Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Z. C., nar. XX. XX. XXXX, L. R. 8, XX XXX C., R. republika X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou LawComp s.r.o., Jesenského 23, Štúrovo proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 11. 05. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 24809-6/2018-BA zo dňa 05. 03. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že DeutcheRentenversicherungBund Berlín vydala rozhodnutie o vyplácaní starobného dôchodku žalobcovi od 01. 04. 2009 v sume 2.205,03 eur.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka nové Zámky zo dňa 22. 05. 2017 bolo konanie vo veci predpísania poistného na sociálne poistenie za obdobie júl 2014 až jún 2015 žalobcovi prerušené do dňa doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.

3. Súčasťou administratívneho spisu je i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 13. 11. 2015 č. XXXXX-X/XXXX-NZ, ktorým bol rozhodnuté, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. 07. 2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2016.

4. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti MARTECC k.s. je žalobca vedený ako štatutárny orgán komplementár (ku dňu 02. 08. 2017).

5. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vydala dňa 21. 06. 2017 rozhodnutie číslo: XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktorým podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1, písm. a/ ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala žalobcovi za obdobie júl - december 2014, január - jún 2015 poistné na nemocenské poistenie v sume 2.150,28 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 8.796,60 eur poistné do rezervného fondu solidarity v sume 2.321,28 eur, spolu v sume 13.268,16 eur. V odôvodnení uviedla, že suma poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie bola stanovená percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu určeného v súlade s ust. § 138, ktorý bol v prípade žalobcu určený v sume

naviac, a to za obdobie od júla 2014 v sume 4.025,- eur a od januára 2015 do júna 2015 v sume 4.120,- eur. Z rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za uvedené obdobie neodviedol vôbec.

6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako príslušný odvolací orgán v súlade s § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 05. 03. 2018 pod č.: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 21. 06. 2017 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zmenila tak, že z výrokovej časti vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov. V ostatnom rozhodnutie potvrdila.

Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo potrebné zmeniť z dôvodu formálneho nedostatku, ktorý nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poisteného. Preto vypustila § 152a zákona v znení neskorších predpisov, pretože účastník konania nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uviedol, že žalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2016. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol príjem žalobcu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 (102.967,69 eur), presiahol zákonom ustanovenú sumu 4.830,- eur. Na základe týchto skutočností žalobcovi od 01. 07. 2014 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca bol povinný podľa § 228 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z. ako samostatne zárobkovo činná osoba prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmych dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmych dní od ich zániku. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-NZ zo dňa 13. 11. 2015 rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. 07. 2014. Vymeriavací základ žalobcu na platenie poistného za obdobie júl 2014 až december 2014 bol v sume 4.025,- eur mesačne a za obdobie január 2015 až jún 2015 bol v sume 4.120,- eur mesačne. Za obdobie júl 2014 až december 2014 bol žalobca povinný odvádzať poistné v sume 1.092,76 eur mesačne a za mesiace január 2015 až jún 2015 bol povinný odvádzať poistné v sume 1.118,587 eur mesačne. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca poistné za obdobie júl 2014 až jún 2015 neodviedol vôbec, a preto mu prvostupňový orgán prepísal za uvedené obdobie poistné spolu v sume 13.268,16 eur v správnej výške. Uviedol ďalej, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky zohľadnila skutočnosť, že žalobca je od 01. 04. 2009 poberateľom starobného dôchodku v Spolkovej republike Nemecko.

V závere svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom žalobcovi bolo vysvetlené, že Sociálna poisťovňa, ústredie sa dňa 13. 06. 2016 mailom obrátila na inštitúciu Techniker Krankenkasse so žiadosťou o vyjadrenie, či vystavila potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktorá sa vzťahuje na držiteľa, ktorý žalobca predložil Sociálnej poisťovni a z akého dôvodu ho vystavila na obdobie 9 rokov, keďže v prípade vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby je možné uvedený formulár PD - A1 najviac na obdobie 24 mesiacov. V odpovedi uvedená inštitúcia oznámila Sociálnej poisťovni, že nebolo možné získať vysvetlenie od účastníka konania a že má na formulár PD A1 zo dňa 13. 04. 2016 nazerať ako na bezpredmetný. Na žalobcu sa vzťahuje čl. 11 ods. 3 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 833/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nemožno aplikovať ust. čl. 11 ods. 3 písm. b/ citovaného nariadenia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

8. Predmetné rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou zo dňa 11. 05. 2018 a žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 05. 03. 2018, ktoré zároveň žiadal zrušiť a zároveň žiadal zrušiť i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 02. 06. 2017.

9. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Poukázal na to, že ústredie o podanom odvolaní z 26. 07. 2017 proti rozhodnutiu prvoinštančného rozhodnutia rozhodlo dňa 05. 03. 2018, pričom konanie prerušilo rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2018, teda po uplynutí viac ako 180 dní.

10. V danom prípade bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. Ak teda žalovaný nedodržal lehotu uvedenú v § 210 ods. 2 zákona, vydal nezákonné rozhodnutie. Žalovaný porušil Ústavou SR priznané právo účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 62/99 zo dňa 14. júla 1999.

11. Ak žalovaný v tomto prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania konania, porušil tým nielen ust. § 210 ods. 2, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v správnom konaní. Správny orgán musí právo nielen mechanicky a formálne aplikovať, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 07. 2018 k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že z výrokovej časti rozhodnutia vypustil text „§ 152a zákona, v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom rozhodnutie potvrdil. Ide o formálny nedostatok, ktorý neovplyvnil sumu predpísaného dlžného poistného. K zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu pristúpila sociálna poisťovňa z dôvodu, že žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

13. K námietke žalobcu žalovaný uviedol, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

14. S účinnosťou od 01. 07. 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. O okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z.).

15. Žalobca bol v spornom období považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia, vzhľadom na to, že spĺňal vekovú hranicu a v r. 2013 dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z právneho vzťahu, ktorý dosahovanie týchto príjmov zakladal (žalobca je od 20. 04. 2013 komplementárom komanditnej spoločnosti H. so sídlom Y., P. X/A). Keďže príjmy z podnikania, ktoré dosiahol žalobca v rozhodujúcom období, t. j. 2013, presiahli zákonom stanovenú hranicu, vzniklo žalobcovi ako SZČO od 01. 07. 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

16. Správny orgán poukázal na to, že rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-NR zo dňa 13. 11. 2015 prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. 07. 2014. Predmetné rozhodnutie

bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. 03. 2016. Právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, bol nadobudnutím právoplatnosti predmetné rozhodnutie konečným spôsobom upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Ak žalobca považoval predmetné rozhodnutie za nezákonné, mal možnosť podať aj voči nemu žalobu na správny súd o preskúmanie jeho zákonnosti.

17. So vznikom povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa spája aj vznik odvodovej povinnosti, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Keďže žalobca si odvodové povinnosti neplnil v súlade so zákonom, prvostupňový správny orgán rozhodol o predpísaní sumy dlžného poistného. Pri predpísaní poistného bola zohľadnená skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok, a preto nebol žalobca povinný platiť poistné na invalidné poistenie.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 07. 09. 2018, v ktorom poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 06. 2017, ako i rozhodnutie prvej inštancie bolo vydané v rozpore s § 209 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.. keď na ďalší obsahový prvok nad rámec zákona odkazuje na prílohu, ktorá však nebola neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, ako to správny orgán uvádzal. Za použitie analógie legis možno s poukazom na ust. § 64 ods. 2 písm. e/ DP za nulitné rozhodnutie považovať aj rozhodnutie, ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie. Nulita aktu je teda sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie správnym súdom bez ohľadu na to, či žalobca túto skutočnosť namieta, alebo žiada o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov. Nie je možné naň vôbec prihliadať, pretože ak vyhlásený za nulitný neexistuje. Ak teda ide o nulitné rozhodnutie, správny súd takéto rozhodnutie zruší. Logicky v takomto prípade neprichádza do úvahy vrátenie veci na ďalšie konanie. Navrhol súdu použiť predloženú úvahu o nulite rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky z 21. 06. 2017 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX a implicitne i nulite napadnutého rozhodnutia žalovaného a toto zrušiť v celom rozsahu.

19. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu vyjadrenie zo dňa 26. 10. 2018, v ktorom uviedol že argumenty, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení žalobca neboli obsahom odvolania žalobcu, ani správnej žaloby. Príloha rozhodnutia Sociálnej poisťovne len doplňuje odôvodnenie a špecifikuje sumu predpísaného dlžného poistného na sociálne poistenie v členení na jednotlivé mesiace a druhy poistení sociálneho poistenia, s uvedením jeho splatnosti za príslušný kalendárny mesiac. Zo záhlavia prílohy jednoznačne vyplýva, ku ktorému rozhodnutiu táto príloha prislúcha s uvedením variabilného symbolu a názvu odvádzateľa. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/5/2013 zo dňa 18. 11. 2014. Predmetné rozhodnutia považuje žalovaný za dostatočne určité, výrok napadnutých rozhodnutí obsahuje rozhodnutie vo veci a je dostatočne jasný a určitý, aby spôsoboval právne následky vo vzťahu k účastníkovi konania. Poukázal na to, že z rozhodovacej praxe súdov SR je zrejmé, že žiadne preskúmavané rozhodnutie organizačnej zložky žalovaného nebolo vyhlásené za nulitné z dôvodu, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, ust. § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 26. 03. 2019 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 03. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil. Žalovaný tiež svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Účastníci nežiadali pojednávanie odročiť, preto súd prejednal veci v ich neprítomnosti v súlade s ust. § 114 SSP.

21. Podľa§ 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 4, ods. 11 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 01. 01. 2013, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, Poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani

poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety. Poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, Podľa § 129 ods.1, 2 vyššie citovaného zákona, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Podľa § 141 ods. 1 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenie 18 roku veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z., t. j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.

23. Žalobca bol v spornom období považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia vzhľadom na to, že spĺňa vekovú hranicu a v r. 2013 dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol od 20. 04. 2013 komplementárom komanditnej spoločnosti H. k.s. so sídlom Y., P. X/A a podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, jeho príjmy z podnikania v r. 2013 boli 102.967,69 eur, teda presiahli zákonom stanovenú hranicu, čím vzniklo žalobcovi ako SZČO, od 01. 07. 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

24. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov spája aj vznik odvodovej povinnosti. Povinnosť platiť a odvádzať poistné v lehote ustanovenej zákonom a v správnej výške vyplýva priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za plnenie odvodových povinností v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zodpovedá bezprostredne povinná osoba. Keďže žalobca si svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona nesplnil, Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu rozhodla o predpísaní dlžnej sumy poistného. Pri predpísaní poistného bola zohľadnená skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok, a preto v súlade s § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nebol žalobca povinný platiť poistné na invalidné poistenie.

25. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01. 05. 2010, je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. 09. 2009 (ďalej len „nariadenie“). S účinnosťou od 01. 05. 2010 sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. 09. 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a SZČO počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva.

26. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobitných pravidiel ustanovených v nariadení, ktoré majú výhradný účinok, t. j. neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Cieľom všeobecných a osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú

legislatívu je zabezpečiť, aby sa na dotknutú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby sa predišlo situácii, že sa na túto osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

27. Komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému štandardných európskych formulárov, tzv. prenosné dokumenty PDA1, ktoré sú v oblasti sociálneho zabezpečenia okrem iného potrebné aj na určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Tieto dokumenty majú jednotnú formu pre všetky členské štáty spoločenstva a sú vypracované vo všetkých národných jazykoch členských štátov.

28. Na žalobcu, ktorý v spornom období vykonával činnosť SZČO na území Slovenskej republiky sa vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky aj napriek tomu, že jeho bydlisko bolo na území Spolkovej republiky.

29. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nepredložil prenosný dokument PDA1, z ktorého by bolo zrejmé, že sa na neho vzťahuje legislatíva Spolkovej republiky Nemecko, a tento dokument nepredložil ani k odvolaciemu konaniu. Prenosný dokument PDA1 zo dňa 13. 11. 2015 preložil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 30. 05. 2016 ak odvolaciemu konaniu v inej veci. Tento dokument bol vystavený retroaktívne a na obdobie 9 rokov, čo je v rozpore s príslušnými koordinačnými nariadeniami, preto bolo overená platnosť tohto dokumentu a orgán, ktorý ho vydal, emailovou správou oznámil žalovanému, že prenosný dokument PDA1 má považovať za bezpredmetný.

30. Ďalšie námietky žalobcu uvedené v žalobe voči postupu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú právne irelevantné, pretože zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá žalovanému lehotu, v ktorej má rozhodnúť o predpísaní dlžnej sumy poistného. Lehota, ktorá je uvedená v § 210 ods. 2 citovaného zákona je procesnou lehotou a nedodržanie tejto lehoty na vydanie rozhodnutia, nie je dôvodom na vyslovenie nezákonnosti takto vydaného rozhodnutia.

31. K námietke žalobcu uvedenej v jeho vyjadrení zo dňa 07. 09. 2018, v ktorej namietal neplatnosť, resp. nulitu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že rozhodnutie obsahuje odkaz na prílohu ako na jeho neoddeliteľnú súčasť súd uvádza, že sa s jeho námietkou nestotožňuje. Výrok rozhodnutia zo dňa 21. 06. 2017 je určitý, a pokiaľ sa v prílohe špecifikujú jednotlivé sumy za jednotlivé mesiace s uvedením ich dátumu splatnosti, ide len o doplňujúce informácie, ktoré sprehľadňujú pre žalobcu dlžnú sumu na poistnom, a v žiadnom prípade uvedená skutočnosť nemôže viesť k neplatnosti, resp. nulite rozhodnutie.

32. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.