Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CbZm-3-2015.pdf
PDF · 99.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18CbZm/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Tiki Tiki Global Investors s.r.o. v likvidácii, Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, zast. JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému R. A., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX U. C. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 3.000 € s príslušenstvom, o námietkach žalovaného proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 24.11.2014, č.k. 18Zm/7/2014
- 21 z r u š u j e v celom rozsahu.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Na základe žalobcom predloženej zmenky a jeho písomného návrhu zo dňa 26.05.2014 vydal dňa 24.11.2014 tunajší súd zmenkový platobný rozkaz č.k. 18 Zm/7/2014 - 21, ktorým žalovanému uložil, aby do troch dní od doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 2.292 € so 6 % úrokom ročne zo sumy 3.000 € od 01.06.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 180 € a trov právneho zastúpenia vo výške 306,89 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podal u podpísaného súdu odôvodnené námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu namieta.
2. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný včas námietky v ktorých uviedol, že od 05.12.2011 do 21.12.2011 spolu s bratom L. A. a otcom R. A. vykonával pre Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX N. XXX na základe ústneho oslovenia a dohovoru murárske práce v interiéri jeho bytu, za dohodnutú finančnú odmenu vo výške 3.000 €. Táto suma im mala byť vyplatená po skončení všetkých prác, na ktorých sa dohodli. Predmetné práce ukončili 21.12.2011 a očakávali od Y. Š. vyplatenie dohodnutej odmeny za vykonanú prácu, čo sa aj zrealizovalo, čo potvrdzuje podpísané potvrdenie o prijatí uvedenej finančnej hotovosti. Pri jej preberaní boli prítomní aj jeho otec a brat.
3. V júni 2012 od žalobcu resp. jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Škrabáka prevzal „Výzvu na zmenečné plnenie“, na ktorú nereagoval preto, lebo ju pokladal za bezpredmetnú a to z dôvodu, že sumu, na zaplatenie ktorej bol vyzvaný prevzal za vyššie uvedené murárske práce. Až prevzatím tejto výzvy zistil, že dňa 21.12.2011 žalobcovi nepodpísal potvrdenie o prevzatí finančnej čiastky t.j. príjmový pokladničný doklad na sumu vo výške 3.000 €, ale zmenku na sumu vo výške 3.000 € (slovom tritisíc eur) splatnú dňa 31. mája 2012. Týmto svojím konaním ho Milan Štober resp. žalobca uviedol do omylu.
4. Na základe týchto skutočností podal dňa 17.10.2013 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie všeobecnej kriminality trestné oznámenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. 5. S poukazom na uvedené, najmä na to, že síce podpísal zmenku, no nedostal nikdy sumu v nej uvedenú žiadal žalobu zamietnuť.
6. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7. Podľa § 79 ods. 2,3 O.s.p. ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 175 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 19.07.2015, ak žalovaný podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
9. Na prejednanie námietok bolo v súlade s ust. § 175 ods. 4 O.s.p. nariadené pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu s prílohami, fotokópie zmenky, úradného záznamu o tom, že originál zmenky bol daný do úschovy pokladne tunajšieho súdu, zmenkového platobného rozkazu, výsluchom strán, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
10. Z obsahu žalobcom predloženej zmenky súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorou sa žalovaný ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako remitentovi zmenkovú sumu 3.000 € so splatnosťou 31.5.2012 a miestom platenia je sídlo spoločnosti KROVBER, s.r.o. Liesek 599, 027 112. Ako miesto a dátum vystavenia je na zmenke uvedené Liesek, 21.12.2011 a zmenka doposiaľ indosovaná nebola.
11. Zástupca žalobcu vo svojich prednesoch odmietol tvrdenie žalovaného, poukazujúc na skutočnosti vyplývajúce z predloženej zmenky, kde je uvedený jeho záväzok zo zmenky zaplatiť veriteľovi určitú finančnú sumu v lehote splatnosti, preto nemôže tvrdiť, že podpísal niečo iné. Zmenku má pritom zabezpečovaciu funkciu na zabezpečenie spôsobenej škody a má všetky zákonnom predpísané náležitosti.
12. Žalovaný vo svojich prednesoch na zdôraznenie skutočnosti uvedených v podaných námietkach uviedol, že pravdepodobne pri podpísaní potvrdenia o prevzatí finančného plnenia za vykonané práce podpísal aj zmenku. Nakoľko štatutárnemu zástupcovi vystaviteľa dôveroval, podpísal viacero predložených papierov a neskúmal čo vlastne podpisuje. Ako uviedol na predloženej listine bolo napísané podpis vystaviteľa, kde sa podpísal a dopísal dátum, iný text tam uvedený nebol. Keďže mal voči nemu ako aj jeho príbuzným finančné záväzky zo vzájomnej spolupráce na stavebných prácach dohodli sa na rekonštrukcii bytu za odplatu. Suma 3.000 € im bola zaplatená tak, že išli spolu do banky, kde Y. Š. vložil sumu 2.300 € na účet odporcovho brata a následne im u neho doma zaplatil v hotovosti sumu 700 €. Zároveň im prisľúbil vybavenie úveru a jednou z podmienok pre banku bol aj určitý obrat na účte. Preto peniaze ktoré im Y. Š. vložil na účet obratom vybrali a hneď mu aj vrátili a teda k žiadnej pôžičke nedošlo. V čase, keď sa stala zmenka splatná ho žalobca (jeho štatutárny zástupca) ani prostredníctvom advokátskej kancelárie nekontaktoval, aj keď v tom čase ešte pre neho vykonávali stavebnú činnosť a stretávali sa. Žiadnu škodu mu pritom nespôsobil.
13. V priebehu konania došlo dňa 29.11.2018 k zmene obchodného mena pôvodného žalobcu KROVBER, s.r.o. na Tiki Tiki Global Investors s.r.o. ako aj prevodu obchodného podielu spoločníka a k zmene konateľa spoločnosti. Dňa 05.03.2019 vstúpila spoločnosť žalobcu do likvidácie.
14. Podľa § 175 ods. 1 veta prvá O.s.p. - ak žalobca predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový (šekový) platobný rozkaz, v ktorom žalovanému uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta.
15. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch - vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj sročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.
16. Podľa čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch (1) Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy, 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. (2) Ak sa vykoná postih pred sročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medzidobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.
17. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktómosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ustanovení čl. 8 CSP, t.j. nielen povinnosť tvrdenia, ale i preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena.
18. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa § 150 ods. 1,2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
20. Podľa § 151 ods. 1,2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
21. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
22. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že v tomto konaní nie je možné žalobcovi priznať právo vyplývajúce mu z predloženej zmenky.
23. Ako vyplýva z ustanovenia čl. I § 75 ZoZŠ zákon ustanovuje formálne obsahové náležitosti zmenky, ale neurčuje poradie ich vzniku. Pre formálnu platnosť zmenky a jej uplatňovanie ako abstraktného cenného papiera preto postačí, ak zmenka pri jej uplatnení obsahuje podstatné náležitosti kryté podpisom vystaviteľa. Uvedené samozrejme nebráni vznášať pri jej uplatnení námietky porušenia iných ustanovení tohto zákona, resp. týkajúce sa okolností a vzťahov z ktorých zmenka povstala.
24. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v podaných námietok, bližšie vysvetlené žalovaným v jeho prednesoch bolo úlohou súdu v tomto konaní zaoberať sa kauzálnymi námietkami vznesenými žalovaným. Súd uvedené kauzálne námietky žalovaného považoval v celom rozsahu za dôvodné.
25. Postupom podľa § 17 ZoZŠ argumentom a contrario vyplýva, že námietky, ktoré sa zakladajú na osobných vzťahoch k terajšiemu majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku sú zo strany dlžníka prípustné tzv. kauzálne námietky založené na vzťahoch z ktorých zmenka povstala.
26. Zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri požiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, že pre záver o pravosti nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyžadovať aj platnosť toho, čo je v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu.
27. Zmenkový záväzok na základe platnej zmenky vzniká vtedy, ak zmenku skutočne podpísal spôsobilý zmenkový dlžník, ak majiteľ zmenku oprávnene nadobudol a ak zmenkový dlžník zmenkový záväzok neodvrátil námietkami z tých kauzálnych právnych vzťahov, ktoré právna úprava pripúšťa. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nie je možné posúdiť právne vzťahy zo zmenky výlučne abstraktne, teda samotné predloženie zmenky v súlade s jej abstraktným charakterom bez ďalšieho ešte nezakladá úspech a priznanie nároku. To súvisí so skutočnosťou, že v tomto konaní boli legitímne uplatnené kauzálne námietky zo strany žalovaného, pričom aj cez tvrdenú funkciu zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu zo strany žalobcu došlo k nastoleniu potreby skúmania kauzality. V zmysle koncentračnej zásady aplikovanej v zmenkovom konaní nie je povinnosťou žalovaného v námietkach označovať priamo dôkazy, ktoré sa majú v rámci vykonaného dokazovania uskutočniť a teda v konaní o námietkach majú strany právo ako aj povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K tomuto záveru súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 3300/07 zo dňa 26.03.2009, podľa ktorého reštriktívny výklad koncentračnej zásady zmenečných námietok v spojení s dôkaznými návrhmi, resp. sťahovanie koncentrácie na dôkazné návrhy, predstavuje porušenie princípu spravodlivosti, a je zásahom do práva zakotveného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a v jeho dôsledku aj v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
28. Žalovaný vo svojich námietkach okrem iného jednoznačne ustálil, že medzi ním a žalobcom žiadny právny vzťah, ktorý by vykazoval relevanciu s predmetom tohto konania nevznikol. Súd poukazuje na to, že sám žalobca označil funkciu svojej zmenky ako tzv. zabezpečovaciu a teda sám aktivoval v konaní kauzu zmenky.
29. Žalobca skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa tvrdenej kauza a ničím nespochybnil ani ich vyslovene nepoprel, iba poukázal na jej formálnu abstraktnosť a zabezpečovaciu funkciu, na zabezpečenie spôsobenej škody.
30. Predpokladom na vydanie zmenkového platobného rozkazu je predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, predloženie ďalších listín, potrebných na uplatnenie práva, a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, pričom ak sú splnené podmienky na jeho vydanie, súd je povinný ho vydať. Vlastná zmenka predstavuje tzv. konštitutívny listinný cenný papier, ktorý preukazuje nie len existenciu zmenkovej pohľadávky, ale veriteľskú legitimáciu majiteľa zmenky priamo aj zakladá. Samotný zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí na to, aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci bez toho, že by musel preukazovať jeho materiálnu kauzu, pričom pre určenie aké práva a povinnosti zo zmenky vyplývajú je podstatný práve jej skriptúrny obsah, teda forma, akou sa účastníci zmenkového vzťahu na zmenke vyjadrili.
31. V konaní o námietkach dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, pojednávanie bolo nariadené iba na prejednanie včas vznesených námietok, a preto ak chce byť žalovaný v konaní úspešný, musí ich preukázať. Formálna abstraktnosť zmenky totiž znamená, že zmenka jej vystavením zakladá abstraktný a nesporný záväzok, právo v nej inkorporované vzniká nezávisle od hospodárskeho dôvodu (kauzy) jej vystavenia, a jej majiteľ nemusí pri jej predložení na platenie ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej dokazovať nič iného, než že je majiteľom platnej zmenky. Zmenkový zákon pritom žalovanému síce priznáva námietky založené na jeho osobných vzťahoch k majiteľovi zmenky a pri neindosovanej zmenke teda aj kauzálne námietky voči prvému majiteľovi (remitentovi) zmenky, avšak v takom prípade žalovaná osoba (podpísaný) musí dokazovať, že záväzok jej z kauzálneho vzťahu celkom alebo z časti nevznikol, a preto zmenečný nárok majiteľa zmenky nie je dôvodný.
32. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k zisteniu, že záväzok a spôsob jeho dojednania zaistený zabezpečovacou funkciu zmenky nespĺňa vyššie uvedené predpoklady, v dôsledku čoho nie je možné úspešne uplatňovať nároky zo zmenky. Keďže o žalobcom tvrdenom kauzálnom záväzku neexistuje žiadny písomný právny úkon, a žalovaný tvrdenú kauzu v celom rozsahu popiera bolo zákonnou povinnosťou strán sporu v konaní pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§150 CSP). Preto len samotné tvrdenie žalobcu, bez ďalšieho nemá za následok zistenie dôvodných pochybnosti o pravdivosti tvrdení protistrany a teda skutkové tvrdenia protistrany týkajúce sa sporu (§150 C.s.p.) ktoré neboli výslovne popreté, s označením relevantných dôkazov na ich vyvrátenie sa považujú za nesporné (§ 151 C.s.p.).
33. Žalobca predložil v prvopise vlastnú zmenku o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať. Predložená zmenka má všetky zákonné náležitosti, teda je zmenkou platnou, avšak pre jej vystavenie neexistoval kauzálny vzťah a preto táto relatívna námietka obstojí a z tohto dôvodu kauza zmenky neexistuje a neexistuje ani povinnosť žalovaného z tejto zmenky platiť. Tieto zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, najmä zo skutočnosti, že tvrdenia žalovaného o neexistencii kauzálneho záväzku zo zmenky neboli žalobcom výslovne popreté, spolu s označením relevantných dôkazov na ich vyvrátenie a preto sa považujú za nesporné (§ 151 C.s.p.). Po vyhodnotení dokazovania preto dospel súd k záveru, že vzhľadom na nie jednoznačné a rozporné skutočnosti týkajúce sa kauzy predmetnej zabezpečovacej zmenky dôvod tejto konkrétnej zmenky (jej kauza) bol zo strany žalovaného úspešne spochybnený, resp. vylúčený. Súd v súlade s platnou judikatúrou uvádza, že definícia kauzálnych vzťahov musí byť na takej úrovni, aby boli spôsobilé ako dôvody záväzkovo právnych vzťahov, inak nie je možné priznať právo zo zabezpečovacej zmenky. V danom prípade vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalovaný úspešne uniesol dôkazné bremeno námietky kauzality tejto zmenky.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd po osvedčení rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa predmetného právneho vzťahu zo strany žalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.