Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/6/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., nar. XX.XX.XXXX bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J., pracovisko J., dieťa rodičov - matka: I. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa U., J. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A a otec: E. E., nar. X.XX.XXXX, adresa H. E. XX, zastúpený advokátom JUDr. Stanislav Brhel, so sídlom Hodonín, Masarykovo nám. 18, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 8P/198/2017-53 zo dňa 23.5.2018, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otca na maloletú F. zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 5.12.2017, výrokom II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 5.12.2017 do 31.5.2018 vo výške 234,84 Eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, výrokom III určil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/33/2012-88 zo dňa 21.5.2012 v časti bežného výživného otca na maloletú F. a výrok IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 26, § 62 ods. 1, 2 a 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2002 Z. z. o rodine, ako i § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z., ďalej . Vecne súd argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. F. bol podaný dôvodne, vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na strane maloletej, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov a táto zmena je závažnejšieho a výrazného významu. Súd mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného, teda mal. F. v súvislosti s jej prechodom do vyšších ročníkov, t.j. nástupom na prvý stupeň základnej školy. Maloleté pri poslednej úprave výživného mala 4 roky, pričom nenavštevovala ani materskú školu. V súčasnosti má takmer 10 rokov a je žiačkou 3. ročníka základnej školy, t.j. na prvom stupni. Rovnako vzrástli náklady na maloletú aj v súvislosti s jej zhoršeným zrakom (na pravom oku má 3 dioptrie), s čím sa zvýšili i náklady na okuliare a rovnako aj náklady na zubný strojček, nakoľko je potrebné zrovnať maloletej zuby, ktoré nerastú správne. V súvislosti s prechodom maloletej do vyšších ročníkov školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletej. Prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za

objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletého dieťaťa taktiež nastala zmena pomerov. Otec pri poslednej úprave výživného nepracoval bol bez príjmu, býval u priateľky v M. S. a jeho mesačné výdaje predstavovali asi 300,- Eur. Príjem jeho priateľky bol cca 20.000,- Kč. V súčasnosti pracuje v spoločnosti H. SK, s.r.o., J. ako obsluha čerpacej pumpy, v ktorej za obdobie posledných 12 mesiacov dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 429,78 Eur vrátane odmien. Teda otec je už zamestnaný a od februára 2018 došlo u otca k zvýšeniu zárobku na 447,- Eur v čistom. Aj v súčasnosti býva u priateľky v M. S. ktorej prispieva na domácnosť, pričom jej mesačný príjem je rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného. K zmene pomerov na strane otca v počte vyživovacích povinností nedošlo, otec má stále dve vyživovacie povinnosti a to k mal. P. U., ktorá ma 17 rokov a k mal. F.. Otec na pojednávaní uviedol, že jeho výdavky sú 100,- Eur na domácnosť, 100,- Eur strava, 50,- Eur úver, 750,- Kč výživné na mal. P., 80,- Eur výživné na mal. F. a 70 Eur na cigarety. Rovnako otec na pojednávaní uviedol, že predal svoj podiel na dome v H. E. za sumu 7.000,- Eur. Rovnako uviedol, že s družkou chovajú psov, pričom predávajú šteňatá za 2.500 - 3.000 Kč za jedno. Otec naviac požíva výhody od svojho zamestnávateľa, má služobný telefón a služobné vozidlo, ktorým cestuje do práce a späť. K výdavkom na úver a výdavkom na cigarety súd konštatuje, že výživné má prednosť pred takýmito výdavkami rodičov, a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

4. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa prihliadol aj na tú skutočnosť, že u matky nastal od poslednej úpravy výživného výrazný pokles v jej príjmoch, keď pri poslednej úprave výživného bol jej priemerný mesačný príjem vo výške 320,- Eur, pričom matka je v súčasnosti z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 172,10 Eur. Teda pokles príjmu u matky je takmer o polovicu. Matka sa pokúšala zamestnať, avšak jej zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať. Naviac v apríli 2018 podstúpila operáciu krčnej chrbtice (výmena stavcov). Do dňa 29.4.2018 bola PN, ale už od tohto dátumu nemá nárok na nemocenské dávky. Od poslednej úpravy výživného sa nezmenil u matky počet vyživovacích povinností. Matka v súčasnosti býva v nájomnom byte so svojím manželom, ktorý jej prispieva na nájomné sumou 310,- Eur mesačne. V prípade potreby matke pomáha aj jej najstarší syn a to sumou 200 - 350 Eur mesačne. Možno teda konštatovať, že príjmy domácnosti matky v dôsledku jej čiastočnej invalidity výrazne poklesli, avšak je potrebné uviesť, že jej manžel hradí náklady spojené s bývaním, teda v tejto časti matke odpadli náklady spojené s bývaním, čo je vzhľadom na jej terajší príjem výrazná čiastka.

5. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otca na mal. F. zo sumy 80,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd, t.j. od 5.12.2017. Súd za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako popísal, považoval nástup maloletej do školského systému

- na prvý stupeň základnej školy a s tým súvisiace zvýšené výdavky na jej výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, všestranný vývoj maloletého dieťaťa a tiež zvýšenie príjmu otca od februára 2018 o cca 40,- Eur mesačne. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné otca na maloleté dieťa je možné zvýšiť o sumu 40,- Eur mesačne. Súd však nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,- Eur mesačne, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletej F., príjem matky, ale aj na príjem otca, ktorý sa od februára 2018 iba mierne zvýšil na sumu 447,- Eur mesačne. Súd pri výpočte výšky výživného rovnako bral na zreteľ aj pravidelné mesačné náklady matky na mal. F. v sume cca 150,- Eur, a preto zvýšil výživné otca na sumu vo výške 120,- Eur, ktoré je primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, t.j. od 5.12.2017, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 5.12.2017 do 31.5.2018 v sume 234,84 Eur, ktorý súd výnimočne povolil zaplatiť otcovi v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie matka maloletého dieťaťa, nesúhlasila s výškou zvýšeného výživného a napadnutý rozsudok žiadala zmeniť tak, že súd zvýši výživné otcovi pre maloletú zo sumy 80,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne s účinnosťou od dátumu podania návrhu alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedla tie, ktoré vyplývajú z § 365 ods. 1 písm. b), g), a h) s tým, že rozhodnutie primárne nechráni najlepší záujem dieťaťa, nakoľko mu bezdôvodne bráni v podieľaní sa na životnej úrovni povinného (otca) a to v rozpätí v akom mu to garantuje Zákon o rodine a o tento predpis sa opierajúca súdna prax. Najpodstatnejším zostáva, že rozhodnutie určuje vyživovaciu povinnosť nie podľa otcových pracovných možností a schopností ako to vyžaduje zákon, ale podľa potvrdenia o príjme, ktoré zjavne a dlhodobo nezodpovedá otcovým pracovným skúsenostiam, ani jeho nákladom a ich zloženiu. Otec uviedol, že viac ako šesť rokov pracuje u svojho bratranca za minimálnu mzdu, túto mu navýši iba v prípade, ak zo zákona príde k zvýšeniu minimálnej mzdy. Otec i napriek tomu, že je možnosť pracovať za vyššiu mzdu u iných právnych subjektov, nie je ochotný vykonať nič, aby prišlo k navýšeniu jeho zárobku, ani meniť svoju prácu, nakoľko ako sám uviedol, jemu to takto vyhovuje. Otec i napriek minimálnej mzde a životným nákladom, na druhej strane nemá žiadny problém kupovať si cigarety mesačne za sumu 70,- Eur, hradiť náklady na štyroch psov, medzi ktoré určite patria náklady na očkovanie, čipovanie, odčervovanie, daň, správu, veterinára, hygienu psov a podobne. Otázne je aj to, ako je možné, že otec sa s deklarovanými majetkovými pomermi vôbec mohol stať ručiteľom svojmu synovi pri úvere na rodinný dom. Je nepravdepodobné, že by peňažný ústav súhlasil s pozíciou otca ako ručiteľa, ak by ten dostatočne nepreukázal svoju schopnosť uspokojiť dlh namiesto dlžníka. Sama má príjem vo výške 172,10 Eur, ktorý predstavuje jej invalidný dôchodok. Snaha o nájdenie si zamestnania naráža na zlý zdravotný stav. Na druhej strane otec žiadne zdravotné problémy nemá, je zdravý a bez problémov môže pracovať, on však odmieta pracovať podľa svojich schopností a možností a je spokojný s príjmom minimálnej mzdy. Pri určení vyživovacej povinnosti, je vždy rozhodujúca životná úroveň povinného rodiča, ktorá sa dá zistiť napr. cez náklady povinného, ale aj cez zloženie ich jednotlivých položiek. Dôvodom je skutočnosť, že v zmysle právnej úpravy platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni povinného. Pre posúdenie možností a schopností nie sú ani tak rozhodujúce otcove skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti. V rozhodnutí tak mal súd skúmať vyššie uvedené a neuspokojiť sa len s tvrdeniami otca. V rozhodnutí tak nebola zohľadnená dlhodobá súdna prax, že pre určenie vyživovacej povinnosti nie je až tak smerodajné, koľko si otec prácou zarobí, ale nakoniec ani to, či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má totiž zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná nielen otcovými majetkovými pomermi, ale aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.

8. I otec maloletého dieťaťa podal odvolací návrh prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým žiadal zmenu v rozsudku súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú sa zamieta. Argumentoval tým, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho čistý mesačný zárobok je 450,- Eur, z ktorého platí mesačne úver vo výške 50,- Eur, podieľa sa čiastkou 100,- Eur na úhrade inkasa vo výške 200,- Eur a platí výživné na ďalšie dieťa maloletú P. vo výške 750,- Kč, čo je asi 30,- Eur. Z uvedených skutočnosti je zrejmé, že po úhrade nákladov za úver, inkaso a výživné na maloletú P. mu zostáva 270,- Eur. V prípade zaplatenia výživného 120,- Eur na maloletú F. mu zostane suma 150,- Eur na úhradu všetkých svojich nákladov spojených s jeho výživou, ošatením, cestovným do zamestnania a ďalších nákladov. Domnieva sa, že potreby maloletého dieťaťa vo veku 10 rokov nedosahujú takej výšky ako potreby dospelého a zamestnaného človeka. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť má tiež aj matka, z čoho je zrejmé, že výživné vo výške 120,- Eur mesačne z jeho strany je neprimerane vysoké.

9. K odvolaniu otca podala matka prostredníctvom právneho zástupcu písomné vyjadrenie prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že na svojom odvolaní a jeho dôvodoch zotrváva, s odvolaním otca nesúhlasí. Otec poukazuje na náklady, ktoré nie sú podľa dlhodobej súdnej praxe pre určenie výživného rozhodujúce, aj naďalej neberie do úvahy záujem svojho dieťaťa, na prvé miesto stavia svoj vlastný záujem. Pokiaľ aj namieta, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej má aj ona, čím nemá byť dôvod na zvýšenie výživného, nevie z čoho otec vychádzal, ale ona si svoju vyživovaciu

povinnosť plní riadne a zodpovedne od narodenia maloletej a tiež zodpovedne by mal pristupovať aj otec. Otec neberie vôbec do úvahy zdravotné problémy maloletej a ani jej zdravotný stav, keďže sama má závažné zdravotné problémy, ktoré jej žiaľ nedovoľujú vykonávať pracovnú činnosť. Osobne by veľmi rada pracovala, ale z objektívnych dôvodov až do nového posúdenia zdravotného stavu po operácii pracovať jednoducho nemôže. Navyše by si mal otec uvedomiť, že svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní i poskytovaním osobnej starostlivosti o maloletú, vecnými plneniami aj peňažným plnením. Otec v odvolaní zabudol na svoje tvrdenia počas pojednávania, keďže ako náklady v tomto svojom podaní uvádza dokonca aj cestovné do práce, ktoré však podľa jeho vyjadrenia z pojednávania je bezplatné, poskytované mu jeho zamestnávateľom - bratrancom, majiteľom firmy s niekoľko miliónovým obratom. Rovnako ako služobný telefón a prípadne ďalšie benefity. Navyše otec bez problémov si hradí mesačne výdavky na cigarety v sume 70,- Eur. V konaní bolo preukázané, že životná úroveň otca je vysoká, nakoľko otcove náklady sú iného ako nevyhnutného charakteru. V rozhodnutí tiež neboli zohľadnené reálne zárobkové možnosti otca, ale výhradne len jeho zárobkové pomery, hoci životná úroveň otca im celkom zjavne nezodpovedá. Otec by sa mohol uplatniť so svojou odbornosťou ako čašník - kuchár, čo by však mohlo viesť k zvýšeniu príjmu, čo preukázateľne otec nechce.

10. Otec k odvolaniu matky zaujal písomne stanovisko v tom smere, že odvolanie matky považuje za nedôvodné, jej požiadavka na zvýšenie výživného na sumu 200,- Eur je nereálny s ohľadom na jeho príjem, ktorý predstavuje sumu 450,- Eur. Pokiaľ vezme do úvahy i to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nie je možné požiadavku matky na zvýšenie výživného akceptovať. V žiadnom prípade nepopiera potreby maloletého dieťaťa, vyživovacia povinnosť však môže byť určená len v takej výške, ktorá zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného. Sám využil právo voči rozsudku sa odvolať s tým, že nie je schopný po úhrade všetkých nutných nákladov platiť ani stanovené výživné vo výške 120,- Eur napadnutým rozsudkom. V tejto súvislosti odkazuje na dôvody, ktoré v odvolaní uviedol. Odmieta tvrdenia matky, že nie je ochotný vykonávať inú prácu za vyššiu mzdu, súčasná situácia na pracovnom trhu nie je tak jednoduchá ako matka uvádza. Mal záujem o výhodnejšiu prácu, ale doteraz sa mu nepodarilo prácu s lepším ohodnotením si zabezpečiť. Navrhuje preto jej odvolanie zamietnuť.

11. V ďalšom svojom písomnom podaní matka prostredníctvom právneho zastúpenia k vyjadreniu otca k jej odvolaniu zopakovala, že s odvolaním otca a ani s jeho vyjadrením k odvolaniu nesúhlasí, trvá na svojom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených.

12. Otec k vyjadreniam matky k jeho odvolaniu tiež zotrval na svojich doterajších stanoviskách.

13. Posledným písomným podaním matka poukázala na to, že je to nakoniec sám otec, ktorý svoju dobrú finančnú situáciu v konaní opakovane potvrdil a sám uviedol, že jemu príjem na úrovni minimálnej mzdy stačí. Tým potom sám potvrdil, že hoci jeho schopnosti a možnosti by mu lepšie ohodnotenú prácu umožnili vykonávať, on ju jednoducho nechce. S uvedeným prístupom otca sa súdna prax už opakovane vyporiadala, avšak nikdy nie v prospech otca. Výpovednú hodnotu má nakoniec aj zistenie životnej úrovne povinného, ktorá je limitovaná práve aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Otec sa snaží dlhodobo vyhnúť zvýšeniu výživného tým, že pracuje za minimálnu mzdu, hoci v regióne je priemerná mzda vo výške viac ako 1.000,- Eur v čistom. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, teda mu nič nebráni v tom, aby si našiel lepšie hodnotenú prácu, aj keď jeho aktuálnu pracovnú činnosť nevie jeho bratranec lepšie ohodnotiť. Ak povinný rodič robí všetko pre vyhnutie sa povinnosti platiť výživné, uprednostňuje svoje potreby a jeho náklady dokazujú ďaleko vyššiu životnú úroveň ako deklaruje, súd nemôže potreby dieťaťa a jeho právo podieľať sa na životnej úrovni nebrať do úvahy. Právo má chrániť dieťa a nie rodiča.

14. Procesný opatrovník maloletej samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniam a písomným stanoviskám otca a matky, ktoré mu boli doručené sa písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenými subjektmi - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolaní (§ 66 , s

prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dodržal zákonom stanovený procesný postup a o výživnom (jeho zvyšovanej výške) pre maloletú určenom platiť otcovi rozhodol správne.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

21. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri I. ÚS 22/03).

22. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

23. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní.

24. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Civilný mimosporový poriadok zabezpečuje toto právo vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

25. Z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvej inštancie určil na prejednanie veci pojednávanie na deň 23.5.2018 o 10.00 hod., na ktoré riadne predvolal všetkých účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie dostavili. Súd prvej inštancie vec na uvedenom pojednávaní prejednal, vykonal výsluch účastníkov konania, ktoré výsluchy oboch rodičov ale neboli dôsledné, pretože z nich nie je možné vyvodiť všetky pre vec rozhodujúce skutkové okolnosti pre zistenie ich pomerov, potom s možnou potrebou vykonania i ďalšieho dokazovania, čím súd prvej inštancie nemal splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci, z čoho nepochybne vyplýva jeho predčasnosť a tým aj samotná nepreskúmateľnosť jeho dôvodov.

26. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierov čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov (§ 35 . Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 . Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na to či konanie začal ex offo, alebo na návrh. Treba pritom zdôrazniť, že ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu, suplujúca pasivitu účastníkov, nemôže byť vnímaná absolútne. Súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci. Predmetnou zásadou sa ale súd prvej inštancie dostatočne neriadil, predovšetkým pokiaľ ide o zisťovanie všetkých rozhodujúcich skutočností potrebných na zistenie pomerov na strane oboch rodičov maloletej cez ich dôsledné vypočutie zamerané aj na zistenie ich potenciálnych zárobkových schopností a možností, ich životnej úrovne, vedenia a stavu ich domácností a následné.

27. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných, pričom aj tento druh majetkovej hodnoty je rozhodujúcim činiteľom pre určenie výživného. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Na uvedené súd prvej inštancie pri vedení dokazovanie opomenul.

28. Pri posudzovaní potencionality príjmov, teda príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností, musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu, pričom za týmto účelom je súd povinný aj sám vykonať náležité dokazovanie. U otca maloletej je pritom zrejmé, že už dlhoročne pracuje za minimálnu mzdu, pričom ide o zdravého muža, ktorého vzdelanie je potrebné osvedčiť (podľa matky je otec vyučený kuchár - čašník). Je pritom všeobecne známe, že aktuálna nezamestnanosť v Trnavskom kraji je veľmi nízka, všeobecne je veľký dopyt po zamestnancoch, pričom mnohé výrobné spoločnosti sú vzhľadom na nedostatok zamestnancov nútené dovážať ich dokonca zo zahraničia. Otec pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, a ani netvrdil, že pri súčasnej situácii na trhu práce by mala existovať nejaká prekážka, pre ktorú by bol odkázaný na súčasné zamestnanie s odmenou za vykonanú prácu len na úrovni minimálnej mzdy, navyše s prihliadnutím na to, že stále má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Pričom údaje o štruktúre priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca podľa klasifikácie zamestnaní, či vzdelania, ako aj iných kritérií pre územie Slovenskej republiky, každoročne spracováva Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tu nemohlo uniknúť odvolaciemu súdu ani to tvrdenie matky, že otec vystupuje ako ručiteľ úveru čerpaného treťou osobou, ktorú skutočnosť je potrebné preveriť, teda zistiť či sa zakladá na pravde, ak áno o úver v akej výške ide a aký príjem bol otcom pre potreby ručenia deklarovaný veriteľovi.

29. Súd prvej inštancie nezisťoval životnú úroveň rodičov, na ktorej dieťa má právo sa podieľať. Táto kategória pritom zahŕňa jednak majetok rodičov (tu súdu prvej inštancie ušlo pozornosti, že otec maloletej premenil svoj nehnuteľný majetok na finančnú hotovosť, bez zistenia ako s ňou bolo naložené) a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú (trávenie voľného času, cestovanie, užívanie motorových vozidiel a pod.) 30. Súd prvej inštancie sa nezameral ani na charakter čiastočnej invalidity matky a jej schopnosť sa pre zdravotné problémy zamestnať, ktorá skutočnosť musí byť tiež nielen zisťovaná ale aj hodnoverne podložená. To znamená, že je potrebné zistiť v čom je matka obmedzená, či je vedená na príslušnom úrade práce, aké zamestnanie vôbec môže vykonávať, či ho hľadá, resp. si ho hľadala.

31. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

32. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Medzi čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces patrí okrem iných aj právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom prípade tým, že súd prvej inštancie nedodržal zákonný postup tým, že prejednal vec bez dôsledného vypočutia účastníkov konania a bez náležitého zistenia skutočného stavu veci, došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v podobe porušenia práva na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci. Takéto závažné pochybenie a tým potom i odopretie práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nemôže účinne napraviť súd v druhej inštancii.

33. Odvolací súd preto musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 34. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , bude v ďalšom konaní uskutočniť dôsledný a vyčerpávajúci výsluch oboch rodičov, zabezpečiť si všetky dôkazy (§ 35 a § 36 potrebné pre komplexné posúdenie možností, schopností, majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, vykonané dôkazy riadne vyhodnotiť, následne s použitím príslušných hmotnoprávnych ustanovení vo veci výživného pre maloletú F. opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 odôvodniť. 35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 a § 58 .

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 . Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 . Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.