Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-66-2018.pdf
PDF · 165.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci starostlivosti o maloletú P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa matky: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/B, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Vladimír Grznár, advokát so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava a otca: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXX, zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 21P/17/2016 - 251 zo dňa 28. júna 2018, v časti výrokov I., II., III. a IV., takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti a v závislých výrokoch o náhrade trov štátu a konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletú P. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom II. matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletú P. s účinnosťou od 16.04.2016 do 31.03.2018 vo výške 50 eur mesačne a s účinnosťou od 01.04.2018 vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Výrokom III. rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 16.04.2016 do 30.06.2018, ktoré v sume 1.055,05 eur povolil matke zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným, výrokom IV. súd upravil styk matky s maloletou, tak, že táto je oprávnená stretávať sa k maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.07. od 09.00 hod. do 21.07. do 19.00 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 21.08. do 19.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase v mieste jeho bydliska maloletú odovzdať matke a v určenom čase v mieste jeho bydliska maloletú od matky prevziať, matka je povinná maloletú v určenom čase v mieste bydliska otca od otca prevziať a v určenom čase v mieste bydliska otca maloletú odovzdať otcovi. Výrokom V. a VI. súd rodičov zaviazal zaplatiť trovy štátu, a to každého z rodičov vo výške 126,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom VII. súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 2 a 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR). Vecne rozsudok odôvodnil tým, že v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, súd maloletú P. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec žiadal zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, matka rovnako žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, až posledným podaním zmenila svoj návrh a žiadala maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V konaní bolo nesporné, že maloletá P. sa už štyri roky nachádza v osobnej starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, pričom spoločnú domácnosť opustila matka. Dôvod opustenia domácnosti matkou bol v konaní medzi rodičmi sporný. Súd do konania pribral znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Katarínu Haidovú, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 34/2017, z ktorého vyplýva, že každý z rodičov je rodičovsky kompetentný k starostlivosti a výchove dieťaťa, každý z nich, teda aj matka, aj otec má aj svoje obmedzenia. V prípade matky je to plytší emocionálny život, menej intenzívne a vrelé citové väzby, slabšia regulácia správania. V prípade otca je to prísnosť k sebe i okoliu, vysoké požiadavky voči sebe i okoliu, v afektívne napätých situáciách nemožno vylúčiť menej adekvátne spôsoby správania, zvýšená agresivita sa však u neho nepreukázala. Znalkyňa odporučila zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, maloletá nastúpila tento rok do školy, zabeháva si nové pravidlá, nový režim a toto obdobie nie je vhodné pre zásadné zmeny. Navyše tu hrajú rolu aj osobnosti rodičov, z ktorých je otec popri svojich limitoch vrátane pracovného vyťaženia viac podnetnejší a stabilnejší z hľadiska ďalšieho vývoja dieťaťa. Zo znaleckého posudku mal súd preukázané, že napriek tomu, že otec je dôsledný až prísny, je toho času pre maloletú najbližšou vzťahovou osobou maloletej, maloletá ho považuje za silného, dominantného, je autoritou pre maloletú, pričom vzťah medzi otcom a maloletou je citovo sýtený. K tvrdeniu matky, že maloletá u znalkyne uviedla, že chce bývať s matkou, súd uvádza, že znalkyňa zistila, že maloletá nemá jednoznačne vyprofilované preferencie, v oboch prostrediach sa rada zdržiava a počas vyšetrenia v dôsledku intrapsychického konfliktu lojality menila svoje postoje ohľadne prostredia, v ktorom by sa mala realizovať jej starostlivosť. Maloletá má veľmi dobrý vzťah k obom rodičom aj ich partnerom a má predstavu dvoch domovov, čo by bolo dobrým základom pre jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, avšak žiaden z rodičov v tom čase zverenie do striedavej osobnej starostlivosti nežiadal.
3. Matka na poslednom pojednávaní žiadala zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Znalkyňa v znaleckom posudku však konštatovala, že kvalita vzájomnej komunikácie rodičov nie je dostačujúca k tomu, aby nároky striedavej osobnej starostlivosti zvládli. Vzťah medzi rodičmi navzájom je tenzný, konfliktný, nevedia dospieť k spoločnému kompromisu, ku konštruktívnemu riešeniu. Nemajú uzavretú problematiku ich rozchodu, každý z nich okolnosti rozchodu interpretuje inak, každý z nich cíti krivdu spôsobenú správaním partnera. Vzájomne si nedôverujú, nachádzajú na tom druhom také okolnosti, ktoré kvalitu starostlivosti o dieťa znižujú, preto súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nebude v najlepšom záujme maloletej. Aj z psychologickej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. mal súd preukázané, že rodičia medzi sebou nekomunikujú a nekooperujú a ich vzťahy sú napäté. Predpokladmi riadneho fungovania striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je predovšetkým vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa i schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať. Vzájomná komunikácia je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý má vplyv na to, že striedavá osobná starostlivosť bude tým najlepším riešením pre maloleté dieťa a predovšetkým, že pôjde o jeho záujem. V prípade nedostatočnej komunikácie môže totiž dôjsť k ohrozeniu zdravého vývoja dieťaťa. Predpokladom pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov preto nie je len schopnosť matky sa o dieťa postarať, ale striedavá osobná starostlivosť musí byť v záujme dieťaťa a zároveň týmto musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, základom čoho je fungujúca komunikácia rodičov, čo v danom prípade preukázané nebolo. Záujem dieťaťa musí byť posudzovaný z objektívneho hľadiska, nie zo subjektívnych hodnotení rodičov o výhodnosti či nevýhodnosti ich pozície.
4. Matka v konaní namietala, že otec kvôli pracovnej vyťaženosti nie je schopný zabezpečiť takú starostlivosť o maloletú, ako matka a túto zodpovednosť prenáša na svoju manželku. K tomuto súd uvádza, že otcovu pracovnú vyťaženosť zobrala do úvahy aj znalkyňa a napriek tomu dospela k záveru, že vhodnejšie pre maloletú bude jej zverenie do osobnej starostlivosti otca. Maloletá navyše sama uviedla, že počas jej pobytu u matky sa matka s ňou nehráva, stará sa o maloletého O., maloletej chýba intenzívnejší záujem zo strany matky o spoločnú komunikáciu, a to maloletá trávi u matky zatiaľ len víkendy, preto podľa názoru súdu by to nebolo iné ani počas bežného týždňa, kedy sa s maloletou ako prváčkou treba dokonca každý deň pripravovať na vyučovanie. Maloletá má vyučovacie výsledky výborné, preto ani toto nebol dôvod na jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, resp. do striedavej osobnej starostlivosti. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že otec pracuje spôsobom krátky a dlhý týždeň, kedy počas dlhého týždňa pracuje v pondelok, piatok, sobotu a nedeľu, kedy je maloletá u matky a počas krátkeho týždňa pracuje v stredu a vo štvrtok a víkend trávi s rodinou. Jeho pracovný čas je potom priemerne 40 hodín týždenne, čo je štandardný pracovný čas. Matka je od 26.03.2018 tiež zamestnaná a pracuje navyše v dvojzmennej prevádzke, z ktorého dôvodu rovnako v čase, keď bude matka v práci, bude jej starostlivosť o maloletú suplovať jej partner. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca odporučil aj procesný opatrovník maloletej. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, že maloletá P. bude zverená do osobnej starostlivosti otca. Súd zároveň rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach budú obaja rodičia, keď na obmedzenie tohto práva zo strany matky neboli zistené žiadne dôvody.
5. Matke, ktorej nebola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, uložil súd povinnosť platiť výživné s účinnosťou od 16.04.2016 do 31.03.2018 vo výške 50 eur mesačne a s účinnosťou od 01.04.2018 vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, keď počiatok vyživovacej povinnosti určil od právoplatnosti uznesenia č. k. 21P/17/2016-7 zo dňa 24.03.2016, ktorým súd začal konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd vychádzal zo skutočností, že maloletá v čase začatia konania mala takmer šesť rokov a navštevovala materskú školu. Za odôvodnené výdavky maloletej súd považoval výdavok 35 eur za stravu a poplatok škôlke, bývanie 50 eur, strava mimo škôlky 50 eur, ošatenie 30 eur, hygienické potreby 10 eur, spolu 175 eur. Od 01.09.2017 navštevuje maloletá prvý ročník základnej školy, výdavky sú na stravu mimo školy 90 eur (otec uviedol 40 eur, avšak z činnosti súdu mu je známe, že stravná jednotka pre školáka je cca 3 eur na deň), 25 eur na obedy v škole, 10 eur na školské potreby, 3 eur mimoškolská aktivita, 5 eur ŠKD, 30 eur na oblečenie, voľný čas 20 eur, hygienické potreby 10 eur, bývanie 50 eur, mimoriadne výdavky 25 eur mesačne (zimná bunda 50 eur, školská taška 70 eur, plavecký výcvik 25 eur, lyžiarsky set 80 eur, výbava na plavecký výcvik 35 eur, školský nákup pracovných zošitov na celý rok 40 eur, spolu 300 eur), spolu 268 eur. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa W. HC, s.r.o., za mesiace február 2016 až júl 2016 bol čistý priemerný mesačný príjem otca vo výške 142,50 eur mesačne, od augusta 2016 do decembra 2016 bol vo výške 478,77 eur, od januára 2017 do decembra 2017 vo výške 470,78 eur, od januára 2018 do mája 2018 vo výške 489,92 eur. Pri výsluchu otec potvrdil, že jeho čistý mesačný príjem je do 800 eur mesačne počas sezóny, mimo sezóny do 600 eur v čistom, pričom zamestnávateľ mu časť mzdy vypláca na ruku. Otec v období od januára 2016 do decembra 2017 poberal prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, od januára 2018 doposiaľ poberá prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur mesačne na mal. P.. Od januára 2017 do mája 2017 boli otcovi vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 400,20 eur. Otec býva v spoločnej domácnosti s manželkou, jej matkou a maloletou, na bývanie a stravu prispieva sumou 120 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej P.. Matka v čase začatia konania bola nezamestnaná, nebola evidovaná na úrade práce ako nezamestná z dôvodu vyradenia pre nespoluprácu, nepoberala žiadne dávky z úradu práce ani zo Sociálnej poisťovne a bola tehotná. Od 15.09.2016 matka poberala rodičovský príspevok vo výške 163,70 eur, v apríli 2017 vo výške 203,20 eur, od mája 2017 do decembra 2017 vo výške 213,20 eur, od januára 2018 vo výške 214,70 eur mesačne. Od augusta 2016 do apríla 2017 bolo matke vyplatené materské spolu vo výške 313,30 eur. Od septembra 2016 do decembra 2017 matka poberala prídavok na dieťa v sume 23,52 eur, od januára 2018 v sume 23,68 eur na maloletého O.. Od 26.03.2018 je matka zamestnaná u zamestnávateľa U. F., a.s., za mesiac marec 2018 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 234,70 eur, za apríl vo výške 887,86 eur, za máj 2018 vo výške 998,31 eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom G. R. a maloletým O. v prenajatom byte, nájomné uhrádzajú vo výške 97,96 eur, služby spojené s užívaním bytu vo výške 95,28 eur, RTVS vo výške 4,64 eur, ZSE Energia 33 eur, Slovak Telekom 17,95 eur. Dňa 30.06.2016 matka kúpila osobné motorové vozidlo Ford Focus Kombi za kúpnu cenu 3.000 eur, toto dňa 15.04.2017 zamenila s G. R. za osobný automobil Volkswagen 11, r. v. 1968 a dňa 28.02.2018 kúpila motorové vozidlo Škoda Roomster za kúpnu cenu 600 eur. Dňa 12.10.2015 partner matky G. R. požičal matke sumu 10.000 eur na nákup zariadenia bytu a motorového vozidla, ktorú sa matka zaviazala vrátiť do 31.12.2018. Matkin partner je živnostník, má dve stavebné firmy, ktoré prosperujú, vo firmách má asi 10 nákladných a osobných áut, uhrádza mesačné náklady spojené s bývaním, jeho príjem matka nepozná. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k maloletému O. narodenému XX.XX.XXXX. Od decembra 2014 do decembra 2015 bola matka zamestnaná u zamestnávateľa PS F. - Y. E., B. Y. 1, G. v N. a jej čistá mzda bola priemerne vo výške 805,69 eur mesačne, od 26.09.2015 do 15.12.2015 bola matka práce neschopná a bolo jej vyplatené za obdobie od 17.10.2015 do 07.12.2015 nemocenské spolu vo výške 1.022,86 eur. Matka síce v čase začatia konania nemala žiadny príjem, avšak pri výsluchu potvrdila, že mala úspory zo zamestnania v N., výšku ktorých nepreukázala a z ktorých financovala zariadenie bytu a zároveň partner jej poskytol na rovnaký účel a aj na kúpu auta pôžičku vo výške 10.000 eur. Počas konania 30.06.2016 matka kúpila osobné motorové vozidlo Ford Focus Kombi za kúpnu cenu 3.000 eur, ktoré dňa 15.04.2017 zamenila s G. R. za osobný automobil Volkswagen 11, r. v. 1968 a dňa 28.02.2018 kúpila motorové vozidlo Škoda Roomster za kúpnu cenu 600 eur, preto podľa názoru súdu bolo v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch matky platiť na výživu maloletej sumu 50 eur mesačne. Od 26.03.2018 je matka zamestnaná u zamestnávateľa U. F., a.s., za mesiac marec 2018 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 234,70 eur, za apríl vo výške 887,86 eur, za máj 2018 vo výške 998,31 eur, preto súd od 01.04.2018 zvýšil výživné na maloletú P. na sumu 150 eur mesačne. Súd pri určení výživného vychádzal z čistého priemerného mesačného príjmu matky za dva plné odpracované mesiace (apríl a máj 2018) vo výške 943 eur, z ktorého príjmu podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20 % - 30 %. Vzhľadom na dve vyživovacie povinnosti matky a ich vek súd vychádzal zo sumy 235 eur mesačne, ktorá predstavuje 25 % z príjmu matky, z ktorej sumy s prihliadnutím na vek maloletej a odôvodnené potreby maloletej súd určil výživné na maloletú P. vo výške 150 eur mesačne, ktorá suma spolu s prídavkom na dieťa a s výživným od otca, ktorý sa na výživnom na maloletú podieľa ešte aj osobnou starostlivosťou, pokryje odôvodnené potreby maloletej zistené vo výške 268 eur mesačne a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky.
6. Vzhľadom k tomu, že súd priznal maloletej výživné od 16.04.2016, vznikol matke na výživnom za obdobie od 16.04.2016 do 30.06.2018 nedoplatok v sume 1.055,05 eura. Matka mala za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre maloletú vo výške 1.625,05 eur (pomerná časť výživného od 16.04.2016 do 30.04.2016 v sume 25,05 eura, t. j. 50 eur : 30 dní x 15 dní + výživné od 01.05.2016 do 31.03.2018 v sume 1.150 eur, t. j. 50 eur x 23 mesiacov + výživné od 01.04.2018 do 30.06.2018 v sume 450 eur, t. j. 150 eur x 3 mesiace), od ktorej sumy súd odrátal výživne zaplatené matkou v rozhodnom období vo výške 570 eur, ktorá suma nebola v konaní sporná. Súd povolil matke nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletú zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30 eur v súlade s ustanovením 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, keď zohľadnil výšku určeného výživného matky pre maloletú, výšku nedoplatku a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov. Matka je povinná zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.
7. Súd upravil styk matky s maloletou v širšom rozsahu tak, ako to navrhovala znalkyňa v znaleckom posudku, teda každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., kedy maloletá strávi noc u matky aj v strede tohto týždňa, matka sa bude s ňou môcť pripraviť na vyučovanie na štvrtok a zároveň takto bude môcť matka tráviť s maloletou popoludnie nielen v stredu, ale aj vo štvrtok párneho týždňa. Takto upravený styk matky s maloletou súčasne reflektuje systém práce otca počas dlhého a krátkeho týždňa a teda počas dní, kedy bude otec v práci, bude maloletá tráviť čas so svojou matkou. Mimo bežného styku súd upravil stretávanie matky s maloletou podľa návrhu otca tak, že matka sa bude s maloletou stretávať počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.07. od 09.00 hod. do 21.07. do 19.00 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 21.08. do 19.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase v mieste jeho bydliska maloletú odovzdať matke a v určenom čase v mieste jeho bydliska maloletú od matky prevziať, matka je povinná maloletú v určenom čase v mieste bydliska otca od otca prevziať a v určenom čase v mieste bydliska otca maloletú odovzdať otcovi. Takto upravený styk je v záujme maloletej, nakoľko rešpektuje právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Maloletá si tak udrží citové väzby k matke a jej stretávanie s matkou bude aj v záujme jej zdravého vývinu, nakoľko dieťa potrebuje vplyv a výchovu aj zo strany matky. Pri takejto úprave styku bude mať matka priestor na rozvíjanie svojho vzťahu s maloletou a vzhľadom na vek maloletej, ktorá je už žiačkou základnej školy, bude jej nápomocná pri príprave na vyučovanie. Súd poznamenal, že povinnosť otca pripraviť maloletú na styk s matkou zahŕňa aj prípravu vecí potrebných na prípravu na vyučovanie, školských pomôcok, žiackej knižky a pod. tak, aby sa aj matka mohla s maloletou pripravovať na vyučovanie a aj takto sa podieľať na jej výchove.
8. Súd nakoniec rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré štátu vznikli zaplatením znalečného znalkyni zo štátnych prostriedkov vo výške 252,30 eur, ktorá suma nebola krytá preddavkami na znalečné zo strany rodičov tak, že matka aj otec sú povinní zaplatiť náhradu trov konania štátu každý vo výške 126,15 eur, teda každý z rodičov uhradí 50 % trov znaleckého dokazovania, nakoľko znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletej a za účelom preukázania tvrdení oboch rodičov, pričom v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku sa neuplatňuje ani zásada úspechu ani zavinenia.
9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka, proti výroku I., II., III., IV., v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v platnom znení. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Uviedla, že domácnosť neopustila, otec mal. ju vyhodil zo spoločného nájomného bytu. Súd pri otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky vychádzal najmä zo záverov vypracovaného znaleckého posudku. Konštatuje, že znalkyňa odporučila zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, maloletá nastúpila tento rok do školy, zabeháva si nové pravidlá, nový režim a toto obdobie nie je vhodné pre zásadné zmeny. Na túto skutočnosť súd upozorňovali už pri začatí konania vo veci samej, že sa obáva, že rozhodnutie ponechať mal. v starostlivosti otca bude odôvodnené tým, že kvôli zdĺhavému súdnemu konaniu a znaleckému dokazovaniu nastúpi mal. do základnej školy a nie je preto vhodné meniť jej prostredie. Súd sa však s touto námietkou nijako nevysporiadal, pričom od začiatku deklaruje, že školu, ktorú maloletá začala navštevovať, by nemenili a určite by to nebola taká veľká zmena, ak by bývala týždeň u matky a týždeň u otca. Vyjadrenie znalkyne je v odôvodnení rozsudku vytrhnuté z kontextu. Súd s poukazom na závery znaleckého posudku považuje z hľadiska optimálneho vývoja maloletej ako vhodnejšiu výchovu u otca, pričom je evidentné, že otec objektívne nemá dostatok času a podmienky na to, aby mohol túto výchovu riadne vykonávať a navyše jeho osobná starostlivosť je neustále nahradzovaná starostlivosťou jeho manželky.
11. Zákonnými podmienkami pre úpravu výchovy dieťaťa formou striedavej starostlivosti je jednak obojstranný záujem rodičov, záujem dieťaťa a lepšie zaistenie jeho potrieb. Na strane obidvoch rodičov je nepochybný záujem vykonávania starostlivosti o maloletú dcéru. Pre zdravý psychický a emocionálny vývoj dieťaťa je dôležité, aby vzťah medzi matkou a dcérou bol podporovaný a hlbšie rozvíjal. Nie je dôvod na to, aby matka plnila funkciu "doplnkového rodiča", najmä po tom, ako bolo preukázané, že sa vie o dieťa riadne postarať. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je riešením, ktoré najlepšie reflektuje potreby a záujmy maloletej, a to najmä z hľadiska riadneho a pravidelného kontaktu s obidvomi rodičmi.
12. Záujem matky o starostlivosť o maloletú je nepredstieraný a stabilný, pričom z vykonaného dokazovania nebola zistená žiadna relevantná okolnosť, ktorá by matku z úlohy rodiča diskvalifikovala, čo napokon vyplýva aj z postoja súdu odvolávajúceho sa na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorého styk matky a dcéry má byť zabezpečený v čo možno najväčšej možnej miere. Matka nepochybne spĺňa tak objektívne ako aj subjektívne predpoklady (finančné, bytové, psychické aj povahové), aby mohla zabezpečovať všetky nevyhnutné potreby dcéry. To, že matka je kompetentným rodičom, bolo v rámci vykonaného znaleckého dokazovania bez najmenších pochybností preukázané.
13. Súd tvrdí, že otcovu pracovnú vyťaženosť zobrala do úvahy aj znalkyňa a napriek tomu dospela k záveru, že vhodnejšie pre maloletú bude jej zverenie do osobnej starostlivosti otca. Tento záver je skreslený, znalkyňa nemala preukázané pracovné vyťaženie otca, otec zavádza o svojom príjme, nedostáva celú mzdu oficiálne, ale "do obálky". Napriek tomu súd akceptoval potvrdenie a dochádzku do zamestnania, a vec ďalej neskúmal, napriek tomu, že z neho vyplýva, že otec pracuje na polovičný úväzok, čo aj otec sám poprel. Otec pracuje ako kuchár a počas akcií trávi v práci celé víkendy.
14. Ďalší záver súdu, ktorý čerpá zo znaleckého posudku: "Maloletá navyše sama uviedla, že počas jej pobytu u matky sa matka s ňou nehráva, stará sa o maloletého O., maloletej chýba intenzívnejší záujem zo strany matky o spoločnú komunikáciu". Tento záver znalkyne predsa neberie do úvahy, že mal. X. bol v čase vykonávania znaleckého dokazovania dojčaťom, ktoré si vyžadovalo zvýšenú starostlivosť zo strany matky. Súd však toto vyjadrenie mal. zo znaleckého posudku bez zváženia aplikuje aj na súčasnú situáciu, čo je neprípustné, pretože od vtedy prešiel takmer rok.
15. Nechápe, prečo by automaticky pri zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov malo prísť k zhoršeniu výsledkov v škole. Okrem toho otec preukázateľne vyčleňuje matku zo vzdelávacieho procesu, nezabalí jej školské veci pri styku s matkou, neinformuje ju o školských povinnostiach a týmto opätovne znižuje jej váhu ako rodiča. Má za to, že zverenie do starostlivosti otca je predčasné, súd nerozhodol v záujme maloletej, argument, že nefunkčná komunikácia medzi rodičmi spôsobuje nemožnosť zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je nepostačujúci. Súd mal možnosť opätovne zaviazať rodičov k psychologickému poradenstvu vo väčšom počte hodín nariadením výchovného opatrenia. Má za to, že výška výživného je neprimeraná, súd zobral do úvahy príjem matky za 2 mesiace, pričom ešte ani neuplynula skúšobná doba a matka nemala istotu ďalšieho zamestnávania. Okrem toho príspevok otca vo výške 118 eur mesačne (rozdiel medzi potrebami v sume 268 eur a výživným určeným matke v sume 150 eur) je neprimeraný, aj keby sme zobrali do úvahy osobnú starostlivosť. Súd sa uspokojil aj s tvrdením o výške mzdy pri výsluchu otca, nezabezpečil riadne preukázanie jej výšky, uspokojil sa len s tvrdením otca, že časť peňazí dostáva do ruky. Toto považuje za pochybenie zo strany súdu, nakoľko má vplyv aj na výšku výživného určeného druhému rodičovi. K úprave styku má výhradu len to tej miery, že matka navrhuje zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, ak by rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený, takýto styk by akceptovala.
16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že odvolanie matky maloletej považuje za úplne nedôvodné. Matka maloletej namieta, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Opak je však pravdou, súd vykonal obsiahle a dôkladné dokazovanie a jeho závery plne korešpondujú s dôkazmi vykonanými v priebehu celého konania. Je nesporné, že matka maloletej opustila na jar 2014 spoločnú domácnosť a nechala dcéru v jeho starostlivosti, neprejavujúc v období nasledovných pár rokov o dcéru skutočný záujem, keď sa s touto stretávala len sporadicky a nepravidelne, pričom sama viedla pochybný a neusporiadaný život. Je teda nesporným faktom, že dcéra je v jeho výlučnej osobnej starostlivosti po dobu štyri a pol roka. Rovnako je nesporné, že dcéra v tejto jeho osobnej starostlivosti prosperuje po všetkých stránkach: fyzickej, duševnej i emocionálnej. Uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania, ako sú správy zo školy (a predtým z materskej školy), od ošetrujúcej lekárky, zo správy procesného opatrovníka a čo je najvýznamnejšie, jasne to potvrdila i súdom ustanovená znalkyňa PhDr. Haidová vo svojom znaleckom posudku. Napokon túto skutočnosť nenamieta ani samotná matka, ktorá len tvrdila, že sama má dobré predpoklady pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloletú. V danej situácii je však potrebné skúmať, či existuje natoľko závažný dôvod, ktorý opodstatňuje vytrhnutie maloletého dieťaťa z prostredia, v ktorom žije väčšinu svojho života a jeho následné zverenie do starostlivosti druhého rodiča, resp. do striedavej osobnej starostlivosti. Domnieva, že takýto dôvod nejestvuje a je v záujme maloletého dieťaťa ponechať ho v starostlivosti toho rodiča, u ktorého sa dlhodobo nachádza a ktorý svojou osobnou starostlivosťou preukázal, že toto výchovné prostredie je maloletému dieťaťu na prospech.
17. Hlavným dôvodom matky pre zmenu výchovného prostredia je jeho údajná pracovná zaneprázdnenosť, pre ktorú vraj nemôže poskytovať dcére plnohodnotnú starostlivosť. Ako bolo v konaní preukázané, o dcéru sa stará osobne v dobe, keď nepracuje a v dobe jeho práce sa o dcéru stará jeho manželka. Tá má s dcérou rovnako dobrý a intenzívny vzťah, čoho dôkazom je i fakt, že ju dcéra označuje slovom mama. Naviac matka maloletej pri svojej argumentácii (pochádzajúcej z doby, keď nepracovala a bola celý deň doma) pokračuje aj v súčasnosti, keď už sama pracuje, a to vo veľmi nevýhodnej forme (dvojzmennej prevádzke); čiže v duchu jej argumentácie by bolo rovnako potrebné sa zaoberať otázkou, ako by ona zabezpečila starostlivosť o dcéru (ak by jej táto bola zverená) v dobe, keď pracuje. Na okraj tiež poukazuje na fakt, že matka nastúpila do práce, hoci jej syn O. nemá ešte ani dva roky. Nevidí žiaden dôvod ani zmysel pokračovať v dokazovaní a opätovne ich zaväzovať k psychologickému poradenstvu (ako to navrhuje matka); takéto dokazovanie by bolo zbytočné a len by predlžovalo už i tak dlhé konanie. Tvrdí teda, že súd rozhodol na základe dostatočného a obsiahleho dokazovania a jeho závery sú riadne podložené a odôvodnené.
18. Relativizácia školských výsledkov maloletej zo strany matky je rovnako nedôvodná. Ak teda dcéra dosahuje v jeho výlučnej starostlivosti výborné školské výsledky, je to potrebné brať na zreteľ (ako ďalší argument pre zachovanie súčasného statusu quo) a nemožno to bagatelizovať. Napokon je nedôvodné odvolanie matky v časti výživného. Súd správne vychádzal z aktuálneho príjmu matky (943 eur netto) a v jeho kontexte je výživné na školopovinnú dcéru vo výške 150 eur mesačne plne primerané. Súd pritom neopomenul ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky voči mal. O. čo zohľadnil pri výpočte výživného, keď správne zohľadnil, že voči tomuto dieťaťu má vyživovaciu povinnosť i jeho otec, ktorý podľa vlastných slov podniká a má dve prosperujúce firmy (hoci svoje príjmy súdu neuviedol). S poukazom na vyššie uvedené teda má za to, že odvolanie matky je v celom rozsahu nedôvodné, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu je vecne i právne správny, korešponduje s vykonaným dokazovaním a je riadne odôvodnený.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
20. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zverenie maloletého dieťaťa, určenie výživného i úpravu styku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto vyhovieť požiadavke odvolateľky.
21. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie otázky zverenia maloletej P. a otázky výšky výživného, keď matka maloletej P. vo svojom odvolaní namieta zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného vo výške 150 eur mesačne na dieťa s účinnosťou od 01.04.2018.
22. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloletú P., aktuálne má však podľa záverov znaleckého dokazovania otec lepšie predpoklady, popri svojich limitoch vrátane pracovného vyťaženia je viac podnetnejší a stabilnejší z hľadiska ďalšieho vývoja dieťaťa a podľa znalkyne kvalita vzájomnej komunikácie jej rodičov nie je dostačujúca k tomu, aby nároky striedavej osobnej starostlivosti zvládli. Odvolateľka namietala závery znaleckého posudku, ako aj skutočnosť, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie. Matka v odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že školu, ktorú maloletá navštevuje, by v prípade, ak by jej bola zverená do osobnej starostlivosti nemenila a určite by pre maloletú nebola taká veľká zmena, ak by bývala týždeň u matky a týždeň u otca. Poukazovala tiež na to, že otec nemá dostatok času, aby mohol riadne vykonávať výchovu maloletej a navyše jeho starostlivosť je nahradzovaná jeho manželkou.
24. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
25. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
26. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 25 CMP), pričom v mimosporovom konaní je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd (§ 185 ods. 1 CSP). To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania (viď napr. rozhodnutie NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie NS SR z 18.04.2012, sp. zn. 6Cdo 51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie NS SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6Cdo 153/2011, ale aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30.09.2010).
27. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Zásadne na rozhodnutie o zverení majú vplyv viaceré okolnosti, predovšetkým ale ide o osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému rodičovi, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, ako aj všetky ostatné dôležité okolnosti ovplyvňujúce základné právo dieťaťa na to, aby vyrastalo v harmonickom prostredí. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné uviesť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobým nezhodám, prípadne obaja, alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti.
28. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou bolo aj znalecké dokazovanie, dospel k vecne správnemu záveru, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, že v prejednávanej veci sú za súčasného (aktuálneho) stavu splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca.
29. Odvolací súd považuje zhodne so súdom prvej inštancie za rozhodujúce kritériá zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku PhDr. Kataríny Haidovej, podľa ktorého maloleté dieťa nemá jednoznačne vyprofilované preferencie a u oboch sa rado zdržiava. V interakcii s matkou však dieťaťu chýba viac spoločných aktivít, chýba mu zo strany matky intenzívnejší záujem o spoločnú komunikáciu, o spoločné hry a pod. Ďalej uviedla, že vzťah medzi matkou a maloletou je sýtený túžbou po jej blízkosti, teší sa zo stretnutia s ňou. Vzťah medzi otcom a maloletou je citovo sýtený, otec je najbližšou vzťahovou osobou, považuje ho za silného, dominantného, je autoritou, hoci najintenzívnejšie komunikuje dieťa s manželkou otca. Dieťa zaujíma kritický postoj k otcovej dôslednosti, až prísnosti. P. si želá, aby ju v otcovej domácnosti viac počúvali a vyhoveli viac jej želaniam. Podľa názoru znalkyne otec je popri svojich limitoch vrátane pracovného vyťaženia viac podnetnejší a stabilnejší z hľadiska vývoja dieťaťa. Kvalita vzájomnej komunikácie rodičov maloletej nie je dostačujúca k tomu, aby nároky striedavej osobnej starostlivosti zvládli. Podľa názoru odvolacieho súdu je však, ale nespochybniteľné, že absencia matky pri výchove maloletej hoci z dôvodov, ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané, zanechali svoje následky na maloletej. Uvedené jednoznačne vyplýva i z vykonaného dokazovania.
30. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú svoje rodičovské kompetencie, na strane otca je však potrebné zohľadniť to, že v realite má prehľad, je schopný nadhľadu a abstrakcie, má svoje zásady, ktoré dokáže jednoznačne formulovať bez toho, aby mal k jednotlivým situáciám reality výraznejší afektívny vzťah. Situácie dokáže riešiť racionálne a účinne. U matky kvalitu adaptačného potenciálu znižuje emočná plochosť, naznačená je dependencia v zmysle potreby, aby iní preberali za ňu zodpovednosť a tiež slabšia schopnosť regulácie správania. I keď otec maloletej má svoje zásady, mal. je vo veku, kedy potrebuje stabilné zázemie a prostredie, bez nejakých výraznejších výkyvov. Argumentácia matky založená na tom, že striedavá výchova by bola pre mal. najvhodnejšia aj z toho dôvodu, že otec mal. nemá dostatok času na výchovu dcéry, ktorej sa v jeho neprítomnosti venuje jeho manželka hoci uvedené nie je spochybňované zo strany otca, neobstojí, nakoľko otec rovnako tvrdí, že matka pracuje na dvojzmennú prevádzku a v jej neprítomnosti, by ju musel zastúpiť jej partner. Tým, že matka mal. má ešte mladšie dieťa, by mohlo byť z uvedeného dôvodu o to náročnejšie a nakoľko nie je zrejmé, aký vzťah má maloletá P. k matkinmu partnerovi, v tejto chvíli ani vhodné. Neobstojí ani tvrdenie o tom, že v súčasnosti, by sa matka mohla viac venovať svojej dcére s ohľadom na to, že mal. X. je starší. Hoci mal. O. je starší, je vo veku, kedy je taktiež potrebná starostlivosť a dohľad nad maloletým.
31. Zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem.
32. Pokiaľ ide o úvahu súdu nad otázkou prípadnej striedavej starostlivosti, z § 24 ods. 2 ZoR vyplýva, že predpokladom na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a) jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí pri rozhodovaní pri výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Ak súd rozhoduje v záujme maloletého dieťaťa, musí na záujem maloletého dieťaťa prihliadnuť, pričom nie sú rozhodujúce pocity a predstavy rodičov. Maloleté dieťa nemôže byť zaťahované do priebehu konania a nemožno ho postaviť do pozície, že ono rozhodne spor medzi rodičmi, pretože uvedená situácia by ho len neprimerane psychicky zaťažovala.
33. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí dôjsť aj k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (napr. šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takých situáciách ďalej traumatizované. Schopnosť dohody rodičov súd musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností. Zastáva sa názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Striedavá starostlivosť má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať traumatizáciu detí po rozchode rodičov, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady.
34. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci bolo preukázané, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a taktiež, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj ďalšími dvoma podmienkami nevyhnutnými pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (či takáto výchova dieťaťa je v záujme dieťaťa a či takto budú lepšie zaistené jeho potreby) a týmito skutočnosťami sa zaoberal dostatočne dôsledne a precízne. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V súvislosti so zistením najlepšieho záujmu maloletej súd prvej inštancie vykonal aj znalecké dokazovanie. Znalkyňa dospela k záveru, že v danom prípade nie je vhodné uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na konfliktný vzťah rodičov. Z obsahu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vzájomná komunikácia medzi rodičmi zlyháva. Rodičia, aj keď spolu nežijú, sú povinní spolu komunikovať v záujme maloletého dieťaťa korektne tak, aby dopad rozpadu rodinného prostredia na dieťa bol minimálny. Zohľadniac všetky vyššie uvedené relevantné kritériá dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade aktuálne nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, čo však nevylučuje, že v budúcnosti, keď bude maloleté dieťa staršie a keď sa prípadne zlepší komunikácia medzi rodičmi, bude možné uvažovať nad striedavou starostlivosťou.
35. Je možné súhlasiť s názorom matky, že počas konania neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by ju diskvalifikovali z úlohy rodiča. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané a vyplynulo to hlavne zo znaleckého posudku, že otec je pre jeho povahové vlastnosti, celkovú charakteristiku jeho osobnosti (správanie, skúsenosti, spôsob života, názory) vhodnejšou osobou pre zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti.
36. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
37. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného v tomto prípade matky. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času, a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t. j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
39. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia otca o výške jeho príjmu, pričom podľa potvrdení od zamestnávateľa poberal príjem za mesiace február 2016 až júl 2016 vo výške 142,50 eur mesačne, od augusta 2016 do decembra 2016 bol vo výške 478,77 eur, od januára 2017 do decembra 2017 vo výške 470,78 eur, od januára 2018 do mája 2018 vo výške 489,92 eur. Pri výsluchu otec potvrdil, že jeho čistý mesačný príjem je do 800 eur mesačne počas sezóny, mimo sezóny do 600 eur v čistom, pričom zamestnávateľ mu časť mzdy vypláca na ruku. Hoci súd je povinný zisťovať skutočný stav veci, ak nemá pochybnosti o pravdivosti tvrdenia účastníkov, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia, ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Otec maloletej priznal, že jeho príjem je vyšší než má deklarované zamestnávateľom, zo strany matky k uvedenému neboli návrhy na dokazovanie ani tvrdenie otca nebolo spochybňované, preto zo strany súdu nebolo nutné k uvedenému vykonávať dokazovanie.
40. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného správne vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletej, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov a výživné zo strany matky na mal. dieťa určil od 16.04.2016 do 31.3.2018 vo výške 50 eur mesačne a od apríla 2018 sumou 150 eur mesačne, nakoľko takúto sumu považoval aj odvolací súd za primeranú. Matka namietala výživné vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 1. apríla 2018. Súd prvej inštancie správne zohľadnil zmeny pomerov (v príjmových) na strane matky, ktorá sa od 26. marca 2018 zamestnala a od apríla 2018 mala príjem 943 eur mesačne, na ktorú skutočnosť bolo potrebné prihliadnuť (hoci bola v tom čase ešte v skúšobnej dobe). Súd vychádza pri rozhodovaní z pomerov a z príjmov, ktoré tu boli v čase rozhodnutia súdu. Zohľadniac aplikačnú prax súdov, pri určení výživného (20 % - 30 %), zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. O.. Vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou každého rodiča, pri určovaní výšky výživného sa pritom nevychádza len z možností a schopností povinného rodiča, ale i z oprávnených potrieb maloletej P., ktorá navštevuje základnú školu (prvý stupeň), je zdravá, pričom jej výdavky sú bežné a veku primerané. Vyživovacia povinnosť na maloleté deti pritom prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý deti nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to matka. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
41. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností aj odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške 150 eur na dieťa s účinnosťou od 1. apríla 2018 bude postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb maloletej a zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky maloletej. Výška takto určeného výživného je súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá ZoR.
42. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou (ktorá časť rozsudku nebola napadnutá), ktorý matka v uvedenom rozsahu (pokiaľ odvolací súd nedospeje k záveru o striedavej starostlivosti) považuje za akceptovateľný, a nenavrhla žiadne konkrétne ďalšie rozšírenie styku. Otec nikdy matku neobmedzoval v styku s maloletou, preto je možné k ešte širšej úprave styku dospieť aj dohodou, resp. matka má v prípade preukázanej zmeny pomerov možnosť podať návrh na rozšírenie styku s maloletou P..
43. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane závislých výrokov o náhrade trov konania ako vecne správy potvrdil.
44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
45. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).