Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/266/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a sudcov JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D., T. C. XXX, o zaplatenie 1.599,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/135/2017-88 zo dňa 25.4.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10Csp/135/2017-88 zo dňa 25.4.2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.659,93 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.599,12 eur od 1. 8. 2017 do zaplatenia, ktoré súd povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 30,- eur , splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ a § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s dojednaným úrokom v mesačných splátkach. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky neplnila, žalobca ju po predchádzajúcom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, vyzval na splatenie zostávajúcej nesplatenej časti úveru s príslušenstvom do 31.7.2017. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru vo výške 1.599,12 eur a úrok z úveru vyčíslený ku dňu splatnosti úveru, t.j. k 31.7.2017 vo výške 59,86 eur a tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,95 eur, vyčíslený v žalobe ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. k 21.7.2017. Odo dňa nasledujúceho po predčasnej splatnosti úveru, ktorý je prvým dňom omeškania so zaplatením celej nesplatenej istiny, t.j. od 1.8.2017, do zaplatenia, zo sumy dlžnej istiny vo výške 1.599,12 eur priznal výšku úroku 5% ročne v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občiansko-právnych predpisov. Spolu teda súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.659,93 eur (istina vo výške 1.599,12 eur + úrok vo výške 59,86 eur + úrok z omeškania vo výške 0,95 eur). V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania z úrokov, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvom z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov. Súd taktiež zamietol podanú žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 22.7.2017 do 31.7.2017, ktoré si žalobca uplatnil z istiny vo výške 1.599,12 eur. Celý nezaplatený zvyšok istiny úveru sa stal splatným až 31.7.2017. Žalobca pritom netvrdil ani nepreukázal, aká bola výška dlžnej istiny (z omeškaných splátkach) v období od 22.7.2017 do 31.7.2017. Súd zamietol podanú žalobu aj v časti úrokov uplatnených za obdobie po splatnosti úveru, t.j. od 1.8.2017 do zaplatenia. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru. V súlade s ust. § 232 ods. 4 súd povolil žalovanej splácať priznané plnenie v splátkach vo výške 30,- eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové a výdavkové pomery. Žalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 262,50 eur, z ktorého vynakladá len na lieky 50,- eur mesačne. Výška súdom určených splátok zodpovedá výške splátok úveru dojednaných v zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach, vzhľadom na výšku splátky a výšku priznaného plnenia nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bol žalobca v spore čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech len v časti príslušenstva žalovanej sumy (úroku z omeškania a úroku). V súlade s ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v rozsahu zamietnutej časti nároku (výrok II.) podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny. Uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho argumentmi sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Odvolateľ poukázal na to, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny odo dňa zosplatnenia a tento sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje. Odvolateľ má za to, že požadovaný nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá ust. § 497 Obchodného zákonníka, pretože žiadne iné zákonné ustanovenie tento nárok svojim znením nespochybňuje. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutia iných súdov v rámci SR, ktoré tento úrok priznali. Ďalej uviedol, že nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a vytýkal súdu, že povolil žalovanej splácať uloženú sumu v mesačných splátkach. Uviedol, že rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 30,- eur mesačne súd zapríčiní, že žalovaný bude istinu splácať viac ako 4 roky.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP, pretože nebolo potrebné opakovať alebo doplniť dokazovanie súdom prvej inštancie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu, a ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa ustanovení § 387 ods. 1, 2 potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti dôležité pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a na tento poukazuje.

6. Neobstojí odvolacia námietka odvolateľa ohľadom nároku na úrok z úveru aj za obdobie po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti po jeho zosplatnení. V takomto prípade totiž veriteľ svojim jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku toho na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak spotrebiteľ už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky z úveru. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.

7. Napokon žalobca v danej časti odvolania ani nepredkladá konkrétnu argumentáciu, ktorá by mala podporovať jeho tvrdenie, v podstate odkazuje na rozhodnutia súdov v iných veciach. Takýto odkaz je v konečnom dôsledku bezpredmetným, lebo pre konajúci súd nie sú uvedené rozhodnutia záväzné (ust. § 193 . Podstatné v rozoberanej súvislosti je, že konajúce súdy (konanie v prvej a druhej inštancii tvorí jeden celok) dostatočne odôvodnili a vysvetlili svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnali, preto nekonali v rozpore s princípom právnej istoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2014 z 13.5.2014).

8. Odvolací súd nezistil pochybenie ani v tej časti rozsudku, ktorým súd povolil žalovanej splácať uloženú sumu v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. No vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní, jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430