Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Co-45-2019.pdf
PDF · 92.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne S., zastúpenej M., proti žalovanej K., zastúpenej M., o určenie neplatnosti právnych úkonov a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.mája 2018, č. k. 14Csp/86/2016-106, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. m e n í tak, že žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamieta.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 23.mája 2018, č. k. 14Csp/86/2016-106, súd prvej inštancie konanie v časti, že Dohoda o poskytovaní služby, uzavretá v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2015 je absolútne neplatná, a v časti o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2015 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je absolútne neplatná, zastavil z dôvodu späťvzatia v časti. Výrokom III. určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2015 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov. Výrokom IV. uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 500 eur ako primerané finančné zadosťučinenie, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorou sa spotrebiteľ domáha súdnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vyplýva priamo z ust. § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a u žalobkyne je daný. Dňa 14.08.2015 strany uzatvorili dohodu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, kde poskytovateľ má postavenie veriteľa a zákazník postavenie dlžníka. Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Súd dospel k záveru, že Dohoda o poskytovaní doplnkových služieb je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Touto zmluvou žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to získanie úveru na kúpu/opravu auta. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, žalobkyňa už v údajoch o požadovanom úvere vyplnenej 28.07.2015 má predtlačený text o výške mesačnej splátky 81,82 eur (s platbou podľa Dohody, ak bude uzavretá) a splátky (bez uzatvorenia Dohody o poskytovaní služieb) 46,99 eur, čo mohlo v nej vyvolať dojem, že bez vyplnenia oboch alternatív a uzatvorenia Dohody o poskytovaní služieb, podpísanej žalobkyňou v ten istý deň 28.07.2015, úver
nedostane. Teda, ak chcela žalobkyňa získať úver, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny - žiadosť obsahujúci v sebe tiež náležitosti iného (budúceho) právneho úkonu, ktorý sa v čase podpisu žiadosti javil ako podmienka získania úveru a na tom nič nemení skutočnosť, že Dohoda o poskytovaní služieb predložená na podpis žalobkyni už obsahuje informácie o tom, že ide o službu doplnkovú, dobrovoľnú a nie je podmienkou získania úveru. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bolo primárne vo sfére jej záujmu od počiatku. V čase podpísania žiadosti žalobkyňa nemala inú vôľu než ako poskytnutie revolvingového úveru. Takéto konania žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto je v rozpore s dobrými mravmi, konanie priečiace sa dobrým mravom, preto je dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Takéto zmluvné podmienky sú neprimerané v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné, pretože žalovaný už zaplatenú službu podmieňuje splnením ďalších podmienok dlhodobá pracovná neschopnosť a dostáva dlžníka do situácie, keď, hoci za službu zaplatil, nemusí podľa zmluvy nastať situácia, kedy by o zaplatenú službu mohol požiadať. Súd dospel k záveru, že Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 14.08.2015 nie je osobitnou spotrebiteľskou zmluvou s osobitnou dojednanou výškou odplaty, ale táto tvorí súčasť odplaty zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, čo ostatne vyplýva aj z toho, že sa platila v rámci dojednanej mesačnej splátky 81,82 eur z tohto úveru. Súd podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka (účinného do 22.12.2015) podrobil odplatu testu prijateľnosti. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis a to cit. ust. § 1a ods.1, 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnom v čase uzavretia zmluvy. V prípade poskytnutého úveru odplata prestavovala celkovú čiastku 3.586,44 eur. V čase poskytnutia úveru (14.08.2015) podľa súhrnných informácií o údajov o novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2.štvrťok 2015 (stav ku dňu 30.06.2015) zverejnený 31.07.2015 predstavovala odplata pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov o ostatných spotrebiteľských úverov (mimo kreditných kariet) RPMN 13,50%, dvojnásobok RPMN predstavuje 27% ročne. Odplata stanovená žalovaným za úver vo výške 2.123,58 eur neprekračuje stanovený limit, pokiaľ je vypočítaná so splátky 46,99 eur. Ak je však do splátky úveru zahrnutý aj poplatok za doplnkovú službu a výška splátky predstavuje 81,82 eur, celková odplata za úver predstavuje 3.586,44 eur, čomu zodpovedá RPMN vo výške 86,96%, ktorá je nad zákonný limit. Pri zahrnutí výšky odplaty za služby na základe Dohody o poskytovaní služieb do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov za úver je zmluva o revolvingovom úvere bezúročná a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedeného údaju o RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa podľa § 11 ods.1 písm. d/ zák.č. 129/2010 Z.z. Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu, ktoré žalobkyni priznal vo výške 500 eur, dodáva, že žalobkyňa si úspešne uplatnila na súde porušenie svojho práva ako spotrebiteľa, a preto má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že porušenie jeho práv, prípadne povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitným predpisom je spôsobilé privodiť jej ujmu ako spotrebiteľovi. Veriteľ - žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy (uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a veriteľom) za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, pričom je zrejmé z potvrdenia od zamestnávateľa žalobkyne na čl. 64 spisu, že zamestnávateľ žalobkyne tejto z titulu zrážok zarazil na tento dlh zo mzdy sumu 953,69 eur (do 3/2018) a to bez toho, aby bol tento záväzok podrobený prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a žalobkyňa sa musela domáhať na súde vydania neodkladného opatrenia v tomto spore. Keďže boli porušené práva spotrebiteľa vo vzťahu k jednotlivým zmluvným dojednaniam. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a Dohody o poskytovaní služieb, kde vzala návrh späť a vo zvyšku bola v spore úspešná. Súd dospel k záveru, že pomer úspechu a neúspechu vo veci je rovnaký, a preto žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku III. o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vo výroku IV. o primeranom finančnom zadosťučinení podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu zamietne eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolateľ namietal záver súdu o nesprávne určenej hodnote RPMN, v zmysle ktorého by náklad podľa dohody o poskytnutí služby mal byť súčasťou RPMN, čo je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou pre získanie úveru, čiže v zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. nemohli byť náklady podľa nej
súčasťou celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom a teda ani súčasťou výpočtu RPMN. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je daný, pretože musí súvisieť s konkrétnym rozhodnutím súdu o tom, že konkrétne právo porušené bolo.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila. Súhlasila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Predmetnú dohodu o poskytovaní služieb vyhodnotili súdy opakovane ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi Vzhľadom na intenzitu zásahu do jej práv považuje uplatnené finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur za primerané. Práve v tomto konaní si uplatňuje porušenie svojho práva ako spotrebiteľa, a preto má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu výroku III. podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť a v rozsahu výroku IV. podľa § 388 C.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:
5. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že dohoda o poskytovaní služieb, nebola podmienkou alebo predpokladom získania úveru. To, že sa v dohode uvádza, že dohoda nie je podmienkou získania úveru, nepostačuje na preukázanie tejto skutočnosti, keďže obsah zmluvy je vopred pripravený žalovaným, ide o jedno z mnohých ustanovení dohody, ktoré nemala žalobkyňa možnosť ovplyvniť. Pokiaľ jej bola žalovaným zároveň so zmluvou o úvere predložená na podpis i dohoda o poskytovaní služieb bez toho, aby jej bolo vysvetlené, že jej budú na základe dobrovoľnosti (len ak to skutočne požaduje) poskytované osobitné služby za odmenu vo výške poskytnutého úveru, je prirodzené, že žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ sa domnievala, že všetky dokumenty dané na podpis sú potrebné pre získanie úveru.
6. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že náležitosti uvedené v zmluve o úvere boli uvedené nesprávne, pričom nesprávnosť uvedených podmienok úveru mohla ovplyvniť vôľu spotrebiteľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrieť.
7. Odmena, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť dodávateľovi v súvislosti s poskytovanými službami, mala byť zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí uhradiť. Je zrejmé, že žalobkyni bol ponúknutý úver za tých podmienok, že žalobkyňa uhradí spolu sumu 3.586,44 eur (81,82 eur x 42 + 150 eur poplatok za poskytnutie úveru), pričom jej budú poskytované služby pozostávajúce z poskytovaní informácií o zostávajúcich záväzkoch, o prijatí platby, informácií pred splatnosťou splátky, umožnenie odkladu splatnosti splátok, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta mimo základných podmienok úveru, prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma a podpora call centra. Preto, ak bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť, uvedená suma 2.123,58 eur, tento údaj je nesprávny. To má vplyv i na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento údaj je rozhodujúci pre posúdenie výhodnosti úveru, keďže výšku RPMN poskytovaného úveru si môže spotrebiteľ porovnať s priemernou výškou RPMN, za ktorú sa úvery poskytovali.
8. Do RPMN úveru, ako aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je potrebné započítať aj mesačné platby za poskytnuté služby, nakoľko ide zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, ktorou umelo znižuje RPMN úveru a náklady na úver, pričom zvyšuje vlastné zisky. Žalobkyňa by podľa zmluvy zaplatila na splatenie predmetného úveru celkom sumu 3.586,44 eur, a nie ako sa uvádza v zmluve 2.123,58 eur, čo predstavuje reálnu RPMN vo výške 87,83%, a nie, ako uvádza žalovaný v zmluve o úvere, 25,32%. Do RPMN úveru, ako aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, mal žalovaný správne ako celkové náklady započítať aj mesačné platby za poskytnuté doplnkové služby, ako ukladá § 2 písm. g/ v spojení s písm. h/ a § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Keďže túto povinnosť žalovaný nesplnil, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9. Preto súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k správnemu záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
10. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu potvrdiť.
11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku III. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
13. Pokiaľ však ide o rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku IV., ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu nie je správny a je potrebné ho podľa § 388 C.s.p. zmeniť.
14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konania porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
15. Právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom vo vyššie citovanom ustanovení a to, že spotrebiteľ uplatní na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti rušiteľovi (vyvolá súdny spor) a že je v spore proti rušiteľovi úspešný, to znamená, že je o spore právoplatne rozhodnuté v prospech spotrebiteľa. Kým tieto podmienky nie sú splnené, žiadne právo na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi nevzniklo. Podľa názoru odvolacieho súdu z citovaného ustanovenia vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie môže žalobkyni vzniknúť až po právoplatnom rozhodnutí súdu o porušení práva alebo povinnosti žalovaného voči nej.
16. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o určení bezodplatnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorým konštatoval porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľky, doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, žalobkyňa ešte nedosiahla konečný úspech požadovaný v zmysle § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Právo na primerané finančné zadosťučinenie jej preto ešte nevzniklo a nárok tak uplatnila predčasne.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu v rozsahu výroku IV. zamietol.
18. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
21. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a Dohody o poskytovaní služieb, v ktorom rozsahu vzala žalobu späť a v časti žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, v ostatnom mala vo veci úspech. Odvolací súd dospel k záveru, že pomer úspechu a neúspechu vo veci je rovnaký, a preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).