Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_8C-139-2007.pdf
PDF · 75.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/139/2007
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: EU-CapitalManagement a. s. v likvidácii, so sídlom Einsteinova 24/, 851 01 Bratislava, IČO: 45 327 084, proti žalovanému: A. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX W. A., o zaplatenie 33,19€ s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 1000,- Sk (pozn. súdu: pri prepočte konverzným kurzom eura voči slovenskej korune, stanoveným dňa 07.07.2008, predstavuje uvedená suma 33,19 eur) zo dňa 23.3.2006, doručenou súdu dňa 31.3.2006, sa právny predchodca žalobcu (spoločnosť BSP Lawyer Partners a.s.) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 33,19 eur a na náhradu trov konania, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok Slovenského rozhlasu, Mýtna 1, 817 55 Bratislava bola na žalobcu postúpená nižšie špecifikovaná pohľadávka, ktorú má žalobca v čase podania žaloby voči žalovanému. S postúpením tejto pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na žalobcu bol žalovaný oboznámený zo strany Slovenského rozhlasu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške spolu 1330,- Sk. Predmetná pohľadávka žalobcu voči žalovanému vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za obdobie špecifikované vo výpise nedoplatkov žalovaného v celkovej výške 1330,- Sk. Žalobca si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu, a to vo výške 1000,- Sk. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov neplnil ani v čase podania žaloby. Žalovaný potvrdil vznik povinnosti platiť poplatok poukázaním platieb za rozhlasový prijímač Slovenskému rozhlasu. Podľa § 3 ods. 3 a § 4a ods. 1 a ods. 2 zák. č. 212/1995 Z.z. bol žalovaný povinný platiť koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač vždy do 15. dňa v mesiaci nasledovne: v období od 1.9.1999 do 31.7.2003 vo výške 30,- Sk u fyzických osôb sa používanie rozhlasových prijímačov, u právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb za používanie rozhlasových prijímačov, a to za každý prijímač a v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk Podľa § 8 ods. 3 predmetného zákona ak je platiteľ koncesionárskeho poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyzve ho Slovenský rozhlas písomne na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní s platením koncesionárskych poplatkov po dobu dlhšiu ako jeden mesiac odo dňa ich splatnosti, vyzval ho Slovenský rozhlas na ich zaplatenie. Žalovaný výzvu ignoroval, odmietol komunikovať a nie je ochotný poskytnúť potrebnú súčinnosť na urovnanie záväzkových vzťahov. Rovnako tiež žalovaný neoznámil žalobcovi skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik povinnosti platiť koncesionársky poplatok. Zároveň sa zmysle § 8 ods. 1 predmetného zákona dostal žalovaný so zaplatením koncesionárskeho poplatku do omeškania. Žalobca v žalobe na preukázanie svojich tvrdení uviedol ako dôkazy nasledovné: Oznámenie o postúpení pohľadávky a výzvu na zaplatenie, Potvrdenie, Realizačnú zmluvu číslo 1 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, Protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií zo zoznamom postúpených pohľadávok k realizačnej zmluve č. 1, Zoznamy pohľadávok a Výpis nedoplatkov žalovaného.
3. V priebehu konania súd zistil, že pôvodný žalobca zanikol, pričom išlo o zánik s právnym nástupníctvom. Uznesením č.k. 8C/139/2007-90, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2018, súd rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcom tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
4. Za splnenia zákonných podmienok vykonal súd pojednávanie v neprítomnosti strán sporu. Predvolanie bolo obom stranám sporu doručené riadne a včas (č.l. 123 - žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote a č.l. 124).
5. Žalovaný zostal v priebehu konania nečinný.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu.
7. Súd v občiansko-právnom súdnom konaní pred samotným rozhodovaním o podstate sporu skúma viacero podmienok. Jednou zo základných procesných podmienok, ktoré musia byť splnené pre to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný, je existencia vecnej legitimácie (aktívnej a aj pasívnej), a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, zjednodušene povedané, žalobu musí podať osoba oprávnená žalobu podať, teda osoba, ktorá je nositeľom nejakého práva vyplývajúceho z hmotného práva a žaloba musí smerovať voči osobe, ktorá je nositeľom nejakej povinnosti vyplývajúcej z jej hmotnoprávneho vzťahu so žalobcom. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
8. Súd konštatuje, že z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v spise, nebolo možné vyvodiť platné nadobudnutie pohľadávky žalobcom, resp. pôvodným žalobcom od postupcu - Slovenského rozhlasu. Súd tiež konštatuje, že k žalobe nebol priložený hmotný nosič informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k Realizačnej zmluve č. 2 zo dňa 21.07.2006 a k Realizačnej zmluve č. 1 zo dňa 20.9.2005, ktoré zmluvy Slovenský rozhlas uzatvoril s pôvodným žalobcom (BSP Lawyer Partners). Rovnako z listinných dokladov tvoriacich súčasť spisového materiálu súd nezistil platné postúpenie pohľadávky na pôvodného žalobcu.
9. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku: 1/. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 2./ Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
10. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí preukázať to, čo tvrdí. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V súlade so zásadou kontradiktornosti konania súd len vyhodnocuje predložené dôkazy a v uvedenom prípade neboli predložené dôkazy na preukázanie vzniku nároku.
11. S poukazom na uvedené súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v konaní absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, nakoľko žalobca nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k žalovanému. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade nebola preukázaná existencia žiadneho právneho vzťahu, na základe ktorého by súd mohol žalobcovi priznať nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalovaným. Z uvedeného teda vyplýva, že v konaní nebola preukázané existencia žiadneho právneho vzťahu, na základe ktorého by si žalobca mohol žiadať od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy, a teda na základe ktorého by súd mohol žalobcovi zaplatenie žalovanej sumy priznať.
12. Súd ďalej konštatuje, že vzhľadom na zistenú absenciu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa nezaoberal podrobnejšie ostatnými v žalobe uvádzanými skutočnosťami.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, keďže súd žalobu zamietol. Žalovanému preto prináleží právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.