Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoKR-5-2018.pdf
PDF · 115.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoKR/5/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: SKP, k.s., Vajanského 40/7673, 917 01 Trnava, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu: K. G., nar. XX.XX.XXXX v konkurze, bytom nám. Q. XXX/XX, XXX XX L. Q., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/25/2016-72 zo dňa 29.11.2017, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu uvedená v prihláške por. č. 1 podanej v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 23K/10/2016 na majetok úpadcu Tomáš Fogas, nám. SNP 193/32, Dunajská Streda vo výške 27.625,86 eur, z čoho je istina 27.206,07 eur, úroky 369,66 eur, úroky z omeškania 0,13 eur, náklady z uplatnenia 50 eur, ktorá vznikla zo Zmluvy o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečená nehnuteľnosťou č. 013/3017/05 SU zo dňa 16.6.2005 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.11.2010 je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca z dôvodu, že správca podstaty úpadcu dňa 13.07.2016 predmetnú pohľadávku v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky poprel, žiadal určiť, že pohľadávka prihlásená do konkurzného konania je zistená, k čomu uviedol, že pohľadávka je z úverovej zmluvy podpísanej osobami, o ktorých nie je zrejmé, že mohli za banku podpisovať, nebola žalobcom preukázaná existencia pohľadávky, akým spôsobom boli úhrady dlhu bankou započítavané, zmluvu označil za spotrebiteľsky nekonformnú s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, uznanie dlhu v dodatku č.1 za irelevantné, úverová zmluva aj dodatok majú „formulárový“ charakter bez možnosti ovplyvnenia spotrebiteľom, dodatku č.1 z dôvodu kapitalizovania istiny označil správca za neplatný, nemožnosť preskúmať premlčanie pohľadávky a nie je preukázaný ani dôvod na úhradu 50 eur prihlásených ako náklady uplatnenia.
3. Žalobca uviedol, že si nárok uplatňuje v konkurznom konaní na základe úpadcovi a jeho manželke J. G., ako spoludlžníčke z poskytnutého úveru Zmluvou o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenou nehnuteľnosťou č. 013/3017/05SÚ zo dňa 16.06.2015 v znení Dodatku zo dňa 30.11.2010, na základe ktorej poskytol úpadcovi spotrebný úver vo výške 1 mil. Sk - 33.193,92 eur pri úrokovej sadzbe 4% so zvýhodnením pre mladé rodiny vo výške 0,50%. Úroková sadzba v čase podpísania zmluvy bola 7,80 eur a úpadca mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 260,48 eur s tým, že posledná splátka bola dohodnutá na deň 15.06.2035 podľa Dodatku č. 1. V deň vyhlásenia konkurzu t.j. dňa 28.04.2016 bola pohľadávka žalobcu vyčíslená sumou 27.625,86 eur. Žalobca zaslal úpadcovi výzva na uhradenie dlžnej sumy do 25.10.2010, čo dlžník nesplnil, preto
žalobca vyhlásil úver za splatný. Následne úpadca požiadal o reštrukturalizáciu úveru s tým, že vyplatí celú delikvenciu. V priebehu mesiaca október 2010 sa tak i stalo a úpadca uhradil sumu 4.004,76 eur, splátka sa teda znížila o delikvenciu na úverovom účte. Žalobca po dohode s úpadcom zrušil predčasnú splatnosť pohľadávky a došlo k jej reštrukturalizácii za podmienok dohodnutých v Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorým zmluvný vzťah strany sporu na novo upravili o sumu, ktorú úpadca dlží dlžníkovi, dohodli si nový splátkový kalendár a podmienky obnoveného úverového vzťahu. Pohľadávka žalobcu, ktorú si prihlásil v konkurze vychádza zo zmluvných podmienok vyplývajúcich z Dodatku č. 1 k Zmluve. Úpadca ale porušoval podmienky splácania úveru dohodnuté i Dodatkom č. 1, preto žalobca vyzval úpadcu na uhradenie celej dlžnej sumy a predložil splátkový kalendár, podľa ktorého sa splátky započítavali na pohľadávku žalobcu. Podľa prehľadu uvedeného v splátkovom kalendári sa úpadca dostal do omeškania so splácaním pohľadávky podľa Dodatku č. 1 dňa 15.03.2016 z čoho vyplýva, že žiadna splátka v čase prihlásenia pohľadávky žalobcu do konkurzu premlčaná nebola. Uznanie záväzku, kedy bol úpadca v omeškaní so splátkami cca 60 dní nepoškodzovalo úpadcu ako spotrebiteľa, ktorý by tak uznával premlčaný dlh. Úpadca porušoval podmienky splácania úveru dohodnuté v Zmluve v znení Dodatku č. 1 a z predloženého prehľadu vyplýva, že úpadca sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky zo Zmluvy v znení Dodatku č.1 dňa 15.03.2016, kedy žiadna splátka nebola premlčaná. Žalobca poukazoval na to, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ale zabezpečená nehnuteľnosťou, preto sa nejedná o spotrebiteľský úver, uzatvorená je podľa Obchodného zákonníka, ale rešpektuje i zásady spotrebiteľskej zmluvy, nejedná sa o formulárovú zmluvu, pretože podmienky sú upravené na konkrétny úverová prípad a osobu dlžníka s prihliadnutím na výšku úveru.
4. Žalovaný prihlásenú pohľadávku žalobcu spochybnil v súvislosti s pravosťou a výškou s tým, že žalobca nepreukázal skutočnú existenciu prihlásenej pohľadávky a nepreukázal, akým spôsobom mal úpadca dlh čiastočne uhradiť, ani ako boli prijaté úhrady započítané na prípadnú listinu dlhu, alebo na príslušenstvo, čo znamená, že prihlásená pohľadávka je nepreskúmateľná a nemožno ustáliť skutočnú výšku dlhu. Okrem toho žalovaný namietol i spísanie Zmluvy o úvere, pretože veriteľ žiadnym spôsobom v prihláške nepreukázal, že uvedené osoby boli v čase uzavretia zmluvy oprávnené v jeho mene konať.
5. Súd prevej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
6. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 32 ods. 1,2,5,9,15,16 zák. č. 7/2005 Z.z., § 497 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchod. zák., poukázal i na právu úpravu uvedenú v § 13 Obchod. zák. a v § 33 a 33a Obč. zák., ako i § 9 Zák.práce a dospel k záveru, že žalobca v konaní predložil dostatok listinných dôkazov, ktorými preukázal právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky, odstránil pochybnosti, ktoré mohol žalovaný ako správca v čase preskúmania prihlásenej pohľadávky mať a žalobu označil za dôvodnú. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 27.625,86 eur ako nedoplatok zo Zmluvy v znení Dodatku č.1. Žalobca k prihláške pripojil 7 príloh - listinných dôkazov, konkrétne Zmluvu o spotrebnom úvere, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, Dodatok č. 1, LV č. XXX katastrálne územie X., vyčíslenie pohľadávky, poverenie pre JUDr. V. E., Mgr. F. F., vyhlásenie, podľa ktorých poskytol úpadcovi a jeho manželke ako spoludlžníkovi úveru spotrebný úver vo výške 33.193,92 eur (1 mil. Sk) zabezpečený nehnuteľnosťou s pohyblivou úrokovou sadzbou. V čase podpísania zmluvy bola výsledná úroková sadzba 7,80 % p.a.. Úpadca mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 260,48 eur, posledná splátka bola dohodnutá Dodatkom č. 1 na 15.6.2035, ku dňu vyhlásenia konkurzu 28.4.2016 bola pohľadávka žalobcu vyčíslená na sumu 27.625,86 eur. Žalobca v konaní predložil splátkový kalendár s tabuľkovým prehľadom, výpis čerpania a započítania splátok, prehľad výpočtu úrokov a úrokov z omeškania z ich špecifikovaním podľa položiek s dátumom čerpania, omeškania, splácania, špecifikované podľa výšky dlžných splátok, nesplatenej časti istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov. Matematická správnosť výpočtu týchto položiek nebola žalovanou stranou sporu relevantne spochybnená, keď žalovaný nekonkretizoval, v čom vidí pochybenie pri výpočte dlžnej čiastky. Žalovaný len všeobecne a nekonkrétne tvrdil, že žalobca nedostatočne preukázal čerpanie, splácanie dlhu a úrokov, započítavanie splátok na úroky a istinu a pod. Spochybnenie určenia pohľadávky považuje prvoinštančný súd za nedostatočné , ktorým žalovaný nevyvrátil správnosť výpočtu ani obsahu dlhu. Jednotlivé úhrady sú uvedené na výpise z úverového účtu, realizované boli inkasom z bežného účtu úpadcu, na výpise z úverového účtu sú zaznamenané úhrady vždy k určitému dátumu, a je z nich zrejmé, aká suma bola uhradená a aká časť z úhrady sa použila na úhradu istiny, úroku, úroku z omeškania a poplatkov. Z uvedených listinných dôkazov prvoinštančný
súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne prehľadne a systematicky zdôvodnil matematický výpočet dlhu, nie je potrebné jednotlivo sa vyjadrovať k správnosti každej jedenej položky a s prihliadnutím na to, že žiadne konkrétne výpočty neboli žalovaným spochybnené. Sú prvej inštancie sa tak stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu a z nej ako relevantnej vychádzal.
7. Prvoinštančný súd sa zaoberal i pochybnosťami vyslovenými žalovaným k otázke ochrany spotrebiteľa a k námietke premlčania ku ktorým uviedol, že úpadca sa dostal do omeškania so splácaním pohľadávky zo zmluvy v znení Dodatku č. 1, kedy žiadna splátka nebola v čase prihlásenej pohľadávky žalobcu do konkurzu premlčaná, uznanie dlhu úpadcu ako spotrebiteľa nepoškodzovalo v tom zmysle, že by uznával premlčaný dlh, čo preukázal žalobca prehľadným splátkovým kalendárom s tabuľkou a dátumami a položkami o splácaní, z ktorého vyplýva i spôsob započítania, úpadca sa dostal do omeškania so splatením pohľadávky zo Zmluvy, k čomu ale žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom nešpecifikoval, ktorá pohľadávka a v akej výške by mala byť premlčaná, alebo o ktorej konkrétnej má pochybnosť. Dôkazné bremeno k tejto obrane jednoznačne zaťažuje žalovaného, preto nepostačuje len jeho všeobecné odkázanie na pochybnosti pri námietke premlčania, k čomu súd zdôraznil, že v tomto konaní sa striktne uplatňuje zásada koncentrácie, preto je na strane žalovaného dôkazy o prípadnom premlčaní nároku predložiť, čo sa nestalo a tak súd nedospel k záveru o premlčaní nároku v prihlásenej výške. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ale je zabezpečená nehnuteľnosťou, preto nie je spotrebiteľským úverom. Uzatvorená je podľa Obchodného zákonníka, ale rešpektuje zásady spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, nie je „formulárovou“ zmluvou, pretože v nej uvedené podmienky sú upravené na konkrétny úverový prípad a osobu dlžníka s prihliadnutím na výšku úveru, na majetkovú a osobnostnú špecifikáciu dlžníka, na zabezpečenie s vyhodnotením jeho platobnej disciplíny a s ohľadom na ďalšie kritériá, ktoré vstupujú do schvaľovacieho procesu úveru, podľa ktorých sú špecifické úverové podmienky vyhotovené „na mieru“ konkrétneho úverového prípadu. Podľa Dodatku č.1 k Zmluve, bod 5 sa zmluvné strany jasne a zrozumiteľne dohodli, že nezaplatené príslušenstvo, poplatky a náklady žalobcu v celkovej výške 232,04 eur sa kapitalizuje t.j. pripočíta k zostatku istiny úveru a na základe kapitalizácie predstavuje nový zostatok istiny sumu 29.226,65 eur. Uvedené dojednanie bolo dohodnuté v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti podľa Obchodného zákonníka, bolo úpadcom akceptované, nie je v rozpore s platnou legislatívou a tak súd dospel k záveru, že žalobca v konaní predložil dostatok dôkazov, ktorými preukázal právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky a odstránil tak pochybnosti, ktoré mohol žalovaný ako správca mať v čase preskúmavania prihlásenej pohľadávky a žalobe ako dôvodnej vyhovel. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení zaoberal i znením petitu žaloby, , ktorý nebol v súlade so znením príslušného právneho predpisu , k čomu ale uviedol, že nie je jeho znením striktne viazaný , pretože výrok formuluje súd s prihliadnutím na obsah toho, čoho sa žalobca skutočne domáha. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolacích dôvodoch, ktoré založil na ust. § 365 ods. 1 písm. c/, f/, h/ C.s.p. namietal, že v žalobe absentuje označenie žalovaného identifikačným číslom, preto žaloba nespĺňa obligatórne náležitosti vyžadované podľa § 133 ods. 2 C.s.p. a prvoinštančný súd mal vyzvať žalobcu na odstránenie tohto nedostatku, prípadne žalobu odmietnuť. Tým, že tak nekonal nepostupoval správne, okrem toho v dostatočnom rozsahu nepreskúmal súd ani obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom resp. osobou s právnickým vzdelaním druhého stupňa, ako je vyžadované podľa § 90 C.s.p. Súd prvej inštancie bez toho, aby podrobnejšie rozviedol pochybnosti, ktoré žalovaný v súvislosti s osobami, ktoré za žalobcu konali vyslovil, bez podrobnejšieho preskúmania len skonštatoval, že sa s názorom žalobcu stotožňuje, napriek tomu, že išlo o sporné skutočnosti, ktoré mal žalobca preukázať buď organizačným predpisom alebo pracovnou zmluvou. Súdom tak nebolo v konaní ustálené, či konajúce osoby mali konať spoločne, alebo sa vyžadovalo konania i ďalšej osoby pre platnosť tohto právneho úkonu s prihliadnutím na skutočnú organizačnú štruktúru žalobcu, k čomu nebol predložený žiaden dôkaz a ktorá naďalej zostala spornou a nedostatočne preukázanou. Vo vzťahu k výške pohľadávky to je žalobca, ktorý má preukázať nepochybne výšku uplatnenej pohľadávky, nie je to úlohou žalovaného, a súd sa vôbec nevyporiadal s priznaním sumy 50,- eur ako náklady, o ktorých opodstatnenosti sa v odôvodnení ani nezmienil. Okrem toho nesprávnym znením petitu sa žalobca domáhal určenia pohľadávky, čo prvoinštančný súd sám upravil, napriek tomu, že je viazaný žalobným návrhom a viazaný ním nie je iba v prípade, ak ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu, čo ale v tomto prípade sa nestalo, preto ak súd formuloval výrok inak ako v petite žiadal žalobca, treba mať i pochybnosti o správnosti takéhoto výroku rozsudku.
9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.01.2018 (č.l. 87), v ktorom žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. K odvolacej námietke o nedostatku uvedeného IČO v žalobe poukázal na to, že sa nejedná o neodstrániteľnú vadu podania, ktoré by mala znamenať odmietnutie žaloby, je to formálna náležitosť, pričom strana je inak identifikovaná správne. K argumentácii o vzdelaní osoby, ktorá ho zastupovala v konaní uviedol, že ho zastupovali v konaniach zamestnanci zaradení na právnom odbore, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, k čomu predložil v súvislosti s odstránením pochybnosti o tejto skutočnosti i doklad o ukončení štúdia Mgr. F.. Ku konaniu zamestnancov, ktorí zmluvu o úvere s úpadcom podpísali poukázal na to, že je právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu premlčané, zmluva bola z roku 2005 skonzumovaná dlžníkom a v súvislosti so špecifikáciou výpočtu pohľadávky súd prvej inštancie zrozumiteľne odôvodnil uplatnené náklady i pohľadávky, ktoré boli doplnené v podaní žalobcu zo dňa 01.02.2017.
10. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 01.02.2018 zotrval na odvolacom návrhu a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, k čomu poukázal na argumenty, ktoré už uviedol v odvolaní, preto ich odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať i v tomto bode odôvodnenia. K povinnému právnemu zastúpeniu žalobcu, ktorý až v odvolacom konaní doložil diplom osvedčujúci získanie právnického vzdelania za neho konajúcej osoby namietol, že túto skutočnosť nepovažuje za dostatočne preukázanú, pretože žalobcu zastupovali viaceré osoby, pričom ani jedna z nich nebola označená ako F. A., čo znamená, že i tak stále existujú pochybnosti súvisiace s § 90 C.s.p.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
12. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .
13. Podľa § 389 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
14. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu, čo ale v tejto veci splnené nebolo. Odvolací súd sa za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolania a argumentácie žalovanej strany sporu v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom a dospel k záveru o existencii dôvodov, ktoré zakladajú potrebu vyhovieť odvolaniu.
15. Vzhľadom na odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné sa zaoberať tými, ktoré prvoinštančný súd vyhodnotil správne a ktoré dôvod pre zrušenie rozsudku nezakladajú.
16. Identifikačné číslo slúži na odlíšenie právnických osôb. Ak nie je pri jej označení uvedené ide o odstraniteľnú vadu. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na doplnenie tohto údaju žalobcu osobitne nevyzýval, ale tento údaj sám doplnil, čím nedostatok v označení žalovaného odstránil. Žalovaná strana sporu je právnickou osobou, ostatné identifikátory, ktorými sú obchodné meno, adresa sídla, boli v žalobe uvedené jednoznačne, preto nemôže len tento nedostatok založiť odvolací dôvod, pre ktorý by malo byť prvoinštančné rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie (R 46/2005) . K námietke o nedostatku povinného právneho zastúpenia vyžadovaného podľa § 90 ods.1 písm.b/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že výnimku zo zastúpenia advokátom síce žalobca riadne preukázal až v odvolacom konaní, kedy predložil doklad o tom, že jeho zamestnanec Mgr. F., ktorá žalobu aj podpísala, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Diplom bol vydaný na jej priezvisko A., ktoré mala pred sobášom, čo žalobca preukázal listinami, a ktorá skutočnosť tiež nezakladá dôvod pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia. 17. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani argumentáciu odvolateľa o pochybnostiach o oprávnení osôb konať za žalobcu a podpísať úverovú zmluvu s úpadcom a jeho manželkou. Uvedené je iba účelovým tvrdením. Odvolací súd pri tom vzal do úvahy, že úver vo výške 1 mil. Sk bol úpadcovi poskytnutý, čo nepopieral a je zrejmé, že by ho banka neposkytla, ak by nebola zmluva podpísaná k tomu oprávnenými osobami. Rovnako odvolacím dôvodom nie je poukaz na formuláciu petitu žalobcom. Odborná prax jeho znenie síce formuluje, čo odvolací súd neopiera, avšak „požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009) 18. K námietke súvisiacej s výškou uplatnenej pohľadávky odvolací súd poukazuje na ust. § 149 C.s.p., ktorým za oproti pôvodnému procesnému predpisu všeobecne zvyšuje zásada koncentrácie konania, čím sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strán sporu a úspech strany závisí od jej včasnej a správnej procesnej aktivity. Strany sporu majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia (§150 C.s.p.) , pričom popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha zákonnej i sudcovskej koncentrácii práva. Popretie konkrétnych skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe môže byť založené iba na vyhlásení, že nie je pravdivé, ale v takom prípade účinným bude len vtedy, keď ich protistrana nevie uviesť preto, že ich nepozná. Ako vyplýva z uvedeného, pre účinky popretia nepostačuje len samotné všeobecné popretie skutkových tvrdení žalobcu, ale je potrebné, aby popierajúca strana uviedla i vlastné a rozhodujúce tvrdenia, prípadne ju môže súd na ich predloženie vyzvať. 19. Predmetom sporu je určenie nespornosti a oprávnenosti žalobcom uvádzanej pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy č. 013/3017/05 SU o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenej nehnuteľnosťou ( ďalej ako Zmluva ) uzatvorenej dňa 16.06.2005. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého ide o zmluvu spotrebiteľskú a úver, nakoľko je zabezpečený nehnuteľnosťou, nie je úverom spotrebiteľským. Dňa 30.11.2010 bol medzi žalobcom a úpadcom uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve , ktorým sa strany dohodli na zmene a doplnení Zmluvy, v ktorom úpadca ako dlžník uznáva dlh voči žalobcovi v nim určenej výške a súhlasí so zmenou úrokovej sadzby a podmienkami splácania. Žalovaný správca úpadcu pohľadávku žalobcu poprel v Oznámení zo dňa 14.07.2016, keďže bol na majetok dlžníka z úveru vyhlásený konkurz. V predmetnom liste správca popieral uznanie dlhu , ktoré je zakomponované do Dodatku č.1, pretože v ňom nie je bezpochyby a jednoznačne preukázaná vôľa úpadcu , v tom čase dlžníka, ako spotrebiteľa, uznať dlh. Dodatok je formulárový dokument, ktorý nemohla druhá strana ovplyvniť a v ňom uvedená a uznaná suma ani nekorešponduje s nárokom uvádzaným v žalobe. S týmto tvrdením sa odvolací súd stotožňuje a v jeho súvislosti poukazuje na to, že Dodatok č. 1 ku Zmluve, ktorým bol uznaný záväzok (č.l. 24) nemožno považovať za riadne uznanie záväzku ako je vyžadované podľa § 558 Obč. zák. Dodatok je možné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého Dodatok č. 1 nebol formulárovým dokumentom. Podľa samotného textu ide o formulár, ktorý žalobca využíva pre neurčitý počet dlžníkov, do ktorého len vpisuje pri konkrétnom dlžníkovi jeho identifikačné údaje a konkrétne číselné údaje a dátumy. Je zrejmé, že pri uzatváraní tohto Dodatku nemohol dlžník jeho obsah nijako ovplyvniť, čo zakladá práve opodstatnenosť aplikovania ust. § 53 ods.2,3,Obč. zák.
20. Z uvedeného dôvodu tak bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie zameral na posúdenie a právnu kvalifikáciu uznania dlhu uvedeného v Dodatku č. 1, ktorého platnosť napadol už žalovaný v Oznámení o popretí pohľadávky (č.l. 11) , s ktorým sa prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevyporiadal, hoci s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa nemôže byť súdom bez ďalšieho takéto uznanie akceptované. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prioritne posúdiť Dodatok č.1 práve z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, a to i z dôvodu, že žalobca celý nárok od tohto Dodatku odvíja, dlžnú sumu ako svoju pohľadávku vypočítava a uplatňuje a tak bez jeho právneho vyhodnotenia z hľadiska ochrany spotrebiteľa nemožno určiť a preskúmať ani ostatné, žalobcom požadované plnenia vo vzťahu k stanoveniu výšky istiny, ako je uvedená v prihláške pohľadávky (č.l. 9). Až po tomto ustálení je možné určiť i dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným, súvisiacej zo zosplatnením úveru, ku ktorému malo dôjsť podľa čl. VII/2/e Zmluvy . K uvedenému dáva do pozornosti odvolací súd i oprávnenie žalobcu upravené v čl. VII/2/d/ Zmluvy, podľa ktorého uznanie záväzku môže banka žiadať len v zmysle právnych predpisov, čo znamená že podľa § 558 Obč. zák. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a úpadcom má spotrebiteľský charakter, spotrebiteľský charakter tak má aj Dodatok č.1, ktorý túto zmluvu mení a dopĺňa v jej niektorých častiach. Ak žalobca ako dodávateľ dohôd a zmien obsiahnutých v Dodatku č. 1 do neho inkorporuje jednostranný zmluvný záväzok dlžníka týkajúci sa uznania dlhu, je nutné dôjsť k záveru, že takáto zmluvná podmienka spôsobuje vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je podľa § 53 ods.5 Obč. zák. neplatná ( NS SR sp. zn. 6 Ncdo 9/2012). 21. Následne je potrebné vyhodnotiť i námietku premlčania, pri ktorej odvolací súd poukazuje na súdnu prax, ktorá konštatovala, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nejde o porušenie ústavných práv veriteľa ( uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013). Prednostným použitím Občianskeho zákonníka sa nespochybňuje, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Existujú ale dva kódexy, a tak na požiadanie súdnej praxe sa upresnilo už judikované právne pravidlo, podľa ktorého, ak bude možné na vzťahy, ktoré sú upravené aj Občianskym zákonníkom a aj Obchodným zákonníkom použiť Občiansky zákonník, tento sa použije prednostne. Uvedené potvrdzuje, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa musí použiť aj na zmluvy, ktoré sú upravené obchodným právom, keďže smernice Európskej únie kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa ochranné opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 22. V závere odvolací súd poukazuje na podstatu odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktoré založilo neúspech žalovaného a podľa ktorého pri rešpektovaní zásady koncentrácie nepostačuje len všeobecne zdôvodnenie pochybnosti o premlčaní nároku, následkom čoho žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Takýto názor by bol správny v prípade, ak by nebolo potrebné vec posudzovať z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, čo ale prvoinštančný súd nevykonal, pretože Zmluvu nepovažoval za formulárovú, ktorý názor a právne posúdenie nie je správne, ako uviedol a vysvetlil odvolací súd vyššie. 23. S poukazom na uvedené , je odvolanie žalovaného založené na odvolacích dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods.1písm.f/ a h/ C.s.p. opodstatnené a tak odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods.1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne prvoinštančný súd i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).