Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matky: C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J. XX, T. R. a otca: E. P., nar. XX. XX.XXXX, bytom H. 2, T. R., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/42/2017-57 zo dňa 18. 05. 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/42/2017-57 zo dňa 18. 05. 2018 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otca zaviazal prispievať na výživu mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 70 € mesačne na sumu 160 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2017 (I. výrok). Zameškané výživné vo výške 772,20 € súd prvej inštancie otcovi povolil splácať po 40 € mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej zo splátok, kedy nastane splatnosť celého dlhu (II. výrok). Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12P/124/2012-11 zo dňa 15.03.2013 (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že mal v konaní za preukázané, že naposledy bolo rozhodované o výške výživného rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom o zvýšení vyživovacej povinnosti č. k. 12P/124/2012-11 zo dňa 15.3.2013, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností a výživné bolo dohodnuté v sume 70 € mesačne. Ako bolo uvedené vyššie, otec bol v tom čase nezamestnaný, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 € mesačne v roku 2013 vo výške 199,60 € mesačne. Bola aj zamestnaná na dohodu v spoločnosti O2 ako telefonická operátorka. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Dieťa malo vtedy 2 roky. Pre posúdenie zmeny pomerov súd prvej inštancie považoval za preukázané, že toho času maloletý navštevuje základnú školu a viacero záujmových krúžkov, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Matka preukázala, že do školy platí stravu okolo 37 €. Za primeraný súd považoval aj výdavok matky na cestovanie s dieťaťom vo výške okolo 50 € mesačne. Ďalej boli preukázané výdavky na poplatky pre dieťa do ZUŠ 25 € polročne a za atletiku 15 € polročne. Súd prvej inštancie vzal do úvahy ako nevyhnutné výdavky matky na dieťa aj poistku 22 € mesačne, stravu v domácnosti okolo 100 € mesačne, oblečenie priemerne okolo 50 € mesačne (čo zahŕňa aj sezónne športové potreby) a hygienické potreby a lieky 20 € mesačne. Spolu je to suma 285,67 €. Keďže matka zabezpečuje dieťaťu celodennú starostlivosť a otec sa s dieťaťom stretáva minimálne, okrem uvedeného musel súd prvej inštancie vziať do úvahy aj výdavky na bývanie, ktoré matka vyčíslila a preukázala.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že je nepochybné, že od poslednej úpravy výšky výživného (rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12P/124/2012-11 zo dňa 15.3.2013, ktorým bolo výživné na maloletého schválené vo výške 70 € mesačne) sa zmenili pomery tak u mal. dieťaťa (je o 5 rokov staršie, navštevuje základnú školu a viaceré záujmové krúžky a je alergik) ako aj jeho otca, ktorý bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, pričom už pracuje a jeho príjem je okolo 600 € mesačne. Otec preukázal len výdavok - exekučne vymáhaná suma 62,44 € a trovy exekúcie 135,83 €. Ostatné výdavky otec nepreukázal a okrem nevyhnutných výdavkov súd prvej inštancie ostatné do úvahy vziať nemohol (napr. výdavky na cigarety a ostatné dlhy). Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné, že od poslednej úpravy výživného sa matke zvýšili výdavky na dieťa spojené s výživou, ošatením, obutím, krytím základných potrieb dieťaťa a výdavkami do školy a na záujmovú činnosť. Príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil. Naďalej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Príjem matky sa od poslednej úpravy výšky výživného zvýšil (matka poberá materskú vo výške 1100 € mesačne a prídavok na dieťa). Matke pribudla aj vyživovacia povinnosť k mal. Q. J., nar. XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie vzhľadom na preukázané zvýšené výdavky matky a zvýšený príjem otca, návrh na zvýšenie výživného považoval za dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb mal. dieťaťa ako aj možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. Súd prvej inštancie v súlade s týmito zákonnými kritériami a zistenými skutkovými okolnosťami zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. E. zo sumy 70 € na sumu 160 € mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal z výdavkov na dieťa, ktoré vyčíslila matka a ktoré spolu predstavujú sumu 285,67 € mesačne. Súd prvej inštancie tieto výdavky považuje za nevyhnutné (t.j. v tejto sume nie sú zahrnuté mimoriadne výdavky). Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že otec sa o dieťa nezaujíma a nestretáva sa s ním, preto by sa mal podieľať na úhrade výdavkov dieťaťa vo zvýšenej miere. Matka si platenie výživného kompenzuje svojou celodennou starostlivosťou o dieťa, pričom súd prvej inštancie poukázal na to, že väčšina výdavkov na dieťa zaťažuje matku. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní prihliadol aj na možnosti a schopnosti otca. Po zohľadnení nevyhnutných výdavkov otca, jeho životnej úrovne, pracovných schopností (príjem priemerne vo výške 600 € v čistom mesačne) a jeho osobných pomerov súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez finančnej ujmy, bude môcť uhrádzať určené výživné. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť sezónne aj vyšší príjem, keďže pracuje v stavebníctve a je platený za odpracované hodiny. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ si otec nemôže dovoliť platiť nájomné za 3-izbový byt, v ktorom zostal bývať sám, bude nevyhnutné, aby tento výdavok znížil. Výživa vlastného dieťaťa nemôže byť ukrátená kvôli nadštandardným výdavkom na bývanie, a ani na úkor dlhov, ktoré má otec. Výživné na dieťa má totiž podľa § 62 zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pretože zmena pomerov u rodičov aj u dieťaťa bola preukázaná už od 1.9.2017, v zmysle návrhu matky súd prvej inštancie zvýšil výživné od tohto dátumu.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že otcovi vzniklo od 1.9.2017 do dňa rozhodnutia súdu zameškané výživné na maloletého v sume 772,20 € (160 € - 70 € = 90 € x počet mesiacov 8, t.j. 720 € a pomerná časť mesiaca máj 2018 - do rozhodnutia súdu, t.j. 18 dní x 2,90 € = 52,20 €). Túto sumu súd prvej inštancie pri zohľadnení majetkových a zárobkových možností otca, povolil splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 40 € mesačne až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní so splácaním čo i len jednej zo splátok. Rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti zároveň došlo k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloletého a to rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/124/2012-11 zo dňa 15.3.2013 v časti určenia výživného na maloletého B. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého. Otec mal za to, že matka dieťaťa nie celkom pravdivo uviedla informácie o jeho finančnom zabezpečení. Nakoľko jeho príjem je 500 € mesačne z ktorého poukazuje výdavky na bývanie v sume 320 € vrátane energií. Otec poukázal aj na skutočnosť, že doposiaľ býval so spolubývajúcim s ktorým platili nájom na polovicu ale keďže sa jeho spolubývajúci odsťahoval, nájom teraz musí uhrádzať výlučne sám. Výdavky na základné životné potreby má vo výške približne 150 €. Otec ďalej uviedol, že má aj exekúcie ktoré nie je schopný z jeho príjmu momentálne splácať. Poukázal, že má záujem prispievať svojmu maloletému synovi na výživné ale nie v sume akú navrhla matka. Preto žiadal o prehodnotenie výšky návrhu na zvýšenie výživného.

7. K odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého. K tvrdeniu otca, že neuviedla pravdivé informácie o jeho finančnom zabezpečení matka uviedla, že otec sám na pojednávaní uviedol, že zarába v priemere 600 €, pričom v odvolaní už uviedol 500 €. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že jej bolo u zamestnávateľa otca oznámené, že otec maloletého je v práci nezodpovedný, nakoľko často krát bezdôvodne do práce nepríde a svoju neprítomnosť vopred ani neoznámi a ani nedvíha telefón, pričom jeho príjem tak ako uviedol na pojednávaní závisí od odpracovaných hodín. Matka je toho názoru, že pokiaľ otec nemá vážne zdravotné problémy a pracuje v oblasti stavebníctva je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že otec maloletého uprednostňuje výdavky, ako napríklad exekúcie, ktoré si svojou nezodpovednosťou zapríčinil, ďalej sám býva v trojizbovom byte, čím uprednostňuje svoj nadštandard pred synovým aj napriek tomu, že doposiaľ býval a má možnosť bývať v 3 izbovom byte svojej matky. Ďalej poukázala na skutočnosť, že otec na pojednávaní uviedol, že na stravu minie 250 € až 300 €, pričom v odvolaní už uvádza len 150 €.

8. Matka ďalej uviedla, že jej mesačný príjem bol od 10.8.2017 okolo 700 € vzhľadom na PN (rizikové tehotenstvo). Od novembra 2018 jej skončí materský príspevok a bude dostávať už len rodičovský príspevok spolu s prídavkami na deti. Jej finančná situácia sa teda výrazne zmenila a ešte výrazne sa zmení, nakoľko jej príjem poklesol a jej výdavky stúpli. Má zvýšené výdavky na syna, ktorý nastúpil do školy a pribudla jej aj vyživovacia povinnosť k dcére.

9. Na záver matka uviedla, že otec sa od posledného rozhodnutia zo dňa 15.3.2013, kedy súd určil výživné v sume 70 € nijak inak nepodieľal na výchove ani financovaní svojho syna. Otec maloletého nemal záujem sa s ním ani stretávať. Nikdy ho nezobral na výlet ani na víkend ku sebe a ani mu nekúpil nič navyše okrem bežného výživného.

10. Matka trvala na zvýšenom výživnom, nakoľko je opodstatnené a pomerne nižšie ako by reálne malo byť. Je presvedčená, že otec maloletého zarába a tiež je schopný zarábať viac, nakoľko nevie o žiadnej zdravotnej, mentálnej či fyzickej vade, ktorá by mu bránila v zárobkovej činnosti. Preto žiadala súd, aby ponechal výživné v sume 160 €.

11. Otec sa k vyjadreniu matky vyjadril, pričom uviedol, že jeho finančná situácia ako aj jeho výdavky sa nezmenili, preto nie je schopný platiť výživné v sume 160 €. Poukázal na skutočnosť, že jeho príjem je 500 € teda taký ako uviedol v odvolaní. Ďalej preukázal záujem prispievať svojmu maloletému synovi na výživné ale nie v sume akú navrhla matka maloletého. Z jeho príjmu je schopný prispievať maximálne 100 € mesačne. Preto žiadal súd o prehodnotenie výšky návrhu na zvýšenie výživného.

12. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, pričom poukázal na skutočnosť, že otec maloletého neuviedol žiadne závažné dôvody, ktoré by mu bránili prispievať na maloletého syna zvýšeným výživným, ktoré mu bolo určené napadnutým rozsudkom. Kolízny opatrovník mal ďalej za to, že otec maloletého má možnosti a schopnosti na to, aby na maloletého syna prispieval zvýšeným výživným aj s ohľadom na skutočnosť, že osobne sa o syna zaujíma v minimálnej miere. Na základe uvedeného považoval návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa za opodstatnený.

13. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec maloletého, pričom uviedol, že jeho príjem sa nezvýšil ale znížil, nakoľko v zimnom období má odrobených menej hodín z dôvodu nepriazni počasia. Poukázal na skutočnosť, že aj naďalej uhrádza nájom za bývanie sám v plnej výške v sume 320 €. Výdavky na základné životné potreby má vo výške približne 150 €, ktoré si hradí z brigád, nakoľko chodí vypomáhať známym. Opätovne zdôraznil, že má aj exekúcie ktoré nie je schopný z jeho príjmu po zvýšení výživného splácať. Na záver konštatoval, že v jeho momentálnej finančnej situácii je schopný hradiť výživné na maloletého vo výške 100 €. Preto žiadal súd o prehodnotenie výšky návrhu na zvýšenie výživného.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

15. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že jeho rozsudok je vecne správny. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

18. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky maloletého na zvýšenie výživného podľa zákonného ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami skúmal, či nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom, pretože podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výživnom vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie aplikoval správne aj ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré upravuje v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné podmienky na uvedené určenie (zvýšenie) výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletého dieťaťa. Je nesporné, že v tomto prípade jeho oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2013 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s jeho vekom, zdravotným stavom (maloletý je alergik) a návštevou základnej školy, ktorá je v zmysle zaužívanej súdnej praxe podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje len jeho matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný jemu poskytovať vo forme výživného. Odvolací súd uvádza, že z prvoinštančným súdom presne citovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda v tomto prípade na maloletého E.. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa jeho veku, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávneného sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky relevantné aspekty, keď o návrhu matky maloletého rozhodol tak, že s účinnosťou od mesiaca september 2017 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému E. zo sumy 70 € na sumu 160 €. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ktoré boli nesporne zistené v sume 285,67 eur (ktorá suma nezahrňuje mimoriadne výdavky). Súd zároveň zohľadnil finančnú a sociálnu situáciu otca, ktorý má v súčasnej dobe príjem vo výške okolo 600 Eur (otec na pojednávaní sám uviedol, že má príjem okolo 600 €, č.l. 47 spisu), pričom v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný (č.l. 6 pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12P/124/2012), správne súd prvej inštancie tiež prihliadol na to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si sezónne aj vyšší príjem, keďže pracuje v stavebníctve. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd správne prihliadol aj na to, že otec inak ako finančne sa nepodieľa na starostlivosti a výchove maloletého, matka okrem prispievania na výživu maloletého (na viac od otca) osobne zabezpečuje celodennú kompletnú starostlivosťou o dieťa, čo je potrebné zohľadniť pri určení výživného (§ 62 ods. 4 ZR). Matke tiež od poslednej úpravy pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej Q. J., nar. XX.X.XXXX (č. l. 46 spisu).

21. Odvolací súd k námietkam otca maloletého zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného ako sú výdavky na bývanie, exekúcie a podobne. V zmysle Zákona o rodine (§ 62 ods. 5) súd na takéto výdavky nemôže prihliadnuť, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

22. Súd prvej inštancie vzhľadom na zmenu pomerov od poslednej úpravy dospel k správnemu záveru, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach otca maloletého plniť výživné v súdom určenej výške 160 € mesačne na maloletého XX. Všetky. Súd prvej inštancie správne vypočítal i zameškané výživné.

23. Všetky tieto skutočnosti zobral do úvahy odvolací súd a výšku zvýšeného výživného považoval za primeranú k zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov maloletého, ako aj odôvodneným potrebám maloletého Markusa.

24. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca maloletého E. za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov konania nebol podaný, preto odvolací súd nerozhodol o náhrade trov konania.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .