Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/31/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci žalobcu Š. Š., bývajúceho C. - T. XX, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 09.10.2017 č. 50504-5/2017/BA, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím z 29.06.2017 č. 44520-2/2017-BA rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.02.2016, podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca pracoval u zodpovedného zamestnávateľa L. Ž.L. H., I..J.., ako vlakvedúci nákladných vlakov od 01.04.2014 do 31.05.2017. Dňa 27.02.2016 utrpel polytraumu v dôsledku pracovného úrazu - ruptúru ľavej obličky vyžadujúcu nefrektómiu, zlomeninu nosových kostí s potrebou repozície a sutury vonkajšieho nosa a kontúziu pľúc, liečenú konzervatívne. Kontrolným otorinolaryngologickým a pľúcnym vyšetrením je dokumentovaný stav bez funkčných obmedzení. Výsledky nefrologických vyšetrení dokumentujú nefropatiu solitárnej obličky so začínajúcou renálnou insuficienciou, stav si vyžaduje ďalšie klinické sledovanie. Klinický neurotopický obraz ostáva bez lateralizácie, výsledky psychologického vyšetrenia nepoukazujú na poškodenie kognitívnych funkcií. Pre vznik hernie v pooperačnej jazve po nefrektómii sa podrobil v októbri 2016 operačnej liečbe. Kontrolným chirurgickým vyšetrením v marci 2017 je dokumentovaný ustálený zdravotný stav s možnosťou plnej záťaže. Dňa 09.03.2017 žalobca absolvoval lekársku preventívnu prehliadku so záverom nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vlakvedúceho, ktorá nie je v dôsledku pracovného úrazu. Žalobca po pracovnom úraze nestratil pracovnú zručnosť na doterajšiu prácu. Na základe uvedeného posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 20 %. Pretože žalobca nespĺňal podľa § 88 zákona o sociálnom poistení podmienku nároku na úrazovú rentu, správny orgán rozhodol tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z 09.10.2017 č. 5054-5/2017-BA tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.

4. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu opätovne zhodnotený posudkovým lekárom, pobočky Spišská Nová Ves, ktorý zotrval na miere poklesu pracovnej schopnosti vo výške 20 %, čím odvolaniu žalobcu nevyhovel v plnom rozsahu.

5. Vzhľadom na túto skutočnosť bola kompletná posudková dokumentácia žalobcu postúpená posudkovej lekárke, ústredia, so sídlom v Poprade na ďalšie konanie, ktorá následne posúdila zdravotný stav žalobcu na účely úrazovej renty, a v rámci výsledku tohto odborného posúdenia bola vypracovaná lekárska správa zo dňa 27.09.2017, v ktorej posudková lekárka, ústredia, potvrdila pôvodne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 20 %.

6. Posudková lekárka v lekárskej správe v časti „celkový posudok“ uviedla, že: „Na účely úrazovej renty posudkový lekár hodnotí pokles pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným zaradením, ktoré bolo v čase pracovného úrazu na základe profesiogramu. Z analýzy pracovnej činnosti vyplýva, že poškodený nemôže vykonávať práce v plnom rozsahu cca 2 hodiny denne (pomocné a kontrolné práce pri prácach pri prácach v koľajisku). Ostatné činnosti, tak ako sú popisované v doloženom profesiograme, môže poškodený vykonávať bez obmedzenia. V percentuálnom hodnotení bola táto skutočnosť vyhodnotená nasledovne:

- 9 hodín (540 minút) pracovný čas 100 %

- 2 hodiny (120 minút) pracovný čas 20 %

- 7 hodín (420 minút) pracovný čas 80 % bez obmedzenia.

Z analýzy pracovných činností vyplýva, že poškodený nemôže vykonávať práce v rozsahu dvoch hodín. Pokles pracovnej schopnosti v súvislosti s pracovným úrazom je 20 %, pretože poškodený 20 % pracovných úkonov popísaných v profesiograme následkom prekonaného úrazu nemôže vykonávať v plnom rozsahu“.

7. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzhľadom na tieto skutočnosti, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený aj posudkovou lekárkou, ústredia, bolo vyhovené jeho žiadosti uvedené v odvolaní, riadne posúdenie. Dodal, že preradenie na iné miesto, alebo skončenie pracovného pomeru, nemá automaticky za následok stanovenie 100 %-nej miery poklesu pracovnej schopnosti. Na základe uvedeného nie je z pohľadu poškodeného dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona sú správne, a v súlade so zákonom.

8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej zdôraznil, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve, a o zmene a doplnení niektorých zákonov podmieňujú získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia, v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Preto činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného, doloženej zdravotnej dokumentácie, vrátane lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Konštatoval, že z uvedených dôvodov sa závery posudkových lekárov sociálneho poistenia v zmysle § 196 zákona považujú za hodnoverný dôkaz v konaní.

9. Za účelom zabezpečenia nezávislého posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudková lekárka, ústredia, zhodnotila zdravotnú dokumentáciu žalobcu predloženú do konania, a potvrdila závery posudkovej lekárky, pobočky Spišská Nová Ves z lekárskej správy zo dňa 26.06.2017. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu mala k dispozícii okrem odborných vyšetrení vykonaných v dôsledku utrpeného pracovného úrazu zo dňa 27.02.2016 aj lekársky posudok z 09.03.2017, vypracovaný E.. H. E., všeobecným lekárom - lekár pracovnej zdravotnej služby, na účely preukázania zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon doterajšej práce. Nakoľko E.. E. v závere posudku uviedol, že podľa výsledku lekárskej preventívnej prehliadky žalobca nie je dlhodobo spôsobilý vykonávať navrhnutú alebo doterajšiu prácu, žalovaný emailom zo dňa 05.10.2017 požiadal posudkovú lekárku, ústredia, za účelom zistenia úplného skutočného stavu veci, aby zaujala k predmetnej diskrepancii stanovisko. Posudková lekárka po skontaktovaní s E.. E. žalovanému oznámila, že dôvodom vyradenia žalobcu z doterajšieho pracovného zaradenia, sú psychické poruchy žalobcu, ktoré E.. E. bližšie nekonkretizoval, a ktoré podľa jeho vyjadrenia nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa 27.02.2016.

Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na uvedené nepovažuje odvolacie dôvody žalobcu za opodstatnené, a keďže do odvolacieho konania žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť vyhotovených posudkov, jeho odvolanie bolo vyhodnotené ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, potvrdené ako vecne správne.

10. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, ani s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, voči ktorému podal odvolanie, a žiada, aby mu bola priznaná úrazová renta v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.02.2016. V žalobe poukázal na to, že počas pracovného pomeru na železnici od roku 1984 boli všetci zamestnanci školení, čo všetko a akým spôsobom treba robiť. Po úraze však žalobca už fyzicky, ani psychicky nie je v poriadku. Žiada, aby sa vyjadrili odborníci z inšpektorátu bezpečnosti práce na železniciach, ktorí poznajú problematiku tohto zamestnania, najmä ako neplniť v plnom rozsahu prácu v koľajišti, keď má zodpovednosť za ľudí aj materiál. Poukázal na to, že od úrazu má občasný výpadok sluchu, čo môže nepriaznivo vplývať na výkon pre jeho práce, najmä pri používaní vysielačky.

11. Žalovaný vo vyjadrení z 27.02.2018 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Žalovaný konštatoval, že v rámci posúdenia zdravotného stavu žalobcu bolo vzatých do úvahy niekoľko lekárskych nálezov a vyšetrení zo špecializovaných pracovísk, na ktorých posudkové lekárky Sociálnej poisťovne založili svoj odborný medicínsky záver o 20 %-nom poklese pracovnej schopnosti žalobcu.

13. Od utrpenia pracovného úrazu zo dňa 27.02.2016, kedy bol žalobca hospitalizovaný v Krajskej nemocnici v Zlíne - septická stanica, do 07.03.2016, bol žalobca v starostlivosti lekárov, ktorí postupne konštatovali po odstránení ľavej obličky a repozícii zlomených kostí nosa, stabilizáciu zdravotného stavu. Následne bol v rámci Krajskej nemocnice v Zlíne preložený na urologické oddelenie, kde boli u žalobcu dňa 07.03.2016 do 11.03.2016 prevádzané viaceré vyšetrenia deklarujúce zlepšujúci sa zdravotný stav.

14. Vo vzťahu k odobratiu ľavej obličky je z lekárskeho vyšetrenia absolvovaného v rámci hospitalizácie dňa 08.03.2016 na nefrologickej ambulancii zrejmé, že zdravotný stav je „z nefrologického hľadiska zatiaľ bez vlastného opatrenia, naďalej kľudový režim...“. Obdobný stav zachytili aj výsledky z vyšetrení realizovaných na nefrologickej ambulancii v dňoch 21.06.2016 a 19.09.2016 so záverom „vľavo stav po nefrektómii bez nálezu“. Na nefrologické vyšetrenia nadväzujúce vyšetrenie z urologickej ambulancie Železničnej nemocnice s poliklinikou v Levoči zo dňa 28.02.2017, rovnako konštatoval stav stabilizovaný. Žalobca síce dňa 12.10.2016 absolvoval herniuplastiku následnom laparotómie (chirurgické otvorenie brušnej dutiny), následkom čoho nosí herniový pás, no na traumatologickom vyšetrení absolvovanom dňa 06.03.2017, t.j. vyše roka po utrpenom pracovnom úraze, bola žalobcovi doporučená plná záťaž so záverom, že zdravotný stav je ustálený.

15. Vo vzťahu k otorinolaryngologickým žalobcom uvádzaným ťažkostiam v podobne občasných výpadkov sluchu v dôsledku pracovného úrazu, žalovaný poukázal na výsledok vyšetrenia na ORL ambulancii dňa 01.03.2017, v zmysle ktorého je stav po fraktúre nosových kostí bez funkčnej poruchy. Na žiadnom mieste sa však nehovorí o ťažkostiach so zvukovodom žalobcu, práve naopak, neurologické vyšetrenia absolvované žalobcom vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou v Levoči dňa 06.10.2016, a následne opakované neurologické vyšetrenia v dňoch 06.03.2017 a 19.04.2017, ako aj CT mozgu, opisujú zdravotný stav žalobcu bez závažných funkčných poškodení, bez lateralizácie (vybočenia) z normy.

16. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v lekárskej správe posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves z 27.09.2017 v časti „subjektívne“ žalobca ďalej poukazuje na zníženú pohotovosť a rýchlosť pri odvracaní vzniku možnej havarijnej situácie ako následok pracovného úrazu. Psychologické vyšetrenie v Klinike VSARYN, Certifikované pracovisko psychoterapie a dopravnej psychológie v Spišskej Novej Vsi zo dňa 07.09.2016 verifikuje aktuálny neverbálny intelektový výkon v pásme vyššieho priemeru, pamäťové schopnosti bez ťažkostí. Úroveň percepcie a senzomotorickej koordinácie priemerné, funkcie pozornosti s miernym poškodením funkcie. Výsledky vyšetrenia sú v rámci normy, nepoukazujú na poškodenie kognitívnych funkcií. Na základe týchto výsledkov podľa žalovaného nie je možné vziať predmetnú námietku žalobcu v úvahu.

17. Žalovaný tiež poukázal aj na výsledok lekárskeho vyšetrenia zo dňa 03.03.2017 vykonaného na Klinike EJ-VITA s.r.o., Ambulancia pneumológie a ftizeológie so sídlom v Levoči, ktorého záver znel: „... stav po kontúzii hrudníka, t.č. bez poruchy pľúcnej funkcie“. Rovnaký záver bol prijatý na predmetnej klinike aj dňa 22.06.2017, kde boli konštatované „... normálne hodnoty a tvar výdychovej krivky bez poruchy..., t.č. bez poruchy pľúcnej funkcie ....“.

Tieto lekárske vyšetrenia, ktoré vzali do úvahy aj posudkové lekárky Sociálnej poisťovne, a zároveň ich rozobrali vo svojich lekárskych správach, sú dôkazom o tej skutočnosti, že zdravotný stav žalobcu je t.č. ustálený, umožňujúci návrat do pracovného procesu v pôvodnom pracovnom zaradení vlakvedúceho.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie § 12 písm.e) vyhlášky č. 245/2010 Z.z. Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe, v ktorom sú upravené podmienky vykonávania mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky. Podľa prílohy č. 2 bodu 3.1 4. - 6. vety k zákonu č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach posudzujúci lekár zamestnávajúceho podniku môže rozhodnúť o vykonaní mimoriadneho lekárskeho vyšetrenia, najmä po práceneschopnosti dlhšej ako 30 dní. Zamestnávateľ musí požiadať lekára, aby posúdil zdravotnú spôsobilosť rušňovodiča, ak ho musel stiahnuť z výkonu práce z bezpečnostných dôvodov.

Ustanovenie § 12 písm.b) vyhlášky č. 245/2010 Z.z. upravuje mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku a mimoriadne psychologické vyšetrenie, ktoré sa vykonávajú v prípadoch uvedených v § 33 ods.3 zákona o dráhach.

Podľa prílohy č. 5 bod 2. k vyhláške č. 245/2010 Z.z. do zmyslovej skupiny sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých výkone osoby priamo riadia alebo kontrolujú dopravnú službu, pripravujú, (zabezpečujú) vlakovú cestu, zúčastňujú sa posunu, alebo sa inak bezprostredne podieľajú na doprave, alebo na pohybe dráhového vozidla. Ďalej osoba, ktorá vykonáva priamy dozor na pracovnej činnosti, pri ktorej je predpísaná zmyslová skupina 1 alebo 2, a tie osoby, ktoré pri výkone svojej činnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, potrebujú správny farbocit. Osoba, ktorá vykonáva práce pri posune dráhového vozidla, musí mať zmyslovú skupinu 2 bez korekčných okuliarov, alebo kontaktných šošoviek. Osoba, ktorá sa pri výkone práce musí riadiť návestnými znakmi návestidiel tieto obsluhuje, alebo ich udržuje, musí spĺňať požiadavky zmyslovej skupiny 2.

Vzhľadom na utrpený pracovný úraz bola u žalobcu vykonaná na pokyn zamestnávateľa mimoriadna kontrolná lekárska prehliadka E.. H. E.P., ktorý vo vypracovanom lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce (železničná dráha) zo dňa 09.03.2017 uviedol, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý vykonávať doterajšiu prácu. Uvedený záver E.. E. prijal napriek skutočnosti, že priaznivo ohodnotil zdravotný stav žalobcu tým, že ho zaradil aj po utrpenom pracovnom úraze do zmyslovej skupiny č. 2, v ktorej minimálne predpísané somatické a zmyslové schopnosti zodpovedajú potrebám vlakvedúceho pracovného vlaku, vyžadované vyhláškou č. 245/2010 Z.z. Vzhľadom na naznačenú nejednoznačnosť oslovila posudková lekárka, ústredia, menovaného lekára, ktorý jej oznámil, že dôvodom vyradenia boli psychické poruchy, ktoré však nesúviseli s pracovným úrazom. Vzhľadom na uvedené žalovaný tvrdenia žalobcu v doplnení žaloby o tom, že psychický stav nie je v poriadku, neneguje, no v nadväznosti na uvedené skutočnosti tento zlý psychický stav žalobcu nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 27.02.2016, čo potvrdilo aj psychologické vyšetrenie zo 07.09.2016.

19. Žalovaný konštatoval, že v žiadnom z ohľadov nespochybňuje závažnosť následkov pracovného úrazu žalobcu zo dňa 27.02.2016 (odobratie ľavej obličky), avšak vzhľadom na doloženú zdravotnú dokumentáciu žalobcu sa stav po nefrologickej stránke postupne stabilizuje, a žalobca môže vykonávať práce na pôvodnom pracovisku.

20. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného opätovne poukázal na to, že pre zdravotné ťažkosti, ktorými trpí po utrpenom pracovnom úraze, nemôže vykonávať svoje pôvodné zamestnanie na železnici. Konštatoval, že stratil istotu pohybu v koľajišti, preto nemôže za týchto okolností prevziať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za ľudí, ktorí sú pri pracovnom vlaku. Žalovaný tiež uviedol, že dňa 06.03.2018 navštívil ambulantnú klinickú psychológiu za účelom vyšetrenia kognitívnych funkcií po polytraume.

21. Žalobca doručil súdu dňa 09.05.2018 psychologický nález zo dňa 30.04.2018. Z neho vyplýva, že u žalobcu ide o organickú poruchu osobnosti a správania zavinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu - organický psychosyndróm a postraumatickú stresovú poruchu.

22. Na pojednávaní žalobca uviedol, že navrhuje, aby súd zrušil obidve rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a vec vrátil na ďalšie konanie. Zotrval na svojich žalobných dôvodoch a uviedol, že v súčasnosti jeho psychický stav nie je dobrý, má výpadky pamäte, zle spí a trápi sa nad tým, či by vedel správne reagovať v situácii, kedy by musel poskytnúť na železnici prvú pomoc. V minulosti sa už viackrát stretol s podobnými prípadmi, keď pomohol rôznym ľuďom v ich zdravotných ťažkostiach a poskytol im prvú pomoc. Ďalej uviedol, že požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, a ten mu bol aj priznaný.

23. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedol vo vyjadrení, ako aj v dôvodoch svojho rozhodnutia. Konštatoval, že lekárske správy, ktoré žalobca predložil súdu, boli doložené až po vydaní rozhodnutia správneho orgánu. Keďže správny súd robí prieskum zákonnosti rozhodnutia, všetky dôkazy mal žalobca predložiť do dátumu vydania rozhodnutia. Konštatoval, že inšpektorát práce pri železnici nestanovuje, ani nešetrí pracovnú schopnosť pracovníkov železnice, ale vyšetruje porušenia bezpečnostných predpisov na železnici. Preto posudkový lekár nemá povinnosť spolupracovať s inšpektorátom, ani s obvodnými lekármi. Z doložených lekárskych správ vyplýva, že psychický stav žalobcu nesúvisí s pracovným úrazom.

24. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že následky úrazu sa môžu prejaviť aj v neskoršom období, čo vyplýva z predloženej lekárskej správy od klinického psychológa. Pripustil, že aj pred úrazom jeho psychický stav nebol v poriadku, ale hlavný spúšťač bol pracovný úraz.

25. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnymi spismi oboch správnych orgánov, a predloženými listinnými dôkazmi, a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

26. Podľa § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 %-ný pokles schopností vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“), a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods.2 zákona o sociálnom poistení pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods.4, alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods.2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku, alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

28. Podľa § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne, a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods.7 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 209 ods.1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, a musí obsahovať predpísané náležitosti.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca utrpel pracovný úraz dňa 27.02.2016 o 15:35 hod. pri práci na železnici počas výmeny nosného lana, kedy došlo k roztrhnutiu kotevného nadstavca a uvoľnené lano žalobcu zachytilo a spôsobilo mu úraz. Pri úraze došlo k roztrhnutiu ľavej obličky s následným operačným vybratím obličky, trieštivej zlomenine nosového septa a nosových kostí s potrebou repozície a pohmoždeniu pľúc. CT vyšetrením hrudníka bol verifikovaný obojstranný fluidothorax a drobný pneumotorax v oblasti pravého hrota pľúc liečené konzervatívne. Priebeh hospitalizácie bol komplikovaný arytmiou srdca a dňa 05.03.2016 kolapsovým stavom. V ďalšom priebehu došlo k vzniku hernie v jazve po laparotómii s potrebou operačného riešenia. Od úrazu žalobca pociťuje krátkodobo výpadok sluchu. Po podaní žiadosti o úrazovú rentu bol u žalobcu zisťovaný pokles jeho pracovnej schopnosti vo vzťahu k doterajšiemu pracovnému zaradeniu. Žalobca v čase úrazu bol zamestnaný ako vlakvedúci nákladných vlakov v I..J.. L. Ž.B. H., Z. W. Ž. s miestom výkonu práce na celom území SR a ČR.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves posudzoval pracovnú schopnosť žalobcu pre účely úrazovej renty a po vyhodnotení lekárskych správ a nálezov konštatoval, že kontrolným otorinolaryngologickým a pľúcnym vyšetrením je dokumentovaný stav bez funkčných obmedzení, výsledky nefrologických vyšetrení dokumentujú nefropatiu solitárnej obličky s počínajúcou renálnou insuficienciou, stav si vyžaduje ďalšie klinické sledovanie. Klinický neurotopický obraz ostáva bez lateralizácie, výsledky psychologického vyšetrenia nepoukazujú na poškodenie kognitívnych funkcií. Pre vznik hernie v pooperačnej jazve po nefrektómii sa žalobca podrobil operačnej liečbe v októbri 2016, kontrolným chirurgickým vyšetrením v marci 2017 je dokumentovaný ustálený zdravotný stav s možnosťou plnej záťaže. Žalobca dňa 09.03.2017 absolvoval lekársku preventívnu prehliadku so záverom nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vlakvedúceho, ktorá ale nie je v dôsledku pracovného úrazu. Posudkový lekár konštatoval, že žalobca prekonaním pracovného úrazu nestratil pracovnú zručnosť na doterajšiu prácu. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená 20 %.

30. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený opätovne v odvolacom konaní posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, ktorý pokles pracovnej schopnosti u žalobcu stanovil rovnako na 20 % a stotožnil sa s posudkom vyhotoveným v prvostupňovom správnom konaní, že žalobca nemôže vykonávať práce v plnom rozsahu cca dve hodiny denne, pričom sa to týka pomocných a kontrolných prác na koľajisku.

31. Posudkový lekár v odvolacom konaní hodnotil aj lekársky posudok z 09.03.2017 vypracovaným lekárom pracovnej zdravotnej služby E.. H. E., ktorý podľa výsledku lekárskej preventívnej prehliadky konštatoval, že žalobca nie je dlhodobo spôsobilý vykonávať navrhnutú alebo doterajšiu prácu. Bolo preukázané, že z dôvodu vyradenia žalobcu z doterajšieho pracovného zaradenia sú jeho psychické poruchy, ktoré podľa vyjadrenia posudzujúceho lekára pracovnej zdravotnej služby nesúviseli s pracovným úrazom zo dňa 27.02.2016.

32. Súd z obsahu spisu zistil, že posudkový lekár sociálneho poistenia, ktorý vyhotovoval posudok pre rozhodnutie žalovaného v odvolacom konaní, vyhodnotil všetky aktuálne lekárske správy a nálezy, a vysporiadal sa aj s odlišným záverom posudku vyhotoveným lekárom pracovnej zdravotnej služby, pričom záver, ku ktorému dospel i v súlade s obsahom týchto dôkazov. Zdravotný stav žalobcu v čase posudzovania bol stabilizovaný, pričom následky utrpeného pracovného úrazu mali vplyv na rozsah pracovnej schopnosti žalobcu vo vzťahu k doterajšiemu zamestnaniu iba v rozsahu 20 %. Žalovaný preto nerozhodol v rozpore so zákonom, keď na základe takýchto zhodných posudkových záverov odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, podľa ktorého žalobca nemá nárok na úrazovú rentu, keďže nespĺňa podmienky zákona o sociálnom poistení uvedené v ustanovení § 88 ods.1.

33. Žalobca po podaní žaloby na súd doručil súdu psychologický nález zo dňa 30.04.2018 vyhotovený klinickým psychológom, zo záveru ktorého vyplýva, že aktuálne vyšetrenie poukazuje na výrazné narušenie, hlavne v oblasti sociálneho fungovania a reagovanie, výrazná zabiehavosť v reči, nízka flexibilita myslenia. Celkový aktuálny nameraný výkon je o jedno intelektové pásmo nižší, než výkon zaznamenaný pred jeden a pol rokom, takže ide o deterioráciu. Stav nemusel byť viditeľný hneď po úraze, popri poúrazových stavoch sa často deficit objaví až s odstupom času. Psychológ tiež konštatoval prítomnú postraumatickú stresovú poruchu, žalobca má časté flashbaky na katastrafické udalosti, ktoré sa mu stali. Klinický psychológ konštatoval u žalobcu organickú poruchu osobnosti a správania zavinenú chorobou poškodením a dysfunkciou mozgu.

Tento listinný dôkaz predloženým žalobcom až v konaní na súde súd nemôže pri rozhodovaní o jeho žalobe vziať do úvahy, vzhľadom na to, že ide o lekársky nález vyhotovený až po vydaní rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 135 ods.1 Správneho súdneho poriadku na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobca má však právo podať novú žiadosť o priznanie peňažnej renty za predpokladu, že nie je poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku. V opačnom prípade mu tento nárok nevzniká a za splnenia zákonných podmienok by do úvahy mohlo prísť iba jednorazové vyrovnanie podľa § 90 písm.c) zákona o sociálnom poistení.

34. Pretože podľa názoru súdu žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu v súlade so zákonom, rozhodol na základe úplného zistenia skutočného stavu veci, súd nepovažuje žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého má nárok na náhradu trov konania iba ten, kto mal v konaní úplný alebo čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.