Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/118/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne R. C., narodenej X.XX.XXXX, bytom K. X/B/XXXX, F., proti žalovanej Z.. S. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom K. X/C/XXXX, F., zastúpenej Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie 900 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22. januára 2018, č.k. 8C 291/2016-67, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 22. januára 2018, č.k. 8C 291/2016-67 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 900 € a nahradiť trovy konania. Suma 900 € pozostávala zo sumy 400 €, finančné náklady za vypracovanie dokumentácie prístupovej cesty k rodinnému domu, (ktorá je spoluvlastníctvom všetkých vlastníkov rodinných domov), zo sumy 300 € úhrada za vodovodnú šachtu a zo sumy 200 € úhrada za elektrickú prípojku.

2. Rozhodnutie po opísaní skutkového stavu a citácii § 420 ods. 1, 3 Obč. zák. (ďalej len „OZ“), § 442 ods. 1, 3 OZ, § 451 ods. 1, 2 odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody, ktorú jej mala spôsobiť žalovaná tým, že sa neoprávnene napojila zo svojho rodinného domu na elektrickú rozvodnú skriňu, vodovodnú a kanalizačnú šachtu bez uzavretia zmluvy so zhotoviteľmi a nepodieľala sa na úhrade nákladov spojených s vypracovaním dokumentácie potrebnej k realizácii a kolaudácii prístupovej cesty k rodinným domom. V písomnom vyjadrení k stanovisku žalovanej žalobkyňa popierala, že sa svojou žalobou dožaduje náhrady škody, pretože žiada len o vyplatenie podielu žalovanej na nákladoch spojených s vybudovaním elektrickej prípojky 200 €, vodovodnej a kanalizačnej šachty 300 € a tiež finančných nákladov spojených so zabezpečením dokumentácie pre realizáciu spoločnej prístupovej cesty v sume 400 €. Tvrdila, že všetky inžinierske siete boli zrealizované v roku 2011 a dokumentácia pre stavebné povolenie prístupovej komunikácie bola vypracovaná v roku 2010. Na týchto nákladoch sa podieľala tak ona, ako aj pán X. a pán D.. Uviedla, že nie žalovaná, ale pán N. si v roku 2012 urobil prípojky do spoločných sietí, na výstavbu ktorých na rozdiel od nej, pána D. B. S. X., ničím neprispel.

3. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti; b) existencia škody; c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou; d) zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť konaním, alebo opomenutím konania. Pod pojmom škoda sa

rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Zavinenie môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné.

4. Pokiaľ sa žalobkyňa dožadovala od žalovanej náhrady škody, mala povinnosť preukázať, že žalovaná jej porušením povinnosti - nevyplatením podielu na nákladoch spojených so zhotovením vodovodnej, kanalizačnej a elektrickej prípojky, ako aj nevyplatením podielu nákladov za zhotovenie dokumentácie potrebnej k výstavbe a realizácii prístupovej komunikácie - spôsobila škodu vo výške 900 €, a že medzi právnym deliktom žalovanej a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Žalovaná mala preukázať, že žiadnu povinnosť neporušila a žiadnu škodu žalobkyni nespôsobila.

5. V konaní nebolo zistené, že by medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, z ktorého by žalovanej vyplývali povinnosti, príp. že porušila prevenčnú povinnosť. Tvrdenie žalobkyne, že sa žalovaná neoprávnene napojila na vodovodnú a kanalizačnú šachtu ako aj elektrickú rozvodnú skriňu, čím jej spôsobila škodu (o čom predložila doklady z roku 2010 a 2011) neboli súdom vzaté v úvahu, pretože samotná žalobkyňa za hlavného vinníka označila pána N. staršieho, ktorý to podľa nej všetko v roku 2012 spôsobil, a ktorého nežaluje len preto, lebo nič nevlastní. Žalobkyňa teda žalovanú nepovažuje za osobu, ktorá jej spôsobila škodu. Žaluje ju len z dôvodu toho, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, z ktorej sa robilo napojenie na inžinierske siete a realizovala sa prístupová cesta.

6. V danom prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu v spore, keďže z dokladov, ktoré predložila na podporu svojich tvrdení (ohľadom ňou uhradených nákladov) vyplýva, že nie všetky platby hradila výlučne ona, ale uhrádzané boli aj jej synom a jej manželom. Nepreukázala ani pasívnu legitimáciu žalovanej v spore, pretože opakovane sama tvrdila, že nie žalovaná, ale pán N. starší bol ten, kto sa neoprávnene napojil na elektrickú, vodovodnú aj kanalizačnú šachtu , na výstavbe ktorých sa žiadnym spôsobom nepodieľal. Žalobkyňa nepreukázala porušenie povinnosti žalovanej, ktorá sa vlastníčkou nehnuteľností stala až dňa 7.7.2013, a tak nemôže existovať súvislosť medzi správaním sa žalovanej a vznikom škody žalobkyne. V neposlednom rade žalobkyňa nepreukázala ani výšku škody, ktorá jej mala (skutočne) vzniknúť. Doklady, ktoré na podporu svojich tvrdení žalobkyňa predložila nielenže nepotvrdzujú výlučne jej nároky (keďže tu boli uskutočnené aj úhrady iných osôb), ale ani suma 900 €, ktorú od žalovanej požaduje (a ktorá mala pozostávať zo sumy 400 € za dokumentáciu spojenú s realizáciou cesty, 300 € za vybudovanie vodovodnej šachty a 200 € za vybudovanie elektrickej prípojky), nebola v takejto výške žalobkyňou uhradená.

7. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy vyjadrenie svedka pána N., ktorý popieral akékoľvek napojenie na siete žalobkyne, a na „jej“ kanalizáciu, avšak nepoprel legálnu realizáciu tohto napojenia jeho osobou (nie žalovanou). Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že to bol on kto v roku 2012 nehnuteľnosť za sumu 22.000 € kúpil, a v roku 2013 previedol vlastnícke právo na žalovanú, ktorá sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti až dňa 7.7.2013.

8. Právny zástupca žalovanej vzniesol na pojednávaní námietku premlčania tvrdiac, že z dokladov predložených žalobkyňou ako aj z jej výpovede vyplynulo, že k úhrade nákladov došlo v rokoch 2010 a 2011, avšak žalovaná sa stala vlastníčkou až v roku 2013.

9. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania práva vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

10. Po citácii § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 súd konštatoval, že Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na

podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

11. Aj v prípade, že by žalobkyňa preukázala zavinenie žalovanej, o tom, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti a že sa podľa nej neoprávnene napojila na siete a šachtu sa mohla dozvedieť najneskôr v roku 7.7.2013. Od tohto okamihu žalobkyňa mohla vedieť, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody (doklady boli už z roku 2010 - 2011) a mohla si (príslušnou) žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody, príp. vydania bezdôvodného obohatenia.

12. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 29.12.2016, teda po uplynutí subjektívnej (dvojročnej) aj objektívnej (trojročnej) premlčacej lehoty, vezmúc v úvahu skutočnosť, že žalovaná v súdnom konaní vzniesla námietku premlčania, súd žalobu zamietol, lebo premlčané právo jej už nebolo možné v súdnom konaní priznať.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná mala plný úspech vo veci, a preto jej súd podľa citovaného ustanovenia priznal náhradu trov v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 ).

14. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Neuviedla odvolací návrh, ale z obsahu odvolania vyplýva, že navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie. Neoznačila ani odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Vyčítala súdu, že si od žalovanej nevyžiadal presné dátumy, kedy došlo zo strany žalovanej k pripojeniu na predmetné prípojky, a tým dospel aj k nesprávnemu právnemu názoru. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dňa 7.7.2013, ale v tej dobe nedošlo k napojeniu na ich zariadenie, lebo stavba rodinného domu žalovanej bola len na začiatku. Poznamenala, že žalovaná sa pojednávaní na okresnom súde nezúčastňovala a jej právny zástupca a svedok Ľ. N. starší nepredložili listinné doklady o pripojení do rozvodných sietí vody a elektrickej energie. Žalobkyňa po vynesení rozsudku okresného súdu zistila, že zmluva o pripojení do rozvodnej siete Východoslovenskej distribučnej a.s. bola so žalovanou uzavretá dňa 27.2.2014 a zapojenie elektromeru bolo vykonané dňa 3.3.2014. Zapojenie vodomeru vo vodovodnej šachte bolo medzi žalovanou a PVS a.s. Poprad realizované dňa 10.3.2014. Jej nárok na základe týchto skutočností nie je možné považovať za premlčaný, lebo žalobu o zaplatenie 900 € s príslušenstvom podala na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 29.12.2016, teda včas, pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 10.3.2017. Aj požiadavka na uhradenie časti nákladov podľa podielu na prístupovej komunikácii nie je premlčaná, lebo aj keď jej príprava začala v roku 2010 a realizácia v roku 2011, k ukončeniu výstavby došlo až v roku 2016 vydaním kolaudačného rozhodnutia Stavebným úradom Mesta Levoča dňa 2.5.2016.

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že žalobkyňa počas celého konania nepreukázala, aby žalovaná spôsobila žalobkyni škodu, a tak neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že žalovaná sa na elektromer pripojila dňa 3.3.2014 a na vodomer dňa 10.3.2014, a tak svoj nárok nepovažuje za premlčaný. Žalovaná k tomuto tvrdeniu uvádza, že napojením na elektromer a vodomer nespôsobila žalobkyni žiadnu škodu, lebo uvedené prípojky si urobila žalovaná na vlastné náklady. Naviac žalovaná poznamenala, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že nárok nie je premlčaný, ak za začiatok plynutia premlčacej lehoty berie žalobkyňa dátumy napojenia na jednotlivé rozvody 3.3.2014 a 10.3.2014. Aj v tomto prípade je nárok žalobkyne premlčaný, lebo podľa § 106 ods. 1 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota dňa 3.3.2016 a 10.3.2016, a návrh bol doručený súdu dňa 29.12.2016. Pokiaľ ide o náklady na výstavbu prístupovej cesty, medzi spoluvlastníkmi je aj pán Z. H.. Pán H. ale nie je stranou sporu, a preto si žalobkyňa nemôže uplatňovať náklady na prístupovú cestu, ktoré vyplatil pán H. v roku 2016. Žalobkyňa v súdnom spore predložila len listiny, ktoré preukazovali jej výdavky v rokoch 2010 a 2011 a tieto nároky sú nepochybne premlčané. V žiadnom prípade premlčacia lehota na náhradu škody nezačína plynúť od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že jej nárok je oprávnený podľa § 420 OZ, lebo prípojky boli realizované aj na jej časti zariadenia bez jej vedomia a bez dohody s ňou. Vznik škody bol preukázaný, lebo žalovaná odmietla dve predžalobné výzvy, ktoré sú prílohou žaloby. Naviac žalovaná úmyselne nepredložila doklady spojené s pripojením. Vyslovila názor, že podľa § 106 ods. 2 sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej vznikla. Výstavba prístupovej cesty začala v roku 2010 vydaním stavebného povolenia, a k realizácii došlo v roku 2011. Kolaudácia bola realizovaná až v roku 2016, a na všetkých dokladoch spojených s výstavbou prístupovej cesty je uvedené jej meno, čo je zdokladované aj v prílohe žaloby.

17. Ďalšie vyjadrenia do spisu založené neboli.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.marca 2019 o 10.15 hod., v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.marca 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.1, 3 v spojení s § 378 ods.1 CSP.

21. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods.1 písm.h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu vo veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 CSP.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by do úvahy vzal skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 až § 194 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, náležite sa zaoberal aj (ne)vierohodnosťou tých dôkazov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, pričom v konaní ani odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv, ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.

27. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 .

28. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne, a podrobne sú uvedené aj úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci s odkazom na zistený skutkový stav a aplikované právne predpisy, aj s ich podrobným rozborom.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

30. Jadrom odvolania je (aj) otázka uplatnenia námietky premlčania práva žalovanou v predmetnom spore pred okresným súdom a začiatok plynutia lehoty na náhradu škody.

31. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods.1 .

32. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 (desať) rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (§ 106 ods.2 .

33. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za 3 (tri) roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za 10 (desať) rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu (§ 106 ods.3 .

34. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna, a dlhšia objektívna. Ich začiatok je opravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

35. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho: a/ vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodovej udalosti, či s protiprávnym konaním; b/ vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. V niektorých prípadoch však za škodu môže

zodpovedať aj iná osoba, napríklad ak škodu spôsobili zamestnanci právnickej či fyzickej osoby (§ 420) alebo tí, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§ 422 ods.1 a pod.).

36. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich), a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

37. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za 10 rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla (t.j. od škodovej udalosti).

38. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), a jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu k donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlho trvajúcich občianskych subjektívnych práv a im zodpovedajúcich povinností, ktoré sú - zvlášť, pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby - vždy spojené s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietka premlčacia ako účinná možnosť svojej ochrany pred vyššie uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní alebo neuplatní. Súčasne je treba pripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje i vlastné pričinenie subjektov na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby predovšetkým oni sami sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

39. Pod pojmom premlčanie sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda plynutie času, ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.

40. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok.

41. Avšak (ani) nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku premlčania, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, to znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

42. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobkyne (veriteľa). Prax súdov je vzácne jednotná, pretože v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie, to znamená, že ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.

43. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobkyne je premlčaný, lebo vedela, kto za škodu zodpovedá ako aj rozsahu škody, o čom mala doklady z roku 2010, 2011 a mohla si preto uplatniť žalobou nárok na súde včas, a nie až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty (t.j. 29. decembra 2016).

44. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že aj v tom prípade, ak by sa nárok žalobkyne posudzoval odo dňa zapojenia, t.j. od 3.3.2014 a 10.3.2014, bol by nárok žalobkyne premlčaný, lebo

dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 3.3.2016 a 10.3.2016 (podľa § 106 ods. 1 , a žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde až 29. decembra 2016.

45. Nepatričná je námietka žalobkyne, že jej nárok na náhradu časti nákladov na prístupovú cestu nie sú premlčané, lebo ako sama uvádza príprava začala v roku 2010 a realizácia v roku 2011. Na plynutie premlčacej lehoty nemá vplyv (ani) vydanie kolaudačného rozhodnutia Stavebným úradom mesta Levoča dňa 2.mája 2016.

46. Vzhľadom na to, že nárok žalobkyne bol premlčaný a žalovaná vzniesla námietku premlčania práva, súd už nemusel bližšie skúmať existenciu subjektívneho práva žalobkyne (veriteľa).

47. Žalovaná sa úspešne dovolala premlčania práva, a tak súd nemohol žalobkyni premlčané právo priznať.

48. Počas konania na súde prvej inštancie ako aj počas odvolacieho konania zo strany žalobkyne nebolo preukázané, aby v danom prípade išlo o úmyselné konanie zo strany žalovanej.

49. Z týchto dôvodov a z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 za použitia § 255 ods.1 CSP. Žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní a tak nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaná mala plný úspech vo veci, a preto jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (§ 262 ods.2 .

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .