Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/264/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcov: 1/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. R. Z. XXX a 2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. R. Z. XXX, obidvaja zastúpení JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom L. M., W. XXX, proti žalovaným: 1/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. I., K. XXX/XX, 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. R. Z. XXX, 3/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., O. XXXX/XX a 4/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., I. XXX, všetci zastúpení JUDr. Michalom Trúsikom, advokátom, so sídlom K. K., C. X, v spore o určenie hranice pozemkov, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Litovský Mikuláš č.k. 8C/40/2016 zo dňa 07.02.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalované v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade m a j ú voči žalobcom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanej 1/, 2/, 3/ a 4/ priznáva voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24.02.2016, sa žalobcovia domáhali voči žalovaným určenia hranice medzi pozemkami zapísanými na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre obec Z., katastrálne územie Z., na liste vlastníctva XXXX, ako parcela registra KN-C číslo 1249/1, o výmere 387 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN-C číslo 1249/2, o výmere 93 m2, záhrady, parcela registra KN-C číslo 1250, o výmere 818 m2, záhrady a pozemkami v podielovom spoluvlastníctve žalovaných zapísanými na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre obec Z., katastrálne územie Z., na liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela registra KN-C číslo 1251, o výmere 507 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra KN-C číslo 1252, o výmere 359 m2, záhrady, tak, že prechádza bodmi B, C, D, E, určenými v grafickej znaleckej prílohe P5 znaleckého posudku číslo 33/2014 zo dňa 10. 3. 2015, vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že priebeh hranice medzi pozemkami v ich vlastníctva a pozemkami, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní, je sporný, nakoľko hranica nezodpovedá skutočným hraniciam. K nesprávnemu zákresu hraníc došlo pri technickom hospodárskom mapovaní. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, okresný súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemky zapísané ako parc. č. KN-C 1249/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 387 m2, parc. č. KN-

C 1249/2, druh pozemku záhrady, o výmere 93 m2, parc. č. KN-C 1250, druh pozemku záhrady, o výmere 818 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1249/1, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných ako parc. č. KN-C 1251, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 507 m2, parc. č. KN-C 1252, druh pozemku záhrady, o výmere 359 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1251, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXX, a to žalovaná 1/ v spoluvlastníckych podieloch 1/8-ina a 5/24-ín, žalovaná 2/ v spoluvlastníckych podieloch 1/16-ina a 5/48-ín, žalovaná 3/ v spoluvlastníckych podieloch 5/24-ín a 1/8-ina a žalovaná 4/ v spoluvlastníckych podieloch 1/16-ina a 5/48-ín. Žalobcovia dňa 15.08.2014, prostredníctvom svojej advokátky, vyzvali žalované na mimosúdne riešenie veci ohľadne spornej hranice pozemkov. Dňa 22.09.2014 bola spísaná v advokátskej kancelárií advokátky žalobcov zápisnica z mimosúdneho riešenia veci. Dňa 17.10.2014 žalobcovia oznámili žalovaným, že oslovili znalca Ing. Vladimíra Hrivíka. Dňa 25.05.2015 žalobcovia, prostredníctvom svojej advokátky, zaslali žalovaným znalecký posudok vypracovaný Ing. Vladimírom Hrivíkom a súčasne ich vyzvali na stretnutie za účelom mimosúdneho riešenia veci. Dňa 19.06.2015 bola spísaná zápisnica v sídle advokátky žalobcov z mimosúdneho rokovania. Dňa 02.07.2015 bol zaslaný opakovane znalecký posudok žalovanej 2/. Dňa 02.07.2015 bola vyzvaná žalovaná 4/ na mimosúdne riešenie sporu. Žalovaná 1/ a žalovaná 3/ vo vyjadrení z 03.07.2015 uviedli, že nesúhlasia s mimosúdnou dohodou, nakoľko hranice tak, ako sú zakreslené v aktuálnej mape sú správne. Súčasne priložili aj vyjadrenie geodetky C. G. zo dňa 03.07.2015, podľa ktorého hranice pozemkov sú správne tak, ako sú zakreslené v platnej aktuálnej mape. Dňa 22.06.2015 žalovaná 4/ oznámila advokátke žalobcu, že nesúhlasí s dohodou o zmene vlastníckej hranice, keďže na pozemku neboli žiadne zmeny ani sa nič neopravovalo. Ing. Vladimír Hrivík v znaleckom posudku č. 33/2014 zo dňa 10.03.2015 uviedol, že aktuálne platná vlastnícka hranica medzi pozemkami parcely registra C evidovanými na katastrálnej mape parcelné číslo KN číslo 1250, 1249/1, 1249/2, zapísanými na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre obec Z., katastrálne územie Z., na liste vlastníctva číslo XXXX a medzi pozemkami parcely registra C evidovanými na katastrálnej mape parcelné čísla KN 1251, 1252, zapísanými na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre obec Z., katastrálne územie Z., na liste vlastníctva číslo XXX, nie je identická s hranicou medzi pôvodnými pozemnoknižnými parcelami číslo 459 a 460 v katastrálnom území Z.. Priebehy predmetných hraníc vyznačil v grafickej prílohe P5 znaleckého posudku. Obchodná spoločnosť Geodet a3, s. r. o. dňa 3.05.2010 vyhotovila protokol o vytýčení hranice pozemku, ktoré bolo vykonané na žiadosť žalobcu 1/. Vytýčenie bolo vykonané na podklade súradníc lomových podrobných bodov a medziľahlým bodov z THM mapovania obce Z., náčrt číslo 143. M. O., Q. A., E. Y. v protokole potvrdili, že boli oboznámení s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov a nemajú k vytýčenej hranici pozemkov pripomienky. Žalovaná 1/ v protokole uviedla, že trvá na postavení plotu parcela číslo 1259/1, 2 na majetkovú hranicu. Podľa zápisu z miestneho vyšetrovania z THM mapovania v katastrálnom území Z., boli na žalobcov ako užívateľov evidované pozemky parcely registra EN číslo 462 a 460. Žalobca 1/ dňa 26.05.1977 potvrdil pozvanie na miestne vyšetrovanie a dňa 26.05.1977 v čiastkovom protokole č. 143 potvrdil ako vlastník a užívateľ nehnuteľností č. XXX a XXX, že pri pochôdzke na mieste samom boli vyšetrené všetky predmety merania, vrátane pozemku a boli ako nesporné označené ich pôvodné, nové aj zmerané vlastnícke užívacie hranice, ktoré boli zaznačené vo vyšetrovacom náčrte č. 143. V protokole nie je uvedené, že by boli zistené medzi pozemkami sporné hranice. Znalec Ing. Matej Sýkora v súkromnom znaleckom posudku č. 2/2017 zo dňa 15.01.2017 uviedol, že, po preštudovaní znaleckého posudku č. 33/2014, vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom, vyhodnocuje závery znaleckého posudku v bodoch 3.1.1. a 3.1.2 ako nesprávne a v týchto sa s ním nestotožňuje, nakoľko nie je popísaný presný postup, akým znalec dospel k výslednej identifikácií právneho stavu na stav registra C-KN, ako podklad použil PK mapu, ktorej presnosť, napriek svojmu vyhotoveniu v mierke 1:1440, na matematickom základe nemôže vyhodnotiť, vzhľadom na chýbajúce súradnice bodov polygónovej siete mapovania z roku 1934, pri posudzovaní vôbec nezohľadnil výsledky a postup THM mapovania a identifikáciu právneho stavu v geometrickom pláne č. 244-252-0538-82. So závermi v úlohe 3.1.3. sa stotožňuje. Oplotenie medzi pozemkami parcela č. 1251, 1249/2 a 1249/1 zasahuje do pozemku parcela č. 1251. Identifikáciu pozemnoknižného stavu na stav registra KN-C a následne posúdenie priebehu spoločnej vlastníckej hranice medzi pozemkami KN-C číslo 1252, 1251 a 1250, 1249/1, 1249/2, so spoločnou hranicou medzi pôvodnými pozemnoknižnými pozemkami parcela č. 459 a 460 nevykonal, nakoľko presnosť a kvalitu analógovej mapy pozemkovej knihy nie je možné posúdiť pre neexistenciu súradníc bodov polygónovej siete mapovania z roku 1934, v blízkosti sporných pozemkov do vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov sa nenachádzajú minimálne štyri jednoznačne identické prvky vo vhodnom rozložení, ktoré by mohli byť použité na identifikáciu, z elaborátu THM mapovania je jednoznačné, ţe súčasná hranica medzi pozemkami KN-C č. 1251, 1252 a 1249/1, 1249/2, 1250 je identická s hranicou medzi PK pozemkami parcela č. 459 a 460, z geometrického plátku č. 244-252-0538-82 je jednoznačné, že pre identifikáciu KN-C pozemkov č. 1249/1, 1249/2, 1250 boli v tomto geometrickom pláne použité celé výmery PK pozemkov č. 460 a 461. Následným použitím geometrického plánu s listinou, a to kúpnou zmluvu R I 1631/92, PK pozemky zanikli v celom rozsahu. Priebeh spornej hranice nebol zo strany vlastníkov spochybnený v roku 1977 pri THM mapovaní, v roku 1982 pri spracovaní geometrického plánu, v roku 1992 pri kúpnej zmluve vyhotovenej na podklade geometrického plánu, ani pri vytýčení hranice dňa 03.05.2010. Z kúpnej zmluvy, ktorá je prílohou uvedeného znaleckého posudku, mal súd preukázané, že žalobcovia ako kupujúci a prof. Ing. B. W., M. K. a Obec Z. ako predávajúci uzatvorili dňa 23.10.1992 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej, okrem iného, bol predaj pozemku, v prislúchajúcich v spoluvlastníckych podieloch, zapísaného ako parcela číslo PK 460, a to podľa zamerania geometrickým plánom č. 244-252-0538-82 zo dňa 29.12.1982, vyhotoveným Geodéziou Liptovský Mikuláš, pričom uvedeným geometrickým plánom boli z pôvodných pozemnoknižných parciel číslo 460, 461 a 462 vytvorené nové parcely č. EN 1249/1, 1249/2 a 1250. V článku I. kúpnej zmluvy sa konštatuje, že žalobcovia ako kupujúci sú na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 03.05.1960, č. d. 1053/61 už v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely č. 461. V článku II. predávajúci prehlásili, že nehnuteľnosti, prevádzané zmluvou, doteraz nikomu nescudzili. V článku III. zmluvy si účastníci zmluvy dojednali kúpnu cenu vo výške 3.340,-Kčs, z ktorých na podiel predávajúceho 1/ prof. Ing. B. W. pripadol obnos 2.000,-Kčs, na podiel predávajúcej 2/ M. K. obnos 500,-Kčs a na podiel predávajúceho 3/ Obce Z. obnos 840,-Kčs. Predávajúci 1/ a 2/ podpismi na zmluve potvrdili, že takto dohodnutá kúpna cena bola už zaplatená kupujúcimi. V článku IV. zmluvy zmluvné strany prehlásili, že kupujú nehnuteľnosti v stave, v akom sa dnes nachádzajú, ktorý im je dobre známy, nakoľko ich už dlhšie užívajú. Geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou, n. p. Žilina dňa 29.12.1982, číslo 244-252-0538-82, boli vytvorené pozemky registra EN 1249/1 o výmere 387 m2, 1249/2 o výmere 93 m2 a 1250 o výmere 818 m2 z pôvodných pozemnoknižných pozemkov parcela číslo PK 460, 461 a 462, s tým, že podľa nového stavu sa pozemky parcely č. PK 460 a 461 rušia. Okresný súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia priebehu hranice pozemkov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Podľa konštantnej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 11/97, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 130/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 7/2012), v spore o určenie hranice medzi spornými pozemkami ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv. Slovné spojenie "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak strany sporu, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Svojou povahou je takýto spor sporom vlastníckym v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobcovia podanou žalobou domáhali (žaloba o určenie práva), súd prioritne skúmal, či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Keďže žalobcovia sa v spore domáhajú určenia priebehu hranice pozemkov, teda určenia, ktorá časť zo spornej plochy v prírode ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí, pričom vlastnícke právo ku pozemkom sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobcovia však v spore nepreukázali dôvodnosť nimi uplatneného nároku, keďže nepreukázali, že hranica medzi im vlastnícky patriacimi pozemkami a pozemkami v podielovom spoluvlastníctve žalovaných prebieha inak, ako je aktuálne vyznačená v katastri nehnuteľností (že im patrí časť pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalovaných), teda že došlo ku zásahu do ich vlastníckeho práva. Žalobcovia v spore tvrdili, že na základe vydržania sú vlastníkmi pozemkov v rozsahu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 460, ktorej hranica s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. 459 má prebiehať tak, ako to zobrazuje príloha P5 znaleckého posudku Ing. Hrivíka č. 33/2014. Uvedené tvrdenie však žalobcovia v spore nepreukázali. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobcovia a žalovaní, resp. ich právni predchodcovia, užívali im vlastnícky patriace, susediace pozemky v nezmenenom rozsahu od nadobudnutia pozemkov právnymi predchodcami žalovaných, minimálne však od postavenia rodinného domu žalobcov začiatkom 60-tych rokov 20. storočia. Hranica medzi pozemkami v teréne bola spočiatku vyznačená dreveným plotom, následne plotom betónovým, ktorý stojí doposiaľ. Z výpovedí žalovaných, ako aj samotnej žalobkyne 2/, vyplynulo, že betónový plot bol postavený na mieste pôvodného dreveného plota, pričom žalobcovia nespochybnili, že drevený plot tvoril hranicu medzi susediacimi pozemkami strán sporu. Betónový plot bol postavený samotnými žalobcami, keďže právni predchodcovia žalovaných sa odmietli podieľať na financovaní jeho výstavby, začiatkom 70-tych rokov 20. storočia. Vlastnícka hranica susediacich pozemkov v priebehu aktuálnej hranice, určenej plotom, nebola v minulosti žiadnym spôsobom zo strany žalobcov spochybnená, každá zo strán užívala pozemky v takto vymedzenom rozsahu. Aj žalobcovia zhodne uviedli, že časť pozemku za betónovým plotom smerom na pozemok žalovaných v minulosti neužívali a neužívajú. Žalobcovia aktuálny priebeh hranice pozemkov nespochybnili pri THM mapovaní v roku 1977 (protokol z ktorého žalobca podpísal), pri vyhotovovaní geometrického plánu v roku 1982, ktorý bol podkladom pre kúpnu zmluvu, ktorú žalobcovia uzavreli v roku 1992, ani pri vytýčení hranice pozemku v roku 2010. Žalobcovia ako kupujúci v kúpnej zmluve z roku 1992, ktorou predmetné pozemky nadobúdali, a ktorej súčasťou bol geometrický plán číslo 244-252-0538-82 zo dňa 29.12.1982, vyhlásili, že pozemky v stave, v akom sa nachádzajú, už dlhšie užívajú. Žalobcovia v doplnení žaloby zo dňa 22.11.2017 tvrdili, že pozemok zapísaný ako pôvodná pozemnoknižná parcela číslo PK 460 nadobudli ústnou kúpnou zmluvou v roku 1960 od manželov W.. Uvedené tvrdenie však žalobcovia nepreukázali. Súd poukazuje na to, že tvrdenia žalobcov, uvedené pri ich výsluchu ohľadne nadobudnutia pozemku, sa rozchádzali. Žalobca 1/ pri výsluchu tvrdil, že pozemok zapísaný ako parcela číslo PK 460 nadobudli kúpou v roku 1960, žalobkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že uvedený pozemok kupovala asi mužova mama, ona so starými W. zmluvu neuzatvárala. V doplnení žaloby zo dňa 18.12.2017 žalobcovia tvrdili, že pozemok nadobudli vydržaním, avšak ani uvedené tvrdenie nepreukázali. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného do 31.03.1964 (v čase žalobcami tvrdeného uzavretia kúpnej zmluvy), bolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním na základe oprávnenej držby trvajúcej nepretržite 10 rokov. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že písomná zmluva medzi žalobcami a pôvodnými vlastníkmi pozemku v roku 1960 uzavretá nebola. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 361/2012: „Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2011 sp.zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti.“. Uvedený právny názor je možné aplikovať aj na zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý taktiež vyžadoval pre platnosť zmluvy „o právach k nehnuteľnostiam“ písomnú formu. Podmienkami držby, ktoré musia byť splnené súčasne, sú faktické ovládanie veci (corpus possesionis) a úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou, resp. vykonávať právo pre seba (animus possidendi). Žalobcovia v spore nielenže nepreukázali, že fakticky ovládali (užívali) časť pozemku žalovaných za betónovým plotom (podľa prílohy P5 znaleckého posudku Ing. Hrivíka časť pozemku parc. č. PK 460), ale nepreukázali ani dobromyseľnosť držby pozemku parc. č. PK 460 na základe tvrdenej kúpnej zmluvy z roku 1960, keďže nepreukázali existenciu kúpnej zmluvy, uzavretej v písomnej forme, predmetom ktorej by bol uvedený pozemok (odhliadnúc od pochybností o uzavretí kúpnej zmluvy v ústnej forme, vzhľadom na vyššie uvedené rozporné tvrdenia žalobcov). Z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov k pozemku zapísanému ako parc. č. PK 460 vydržaním. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom zapísaným ako parcely KN-C č. 1249/1, 1249/2, 1250 v časti vytvorenej z pozemkov zapísaných ako parc. č. PK 460 a 462 až kúpnou zmluvou, uzavretou v roku 1992, ktorá aj bola registrovaná štátnym notárstvom. Súčasťou kúpnej zmluvy bol geometrický plán, ktorým boli uvedené parcely vytvorené z pozemnoknižných parciel. Žalobcovia teda nadobudli pozemky tak, ako boli zakreslené geometrickým plánom číslo 244-252-0538-82 zo dňa 29.12.1982. Navyše, zo záverov súkromného znaleckého posudku Ing. Sýkoru, ktorý obsahoval zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 CSP, vyplynulo, že aktuálna hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných je totožná s priebehom hranice pozemnoknižných parciel č. 460 a 459, z ktorých boli pozemky vo vlastníctve strán sporu vytvorené. Pokiaľ aj z grafickej prílohy ku znaleckému posudku Ing. Hrivíka vyplynulo, že hranica pozemnoknižných parciel je odchýlená od aktuálnej hranice pozemkov v časti od cesty do pozemku žalobcovo 0,69 metra a v protiľahlej strane pozemkov smerom do pozemku žalovaných o 0,53 metra, mal súd za to, že uvedený záver je bez vplyvu na právne posúdenie veci. Znalec Ing. Sýkora pri výsluchu uviedol, že odchýlka do 1 metra, vzhľadom na kvalitu mapových podkladov a hrúbku čiar, je prípustná a možná. Preto bolo možné považovať priebeh hranice pozemnoknižných parciel, určený v znaleckom posudku Ing. Hrivíka, vzhľadom na určenú odchýlku od aktuálnej hranice oplotenia 0,69 metra, resp. 0,53 metra, za totožný so súčasnou hranicou. Sám Ing. Hrivík uviedol, že, vzhľadom na kvalitu mapových podkladov, je možné pripustiť odchýlku do 0,5 metra (čo je len o 19 cm menej, ako určil odchýlku oproti aktuálnej hranici vo svojom znaleckom posudku). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal súd za to, že znalecké posudky nie sú v takom vzájomnom rozpore, aby nemohli popri sebe obstáť, preto nebol dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, navrhovaného žalobcami. Súd rozhodol, že nevykoná ani ďalšie navrhnuté dôkazy žalobcami, a to výsluchy svedkov Ing. W. a C. W., nakoľko zistený skutkový stav umožňoval vo veci rozhodnúť a vykonanie uvedených dôkazov by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Navyše, B. W. ako predávajúci v kúpnej zmluve uzavretej so žalobcami v roku 1992, vyhlásil, že pozemok, resp. spoluvlastnícky podiel na ňom, ktorý je predmetom prevodu, doposiaľ nikomu nescudzil. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ proti jeho všetkým výrokom. Žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď žalobu zamietol. Majú za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba je dôvodná. V konaní preukázali, že hranica pozemkov prebieha inak, ako je táto zakreslená toho času v katastri nehnuteľností a tiež preukázali, že došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva. Zo znaleckého posudku Ing. Vladimíra Hrivíka jednoznačne vyplýva, že na podklade geodetického zamerania a následnej grafickej identifikácie právneho stavu, aktuálne platná vlastnícka hranica medzi pozemkami KNC parcelné číslo 1250, 1249/1, 1249/2, zapísanými na liste vlastníctva číslo 1596, katastrálne územie Z. a medzi pozemkami KNC parcelné čísla KN 1251, 1252, zapísanými na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie Z., nie je identická s hranicou medzi pôvodnými pozemnoknižnými parcelami číslo 459 a 460, v katastrálnom území Z.. Znalec Ing. Vladimír Hrivík bol vypočutý ako svedok a tiež poukázal na to, že hranice pozemnoknižných parciel boli málokedy identické s hranicou parciel po technickom hospodárskom mapovaní, nakoľko technické hospodárske mapovanie sa robilo zväčša na užívací stav (tak tomu bolo aj v tomto prípade). Už zo záverov tohto znalca vyplýva, že terajší priebeh hranice nie je totožný s priebehom pôvodnej pozemnoknižnej parcely. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že ak bola pôvodná pozemnoknižná parcela číslo 460, katastrálne územie Z., vedená v prírode s určitým umiestnením a určitými hranicami, tieto sa nemohli za nijakých okolností zmeniť a to ani na základe technického hospodárskeho mapovania, vždy sa musia nachádzať tam, kde boli od počiatku a kde boli skutočne umiestnené. Skutočnosť, že geometrickým plánom bola pôvodná pozemnoknižná parcela prevzatá po technickom hospodárskom mapovaní nemôže ísť na ujmu žalobcov, pretože pozemky KNC nadobudli v medziach pôvodnej pozemnoknižnej parcely 460. Na fakt, že kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1992 v danom prípade nemožno prihliadať, pretože je evidentné, že pôvodná pozemnoknižná parcela sa premietla do KNC stavu a z pôvodnej pozemnoknižnej parcely číslo 460 nezostala po zameraní geometrickým plánom žiadna zostatková časť parcely. Žalobcovia trvajú na tom, že pôvodná pozemnoknižná parcela a teda aj súčasné hranice majú viesť v rozsahu, ktorý bol vyznačený v znaleckom posudku Ing. Vladimíra Hrivíka. Žalobcovia považujú záver súdu za nesprávny, pokiaľ ho vydal bez vykonania ďalšieho nimi navrhnutého dokazovania, že odchýlky uvedené znalcom sú prípustné, navyše v prípade, ak nebolo v tomto smere vykonané dokazovanie. Žalobcovia zastávajú názor, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá dostatočné, presvedčivé a jasné odôvodnenie, absentuje v odôvodnení rozhodnutia to, ako sa súd vysporiadal s ich argumentáciou, tvrdeniami a dôkazmi, jeho vlastné odôvodnenie je v bode 33. a 34. Porušením tohto práva sa odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému strana chce využiť opravný prostriedok. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje potom porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky /sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004/ treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/40/2016 zo dňa 07.02.2018 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalované. Vo svojom vyjadrení uviedli, že s odvolaním nesúhlasia, považujú ho za bezdôvodné a preto žiadajú odvolací súd, aby rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil ako vecne správny. Vo vyjadrení uvádzajú, že existenciu písomnej kúpnej zmluvy z toho obdobia samotní žalobcovia popreli, pričom žalobkyňa 2/ výslovne uviedla, že ona so starými W. žiadnu zmluvu neuzatvárala a pozemok vraj mala kupovať matka žalobcu 1/. Argumentácie žalobcovia nevedeli žiadnym spôsobom preukázať a naviac sú tieto v absolútnom rozpore s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to konkrétne s kúpnou zmluvou z roku 1992 a geometrickým plánom č. 244-252-0538-82 zo dňa 29.12.1982. Kúpna zmluva z roku 1992 však nielen nespomína akúkoľvek pôvodnú zmluvu z roku 1960, ale jej obsah existenciu takejto zmluvy úplne vylučuje. Rovnako tak táto kúpna zmluva popiera možnosť, že by bolo došlo k nadobudnutiu týchto pozemkov vydržaním v zmysle neskoršej argumentácie žalobcov. Ku oprávnenej držbe žalované uvádzajú, že sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Ak omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Judikatúra dospela k záveru, že držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. Z výsluchov žalobcov aj žalovaných je nesporné, že žalobcovia časť pozemkov za betónovým plotom, o ktorých tvrdia, že by im mali patriť, nikdy fakticky neužívali a ani neužívajú. Vzhľadom na množstvo zdrojov potenciálnych chýb pri uvedenom postupe, Ing. Sýkora určil možnú odchýlku pri vykonávaní grafickej identifikácie, ako bola vykonaná aj v predmetnom prípade, až do 1 metra. Len samotná hrúbka čiary na PK mape predstavuje vzdialenosť 28 cm. Stanoviská žalobcov k nesprávnosti priebehu THM mapovania považujú za nedôvodné, účelové a v časti úmyselne nepravdivé a zavádzajúce. Žalobca 1/ vlastnoručným podpisom dňa 26.05.1977 potvrdil pozvanie na miestne vyšetrovanie a zameraný priebeh hranice pri miestnom vyšetrovaní nespochybnil. Zo súdneho spisu je ľahko preukázateľné, že boli to práve žalobcovia, ktorí nemali záujem o mimosúdne vyriešenie veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalované navrhujú, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil ako vecne správny.

4. Žalobcovia sa následne vyjadrili k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu. Uviedli, že zotrvávajú na všetkých doterajších vyjadreniach ako aj na všetkých skutočnostiach a argumentácii, ktoré uviedli v odvolaní. Žalobcovia majú za to, že preukázali, že hranica medzi ich pozemkami a pozemkami v spoluvlastníctve žalovaných prebieha inak, ako je táto zakreslená toho času v katastri nehnuteľností a rovnako preukázali, že pôvodnú pozemnoknižnú parcelu číslo 460, katastrálne územie Z. nadobudli. Tvrdia, že ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o vydržaní, v prípade nehnuteľností neustanovuje formu titulu na vydržanie. Skutočnosť, že geometrickým plánom bola pôvodná pozemnoknižná parcela prevzatá po technickom hospodárskom mapovaní nemôže ísť na ich ujmu, pretože pozemky KNC nadobudli v medziach pôvodnej pozemnoknižnej parcely 460, katastrálne územie Z.. Na fakt, že kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1992 v danom prípade nemožno prihliadať, pretože je evidentné, že pôvodná pozemnoknižná parcela sa premietla do KNC stavu a z pôvodnej pozemnoknižnej parcely číslo 460 nezostala po zameraní geometrickým plánom žiadna zostatková časť parcely. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu navrhujú, aby rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/40/2016 zo dňa 07.02.2018 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Následne sa ešte vyjadrili žalované. V plnej miere zotrvávajú na ich doterajšej písomnej a ústnej argumentácii, a s ohľadom na podané odvolanie najmä na ich vyjadrenie zo dňa 07.05.2018, pričom ich argumenty sú totožné s argumentmi uvedenými vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 07.05.2018.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Okresný súd určil, že spor o určenie hraníc pozemkov je sporom o vlastnícke právo v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobcovia podanou žalobou domáhali (žaloba o určenie práva), okresný súd prioritne skúmal, či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

13. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017)

14. Odvolací súd nad rámec uvedeného podotýka, že naliehavý právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti je primárne potrebné ujasniť, či a ako sa následné požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde o určovaciu žalobu ako takú, ale o to, čoho alebo akého určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá primárne posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Primárne teda je potrebné, aby žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, keď posúdenie osvedčenia, resp. neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

15. Okresný súd správne konštatoval, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej sporovej veci bola podmienka preukázania naliehavého právneho záujmu splnená, nakoľko v zmysle konštantnej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. V danom prípade sa žalobcovia v spore domáhajú určenia priebehu hranice pozemkov, teda určenia, ktorá časť zo spornej plochy v prírode ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí, pričom vlastnícke právo ku pozemkom sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

16. Ďalšou podmienkou konania, ktorou sa zaoberal okresný súd, bolo preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku. Okresný úd konštatoval, že žalobcovia nepreukázali, že hranica medzi im vlastnícky patriacimi pozemkami a pozemkami v podielovom spoluvlastníctve žalovaných prebieha inak, ako je aktuálne vyznačená v katastri nehnuteľností (že im patrí časť pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalovaných), teda že došlo ku zásahu do ich vlastníckeho práva. Žalobcovia v spore tvrdili, že na základe vydržania sú vlastníkmi pozemkov v rozsahu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 460, ktorej hranica s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. 459 má prebiehať tak, ako to zobrazuje príloha P5 znaleckého posudku Ing. Hrivíka č. 33/2014. Uvedené tvrdenie však žalobcovia v spore nepreukázali. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie danej skutočnosti v dostatočnom rozsahu z dostupných zdrojov a dospel k tvrdeniu, že žalobcovia a žalovaní (aj ich právny predchodcovia) užívali im vlastnícky patriace, susediace pozemky v nezmenenom rozsahu od nadobudnutia pozemkov právnymi predchodcami žalovaných, minimálne však od postavenia rodinného domu žalobcov začiatkom 60-tych rokov 20. storočia. Hranica medzi pozemkami bola vyznačená dreveným plotom, neskôr ho na pôvodnom mieste nahradil betónový plot, ktorý bol postavený samotnými žalobcami. Vlastnícka hranica susediacich pozemkov v priebehu aktuálnej hranice, určenej plotom, nebola v minulosti žiadnym spôsobom zo strany žalobcov spochybnená, každá zo strán užívala pozemky v takto vymedzenom rozsahu. Aj žalobcovia zhodne uviedli, že časť pozemku za betónovým plotom smerom na pozemok žalovaných v minulosti neužívali a neužívajú.

17. Žalobcovia v doplnení žaloby zo dňa 22.11.2017 tvrdili, že pozemok zapísaný ako pôvodná pozemnoknižná parcela číslo PK 460 nadobudli ústnou kúpnou zmluvou v roku 1960 od manželov W.. Uvedené tvrdenie však žalobcovia taktiež nepreukázali. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že tvrdenia žalobcov, uvedené pri ich výsluchu ohľadne nadobudnutia pozemku, sa rozchádzali. Žalobca 1/ pri výsluchu tvrdil, že pozemok zapísaný ako parcela číslo PK 460 nadobudli kúpou v roku 1960, žalobkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že uvedený pozemok kupovala asi mužova mama, ona so starými W. zmluvu neuzatvárala. V doplnení žaloby zo dňa 18.12.2017 žalobcovia tvrdili, že pozemok nadobudli vydržaním, avšak ani uvedené tvrdenie nepreukázali. Podľa § 116 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného do 31.03.1964 (v čase žalobcami tvrdeného uzavretia kúpnej zmluvy), bolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním na základe oprávnenej držby trvajúcej nepretržite 10 rokov. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že písomná zmluva medzi žalobcami a pôvodnými vlastníkmi pozemku v roku 1960 uzavretá nebola.

18. Podmienkami držby, tak ako to uviedol okresný súd, ktoré musia byť splnené súčasne, sú faktické ovládanie veci (corpus possesionis) a úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou, resp. vykonávať právo pre seba (animus possidendi). Podmienkou vydržania je nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

19. Žalobcovia v spore nielenže nepreukázali, že fakticky ovládali (užívali) časť pozemku žalovaných za betónovým plotom (podľa prílohy P5 znaleckého posudku Ing. Hrivíka časť pozemku parc. č. PK 460), ale nepreukázali ani dobromyseľnosť držby pozemku parc. č. PK 460 na základe tvrdenej kúpnej zmluvy z roku 1960, keďže nepreukázali existenciu kúpnej zmluvy, uzavretej v písomnej forme, predmetom ktorej by bol uvedený pozemok (odhliadnúc od pochybností o uzavretí kúpnej zmluvy v ústnej forme). Odvolací súd uvádza, že okresný súd dospel k správnemu záveru, keď tvrdil, že z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcov k pozemku zapísanému ako parc. č. PK 460 vydržaním. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom zapísaným ako parcely KN-C č. 1249/1, 1249/2, 1250 v časti vytvorenej z pozemkov zapísaných ako parc. č. PK 460 a 462 až kúpnou zmluvou, uzavretou v roku 1992, ktorá aj bola registrovaná štátnym notárstvom. Súčasťou kúpnej zmluvy bol geometrický plán, ktorým boli uvedené parcely vytvorené z pozemnoknižných parciel. Žalobcovia teda nadobudli pozemky tak, ako boli zakreslené geometrickým plánom číslo 244-252-0538-82 zo dňa 29.12.1982.

20. Okresný súd mal za to, že znalecké posudky v danej veci nie sú v takom vzájomnom rozpore, aby nemohli popri sebe obstáť, preto nebol dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, navrhovaného žalobcami. Súd rozhodol, že nevykoná ani ďalšie navrhnuté dôkazy žalobcami, a to výsluchy svedkov Ing. W. a C. W., nakoľko zistený skutkový stav umožňoval vo veci rozhodnúť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu ohľadom odmietnutia vykonania ďalších dôkazov v zmysle dodržania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania.

21. Na základe uvedeného odvolací súd sa plne stotožnil s názorom okresného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a s argumentmi a úvahami, ktorými sa riadil pri právnom posúdení veci a preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mali plný úspech žalované, a preto odvolací súd priznal žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430