Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-29-2019.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/29/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: F., proti žalovanému: Q., v konaní o zaplatenie 1.442,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.marca 2018, č.k. 12C/262/2015-116, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 1.442,65 eur titulom nezaplatenej časti úveru, sumy 65,58 eur titulom úroku, sumy 60 eur titulom poplatkov za upomienky a výzvy, sumy 3,39 eur titulom vyčísleného úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru a tiež úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.508,23 eur od 31.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101, § 107 ods. 1 Obč. zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že dňa 12.02.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XX/XXX/ XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou bezúčelového úveru vo výške 3.400 eur pri dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe 14%, RPMN 20,54%, priemernej RPMN 17,27%, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich mesačných anuitných splátkach vo výške 79,11 eur, zahŕňajúcich splátku príslušnej istiny aj úroku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si v zmysle zmluvy svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy neplnil riadne a včas, zaslal žalobca žalovanému dňa 16.10.2012 upomienku, v ktorej žalovaného upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej splátky v lehote do 29.10.2012, môže byť celý zostatok úveru predčasne splatný. K zosplatneniu celého úveru došlo ku dňu 30.10.2012. Dňa 21.05.2013 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú upomienku - pokus o zmier na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 3 dní od doručenia pokusu o zmier. Konštatoval, že súd na základe vznesenia námietky premlčania pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004). Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 12.03.2009 Úverovú zmluvu č. XX/ XXX/XX, čo medzi stranami sporu nebolo sporné a nebol medzi stranami ani sporný obsah predmetnej zmluvy. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere s poukazom na charakter účastníkov zmluvy, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka
na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Sporným zostala skutočnosť, či prejav vôle žalobcu zo dňa 16.10.2012, v zmysle ktorej požiadal žalovaného o predčasné splatenie zostatku istiny úveru s príslušenstvom, je možné považovať za odstúpenie od zmluvy alebo za vypovedanie zmluvy ako zmluvný dôvod ukončenia vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Súd prejav žalobcu vzhľadom na obsah posúdil a považoval daný prejav za odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Zosplatnenie úveru v zmysle bodu 6.5 Úverovej zmluvy je povahou ustanovením zodpovedajúcim odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, a preto preskúmal uplatnený nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 31.10.2012 (t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy a súčasne uplynutí dodatočne určenej lehote na jednorazové zaplatenie celkovej istiny, po márnom uplynutí ktorej právny predchodca žalobcu vyjadril úmysel, pristúpiť k vymáhaniu ním zvoleným spôsobom), a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 23.12.2014, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobný návrh zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Dôvodil, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že zosplatnenie úveru je povahou ustanovením zodpovedajúcim odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorého dôsledkom je zrušenie zmluvy od počiatku, s ktorým názorom žalobca nesúhlasí. Mal za to, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Ide o inštitút upravený v § 565 Obč. zákonníka, uplatnením ktorého ako následok úverová zmluva zaniká, avšak nie s účinkami tunc, ako uvádza súd. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť - „zaplatiť celú pohľadávku“. Samotné ustanovenie § 565 upravuje následok tohto spôsobu ukončenia zmluvy (povinnosť dlžníka zaplatiť celú pohľadávku veriteľovi), pričom ide o špeciálnu úpravu oproti ustanoveniu upravujúcemu účinky odstúpenia od zmluvy všeobecne, ktorú teda nie je možné na tieto prípady aplikovať. Mal za to, že opačný výklad by bol v rozpore s právnym poriadkom a tiež s ustálenou praxou súdov. Žalobca zastával názor, že predčasným zosplatnením nedošlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a premlčacia lehota na uplatnenie práva na zaplatenie je všeobecná, t.j. 3-ročná a pohľadávka bola uplatnená na súde v rámci
jej plynutia. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca v podanom odvolaní namietal odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
6. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
7. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku žalobcu považoval za premlčanú v dvojročnej premlčacej lehote podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, keď prejav vôle právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.10.2012 posúdil ako odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 48 Obč. zákonníka.
8. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 582 ods. 1 Obč. zákonníka a § 14 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. nepovažuje predžalobnú upomienku za odstúpenie od zmluvy.
9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Žalobca ako veriteľ, výzvou zo 16.10.2012, označenou ako výzva na predčasné splatenie úveru, vyzval žalovaného „o predčasné splatenie zostatku istiny predmetného úveru spolu s príslušenstvom, a to do 29.10.2012.“
10. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
11. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
13. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Obč. zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
14. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku a rovnako má právo pri porušovaní povinnosti spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ust. § 565 OZ.
15. Zákon umožňuje dodávateľovi, a to aj v spotrebiteľských vzťahoch (hoci za prísnejších podmienok), v prípade nedodržania platobnej disciplíny zo strany dlžníka, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať, aby dlžník vrátil poskytnutú sumu aj s úrokmi (§ 506 Obchodného zákonníka, § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník) skôr, než bolo pôvodne dohodnuté v zmluve. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny s úrokom.
16. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru.
17. Súd prvej inštancie však vyššie uvedené skutočnosti neposudzoval.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a 391 ods. 1 CSP.
19. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi právny úkon žalobcu zo dňa 16.10.2012 s poukazom na ust. § 565 Obč. zákonníka a v uvedenej súvislosti opätovne posúdi vznesenú námietku premlčania žalovaným.
20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, pričom sa vyporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.
21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).