Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-170-2018.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/170/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej : L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 12152/2014, o vymoženie 1.095,69 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.10.2016, č.k. 11Er/361/2014-75
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.
2. Súd uznesením zo dňa 21.8.2017 č.k. 11Er/361/2014-71 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom po (pôvodnej) povinnej nebohej X. M., zomrelej dňa 6.3.2015, a to :L. Š., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX (ďalej len povinná). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2017.
3. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 21.2.2013, sp.zn. SR 07827/12. Dňa 21.1.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli už v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.
4. Z dôvodu, že oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinnou týka, odvolával iba na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, súd prvej inštancie opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, bez ohľadu na to, že v predloženej úverovej zmluve povinná zaškrtla políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, keďže toto tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 4.7.2011 a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu
vlastnej zmenky spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej istiny. Uviedol, že v posudzovanom prípade súd nemôže akceptovať ani samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, vzhľadom na kontinuálne označovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
5. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.
6. Ďalej uviedol, že keďže exekučným titulom je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, podstatnou pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu bola rozhodcovská zmluva. Z dôvodu, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (v ktorých v čl. 18 sa nachádza rozhodcovská doložka) nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, konštatoval, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, keďže rozhodcovská zmluva, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu bola uzavretá neplatne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že boli naplnené všetky podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto exekúciu zastavil.
7. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatňoval.
8. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.8.2017 č.k. 11Er/361/2014-71 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom po (pôvodnej) povinnej nebohej X. M., zomrelej dňa X.X.XXXX, ktorá bude v konaní vystupovať ako povinná : L. Š., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX. predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.10.2017.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pretože tento dôvod sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený však trval na tom, že vzťah, ktorý vznikol medzi ním a povinnou nemá spotrebiteľský charakter. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka a v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Povinná navyše v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytované prostriedky sú na účel povolania (zaškrtnutím políčka). Uviedol však, že skutočnosť na čo konkrétne bol povinnou následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený už neskúmal, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. Uviedol tiež, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a povinnej nemožno priznať postavenie spotrebiteľa. Mal za to, že v prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že povinná pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasila s obsahom tejto zmluvy a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Trval na tom, že vzájomný vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa preto nie je vôbec
na mieste. K rozhodcovskej doložke uviedol, že sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený je preto presvedčený, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať žiadne pochybnosti o jej nelegitímnosti.
10. Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.
12. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017
15. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava dňa 21.2.2013, sp.zn. SR 07827/12. Exekučné konanie sa začalo spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 9.3.2014. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 14.7.2014.
16. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..
17. Na podklade oprávneným označených skutočností a dôkazov súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.
18. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014. Totiž rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinnú to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a výber ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Neobstojí
preto ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu (nevýhradnú) rozhodcovskú doložku/zmluvu, ktorá bola/je právne prípustná.
20. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.
21. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015 Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
22. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou založenom zmluvou o úvere zo dňa 1.12.2008 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej - povolanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý na účely povolania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 1.12.2008 je spotrebiteľskou zmluvou.
23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).