Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/2793/2012

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Peter Vaňo, nar. 09.09.1998, bytom Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, proti povinnému: C. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX XX Banská Bystrica, právne zast. Mgr. Robertom Antalom, advokátom so sídlom AK v Banskej Bystrici, Ul. Kláry Jarunkovej 2, o vymoženie zameškaného výživného v sume 1 106,91 Eur a bežného výživného, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 197/12, takto

rozhodol:

I. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1 160,88 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Súdny exekútor je p o v i n n ý vrátiť Okresnému súdu Banská Bystrica nespotrebovaný preddavok na trovy exekúcie vo výške 360,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky - zameškaného výživného vo výške 1 106,91 Eur za obdobie od februára 2012 do októbra 2012 a ďalej bežného výživného vo výške 350 Eur od 01.11.2012, a to na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, č. k. 34P 41/2012-129 zo dňa 26.09.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17CoP/66/2012-149 zo dňa 26.09.2012.

2. Poverením č. 5601 093030 zo dňa 24.10.2012 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, JUDr. Mária Mičáka, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 197/12.

3. Uznesením, č.k. 4Er/2793/2012-52 zo dňa 17.07.2013 Okresný súd Banská Bystrica exekúciu vedenú proti povinnému zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2013. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 1 572,- Eur.

4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

6. Podľa § 197 Exekučného poriadku trovy exekúcie uhrádza povinný.

7. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie

8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

10. Podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

11. Podľa § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

12. Uplatnené trovy súdneho exekútora pozostávali z odmeny vo výške 1310 Eur a 20% DPH z nej (t.j. 262 Eur). Súdny exekútor uviedol, že pre oprávneného bola vymožená suma 5 956,20 Eur. Základom pre určenie odmeny bola suma 496,32 Eur (zameškané výživné ku dňu podania návrhu), z ktorej 10% podľa § 5 ods. 2 Vyhlášky predstavovalo odmenu vo výške 50 Eur. Ďalej pri výpočte odmeny exekútor postupoval podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky tak, že za základ zobral trojročné plnenie bežného výživného (36 mesiacov x 350 Eur = 12 600 Eur) a 10% z uvedenej sumy predstavovalo odmenu vo výške 1 260 Eur. Súdny exekútor o hotových výdavkoch nežiadal rozhodnúť, nakoľko povinný ich uhradil v plnej výške. Exekútor ďalej poukázal, že pri určení odmeny obdobný právny názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí, č.k. 12CoE 205/2010-191 zo dňa 05.08.2010.

13. Pokiaľ ide o názor exekútora, že v danom prípade treba jeho odmenu určiť podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky (lebo sa javí nespravodlivé pre súdneho exekútora, aby povinný neznášal trovy exekúcie z vymoženej pohľadávky) ako aj podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky (z dôvodu, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré upravuje osobitnú skupinu prípadov, keď predmetom exekúcie je opakujúce sa plnenie), súd ho nepovažoval za správny. Pri zastavení exekúcie sa určuje odmena exekútora podľa ustanovení § 14 až 16 Vyhlášky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 16/2005). Jedná sa o Tretí oddiel - Spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, ktoré majú povahu špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k tým ustanoveniam vyhlášky, ktoré upravujú určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti na peňažné plnenie a na nepeňažné plnenie. Súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie patrí odmena určená podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky. Ak však súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky (§ 16 ods. 2 Vyhlášky). Ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky je teda špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 a súdnemu exekútorovi patrí odmena určená ako 20% zo základu na jej určenie, t.j. z vymoženej sumy. Zároveň treba uviesť, že vyhláška v ustanovení § 16 výslovne pri určení odmeny odkazuje iba na ustanovenie § 5, nie aj § 4 Vyhlášky. Aj zo znenia samotného ustanovenia § 4 Vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky, pričom uvedené neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 Vyhlášky určujú inak. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že ak sa exekúcia zastaví podľa § 16 ods. 2, postup na určenie odmeny podľa § 4 vyhlášky sa neuplatní. Pokiaľ v predmetnom prípade súdny exekútor vymohol časť pohľadávky oprávneného pred zastavením exekúcie, vznikol mu nárok na odmenu z vymoženej sumy podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky, nie aj podľa § 4 ods. 2 Vyhlášky.

14. Z vyjadrenia exekútora vyplynulo, že od povinného vymohol sumu 5 956,20 Eur. Podľa prehľadu platieb, ktoré exekútor súdu predložil spolu s návrhom na zastavenie exekúcie a vyúčtovaním trov však vyplýva, že uvedenú sumu povinný uhradil v období medzi (22.10.2012) 31.10.2012 - 19.11.2013. Samotná exekúcia ale bola rozhodnutím súdu zastavená už dňa 10.07.2013 (exekútorovi doručené dňa 01.08.2013), pričom rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2013. Všetky platby,

ktoré boli exekútorovi poukázané po tomto dátume v celkovej výške 1 120,- Eur potom nemožno považovať za nútené plnenie vymožené v rámci exekúcie exekútorom. Za sumu, ktorú v exekúcii exekútor od povinného vymohol treba na účely zistenia odmeny exekútora považovať sumu 4 836,20 Eur. Exekútorovi tak v zmysle vyššie uvedených ustanovení patrí nárok na odmenu vo výške 967,40 Eur (ako 20% z vymoženej sumy 4 836,20 Eur) + 193,48 Eur ako 20% DPH, spolu 1160,88 Eur.

15. Pokiaľ ide o určenie, ktorý z účastníkov má povinnosť uhradiť trovy exekútora, súd uvádza, že trovy exekúcie v zmysle § 197 Exekučného poriadku zásadne uhrádza povinný. V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku má súd možnosť, teda nie vždy povinnosť, zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie iba vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Zákon teda ponecháva na úvahu súdu, či v prípade zastavenia konania v dôsledku zavinenia oprávneného ho zaviaže na náhradu trov exekúcie, alebo na ich náhradu zaviaže povinného. Pri každom zastavení exekúcie preto musí súd ad hoc posudzovať, či dôvod, pre ktorý exekúciu zastavil, napĺňa znaky zavinenia oprávneného, alebo nie.

16. Súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému napriek tomu, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, pretože zákonný predpoklad pre znášanie trov exekúcie súdom nie je v tomto prípade daný, nakoľko súd exekúciu nezastavil z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 203 ods. 2 EP) a taktiež nie je daný zákonný predpoklad pre znášanie trov exekúcie oprávneným, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 EP). Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie pre správanie povinného z dôvodu, že povinný v exekúcii uhradil zameškané výživné ako aj bežné výživné v plnej výške. Súd potom priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1160,88 Eur, ktoré má povinnosť uhradiť povinný tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. Súdnemu exekútorovi bola v tomto konaní dňa 06.11.2012 vyplatená suma 360 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu titulom preddavku na odmenu a na náhradu jeho hotových výdavkov (ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade nebola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, teda prípadu keď v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného znáša trovy exekúcie súd, súd uložil súdnemu exekútorovi povinnosť vrátiť poskytnutý preddavok vo výške 360 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.