Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: B. K., H.. XX.X.XXXX, R. C. K. XXX/XX, K. Ľ. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/258/2014-157 zo dňa 29.11.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 02498/14 zo dňa 07.08.2014, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Anton Szentivanyi, nar. 31.5.1941, trvale bytom Sládkovičova 377/14, 064 01 Stará Ľubovňa, uložená povinnosť uhradiť sumu 29,85 eur s príslušenstvo, a to známy úrok vo výške 93,33 eur, známy úrok z omeškania vo výške 46,70 eur, poplatok vo výške 218,96 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 29,85 eur od 19.06.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 248,81 eur od 19.06.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 312,- eur, trovy mediačného konania vo výške 145,79 eur, poplatok za upomienky vo výške 28,- eur a trovy za rozhodcovského konania vo výške 266,65 eur, sa z r u š u j e. II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. “ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1 a 3, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 4 až 6, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, § 5, § 7 ods. 1 a 2 , § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 40 ods. 1 písm. c) a j), § 40 ods. 2, § 40 ods. 4, § 43 ods. 1, § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 18.8.2014 (č. l. 38 spisu), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na poštovú prepravu dňa 17.9.2014 a súdu bola doručená dňa 18.9.2014. Lehota uvedená v § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 je lehotou procesnoprávnou. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval žalobu žalobcu za podanú včas. Dňa 21. 12. 2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o úvere č. 702900733, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť veriteľovi (žalovanému) zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322 eur, t.j. v celkovej výške 672,- eur v 12 mesačných splátkach po 56,- eur počnúc dňom 20.1.2011. Dňa 21.12.2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá rozhodcovská zmluva.

Zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobcom mala povahu samostatnej zmluvy, bola dojednaná na samostatnej listine, podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma, ktorú vyžaduje zákon. Táto bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Jej podpisom, či už z nevedomosti, sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobcom bude veriteľ, t.j. dodávateľ. Predmetná rozhodcovská zmluva je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. V spotrebiteľskej zmluve, v zmluve o úvere, na ktorú nadväzuje rozhodcovská zmluva, absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročná percentuálna miera nákladov a ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

- povinné údaje podľa § 9 ods. 2 písm. c) , j) a y) citovaného zákona. Ďalej v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V prípade absencie uvedených náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi uložená povinnosť uvedené poplatky a úroky platiť. Rozhodcovský súd rozsudkom zaviazal žalobcu zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, pričom táto zmluvná pokuta nebola dojednaná v Zmluve o úvere a podmienkou platného zmluvného dojednania o výške zmluvnej pokuty je jej písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 Civilného sporového poriadku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že dňa 21.12.2011 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. 702900733, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver na výkon povolania. Žalobca v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Účel, na ktorý boli finančné prostriedky žalobcovi poskytnuté okrem iného preukazuje listinný dôkaz - Dodatok k zmluve o úvere zo dňa 21.12.2011. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Nakoľko zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nemožno ju posudzovať z hľadiska toho, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľských zmlúv a tým ju určiť za bezúročnú a bez poplatkov a rovnako nemôže byť predmetom skúmania z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. Rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zmluva o úvere, s ktorou bola uzatvorená rozhodcovská zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalovaný zámerne označil, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon povolania, a to len za účelom vyňatia právneho vzťahu z pod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na svoj vek v čase podpisu zmluvy nevykonával žiadne povolanie a bol už na starobnom dôchodku, finančné prostriedky teda nemohli byt' použité na žiadny výkon povolania, ale len pre osobnú spotrebu domácnosti. Žaloby ohľadne spotrebiteľských sporov iniciuje ako žalobca práve veriteľ, dlžník ako spotrebiteľ žaloby nepodáva. Spotrebiteľ síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní stratil možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, ide tu teda o nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. K praktikám žalovaného, ktorého obchodní zástupcovia zámerne označovali ako účel zmluvy výkon povolania, zamestnania alebo podnikania bez reálneho preukázania účelu zmluvy existuje konštantná judikatúra potvrdená rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere zo dňa 21.12.2011 je žalobca označený ako fyzická osoba - menom, priezviskom, rodným číslom. V zmluve je ako účel poskytnutia prostriedkov vyznačený výkon povolania. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za tohto stavu nie je možné jednoznačne konštatovať, že žalobcovi boli prostriedky poskytnuté v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, resp. na výkon povolania. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len vyznačenie účelu - výkon povolania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajným) povolaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Záveru, že zmluva o úvere zo dňa 21.12.2011 má spotrebiteľský charakter nasvedčuje listina - „Príloha k zmluve o úvere č. 702900733 zo dňa 21.12.2011 Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere“, ktoré predstavujú dokument vyhotovený žalovaným, a v ktorých je žalobca výslovne označený ako spotrebiteľ. Zo samotného konania žalovaného teda vyplýva, že vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 21.12.2011 považuje za spotrebiteľský úver. Skutočnosti, že úver nebol žalobcovi poskytnutý na výkon povolania nasvedčuje aj to, že žalobca mal v čase uzavretia zmluvy 70 rokov, teda vek starobného dôchodku. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že účel poskytnutia peňažných prostriedkov je špecifikovaný v dodatku k zmluve o úvere, kde sa uvádza, že prostriedky budú použité na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania, k tomuto odvolací súd konštatuje, že žalovaný predmetný listinný dôkaz predložil až v odvolacom konaní. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie (§ 154 . Z obsahu spisu nevyplývajú okolnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ust. § 366 CSP. Žalovanému nič nebránilo predložiť dodatok k zmluve o úvere už skôr. Naviac dodatok k zmluve nie je obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu vedeného pod sp. zn. SR 02498/14 ani exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1Er/477/2015. Za tohto stavu odvolací súd na dôkaz predložený žalovaným až v odvolacom konaní prihliadať nemohol. Keďže žalovaný nepreukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere zo dňa 21.12.2011 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

5. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere (21.12.2011) sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvnej podmienky ako neprijateľnej nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy môže nastať situácia, kedy by bol spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v dôsledku podania žaloby dodávateľom na rozhodcovský súd. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým, všeobecným súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 spôsobuje jej neplatnosť. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci predstavuje notoricky používanú formu rozhodcovskej zmluvy, ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu (ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky spotrebiteľa) už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa, jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci, zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov, ktoré dodávateľ sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve, opäť bez aktivity spotrebiteľa. Technická samostatnosť listiny - zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania. Podpis spotrebiteľa na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014). Za stavu, že medzi stranami sporu nebola platne dojednaná rozhodcovská zmluva, je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 02498/14 zo dňa 07.08.2014 s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.