Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-278-2018.pdf
PDF · 130.55 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/278/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky: R. J., nar. XX.X.XXXX, adresa O., XXXX F., V. XX-XX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Belovič, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, proti otcovi: B. J., nar. XX.X.XXXX, adresa G., E. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/330/2013-154 zo dňa 21.9.2017 - vo vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie otca proti zastavujúcej časti výroku I. rozsudku o d m i e t a .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. o zvýšení vyživovacej povinnosti p o t v r d z u j e .
III. V časti zročného výživného vo výroku III. rozsudok m e n í nasledovne: Zročné výživné za obdobie od 27.9.2013 do 4.7.2016 vo výške 1.444,07 Eur, je otec povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní.
IV. V časti výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči otcovi v rozsahu 10%.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku nasledovne: I. Súd konanie v časti výživného 180 eur mesačne od 27.09.2013 do 04.07.2016 zastavuje. II. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči navrhovateľke zo sumy 133 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne, a to od 27.09.2013 do 04.07.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15.-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/220/2008 z 28.01.2010 v časti výživného a platobného miesta. III. Splatné výživné za obdobie od 27.09.2013 do 04.07.2016 vo výške 3045 eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní k rukám navrhovateľky. IV. Súd navrhovateľke priznáva 100% náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že od času poslednej úpravy výživného v sume 133,- Eur mesačne v roku 2010 sa podstatne zvýšili výdavky navrhovateľky, ktorá dňom 2.9.2013 navštevovala denné nadstavbové štúdium v O., ktoré ukončila vykonaním záverečnej skúšky dňa 4.7.2016. Počas rozhodného obdobia navrhovateľka žila so svojou matkou v O. vo E., pričom výdavky jej hradila prevažne matka, ktorá bola zamestnaná s príjmom 1.200,- Eur mesačne a v rozhodnom
období porodila dieťa. Matka platila nájomné 334,24 Eur, na elektrinu 282,- Eur, poistenie bytu 14,39 Eur, telefón 73,36 Eur, internet 24,14 Eur a výdavky na navrhovateľku vychádzali cca 600,- Eur mesačne. Otec s návrhom nesúhlasil prioritne z dôvodu, že nemal preukázané štúdium navrhovateľky a potom z dôvodu, že dňom 4.7.2016 bola vyživovacia povinnosť zrušená. Poukazoval na to, že podľa daňového priznania základ jeho dane v rozhodujúcom období bol 500,- Eur až 600,- Eur, obdobné bolo daňové priznanie jeho manželky. Manželkin zdravotný stav nie je dobrý, ochorela na rakovinu štítnej žľazy, z ktorého dôvodu nepracuje, dňa X.XX.XXXX sa mu narodil syn O.. Otec je súkromným podnikateľom s príjmami vo výške minimálnej mzdy, má tiež zdravotné problémy. Výdavky otec napriek výzve súdu nepredložil a nešpecifikoval.
3. Zistený skutkový stav vec posúdil podľa hmotnoprávnych ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zák. č. 130/1995 Zb. Zákona o rodine (ďalej len ZoR).
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na zvýšenie výživného na t.č. plnoletú navrhovateľku je dôvodný do výšky 220,- Eur mesačne od podania návrhu na začatie konania do skončenia vyživovacej povinnosti otca 4.7.2016 (vykonanie záverečnej skúšky navrhovateľkou). Navrhovateľka v konaní preukázala, že od času poslednej úpravy výživného v roku 2010 určeného na sumu 133,- Eur mesačne sa jej výdavky najmä v súvislosti so štúdiom podstatne zvýšili, čoho dôkazom sú predložené výdavkové doklady. Matka na jej výživu prispieva priemerne 500,- Eur mesačne, pri jej príjme cca 1.200,- Eur - 1.400,- Eur mesačne s vydokladovanými výdavkami na domácnosť vo výške 600,- Eur mesačne. Otec navrhovateľky najskôr spochybnil existenciu štúdia navrhovateľky, potom sa odvolával na skutočnosť, že navrhovateľka si popri štúdiu privyrába zamestnaním v reštauračnom zariadení v O. (ktorá skutočnosť ostala len na báze tvrdení otca). Poukázal na to, že jeho príjem ako súkromného podnikateľa predstavuje dlhodobo len sumu minimálnej mzdy, pričom z tohto príjmu vyživuje nielen seba, ale aj maloletého O. z druhého manželstva, a to vo výške 50,- Eur ročne z titulu hudobného krúžku (iné výdavky v tejto súvislosti nepreukázal). Pri jeho príjme podľa daňového priznania za roky 2013, 2014 vo výške 500,- Eur ročne má preukázané výdavky vo výške cca 50,- Eur štvrťročne, elektrina 215,06 Eur mesačne, iné výdavky nepreukázal. Pojednávania sa nezúčastnil s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že v inom konaní bola jeho vyživovacia povinnosť ku dňu 4.7.2016 zrušená, predmetné konanie považuje za irelevantné. Prvoinštančný súd skonštatoval, že pri príjme 500,- Eur ročne (vzhľadom na preukázané rakovinové ochorenie jeho manželky a inak nepreukázaný jej aktuálny príjem) je pomerne ťažko matematicky odôvodniteľné platenie minimálne platieb za elektrinu vo výške 215,- Eur až 220,- Eur mesačne, nie je zrejmé, z čoho otec platí platby za elektrinu (o ďalších výdavkoch ani nehovoriac), čím je zároveň spochybnená hodnovernosť údajov v jeho daňovom priznaní, kde zo všeobecnej praxe súdu sa javí v konkrétnom prípade zrejmým, že započítaním širokého rozsahu odpočítateľných položiek možno základ pre výpočet dane znížiť takmer na nulové hodnoty. Zároveň sa javí nelogickým, že otec navrhovateľky pri zníženom pracovnom výkone v dôsledku prekonanej choroby a klesajúcej výnosnosti jeho podnikania, napriek tomu zotrváva v podnikaní z pohľadu vyššie uvedených skutočností značne nevýhodnom. Vzhľadom na uvedené súd návrhu na zvýšenie výživného vyhovel v celom rozsahu (v znení čiastočného späťvzatia) a sumu 220 eur mesačne považoval za plne dôvodnú na pomerné pokrytie oprávnených potrieb navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa.
5. Zároveň prvoinštančný súd vyčíslil splatné výživné za obdobie od 27.9.2013 do 4.7.2016, a to vo výške 3.045,- Eur, pričom ide o obdobie 35 kalendárnych mesiacov po 87,- Eur (rozdiel medzi sumou 220,- Eur a pôvodného výživného 133,- Eur), nakoľko v konaní žiadne ďalšie platby výživného nad rámec súdom určeného výživného v rozhodujúcom období preukázané neboli.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 55 CMP, a to tak, že ju v plnom rozsahu priznal v prospech navrhovateľky, nakoľko považoval za spravodlivé, aby plnoleté dieťa bez úspor hľadajúce si po riadnom ukončení štúdia zamestnanie, neplatilo pri svojom plnom procesnom úspechu trovy svojho právneho zastúpenia, ktoré trovy by vzniknúť nemuseli v prípade prípadnej dohody s otcom ako osobou z výživného povinnou, pred súdnym konaním.
7. Proti tomuto rozsudku výslovne proti všetkým jeho výrokom podal odvolanie otec, ktorým sa podľa jeho doplnenia (na výzvu okresného súdu uznesením č.k. 26C/330/2013-181 zo dňa 25.6.2018 na pokyn odvolacieho súdu) domáhal, aby bol návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnutý a výživné tak zostalo v pôvodnej výške. Uviedol, že naposledy bol súdom vyzvaný na predloženie jeho výdavkov v roku 2008, čo predložil, odvtedy súd od neho požadoval len daňové priznania jeho a manželkine, nie
je pravdou, že jeho výdavky sú len tie, ktoré uviedol súd v rozhodnutí na 13-ročného neplnoletého syna. Výdavky jeho súčasnej rodiny súdu predloží, ak ho na to vyzve, nakoľko má za to, že súd neprihliadol na to, že má neplnoletého syna a na jeho potreby.
8. Pokiaľ ide o jeho podnikanie, nie je správny záver súdu, keď spochybňuje jeho podnikanie a hodnotí ho ako nerentabilné. Jeho a manželkine podnikanie je závislé od úrovne chladných zím, nakoľko sa zaoberá výrobou krbového dreva a v hodnotenom období boli mierne zimy, čo sa odrazilo v dopyte a v príjmoch. Ďalej vážne ochorel, ležal v nemocnici na ARO a manželka mala v roku 2014 diagnostikovanú rakovinu, čo sa tiež zobrazilo na príjmoch. Na preklenutie tohto obdobia manželka mala úver. Manželke bol priznaný plný invalidný dôchodok.
9. Nie je pravdou, že by sa nechcel zúčastniť pojednávania 21.9.2017, ale nakoľko oznam o pojednávaní obdržal od JUDr. Erdélyiho neskoro, až popoludní dňa 18.9.2017 e-mailom, kedy bol už pracovne odcestovaný, pokúšal sa ihneď telefonicky ospravedlniť, čo sa mu nepodarilo, preto sa e-mailom ospravedlnil, že z dôvodu, že je odcestovaný sa nemôže dostaviť a zároveň pripojil sken dokumentu o zrušení vyživovacej povinnosti ku dňu 4.7.2016. Napriek tomu súd pojednával a rozhodol. Od roku 1999, kedy sa začali súdne ťahanice vždy na každé jedno pojednávanie sa dostavil. Preto nerozumie, prečo tentokrát nebolo pojednávanie odročené, nakoľko bol objektívny dôvod, že bol odcestovaný, čo súdu riadne oznámil a ospravedlnil sa.
10. Otec podal odvolanie aj v rozsahu trov právneho zastúpenia dcéry s tým, že na súdoch vždy vystupovala sama, prípadne s matkou, podania písavala rukou sama alebo posielala e-mailom. Tieto trovy sú neopodstatnené. Súd ani v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo považuje tieto trovy za spravodlivé.
11. V závere upozornil na to, že dcéra s ním nekomunikuje a počas doby, keď už pracovala, nedôvodne poberala od neho výživné. Skutočnosť, že pracovala od 4.7.2016, priznala až na pojednávaní dňa 22.5.2017. Preto jej platil výživné až do mája 2017, čo od júna 2016 do mája 2017 činí sumu 1.463,- Eur. Touto sumou sa neoprávnene na jeho úkor obohacovala. Tieto finančné prostriedky žiada, aj keď nebude vyhovené jeho odvolaniu, započítať k sume už vyčísleného nedoplatku, ktorý mu bol súdom určený (3.045 - 1.463 = 1.582,- Eur).
12. K odvolaniu otec pripojil fotokópie šekových poukážok platieb výživného na adresu dcéry po 133,- Eur mesačne za obdobie už od januára 2016 do mája 2017. K odvolaniu otec tiež pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX X. zo dňa 15.8.2016, ktorým bolo W. J. priznaný invalidný dôchodok v sume 334,80 Eur mesačne.
13. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu otca predložila prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a otca zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Prioritne poukázala na to, že odvolací dôvod nie je podaní riadne označený, preto odvolanie považuje za neúplné a nezrozumiteľné. Podľa nej súd dostatočne a v súlade s procesnými zásadami zodpovednosti účastníkov konania za preukázanie svojich tvrdení zistil skutkový stav a vo veci vecne správne rozhodol s tým, že výživné zvýšil na sumu 220,- Eur mesačne, keď zvýšenie v súvislosti s nástupom na strednú školu a v súvislosti so zvýšením životných potrieb navrhovateľky o sumu 87,- Eur mesačne oproti poslednej úprave v roku 2010 nepredstavuje zákonom nepovolený exces a plne zodpovedá zmeneným potrebám navrhovateľky. Pokiaľ ide o argumentáciu otca o nezohľadnení jeho výdavkov, zdravotného stavu jeho a manželky, má za to, že súd sa vecne správne a plne v intenciách zákona vysporiadal s otázku dôkaznej povinnosti unesenia dôkazného bremena a pri určení výšky výživného postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami. Zákon o rodine i v prípade rodiča - podnikateľa pomerne prísne stanovuje pravidlá pre určenie výživného so zakotvením prezumpcie započítaného príjmu pre určenie vyživovacej povinnosti. K otázke, či súd mohol alebo nemohol rozhodnúť o podanom návrhu na pojednávaní dňa 21.9.2017 bez prítomnosti žalovaného uviedla, že ide o procesnú otázku, ktorú si konajúci súd vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný neuviedol procesne korektným spôsobom, že by zo zákonom predpokladaného dôvodu žiadal pojednávanie odročiť, ale iba sa z dôvodu zrušenia vyživovacej povinnosti rozsudkom v inom konaní nedôvodne spoliehal na to, že súd rozhodne v jeho prospech, napadnuté rozhodnutie nijak do jeho procesných práv nezasiahlo a nie je žiadna zákonná prekážka, aby súd mohol rozhodnúť o návrhu v jeho neprítomnosti. Vyživovacia povinnosť bola napokon zrušená rozsudkom Okresného súdu Galanta
zo dňa 22.5.2017 v konaní sp. zn. 10Pc/16/2016 na základe skutočnosti, že navrhovateľka dňa 4.7.2016 ukončila stredoškolské štúdium a tým zanikla vyživovacia povinnosť otca.
14. K náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľky súd rozhodol v zmysle § 55 CMP správne na základe daného skutkového stavu aj spravodlivo, nakoľko navrhovateľka bola právne zastúpená a bola v konaní procesne úspešná, pričom súd zohľadnil majetkovú a osobnú situáciu navrhovateľky. Dôvodnosť priznania náhrady trov navrhovateľke je namieste aj z pohľadu samotného priebehu konania a prekážok, ktoré bránili skoršiemu rozhodnutiu.
15. Pokiaľ ide o nároky žalovaného vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia, súd ich nemohol v konaní zohľadniť, pretože tieto nároky nie sú predmetom tohto konania. Postup žalovaného, ktorý na jednej strane poveril právnu zástupkyňu jeho zastupovaním vo veci urovnania v konaní a na druhej strane sám podal v tom istom čase odvolanie voči súdnemu rozhodnutiu hodnotí ako nekorektný a účelový.
16. K vyjadreniu navrhovateľka pripojila žiadosť o súčinnosť - uzatvorenie dohody o urovnaní zo dňa 9.11.2017 adresovaný advokátkou JUDr. Soňou Soboňovou, zastupujúcou otca advokátovi navrhovateľky, ako aj e-mailovú odpoveď advokáta navrhovateľky menovanej advokátke.
17. Navrhovateľka využila možnosť písomne sa vyjadriť aj k doručenému doplneniu odvolania zo strany otca. Poukázala na to, že podanie otca, ktorým doplnil svoje odvolanie, nebolo podané včas, nakoľko zásielka bola na pošte odovzdaná na prepravu dňa 11.7.2018, teda po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, v ktorom bol riadne poučený, že súd odmietne odvolanie, ktoré nemá zákonom požadované náležitosti. Má za to, že nakoľko odporca nedoplnil odvolanie včas, sú splnené podmienky na jeho odmietnutie bez jeho vecného preskúmania. Ak odvolací súd bude iného názoru, pridržiava sa písomného vyjadrenia k odvolaniu, ktoré predtým podala a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s tým, aby otca zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
18. Ďalšie podania v odvolacom konaní účastníci do spisu nedoručili.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie - s výnimkou výroku I. - vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súc viazaný rozsahom (§ 65 v spojení s § 155 a § 23 ods.2 CMP) ale nie dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie otca je nevyhnutné v časti odmietnuť (§ 386 písm. b) CSP), pričom dôvodné je iba čiastočne a to v časti uplatnenej obrany smerujúcej k započítaniu jeho pohľadávky voči navrhovateľke, v tejto časti ho bolo potrebné zmeniť (§ 388 CSP), a vo zvyšnej časti potom potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v danej veci, v ktorej súd pri viazanosti rozsahom nie je viazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), pričom v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP), bolo posúdiť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie vedúcich k vyhoveniu návrhu (po jeho čiastočnom späťvzatí) a k určeniu zvýšenia výživného za čas od 27.9.2013 do 4.7.2016 na sumu 220,- Eur mesačne, k určeniu splatného výživného za dané obdobie vo výške 3.045,- Eur a napokon aj k rozhodnutiu o náhrade trov konania.
21. Prioritne bolo potrebné rozhodnúť o tej časti odvolania otca, ktorou sa odvolal aj voči výroku I., ktorým bolo konanie v časti výživného 180,- Eur mesačne od 27.9.2013 do 4.7.2016 zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia navrhovateľkou.
22. V zmysle § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
23. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
24. Keďže výrokom I. preskúmavaného rozsudku došlo k čiastočnému zastaveniu konania, takéto rozhodnutie je nesporne v prospech žalovaného otca, v dôsledku čoho otec nemal aktívnu procesnú legitimáciu, teda nebol subjektom oprávneným podať odvolanie voči tejto časti rozsudku, keďže ňou nebolo rozhodnuté v jeho neprospech. V dôsledku toho bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. b) CSP odvolanie otca v časti smerujúcej proti výroku I. o čiastočnom zastavení konania ako podané neoprávnenou osobou odmietol.
25. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 26,- Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
27. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
30. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
31. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
32. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
33. Po porovnaní preukázaných pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného ako aj v rozhodnom období, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že na strane navrhovateľky došlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného a to s počiatkom a v rozsahu podľa preskúmavaného rozsudku.
34. Podľa výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 13P/220/2008 zo dňa 28.1.2010, teda k podaniu návrhu za obdobie troch rokov, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, keď ku dňu 2.9.2013 nastúpila na stredoškolské nadstavbové denné štúdium na škole vo E., ktoré napokon podľa preukázaného ukončila v priebehu konania dňa 4.7.2016. V priebehu konania došlo k zmene pomerov aj na strane matky navrhovateľky, ktorá žila s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti v O., keď sa jej narodilo ďalšie dieťa, čím sa jej schopnosť finančne uspokojovať potreby dcéry - navrhovateľky úmerne znížila. Výdavky na navrhovateľku v rozhodnom období vychádzali na cca 600,- Eur mesačne. Matka navrhovateľky v rozhodnom období dosahovala priemerný čistý mesačný príjem cca 1.200,- Eur mesačne. Otec navrhovateľky a jeho súčasná manželka podľa daňových priznaní dosahovali úplne minimálny príjem cca 500,- Eur ročne, ale ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, takéto príjmy nemohli zodpovedať realite, keďže otec zároveň preukázal iba za elektrinu na domácnosť hradili cca 215,06 Eur mesačne. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, táto skutočnosť výrazne spochybňuje hodnovernosť údajov otca v jeho daňovom priznaní aj v predmetnom konaní o jeho príjmoch, ktoré musia byť podstatne vyššie ako deklarované. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. synovi O. Súd prvej inštancie potom správne ustálil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, že primeraným výživným na navrhovateľku zo strany otca v rozhodnom období je výživné 220,- Eur mesačne, ktoré spolu s primeraným výživným od matky, ktorá ale naviac poskytuje čiastočne osobnú starostlivosť o navrhovateľku (poskytovaním jej bývania, stravy, hygieny a chodu domácnosti) čím vyvažuje finančný príspevok, umožní uspokojiť v primeranom rozsahu odôvodnené potreby navrhovateľky v danom období. Za popísaných okolností zvýšenie výživného na navrhovateľku zo strany otca o 87,- Eur v rozhodnom období odvolací súd považoval za primerané jednak potrebám navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa a na druhej strane možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky navrhovateľky.
35. Zvýšením výživného za obdobie od podania návrhu, teda od 27.9.2013 do dňa zániku vyživovacej povinnosti ku dňu 4.7.2016, teda za obdobie 35 kalendárnych mesiacov, za situácie, že otec hradil na navrhovateľku výživné v sume 133,- Eur, vznikol nedoplatok na výživnom v sume 2.871,- Eur (spolu za 33 mesiacov x 87,- Eur plus 8 dní x 2,90 Eur), celkom 2.894,20 Eur. Záver súdu prvej inštancie v ods. 18. preskúmavaného rozsudku, že splatné výživné za totožné obdobie predstavuje sumu 3.045,- Eur za obdobie 35 (?) mesiacov preto nie je správny.
36. V zmysle § 34 CMP ustanovenia CSP o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácií konania sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú. V súlade s procesnými ust. § 147 ods. 2 CSP v spojení s § 63 CMP otec v odvolaní uplatnil ako prostriedok procesnej obrany nárok na započítanie jeho pohľadávky voči navrhovateľke z titulu preplateného výživného, ktoré jej hradil v období od 4.7.2016, keď týmto dňom jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľke zanikla a k tomuto dňu bola aj súdnym rozhodnutím zrušená, až do mája 2017, v ktorom období hradil navrhovateľke výživné po 133,- Eur mesačne. Keďže v tomto období navrhovateľka poberala výživné od otca, v dôsledku predchádzajúceho zániku výživného bez právneho dôvodu, vzniklo tým na jej strane bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a povinnosť získané bezdôvodné obohatenie vydať otcovi, na úkor ktorého ho získala v zmysle § 451 ods. 1 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka. Otec pripojenými poštovými poukážkami preukázal a navrhovateľka to vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca ani nijako nepoprela, že v období od 4.7.2016 do 31.5.2017 jej uhradil na výživnom celkom sumu 1.450,13 Eur (11 mesiacov x 133,- Eur mínus 3 dni á 4,29 Eur, t.j. mínus 12,87 Eur, teda 1.463,- Eur mínus 12,87 Eur = 1.450,13 Eur). Po odrátaní od nároku na zročné výživné podľa hore vyčísleného v sume 2.894,20 Eur sumy na započítanie 1.450,13 Eur, zostal dlh otca na výživnom pre navrhovateľku v sume 1.444,07 Eur.
37. Pre úplnosť bolo potrebné vysporiadať sa aj s námietkou otca v odvolaní, že súd dňa 21.9.2017 pojednával napriek tomu, že on sa ospravedlnil. Toto tvrdenie otca nezodpovedá obsahu spisu. Z obsahu spisu z č.l. 145 vyplýva, že otec na doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 21.9.2017 zareagoval e-mailovou správou (č.l. 145), v ktorej uviedol, že kancelária JUDr. Erdélyiho ho už nezastupuje, avšak pojednávanie je potrebné zrušiť, nakoľko už bolo súdom rozhodnuté o zrušení vyživovacej povinnosti, čo mu bolo aj písomne potvrdené dňa 22.5.2017, čo v prílohe prikladá. Poprosil e-mailom o info, či e-mail bol zachytený a teda je pojednávanie bezpredmetné. Tento e-mail bol súdu prvej inštancie odoslaný a doručený dňa 18.9.2017. Nadväzoval ďalší e-mail otca zo dňa 20.9.2017 obdobného obsahu s tým, že pojednávanie je potrebné zrušiť, nakoľko už bolo súdom rozhodnuté o zrušení vyživovacej povinnosti. V spise sa nenachádza žiaden e-mail, či list ktorým by oznamoval súdu, že je pracovne odcestovaný, ani ospravedlnenie otca z dôvodu, že sa nemôže dostaviť pre odcestovanie, ako to tvrdí v podanom odvolaní. Obsahom jeho e-mailu zo dňa 18.9.2017 založeného v spise je názor, že predmetné pojednávanie je potrebné zrušiť, keďže už bolo súdom rozhodnuté o zrušení danej vyživovacej povinnosti, podanie neobsahuje žiadnu žiadosť o odročenie predmetného pojednávania.
38. Otec ako účastník konania teda žiadnym procesným úkonom nenavrhol odročiť predmetné pojednávanie a preto postup v zmysle § 183 CSP pri odročení pojednávania neprichádzal do úvahy. Preto ak Okresný súd Galanta predmetné pojednávanie dňa 21.9.2017 uskutočnil a to v neprítomnosti otca, neodňal mu tým z namietaného dôvodu možnosť konať pred súdom. Odvolací súd iba na okraj podotýka, že v spise sa pred uvedeným e-mailom otca zo dňa 18.9.2017 nenachádza žiadne oznámenie otca o ukončení jeho zastupovania advokátom JUDr. Erdélyim, a tak ani toto tvrdenie otca sa nezakladá na realite.
39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku II. o bežnom výživnom ako vo výroku vecne správne s použitím ust. § 387 CSP potvrdil a vo výroku III. o zročnom výživnom s použitím § 388 CSP zmenil tak, že zročné výživné za obdobie od 27.9.2013 do 4.7.2016 vo výške 1.444,07 Eur uložil otcovi zaplatiť navrhovateľke, vzhľadom na vyššiu sumu v dlhšej paričnej lehote, do 30 dní.
40. Otec v podanom odvolaní napadol aj priznanie náhrady trov konania navrhovateľke.
41. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci, v ktorej si plnoleté, avšak vtedy nezaopatrené dieťa uplatňovalo nárok na výživné voči otcovi, s ktorým čiastočne uspelo, bolo dôvodným aplikovať výnimočne § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať
vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Bolo teda dôvodným pristúpiť k výnimočnému priznaniu náhrady trov konania navrhovateľke, hoci inak v zmysle § 52 CMP zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Aby bolo ale priznanie náhrady trov konania spravodlivým, bolo zároveň nevyhnutné zohľadniť mieru úspechu účastníkov v konaní. V danom prípade totiž navrhovateľka najskôr uplatňovala výživné vo výške 400,- Eur mesačne, až priebehu konania svoj návrh v rozsahu 180,- Eur mesačne zobrala späť a konanie v tejto časti bolo prvou výrokovou vetou preskúmavaného rozsudku aj zastavené. Späťvzatie návrhu je pritom zásadne potrebné zohľadniť (pri neexistencii osobitných dôvodov) ako neúspech navrhovateľa. Úspech navrhovateľky teda nebol plný, ako to nesprávne uvádza súd prvej inštancie v ods. 20 preskúmavaného rozsudku. Navrhovateľka sa pôvodným návrhom domáhala určenia výživného vo výške 400,- Eur mesačne, čiastočne zobrala späť návrh vo výške 180,- Eur mesačne (45%) a bolo jej priznané výživné v zostávajúcej výške 220,- Eur mesačne (55%). Čistý úspech navrhovateľky v predmetnom konaní teda predstavoval 10% (55% mínus 45%).
42. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o priznaní náhrady trov prvoinštančného konania vo výroku IV. s použitím § 388 CSP zmenil tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania (keď nebol dôvod zužovať náhradu trov konania iba na náhradu trov právneho zastúpenia) v rozsahu 10%.
43. Ďalšie odvolacie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu účastníkov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
44. V tomto odvolacom konaní bol otec neúspešný a zároveň navrhovateľka úspešná v rozsahu bežného výživného a otec iba čiastočne úspešný a navrhovateľka tým neúspešná v rozsahu časti zročného výživného v dôsledku započítania. V prípade odvolacieho konania odvolací súd preto považoval za spravodlivé na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).