyššie opísaných nehnuteľností v podiele 119/120-tín, ktoré nehnuteľnosti užívajú spoločne žalovaní v rade 1/ a 2/ bez súhlasu žalobkyne. Žalovaným v rade 1/,2/ vzniká užívaním cudzej veci bezdôvodné obohatenie. Okresný súd vypočítal celkové bezdôvodné obohatenie v sume 2.462,27 Eur, z čoho
119/120-tín predstavuje sumu 2.441,75 Eur, a preto vo výroku rozsudku zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.03.2007 do 03.03.2009 vo výške 2.441,75 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Na základe vyššie uvedeného toto rozhodnutie okresného súdu odvolací súd potvrdil ako vecne správne.
18. Čo sa týka náhrady trov konania okresný súd rozhodol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,52%. Svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na 60,52% úspech v spore žalovaných v rade 1/ a 2/, súd o trovách konania rozhodol tak, že priznal náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni vo výške 60,52%. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v nadväznosti na ustanovenia § 251, § 255, § 256 a § 257 CSP v osobitných prípadoch CSP pripúšťa, aby súd nárok na náhradu trov konania strane, ktorá bola hoci aj pomerne úspešnejšia nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách konania je nutné vychádzať vždy z konkrétnych okolností prejednávanej veci.
19. K uvedenému odvolací súd podotýka, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
20. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)
22. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
23. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)
24. Odvolací súd sa v medziach týchto úvah v plnom rozsahu stotožnil s priznaním nároku na náhrady trov konania žalovaným v rade 1/ a 2/ voči žalobkyni v rozsahu 60,52% (podľa pomeru úspechu vo veci). Odvolací súd po preskúmaní všetkých skutočností, vychádzajúc najmä z tvrdení strán sporu, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mala byť žalobkyňa zbavená povinnosti nahradiť žalovaným v rade 1/ a 2/ trovy konania v súlade s § 257 CSP, ktorá by jej bola uložená s ohľadom na výsledok sporu. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností a s ohľadom na to, že strany sporu sú zodpovedné za výsledok konania (§ 255 CSP), súd dospel k záveru, že nemožno považovať za spravodlivé, aby žalobkyňa bola oslobodená od povinnosti nahradiť trovy konania žalovaným v rade 1/ a 2/ a preto rozsudok okresného súdu v tejto časti potvrdil ako vecne správny.
25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. V prejednávanej veci podali odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaní. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná (výrok III.) Žalovaní v rade 1/ a 2/ tiež neboli v odvolacom konaní úspešní (výrok I.). Keďže s poukazom na vyššie uvedené nebolo možné ustáliť jednoznačný úspech, či neúspech tej ktorej sporovej strany, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)