Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-122-2016.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/122/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Drahomírom Mrvom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: K. U., Q.. XX.XX.XXXX, G.. U. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 1.612,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - spol. Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou doručenou dňa 14.12.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.612,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 20.02.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 07.08.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 3.555,60 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 59,26 Eur. Žalovaný uhradil len sumu 645,57 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 19.02.2014 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
3. Tunajší súd v spore rozhodol rozsudkom č.k. 25Csp/122/2016-67 zo dňa 16.05.2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 471,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 471,30 eur od 20.2.2014 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd konanie v časti o zaplatenie 783,13 eur s príslušenstvom zastavil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 55,56 %.
4. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie konkrétne proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 471,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 471,30 Eur od 20.02.2014 až do zaplatenia a proti výroku o nároku na trovy konania.
5. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11Co/293/2018-87 zo dňa 29.11.2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 471,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 471,30 Eur od 20.02.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie ponechal nedotknutý.
6. Po čiastočnom zrušení rozsudku, preto predmetom konania zostal len nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 471,30 Eur s príslušenstvom.
7. Súd v ďalšom postupe nariadil pojednávanie na deň 26.03.2019. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 19.03.2019 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalovaný vo vyššie uvedenom podaní poukázal na § 54 ods. 2 a § 103 OZ a vzniesol námietku premlčania a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Právny zástupcu žalobcu svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 19.03.2019 a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyššie uvedenom podaní uviedol, že je toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádza z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej poukázal na § 565 OZ. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). V prípade ak by sa súd nestotožnil s danými tvrdeniami je povinný skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá sa stala splatnou jednotlivo a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 471,30 eur.
8. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 07.08.2013 uzatvorenou medzi spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanému pôžičku - spotrebiteľský úver vo výške 1.900,00 Eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 mesačných splátkach po 59,26 Eur. Celková suma pôžičky bola dohodnutá na sumu 3.555,60 Eur, ročná úroková sadzba bola určená na 32,00 %, RPMN bola určená na 32,00 %, priemerná hodnota RPMN určená na 20,44 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 07/2018. Žalovaný podľa platobnej histórie uhradil na úhradu splátok celkovo sumu 645,57 Eur. Po podaní žaloby žalovaný uhradil na úhradu splátok celkovo sumu 783,13 Eur. Spolu tak žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 1.428,70 Eur.
9. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
15. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy uzavretej dňa 07.08.2013 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
16. Súd konštatuje, že podľa rozsudku č.k. 25Csp/122/2016-67 zo dňa 16.05.2018 sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí v predmetnom rozsudku za bezúročný a bez poplatkov, tak ako bolo uvedené v predmetnom rozsudku.
17. V prejednávanej veci sa žalovaný zaviazal splatiť spotrebiteľský úver v 60 mesačných splátkach po 59,26 eur, so splatnosťou prvej splátky pripadajúcej na deň 20.09.2013 ( v zmysle predloženého prehľadu splátok a úhrad). Splátky boli splatné podľa čl. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vždy do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa uvedeného potom splatnosť poslednej 60. splátky nastala dňa 20.08.2018. Splátka č. 1 splatná dňa 20.09.2013 a podľa platobnej histórie bola uhradená žalovaným dňa 18.09.2013. Predmetom konania sú splátky č. 2 až 5 splatné dňa 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013, 20.01.2014 a potom splátky č. 6 až 60, ktoré mali byť podľa tvrdenie žalobcu predčasne zosplatnené. Splátky č. 2 až 5 splatné v mesiacoch 10/2013 až 01/2013 sa stali splatnými v lehotách splatnosti podľa zmluvy, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru malo dôjsť až vo februári 2013 a vyhlásiť mimoriadnu splatnosť možno len vo vzťahu k splátkam, ktoré sa ešte nestali splatnými. Tie splátky, ktoré už v čase zosplatnenia úveru boli skôr splatné, logicky nemožno opätovne mimoriadne zosplatniť. Súd nemal preukázané predčasné zosplatnenie úveru, keďže žalobca nepreukázal, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v dôsledku omeškania s plnením jednotlivých splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Listinný dôkaz, predložený žalobcom - predžalobná upomienka zo dňa 25.12.2013 predstavuje len upozornenie na možnosť využitia práva na predčasné zosplatnenie dlhu, nepreukazuje však, že právny predchodca žalobcu aj skutočne uplatnil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Preto pri splátkach č. 2 až 5 súd vychádzal z toho, že tieto sa stali splatnými v zmysle bodu 6.2 VOP k 20.dňu v príslušnom mesiaci október 2012 až január 2013. Žaloba bola podaná dňa 14.12.2016, premlčané sú teda všetky splátky ( a v rámci nich istina) splatné spätne 3 roky pred podaním žaloby, teda všetky splátky splatné do 14.12.2013. Premlčané sú potom splátky č. 2 až 4 splatné dňa 20.10.2012, 20.11.2012. Nepremlčaná je teda splátka č. 5 až 60. Vo zvyšku sumy istiny, ktorá bola premlčaná a v časti pripadajúcej na úroky a poplatky, (keďže úver je bezúročný a bez poplatkov), súd žalobu zamietol.
18. Súd nemal preukázané predčasné zosplatnenie úveru, keďže žalobca nepreukázal, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru v dôsledku omeškania s plnením jednotlivých splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Listinný dôkaz, predložený žalobcom - predžalobná upomienka zo dňa 25.12.2013 predstavuje len upozornenie na možnosť využitia práva na predčasné zosplatnenie dlhu, nepreukazuje však, že právny predchodca žalobcu aj skutočne uplatnil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
19. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.612,77 Eur s príslušným úrokom z omeškania, a teda priznanie tejto sumy by predstavovalo plný úspech žalobcu. Za úspech žalovaného možno považovať tú časť, v ktorej súd konanie zastavil. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej časti procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko po podaní žaloby na súd navrhol konanie v časti 783,13 Eur s príslušenstvom zastaviť. Žalobca i napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal, že žalobu zobral v časti späť pre správanie žalovaného, ani že bola podaná dôvodne. Vzhľadom na uvedené je procesné zavinenie na zastavení konania v časti 783,13 Eur s príslušenstvom na strane žalobcu a žalovanému tak v tejto časti prináleží náhrada trov konania. Preto možno vyvodiť, že v tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol žalovaný úspešný, čo z celku predstavuje 48,56 %. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Neúspech žalobcu predstavuje tá časť, ktorú súd žalobu zamietol. Preto možno vyvodiť, že v tej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, bol žalovaný úspešný, čo z celku predstavuje 51,44 %. Úspech žalovaného je tak 100,00 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.