Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/147/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C. R. X. XXX, o zaplatenie 260,83 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Csp/128/2017-74 zo dňa 9.2.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne: I. Určuje sa, že ustanovenie odseku 2.5 písm. a) formulára „Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb“ používaného žalobcom k 17. júnu 2015 [t. j. text: „ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo“] je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. II. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 101,33 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12. februára 2016. III. V časti o zaplatenie 159,50 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12. februára 2016 sa žaloba zamieta. IV. Žalovaný má podľa výsledku konania proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

2. Súd prvej inštancie prioritne skonštatoval, že vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000,- Eur, v dôsledku čoho nenariadil pojednávanie v predmetnom spotrebiteľskom spore.

3. Súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný ako „účastník... Fyzická osoba - nepodnikateľ“ podpísali 17. júna 2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb - č. A8646018 (č. l. 4 až 7), v ktorej sa žalobca na určenej SIM karte zaviazal poskytovať žalovanému dohodnutý účastnícky program (Sova 15 eur) s dohodnutými službami; ich obsahom je okrem niekoľkých základných dojednaní (napr. zúčtovacie obdobie) v podstate len deklarácia záväznosti ďalších dokumentov (cenníka, všeobecných obchodných podmienok) medzi stranami.

b) K zmluve č. A8646018 uzavreli strany v ten istý deň dodatok (č. l. 8 až 18), ktorého predmetom bola (okrem iného) aktivácia účastníckeho programu (ods. 1.1 a 1.4), predaj zľavneného telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy Ace 4 white za zľavnenú cenu 0,50 €, hoci jeho maloobchodná cena bola 160,- € (ods. 1.2), záväzok žalovaného využívať telekomunikačné služby po určité obdobie za určitých podmienok (ods. 2.2), ako aj určité ďalšie záväzky. Tento dodatok obsahoval okrem iného tieto ustanovenia: »2.3 Účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“) a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku ako účastník Služieb poskytovaných mu Podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto Služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z. z. v platnom znení;... c) sa nedopustí takého konania, alebo, nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany Účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie Služieb; e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za Služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku... 2.5. Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu. Že sa Účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku... by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosti neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti;... je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 159,50 EUR, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovený doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti... Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku... 3.5 ... V prípade, že Účastník poruší svoje povinnosti spôsobom, že Podniku voči nemu vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovení tohto Dodatku, zanikne platnosť Dodatku okamihom uhradenia zmluvnej pokuty...«.

4. Na základe označenej zmluvy žalobca vystavil žalovanému tieto faktúry (č. l. 21 až 24: č. 5309007459 splatnú 16. augusta 2015, ktorou mu fakturoval služby elektronickej komunikácie v sume 26,05 € s DPH,

č. 5309011393 splatnú 16. augusta 2015, ktorou mu fakturoval služby elektronickej komunikácie v sume 3,- € s DPH, č. 5304790691 splatnú 16. júla 2015, ktorou mu fakturoval služby elektronickej komunikácie v sume 6,- € s DPH, č. 5304787653 splatnú 16. júla 2015, ktorou mu fakturoval služby elektronickej komunikácie v sume 66,28 € s DPH.

5. Žalobca zaslal žalovanému list z 23. novembra 2015 (č. l. 19 a 20) označený ako „Pokus o pokonávku“, v ktorom mu zaslal prehľad dlžných súm cien elektronických komunikačných služieb. Zároveň ho vyzval na zaplatenie omeškaných splátok, „zmluvnej pokuty/náhrady škody“ vo výške 159,50 € a náklady vynaložené na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy za účelom mimosúdneho vymáhania vo výške 10,- EUR do 11. februára 2016.

6. Následne súd prvej inštancie posúdil vec právne tak, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným z 17. júna 2015 je zmluvou o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 1. januára 2012. Z tejto zmluvy vznikla žalovanému ako účastníkovi podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na tarifu (§ 44 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 351/2011 Z.z.).

7. Žalobca poskytol žalovanému služby elektronickej komunikácie, ktoré mu aj riadne vyfakturoval (v sume 101,33 Eur). Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. tak žalovanému vznikla povinnosť túto cenu uhradiť. Omeškaním so zaplatením tejto ceny vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013. Preto prvoinštančný súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok II).

8. Vo zvyšnej časti však súd žalobu nepovažoval za opodstatnenú. Sumu 159,50 Eur žalobca uplatňoval ako zmluvnú pokutu v zmysle ods. 2.5 dodatku k zmluve č. A8646018. V zmysle § 544 ods. 1 a 2 možno v zmluve dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ale len v písomnej forme. Dodatok bol spísaný a podpísaný oboma účastníkmi, takže spĺňa požiadavku písomnej formy (§ 40 ods. 3 . V citovanom ustanovení dodatkov bola dohodnutá zmluvná pokuta v sume 159,50 € v podstate pre prípad omeškania s platením za dohodnuté služby, ako aj pre prípad „porušenia povinnosti Účastníka zotrvať v zmluvnom vzťahu“ resp. „porušenia povinnosti Účastníka neuskutočniť úkon, ktorý smeroval k ukončeniu Zmluvy“ (takáto povinnosť je v podstate obsiahnutá v ods. 2.3 písm. a) uvedeného dodatku). Takéto dojednanie podľa názoru súdu spĺňa požiadavky § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na platné dojednanie zmluvnej pokuty.

9. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca je podnikom elektronických komunikácií a pri uzatváraní dodatkov z 17. júna 2015 konal v tomto postavení, zatiaľ čo žalovaný konal ako nepodnikateľ, teda nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalobca je tak dodávateľom a žalovaný spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 17. júnu 2015, a horeuvedená zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 1 zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky); jednou z neprijateľných podmienok je aj neprimerane vysoká suma ako sankcia, ktorú by mal spotrebiteľ platiť za porušenie svojho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) . Výnimku by tvorili individuálne dojednané podmienky. Podľa § 53 ods. 10 sa má neprijateľnosť podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy. Preto je potrebné hodnotiť žalobcom uplatnenú zmluvné pokuty aj z týchto hľadísk.

10. Žalobca v žalobe výslovne odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z písm. a) vyššie citovaného ods. 2.5 dodatku, teda zo skutočnosti, že žalovaný nezaplatil včas cenu služieb. Žalobca ani netvrdí, že by boli naplnené predpoklady písm. b), teda že by žalovaný „nezotrval v právnom vzťahu“, resp. že by v tomto smere porušil povinnosť nevykonať určitý úkon. Vzhľadom na takéto skutkové vymedzenie žaloby (§ 132 v spojení s § 294 sa súd zaoberal primeranosťou zmluvných pokút len pre tento prípad. Žalobca pritom v žalobe vyjadril presvedčenie, že takto dojednané zmluvné pokuty sú primerané, pretože ich výška sa postupne znižuje podľa trvania dodatku.

11. Pre záver o neprijateľnosti zmluvnej pokuty je v zmysle § 53 ods. 10 potrebné uvážiť predovšetkým význam zabezpečovanej povinnosti. V prerokúvanej veci je v ods. 2.5 písm. a) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zabezpečená zmluvnou pokutou povinnosť účastníka včas a riadne platiť cenu elektronických komunikačných služieb. Z citovaného ustanovenia je tak zrejmé, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku však vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku. Inak povedané, výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným „paušálom“. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu. Preto je podľa názoru súdu zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti.

12. Takéto dôvody však podľa prvoinštančného súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny el. komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny „paušál“ počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem mu tak v rámci jeho hospodárskeho modelu kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a) dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál. Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku, avšak aj to len od okamihu jej uhradenia. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, ak súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje [v prerokúvanej veci ide len o ods. 2.5 písm. a), keďže dôvod uvedený v písm. b) nebol žalobcom uplatnený a ani súdom posudzovaný], tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) OZ.

13. Podľa názoru súdu nemožno túto zmluvnú podmienku považovať ani za individuálne dojednanú. Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca jednotne používa formulár dodatku k zmluve (ktorý má predtlačené políčka, ktoré sa pri uzatváraní zmluvy len vypĺňajú), pričom takto určená výška zmluvnej pokuty je štandardne vypočítaná ako rozdiel maloobchodnej a zľavnenej ceny el. kom. zariadenia, čo nakoniec výslovne vyplýva z textu ods. 2.5. Spotrebiteľ tak nemá možnosť výšku konkrétnej zmluvnej pokuty ovplyvniť (§ 53 ods. 2 .

14. Zo všetkých týchto dôvodov prvoinštančný súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 159,50 € zamietol, vrátane akcesorického nároku na úroky z omeškania (výrok III). Ust. § 298 ods. 2 pre tento prípad ukladá vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj vo výroku rozsudku, čo sa vo výroku I aj stalo.

15. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto prvoinštančný súd v zmysle § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný čo do 38% z predmetu sporu (101,33 Eur / 260,83 Eur x 100%) a žalovaný čo do 62% z predmetu sporu (100% - 38%). Čistý procesný úspech žalovaného po odpočítaní jeho neúspechu je 24% (62% - 38%). Preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

16. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca výslovne voči výrokom I., III. a IV. (s výnimkou vyhovujúceho výroku II.), pričom ako odvolacie dôvody uplatnil dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Prioritne poukázal na znenie ust. § 297 veta druhá a namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky, aby súd prvej inštancie vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nešlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, ani nemožno tvrdiť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Odvolateľ preto vyslovil názor, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Ako ďalšie odvolateľ namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam, keď vyslovil názor, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu dojednanú v predmetnom dodatku. Toto tvrdenie súdu neobstojí, keď každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a ich dodatkov resp. iných dokumentov, keďže má možnosť výberu služieb žalobcu, v prvom rade sa môže rozhodnúť, či si zvolí program s paušálom alebo s kreditom, ďalej má možnosť nastaviť výšku mesačného paušálu, zvoliť si telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu alebo nie a pod. Celý proces vzniku zmluvných vzťahov, medzi ktorýmkoľvek účastníkom a žalobcom je založený na slobodnej voľbe daného účastníka.

19. V ďalšom odvolateľ namietal záver súdu, že vyhodnotil zmluvnú pokutu ako neprimeranú v súvislosti s uplatnením tohto titulu na základe bodu 2.5 písm. a) predmetného dodatku. Podľa odvolateľa teória súdu ohľadne tzv. „minimálneho paušálu“ neobstojí, keďže žalobca nemá možnosť jednostranne meniť dohodnuté zmluvné ustanovenia, ktorým je aj výška mesačného paušálu pre zvolený program, tým pádom by došlo aj k jednostrannej zmene zvoleného programu. Neuhradenie mesačne vystavených faktúr spôsobuje na strane žalobcu škodu a to vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia (s prihliadnutím na počet mesiacov zotrvania v dobe viazanosti). Tým je daná aj primeranosť zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti v zmysle bodu 2.5 písm.a) predmetného dodatku. Odvolateľ zdôraznil, že žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil od samého začiatku zmluvného vzťahu a preto má za to, že do vzťahu vstupoval s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu a využívať služby žalobcu pokiaľ to bude možné bez úmyslu uhrádzať faktúry. Žalobca je toho názoru, že takéto konanie žalovaného hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že okresný súd rozhodol nesprávne, keď nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania zamietol a vyhlásil ustanovenie ods. 2.5 písm. a) dodatku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené malo dopad aj na rozhodovanie o nároku na náhradu trov.

20. Vzhľadom na to žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku v zmysle § 388 zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 159,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 Eur ročne od 12.2.2016 do zaplatenia a zároveň vysloví, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

21. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

- ďalej , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/,f/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 .

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prevej inštancie správne vo výroku I. určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, vo výroku III. vo zvyšku - v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 159,50 Eur aj s úrokom z omeškania - žalobu zamietol a nadväzne i správnosť rozhodnutia o priznaní pomernej náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu 24% vo výroku IV. Keďže voči výroku II., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

24. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v preskúmavanej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

25. Ako prvé odvolateľ namietal, že v dôsledku nenariadenia pojednávania vo veci, súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 9.2.2018 o 9.00 hod., ktoré bolo vopred oznámené vyvesením na úradnej tabuli a web stránke okresného súdu, pričom podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku súd vyhlásil výrok rozsudku v znení, v akom je obsiahnutý v písomnom vyhotovení predmetného rozsudku.

27. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

28. V zmysle § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

29. Ostatne citované ustanovenie zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch a upravuje procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia cit. § 297 písm. b) korenšponduje s § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagatelný census s rozdielnou výškou. Cieľom prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednávať argumenty strán, týkajúce sa právneho posúdenia veci.

30. Posúdiac predmetnú vec podľa vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v predmetnej veci v spotrebiteľskom spore nebolo nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie. Keďže žalovaný nevyužil možnosť vo veci sa vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe nesporoval, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, včítane posúdenia, či dojednanie strán o zmluvnej pokute je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok. To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit 1.000,- Eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 260,83 Eur, je úplne nesporné.

31. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného ust. § 297 písm. b) a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalovaného preto neobstojí.

32. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu smerovali k zamietnutému nároku na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti ako prvé namietal, že prvoinštančný súd zle posúdil, že predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

33. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol dopredu pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 i čl. 3 bod 2 Smernice 93/13/EHS, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.

34. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov lacnejší, iný program, iný mesačný paušál, či služby, v dôsledku čoho by zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluvy predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby rôznych koncových zariadení, či podmienok poskytovania služby, pri ktorých by bola zmluvná pokuta nižšia.

35. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je názoru, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka žalobcu neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/ EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. Napokon odvolateľ namietal záver prvoinštančného súdu, keď vyhodnotil dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprimeranú v súvislosti s uplatnením tohto titulu na základe ustanovenia bodu 2.5 písm. a) predmetného dodatku s tým, že neuhradenie faktúr spôsobuje na strane žalobcu škodu vo výške rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia, čím je daná aj primeranosť zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, s ktorým, ako uviedol vyššie, sa v plnom rozsahu stotožňuje, najmä na ods. 13 rozsudku. Povinnosť spotrebiteľa uhradiť zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi maloobchodnou cenou a zľavnenou cenou zariadenia v zmysle písm. a) ods. 2.5 predmetného dodatku k zmluve iba v dôsledku porušenia povinnosti včas a riadne uhradiť platby veriteľovi - žalobcovi, bez toho, aby tým došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, keď povinnosti spotrebiteľa naďalej plniť záväzky zo zmluvy trvajú, nemôže byť primeraná, v dôsledku čoho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Tým boli splnené podmienky, aby súd v zmysle § 298 ods. 1 bez návrhu vyslovil, že dotknutá zmluvná podmienka je neprijateľná, uvedením jej znenia vo výroku rozsudku.

37. S poukazom na vyššie uvedené, s odkazom na argumentáciu prvoinštančného súdu v preskúmavanom rozsudku, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výroku I., ktorým bola určená neprijateľná zmluvná podmienka, výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania, ako v predmetných výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

38. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

39. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

43. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

44. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu

- žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

45. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

46. Odvolací súd potom hoci úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .