Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Csp-26-2021.pdf
PDF · 106.59 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému Q., zastúpenému JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Štefana Kukuru 14, 071 01 Michalovce, IČO: 35 538 473 o zaplatenie 6.013,20 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov 100%, ktoré je povinný žalovanému nahradiť žalobca.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16. 4. 2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia 6013,20 eura, úrokov z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým , že s M. uzatvoril poistnú zmluvu číslo návrhu XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od 21. 2. 2019 na dobu neurčitú, ktorou bolo poistené motorové vozidlo značky Toyota B. ECV: Z. Dňa 9. 3. 2019 o 6:45 hod. došlo na ceste tesne za obcou E. smerom na obec E. k dopravnej nehode tak, že nestotožnený vodič viedol uvedené motorové vozidlo v smere od obce E., kde z neznámych dôvodov prešiel do protismernej časti vozovky, kde dostal balans a šmyk a ľavou zadnou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti oproti idúceho motorového vozidla značky Škoda U. EČV: K. a s vozidlom sa vrátil do svojho jazdného pruhu, keďže zišiel vpravo mimo vozovku a narazil pravou bočnou časťou do zvodidiel. Vodič motorového vozidla značky Toyota B. po nehode vystúpil a odišiel na neznáme miesto a na mieste dopravnej nehody nezotrval.
2.Dňa 11. 3. 2019 podal žalovaný vysvetlenie, keď uviedol, že dňa 9. 3. 2019 on viedol poistené motorové vozidlo Z. ale z udalosti si nič nepamätá. Prevádzkou motorového vozidla Toyota bola spôsobená škoda na vozidle Škoda U., ktorá bola vyčíslená vo faktúre číslo 1912 60384 na sumu vo výške 1609,09 euro vrátane dane z pridanej hodnoty. Poškodený mal uzavreté havarijné poistenie v spoločnosti Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., ktorá škodu likvidovala a vyplatila poistné plnenie vo výške 6013,20 eura. Následne Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. vyzvala výzvou zo dňa 25. 3. 2019 žalobcu o refundáciu vyplateného plnenia. Žalobca dňa 2. 4. 2019 poukázal Allianz-Slovenskej poisťovni a.s. sumu 6013,22 Eur. Nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu a na mieste dopravnej nehody nezotrval, po zastavení vozidla vystúpil a odišiel, žalobcovi vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyzval žalovaného dňa 23. 8. 2019 a 28.9.2019 na náhradu poskytnutého plnenia vo výške 6013,20 euro, a to v lehote 15 dni od doručenia výzvy. Žalovaný uvedenú sumu neuhradil. Žalobca svoj
nárok právne odvodzoval od ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. a § 64 ods. 1 písm. a), § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z.
3.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil návrh poistnej zmluvy, doklad o platení poistného, reláciu dopravnej polície, oznámenie škodovej udalosti, faktúru 1912 60384, list Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., výzvu na refundáciu, oznámenie o poistnom plnení, výpis z databázy žalobcu o poskytnutom plnení.
4.Okresný súd Bratislava I. vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor a zároveň vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že škoda, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle zn. ŠKODA U. K. a ktorú Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. likvidovala vo výške 6013,20 Eur je vzhľadom na vek vozidla neprimerane vysoká a nadhodnotená a nezodpovedá reálne spôsobenej škode. Žalobca nárok opiera o ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. Konanie, ktorým je porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu si vyžaduje úmysel, t.j. úmyselné konanie osoby v stave plného vedomia odísť z miesta nehody a na to nadväzujúcim úmyslom neohlásiť dopravnú nehodu. V danom prípade absentuje úmysel poisteného, ktorý nie je poistníkom, nakoľko predmetná dopravná nehoda sa stala v dôsledku epileptického záchvatu v dôsledku ktorého stratil vedomie. Túto skutočnosť potvrdzuje znalecký posudok č. 125/2019, ktorý vypracovala znalecká organizácia MED-PRO-ORTO, s.r.o., kde zadávateľom bolo OR PZ Michalovce vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb. 5.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 125/2019, rozhodnutie o zastavení konania o priestupku zápisnicu z ústneho pojednávania priestupku.
6.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:
7.Z Relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody bolo zistené, že dňa 9.3.2019 v čase okolo 6.45 hod. došlo na ceste II/582 tesne za Obcou E. smerom na Obec E. k dopravnej nehode tak, že nestotožnený vodič viedol OMV Toyota B., evidenčné číslo Z. v smere od obce E. na Obec E., kde z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismernej časti vozovky, kde dostal s vozidlom balans a šmyk a svojou ľavou zadnou časťou narazil do ľavej prednej časti oproti idúceho OMV Škoda U. evidenčné číslo K., ktoré viedol Z. s vozidlom sa vrátil do svojho jazdného pruhu, kde zišiel mimo vozovku a narazil svojou pravou bočnou časťou do zvodidiel, kde po niekoľkých metroch vozidlo zastavilo svojou pravou prednou časťou na zvodidlách. Vodič Toyoty B. po zastavení vozidla z vozidla vystúpil a odišiel na neznáme miesto a na mieste dopravnej nehody nezotrval. Dňa 11.3.2019 podal vysvetlenie Q., ktorý uviedol, že je vlastníkom OMV Toyota B. a vozidlo je iba písané na jeho brata M.. K dopravnej nehode uviedol, že vozidlo viedol on, ale z udalosti dopravnej nehody si nič nepamätá.
8.Z návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že žalobca ako poisťovateľ a M. ako držiteľ, poistník a vlastník motorového vozidla Toyota B., VIN K., uzavreli na uvedené motorové vozidlo povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenie 21.2.2019 na dobu neurčitú.
9.Žalovaný dňa 13.3.2019 na pobočke žalobcu oznámil škodovú udalosť. Z oznámenia škodovej udalosti vyplýva, že vodičom vozidla Toyota B. v čase nehody 9.3.2019 pred Obcou E. bol Q. držiteľom vozidla O. (nar. XXXX), poškodeným A. a poškodeným vozidlom vozidlo s EČ K.. Z popisu nehody vyplýva, že vodič pri mikrospánku vošiel do protismeru a narazil do protiidúceho vozidla zadnou časťou vozidla a následne ho odhodilo do zvodidiel.
10.Z faktúry číslo XXXX XXXXX bolo zistené, že spoločnosť Š-AUTOSERVIS Vranov s.r.o. vyúčtovala pánovi B. opravu motorového vozidla s EČ K. K. v celkovej sume 6013,20 Eur. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. oznámila A. dňa 25.3.2019 likvidáciu poistnej udalosti a poistné plnenie uznala do výšky 6013,20 Eur.
11.Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. listom zo dňa 25.3.2019 oznámila žalobcovi, že z havarijného poistenia motorového vozidla uhradili ich poistenému A. poistné plnenie v sume 6013,20 z poistnej udalosti zo dňa 9.3.2019 (EVČ škodcu Z.). V zmysle ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo na nich ako poisťovateľa právo na náhradu škody do výšky poistného plnenia, a vyzvali
žalobcu na refundáciu sumy 6013,20 Eur v lehote 15 dní. Z databázy žalobcu - Exkaso - Plnenie vyplýva, že žalobca poukázal spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. sumu 6013,20 Eur dňa 2.4.2019.
12.Žalovaný pred súdom vypovedal, že z dopravnej nehody si nič nepamätá, prebral sa u svojho kamaráta v Obci E. niekedy vo večerných hodinách, ale nevie uviesť, ako sa k nemu dostal. Poistnú udalosť nahlásil osobne v poisťovni a bol o tom spísaný záznam.
13.Žalovaný predložil súdu aktuálnu lekársku správu z neurologickej ambulancie, z ktorej vyplýva, že u žalovaného bola určená diagnóza fokálny epileptický syndróm, temporálna epilepsia medikamentózne kontrolovaná, pacient sa podrobuje pravidelnej liečbe.
14.V rámci vyšetrovania dopravnej nehody si Okresné riaditeľstvo PZ SR v Michalovciach, dopravný inšpektorát, vyžiadalo znalecký posudok, ktorého úlohou bolo 1. zo zdravotnej dokumentácie posúdiť, či tvrdenie vodiča Q. o poruche vedomia a strate pamäti má objektívnu oporu v jeho zdravotnej dokumentácii, 2. určiť, či v čase dopravnej nehody došlo k poruche vedomia a strate pamäti v dôsledku epileptického záchvatu, či trpí ochorením centrálneho nervového systému, ak došlo k strate pamäti, 3. určiť, či epileptický záchvat alebo mozgový infarkt bol bezprostrednou príčinou dopravnej nehody v tom čase ako je dopravná nehoda zadokumentovaná, 4. zo zdravotnej karty resp. zdravotnej dokumentácie určiť, či v minulosti mal alebo sa liečil na takéto choroby alebo iné choroby, ktoré by boli bezprostrednou príčinou dopravne nehody, 5. uviesť, či v prípade určenia diagnózy mu bola určená liečba liekmi a v prípade, že lieky užíva, či je možné, aby nastala takáto porucha ak nepreruší liečbu, 6. uviesť, či od zistenia diagnózy je pod pravidelnou lekárskou kontrolou, či sú mu predpisované lieky a ak áno, aký majú vplyv na vedenie vozidla, 7. určiť, či mohol počas vedenia vozidla pred dopravnou nehodou alebo niekoľko hodín pred tým pociťovať nejaké príznaky resp. zdravotné komplikácie, na základe ktorých by vedel určiť, že sa blíži záchvat, 8. posúdiť iné skutočnosti, ktoré bude znalec posudzovať za potrebné. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že na základe analýzy, dostupnej zdravotnej dokumentácie Q. dospel znalec k záveru, že žalovaný mohol následkom epileptického záchvatu stratiť vedomie a spôsobiť dopravnú nehodu tak, ako je zdokumentovaná v priestupkovom spise.
15.V znaleckom posudku sa ďalej uvádza, že žalovaný pri dopravnej nehode neutrpel žiadne zranenia, ktoré by na jeho zdravotnom stave mohli zanechať trvalé následky a objektívne je vylúčené napr. zranenie alebo otras mozgu. V znaleckom posudku sa ďalej uvádza, že obvinený absolvoval EEG vyšetrenie so záverom „natívny EEG záznam dokumentuje subklinickú eventuálne interiktálnu epileptickú fokálnu aktivitu“, čo znamená, že pri EEG vyšetrení bola objektívne zaznamenaná a zdokumentovaná abnormálna bioelektrická aktivita mozgového tkaniva v pravom spánkovom laloku mozgu, ktorá mohla vyvolať epileptický záchvat sprevádzaný poruchou vedomia a následnou pozachvátovou stratou pamäte. Ochorenie mozgu teda spĺňa kritéria diagnostiky epileptického syndrómu, ktoré môže vyvolať poruchu koncentrácie, pamäte, koordinácie až komplexnej poruchy vedomia a teda je s vysokou pravdepodobnosťou primárnou príčinou dopravnej nehody. Jediným možným medicínsky akceptovateľným vysvetlením poruchy vedomia a pamäte, ktoré opísal obvinený vo svojich výpovediach a ktoré je zdokumentované odborným vyšetrením je epileptický záchvat.
16.V znaleckom posudku sa ďalej uvádza, že čo sa týka dĺžky bezvedomia resp. poruchy vedomia, tá je individuálna. Samotný tzv. veľký záchvat s bezvedomím trvá maximálne niekoľko minút a je nasledovaný mrakotavým stavom so zmätenosťou, stratou orientácie a absenciou logického uvažovania, po ktorom pacient obvykle zaspí. Postihnutá osoba v nekomplikovanom prípade nepotrebuje bezpodmienečne odbornú pomoc, tá je nutná pri opakovaných záchvatoch idúcich po sebe. V posudzovanom prípade ale medzi dopravnou nehodou a ošetrením v nemocnici uplynula doba viac ako 48 hodín, čo oprávnene vyvoláva pochybnosti o účelovom konaní obvineného.
17.Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že zo žaloby jednoznačne vyplýva, že si žalobou uplatňuje nárok postihu za porušenie zákonnej povinnosti žalovaného, ktorý ako účastník dopravnej nehody po nehode odišiel z miesta dopravnej nehody. Je pravdou, že žalovaný sa odvoláva na znalecký posudok č. 125/2019, ktorý uvádza, že ako jediné možné medicínsky akceptovateľné vysvetlenie poruchy vedomia a pamäte u žalovaného pripúšťa podľa popisu žalovaného epileptický záchvat, ktorý mohol byť príčinou dopravnej nehody, ale zároveň sa v posudku uvádza, že žalovaný neutrpel žiadne zranenia, ktoré by mohli mať za následok stratu vedomia a tiež, že možno konštatovať, že pri nekomplikovanom jednom epileptickom záchvate nie je nevyhnutná hospitalizácia a špecializovaná odborná pomoc. Žalovaný
nemal žiadne zranenie hlavy, nebol hospitalizovaný ani bezprostredne po dopravnej nehode nevyhľadal zdravotnú pomoc. Žalobca ďalej uviedol, že je veľmi podstatné zdôrazniť, že tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, v posudzovanom prípade medzi dopravnou nehodou a ošetrením v nemocnici uplynula doba viac ako 48 hodín, čo oprávnene vyvoláva pochybnosti o účelovom konaní žalovaného.
18.Okresný dopravný inšpektorát v Michalovciach dňa 14.2.2020 v konaní ORPZ-MI-ODI2-184/2019- P rozhodol o zastavení konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 2), písm. g) zákona o priestupkoch, zo spáchania ktorého je obvinený Q. nar. X.X.XXXX, bytom Z. Dôvodom zastavenia konania podľa rozhodnutia bola tá skutočnosť, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému preukázané. V konaní o priestupku neboli zistené žiadne dôkazné prostriedky, na základe ktorých by mohol správny orgán objektívne posúdiť mieru zavinenia obvineného na dopravnom priestupku a vo veci objektívne rozhodnúť. Absenciou týchto dôkazných prostriedkov by došlo k porušeniu základných zásad správneho konania, a to zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov.
19.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa§ 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 65 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič, ktorý sa zúčastnil na opravnej nehode, je povinný a) bezodkladne zastaviť vozidlo, b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a), d) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
Podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.
20.Po vykonanom dokazovaní nebolo v konaní sporné, že dňa 9. 3. 2019 došlo na ceste za obcou E. smerom na obec E. k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný tým, že prešiel do protismernej časti vozovky, kde dostal s vozidlom balans a šmyk a narazil do oproti idúceho motorového vozidla Škoda U., ktoré viedol vodič doktor A.. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalovaný na mieste dopravnej nehody nezotrval a odišiel. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že na motorové vozidlo Toyota B., ktoré viedol žalovaný, bola uzatvorená poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistníkom uzavretej zmluvy bol M., teda osoba odlišná od žalovaného ako vodiča. Z výsledkov dokazovania rovnako vyplýva, a nebolo sporné, že škodu na motorovom vozidle Škoda U. uhradila Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. vo výške 6013,20 euro z havarijného poistenia poškodeného, ktorá následne požiadala žalobcu o refundáciu náhrady škody z poistnej udalosti.
21.Spornou v konaní bola otázka dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona číslo 381/2001 Z.z. z toho dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu a zotrvať na mieste nehody.
22.Regresný nárok poisťovateľa proti poistenému, ktorý nie je poistníkom je osobitným nárokom poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou z dôvodov predpokladaných ustanovením § 12 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. V súdenej veci dôvodom uplatnenia nároku bolo tvrdené porušenie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a) zák.č. 8/2009 Z.z. ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste nehody (§66 ods. 2písm. d).
23.Povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu je jednoznačne povinnosť vyplývajúca zo zákona, pričom v konaní nebolo sporné, že dňa 9.3.2019 k dopravnej nehode skutočne došlo. Splnenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu a zotrvať na mieste nehody podľa názoru súdu musí byť objektívne možné. Iba v takom prípade je možné konštatovať porušenie právnej povinnosti.
24.Žalovaný tvrdil, že z dopravnej nehody si nič nepamätá a dopravná nehoda nastala v dôsledku epileptického záchvatu, čo preukazuje predložený znalecký posudok, preto nemohol dopravnú nehodu ohlásiť hneď po jej vzniku. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že znalecký posudok síce pripúšťa epileptický záchvat, ktorý mohol byť príčinou dopravnej nehody, ale zároveň sa v posudku uvádza, že žalovaný neutrpel žiadne zranenia, ktoré by mohli mať za následok stratu vedomia a tiež že pri nekomplikovanom jednom epileptickom záchvate nie je nevyhnutná hospitalizácia a špecializovaná odborná pomoc. Žalovaný po dopravnej nehode nebol hospitalizovaný ani bezprostredne po nehode nevyhľadal zdravotnú pomoc a z miesta nehody odišiel bez privolania polície.
25.Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným mal súd preukázané, že príčinou dopravnej nehody mohol byť epileptický záchvat. Znalec uviedol, že žalovaný mohol pri vedení motorového vozidla následkom epileptického záchvatu stratiť vedomie a spôsobiť dopravnú nehodu tak, ako je zdokumentovaná. Rovnako potvrdil, že natívny EEG záznam dokumentuje subklinickú eventuálne interiktálnu epileptickú fokálnu aktivitu, čo znamená, že bola objektívne zaznamenaná a zdokumentovaná abnormálne bioelektrická aktivita mozgového tkaniva, ktorá mohla záchvat vyvolať a mohol byť sprevádzaný poruchou vedomia a následnou pozáchvatovou stratovu pamäte.
26.Znalec ďalej v posudku uvádza, že medzi dopravnou nehodou a ošetrením v nemocnici uplynula doba viac ako 48 hodín, čo oprávnene vyvoláva pochybnosti o účelovom konaní obvineného. Na tento záver poukazoval aj žalovaný vrátane časti znaleckého posudku, ktoré uvádzali nepoškodenie mozgu pri nehode resp. iné zranenia.
27.Tvrdenie znalca o tom, že konanie žalovaného možno považovať za účelové a vyvoláva pochybnosti vo vzťahu k porušeniu právnych povinnosti žalovaného a k predmetu konania nemá výpovednú hodnotu. Žalovaný práve na túto časť posudku poukazoval. Súdu nie je jasné, akú relevanciu má toto konštatovanie ku skutkovému priebehu dopravnej nehody, resp. správaniu sa žalovaného po nehode ako aj zodpovednosti žalovaného za nehodu, keď sám znalec určil, že príčinou dopravnej nehody mohol byť epileptický záchvat aj s následnou stratou vedomia, orientácie a pamäte. Z rovnakého dôvodu nemá výpovednú hodnotu pre konanie ani tá časť posudku, ktorá konštatuje absenciu poranení hlavy alebo iných častí tela žalovaného. Postihové právo žalobcu proti žalovanému vychádza z ustanovenia § 12 ods. 3 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z., preto porušenie právnej povinnosti žalovaného je možné posudzovať iba z toho hľadiska, či si žalobca objektívne mohol splniť povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a), prípadne písm. d) Zákona o cestnej premávke.
28.Súd je toho názoru, že tak urobiť nemohol. Znalecký posudok nevylúčil, že príčinou dopravnej nehody mohol byť epileptický záchvat sprevádzaný aj poruchou vedomia a následnou pozáchvatovou stratou pamäte a spánkom. Tento záver potvrdzuje obranu žalovaného, že si na dopravnú nehodu nepamätá. Je preto objektívne nemožné požadovať po žalovanom, aby ihneď po dopravnej nehode spôsobenej epileptickým záchvatom zotrval na mieste nehody a privolal policajnú hliadku, ak si na priebeh nehody nepamätá. Žalovaný má objektívne zistenú neurologickú diagnózu, ktorú súdu predložil a so súhlasom žalovaného je citovaná v zápisnici zo dňa 19.1.2022 na čl. 111 spisu. Tvrdenie žalovaného o strate vedomia či pamäti v čase nehody má teda medicínsky podložený základ, a to jednak znaleckým posudkom ako aj správou neurologickej ambulancie. Z uvedených dôvodov sa proti žalovanému neviedlo ani priestupkové konanie pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod 2 písm. g) zákona o priestupkoch, a toto konanie bolo rozhodnutím zo dňa 14.2.2020 pod číslom ORPZ-MI-ODI2-184/2019-P zastavené.
29.V konaní nebolo sporné, že žalovaný dňa 11.3.2019 podal vysvetlenie k dopravnej nehode orgánom polície a dňa 13.3.2019 ohlásil poistnú udalosť žalobcovi, teda v lehote stanovenej zákonom podľa § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný nebol objektívne schopný bezprostredne nahlásiť vzniknutú škodovú udalosť orgánom polície, ani zotrvať na mieste nehody pre zdravotné komplikácie, preto nemohol porušiť ustanovenie § 66 ods. 1 písm. a), d) Zákona o cestne premávke.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.