Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-255-2018.pdf
PDF · 95.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/255/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodné obchodné meno Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovaným : 1. H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., C. T. XX, 2. X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v W., C. T. XX, o zaplatenie 3.637,54 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 38 Csp/7/2018 zo dňa 21. júna 2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1. rade a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 21.6.2018 č.k. 38Csp/7/2018-54 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako postupník domáhal zaplatenia 3.637,54 € s príslušenstvom titulom postúpenej pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 2.8.2007, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, pričom žalovaná suma predstavuje zostatok neuhradeného úveru. Stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané uzavretie zmluvy o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými ako dlžníkmi dňa 2.8.2007, ako aj omeškanie žalovaných so splácaním pohľadávky, v dôsledku čoho Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 20.12.2016 oznámila žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky a vyzvala ich k uhradeniu dlžnej sumy s tým, že inak je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Za nepreukázané považoval doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2017 žalovaným. S poukazom na ust. § 39, § 52, § 54, § 526 a § 528 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 2 ods. 1 a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách dospel k záveru, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto konaní, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol. K tomuto záveru dospel vychádzajúc zo skutočnosti, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy bankou žalobcovi, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky aj ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a uzavrel, že ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaní boli v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní, avšak v konaní nebolo preukázané, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovanú (správne žalovanú v 1. rade - poznámka odvolacieho súdu) písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca síce predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.3.2017, avšak nepredložil dôkaz, že táto listina bola žalovaným doručená a zároveň týmto oznámením nemôže dôjsť ku konvalidácii absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Z dôvodu nesplnenia podmienok pre postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách považoval zmluvu o postúpení pohľadávok v časti postúpenia pohľadávky žalovaných za neplatnú. Konštatoval zároveň, že jednou z podmienok platného postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt a túto podmienku postúpenia pohľadávky žalobca v konaní nepreukázal.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaným ako úspešnej strane sporu v konaní žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu, stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 3.637,54 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.006,21 € od 10.3.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu náhradu trov celého konania. Záver súdu o nedostatku svojej aktívnej legitimácie v tomto konaní považoval za nesprávny. Poukázal na to, že aktívnu legitimáciu preukazoval nielen oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovaným zaslané na adresu uvedenú v zmluve o úvere doporučene dňa 4.4.2017, čo preukázal predloženým podacím hárkom, ale aj zmluvou o postúpení pohľadávky spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky (č.l. 11 až 18 spisu - poznámka odvolacieho súdu). Argumentoval tým, že za účelom preukázania aktívnej legitimácie predložil aj výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.11.2016, ktorou vyzval žalovaných na zaplatenie omeškaných úverových splátok, ako aj predčasne zosplatnenej časti úverovej pohľadávky, pričom túto zasielal formou doporučených poštových zásielok a tento dôkaz súd vôbec nevykonal. Slovenská sporiteľňa, a.s. tak vykonala všetky úkony potrebné pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaní napriek výzve Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.11.2016 svoj dlh nezaplatili a do omeškania s jeho zaplatením sa dostali viac ako 90 kalendárnych dní. Tým bolo preukázané splnenie všetkých podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, z ktorých dôvodov navrhol žalobe vyhovieť.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu, ktoré im bolo doručené dňa 2.8.2018, nevyjadrili.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je iba čiastočne dôvodné.
7. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1. rade a v súvisiacom výroku o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. V prevyšujúcej časti, t.j. pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade a súvisiaci výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia, v dôsledku čoho súd nezisťoval skutočnosti potrebné pre posúdenie, v akom rozsahu je žalobou uplatnená pohľadávka voči žalovanému v 2. rade dôvodná, a preto bolo potrebné v tejto časti rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. marca 2019 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 19. marca 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1 CSP.
10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
12. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie dôvody v potvrdenej časti rozsudku nie sú naplnené.
15. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanej v 1. rade, keďže pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere voči žalovanej v 1. rade mu nebola postúpená platne, vzhľadom na nesplnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách. V zmysle citovaného ustanovenia predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol aspoň s časťou tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná a jej postúpenie by odporovalo zákonu (§ 525 ods. 2 Obč. zák.) a bolo by neplatné v zmysle § 39 Obč. zák.
16. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca preukázal postúpenie pohľadávky voči žalovanej v 1. rade zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.3.2017, uzavretou so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a špecifikáciou odovzdanej (postupovanej) pohľadávky voči žalovanej v 1. rade, preukázal tiež neplnenie povinností žalovanej v 1. rade, resp. oboch žalovaných v zmysle uzavretej zmluvy splácať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach, v dôsledku čoho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy Slovenskou sporiteľňou, a.s. ku dňu 22.11.2016, čo Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila obom žalovaným listom zo dňa 23.11.2016 a zároveň ich každého jednotlivo vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy 3.733,63 € do 15 dní na určené číslo účtu.
17. Vyššie uvedený list Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.11.2016 bol obom žalovaným zaslaný doporučene a žalovanej v 1. rade bol doručený dňa 22.2.2017, čo nepochybne vyplynulo z doručenky na č.l. 31 spisu.
18. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 24.3.2017, je zrejmé, že odo dňa doručenia písomnej výzvy žalovanej v 1. rade na plnenie pohľadávky dňa 22.2.2017 do dňa postúpenia pohľadávky dňa 24.3.2017 neuplynula zákonom stanovená lehota 90 dní, z ktorého dôvodu záver súdu o neplatnosti postúpenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 1. rade z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených v § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách a v nadväznosti na to o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej v 1. rade, je vecne správny, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1. rade v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Vecne nesprávne však rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol voči žalovanému v 2. rade vychádzajúc zo záveru o nepreukázaní aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky obom žalovaným.
20. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách tak, ako ho citoval aj súd prvej inštancie, ako podmienku platného postúpenia neurčuje preukázanie doručenia oznámenia banky klientovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt.
21. Ust. § 526 ods. 1 Obč. zák. síce ukladá povinnosť postupcovi bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky, nesplnenie tejto povinnosti však nemá za následok neplatnosť samotného postúpenia a nesplnenie tejto povinnosti má iba ten následok, že pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je dlžníkovi oznámené alebo pokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
22. V prejednávanej veci však žalobca ako postupník preukázal postúpenie pohľadávky voči obom žalovaným zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.3.2017 a špecifikáciou odovzdanej (postúpenej) pohľadávky voči obom žalovaným a otázka (ne)doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupníkom žalovaným je preto bez právneho významu.
23. Pokiaľ súd posudzoval splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platnosť postúpenia pohľadávky voči žalovanému v 2. rade, v odôvodnení rozsudku sa nimi osobitne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nezaoberal a nesplnenie podmienok (nedoručenie výzvy na plnenie 90 dní pred postúpením pohľadávky) konštatoval iba u žalovanej v 1. rade.
24. Vzhľadom však na súdom prvej inštancie vykonané dôkazy listinami, ktoré sú súčasťou spisu a ktorých obsah nebol žalovanými spochybnený (§ 204 CSP), odvolací súd konštatuje, že žalovanému v 2. rade bola dňa 12. decembra 2016 (č.l. 21 spisu) doručená výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.11.2016 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy vo výške 3.733,63 € do 15 dní, teda v lehote 90 dní pred postúpením pohľadávky, ku ktorej došlo dňa 24.3.2017.
25. Žalobca teda ako postupca v súdnom konaní uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej aktívnej legitimácie, vrátane splnenia podmienok platného postúpenia, teda preukázal, že písomne vyzval na splnenie záväzku žalovaného v 2. rade a tento zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
26. Nepreukázanie doručenia oznámenie o postúpení pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalovanému v 2. rade preto nemá žiaden vplyv na posudzovanie otázky jeho aktívnej legitimácie.
27. Zároveň bolo preukázané aj doručenie písomného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému v 2. rade dňa 12. decembra 2016 listom zo dňa 23.11.2016, teda bol písomne vyzvaný na úhradu splatného záväzku v zmysle § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. a bola preukázaná aj splatnosť pohľadávky v čase jej postúpenia žalobcovi.
28. Za tejto situácie boli splnené aj osobitné podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a pokiaľ za tejto situácie súd neskúmal, v akom rozsahu je žalobou uplatnená pohľadávka dôvodná a žalobu bez ďalšieho zamietol, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci a je aj predčasné.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne súd o trovách celého konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
30. Na záver odvolací súd uvádza, že aj keď žalovaní boli solidárnymi dlžníkmi zo zmluvy o splátkovom úvere, majú postavenie samostatných spoločníkov, a teda súd rozhoduje o nároku voči žalovanej v
1. rade a voči žalovanému v 2. rade samostatne a samostatne skúma aj splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky voči každému zo žalovaných.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).