Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, 2/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalovaní bytom H., Y.. T. XXX/XX, o zaplatenie 589,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7Csp/167/2017-59 zo dňa 17. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalovaní 1/,2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne aj úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 589,36 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 76%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 589,36 eur, do troch dní. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 67,94 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti , ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Dňa 26.11.2013 požiadali žalovaní ako spoludlžníci žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036313 žalobcu, aby s ním uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere s úverovým limitom 1 500,- eur, ktorý sa zaviazali splácať v 36 mesačných splátkach po 70,20 €, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 45 %, predpokladanej RPMN 45 % a priemernej RPMN 45,94%. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Žalobca listom zo dňa 27.11.2013 oznámil žalovaným 1/, 2/, že došlo k schváleniu úveru na základe žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036313,a to vo výške úverového limitu 1 500,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 45%, RPMN 44,55%, pričom celková čiastka, ktorú musia dlžníci zaplatiť predstavovala 2 527,20 eur. Tento úver mali žalovaní splatiť 36 mesačnými splátkami po 70,20 eur splatnými vždy v 1. deň v mesiaci s dátumom prvej splátky 01.01.2014 a poslednej splátky 01.12.2016. Z úverovej karty klienta vyplýva, že žalobca reálne poskytol a vyplatil žalovaným 1/, 2/ sumu 1 246,16 eur (1 500 eur - odplata za poskytnutie služby 253,84 eur) a žalovaní 1/,2 uhradili celkovo sumu 656,80 eur (1. až 9 splátku v sume 70,20 eur a časť 9. splátky v sume 25,- eur). Listom zo dňa 14.12.2014 žalobca zaslal žalovanému oznámenie o zosplatnení, v ktorom upozorňuje žalovaného 1/, že sa dostal do omeškania s úhradou splátok č. 10, 11, 12, pričom s najstaršou splátkou je v omeškaní 74 dní a v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Žalovanému 1/ bolo zosplatnenie doručené do vlastných rúk dňa 18.12.2014.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,4, § 53 ods. 1,9, § 54 ods. 1,2, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/, k/, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti jednotlivých splátok i konečnej splatnosti úveru. Je pravdou, že žalobca dal žalovanému na vedomie oznámením zo dňa 27.11.2013, že dátum splatnosti prvej splátky úveru je dňa 01.01.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru je dňa 01.12.2016 a splatnosť jednotlivých splátok je k 1. dňu toho ktorého mesiaca, takéto údaje však nie sú uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, čo znamená, že oznámenie je len jednostranným prejavom žalobcovu voči žalovaným, predmetná zmluva o úvere neobsahuje tieto obligatórne náležitosti. Navyše treba zdôrazniť obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť ani Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko nie sú dojednaniami zmluvy, ide len o výklad povinností zmluvných strán zo zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené poskytnutý spotrebiteľský úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Dlh žalovaných voči žalobcovi potom predstavuje len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov po odčítaní žalovanými už uhradenej sumy, teda žalobcom uplatnenú sumu 589,36 eur.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil popri dlžnej istine aj 5,05% úrok z omeškania zo sumy 589,36 € od 07.01.2015 do zaplatenia, nakoľko tvrdí, že si voči žalovanému uplatnil právo na zosplatnenie úveru dňa 06.01.2015 a preto v žalobe požadoval úrok z omeškania odo dňa 07.01.2015. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo dohodnuté. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 14.12.2014 vyplýva, že žalovaní sú s úhradou najstaršej splátky v omeškaní 74 dní, pričom žalobca ako veriteľ iba upozornil žalovaného 1/, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky splátky. Ku dňu vyhotovenia oznámenia o zosplatnení z 14.12.2014 teda veriteľ ešte nebol oprávnený vykonať svoje právo podľa § 565 v spojení s §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nebol aspoň v trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. Tento list tak nemohol viesť k zosplatneniu celého dlhu a existenciu iného listu (iného úkonu), ktorým by veriteľ vyzval žalovaného na splatenie všetkých splátok, žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal. Pretože k zosplatneniu dlhu v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák. nedošlo, veriteľ má nárok len na jednotlivé splátky v lehote splatnosti. Rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania je prvý deň omeškania dlžníka, to znamená prvý deň omeškania dlžníka s úhradou jednotlivých splátok, nakoľko nedošlo k zosplatneniu celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Keďže však súd ustálil, že v predmetnej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036313 zo dňa 27.11.2013, absentuje údaj o konečnej splatnosti a splatnosti jednotlivých splátok, súd žalobu v časti úrokov z omeškania z dôvodu nepreskúmateľnosti zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 589,36 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 589,36 od 07.01.2015 do zaplatenia. Ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú úroky z omeškania sumu 112,52 eur. Súd žalobcovi priznal istinu 589,36 eur a pokiaľ ide o zaplatenie úroku z omeškania v sume 112,52 eur, v tejto časti súd žalobu zamietol. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu bol teda 83,97% (úspech) ku 16,03% (neúspech). Žalobca má preto proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,94% (83,97% - 16,03%) trov potrebných na účelné bránenie práva.

6. Proti rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku ( o zaplatenie úroku z omeškania) zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania (výroky II. a III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania 100%. V odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie mal v napadnutej časti za nepreskúmateľný. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie nemal za preukázaný iný dátum splatnosti žalovaného dlhu, doručenie žaloby žalovaným mal považovať za výzvu na jeho zaplatenie, a teda prvý deň po doručení žaloby predstavuje prvý deň omeškania dlžníka so splácaním dlhu. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že oznámenie veriteľa predstavuje výklad povinností strán zo zmluvy, medzi tento výklad možno zaradiť aj určenie splatnosti splátky. Zákonná úprava nevyžaduje, aby splatnosť splátky bola dohodnutá stranami, teda môže byť stanovená aj jednostranne, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Na základe uvedeného má za to, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania a v súvislosti s tým aj o trovách konania. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveur, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 CSP.

9. Podľa § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

10. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (nie d/, ako nesprávne uvádza žalobca), f/ a h/ CSP.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

15. Žalobca sa žalobou domáha od žalovaných zaplatenia sumy 589,36 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 07.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 589,36 eur a jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že k zosplatneniu dlhu v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo a potom rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania je prvý deň omeškania dlžníka, to znamená prvý deň omeškania dlžníka s úhradou jednotlivých splátok. Keďže však súd ustálil, že v predmetnej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500036313 zo dňa 27.11.2013, absentuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok, žalobu v časti úrokov z omeškania z dôvodu nepreskúmateľnosti zamietol. V súvislosti s uvedeným vypočítal i pomer úspechu a neúspechu žalobcu v rámci rozhodovania o trovách konania na hodnotu 67,94 %, v ktorom rozsahu mu priznal nárok na náhradu trov konania.

16. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spotrebiteľským úverom podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa stotožnil i so závermi súdu prvej inštancie o nedostatku zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( absencia údaja o termíne splatnosti jednotlivých splátok i konečnej splatnosti úveru), z ktorého dôvodu sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené medzi stranami ani sporné nebolo.

17. Súd prvej inštancie ďalej podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil, že list žalobcu zo dňa 14.12.2014, adresovaný len žalovanému 1/, nemožno považovať za riadne predčasné zosplatnenie dlhu žalovaných 1/,2/ v zmysle § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, pretože ku dňu vyhotovenia listu žalovaní neboli aspoň v trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou. Uvedený list z tohto dôvodu nemohol privodiť právne následky predčasného zosplatnenia, čo je podstatné i z hľadiska posúdenia okamihu vzniku nároku žalobcu na úrok z omeškania z dlžnej sumy priznanej istiny. Keďže k predčasnému zosplatneniu dlhu žalovaných podľa § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo, správny bol záver súdu prvej inštancie, že rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania v takom prípade je prvý deň omeškania dlžníka, to znamená prvý deň omeškania dlžníka s úhradou jednotlivých splátok. Nesprávny však bol jeho záver o tom, že keďže zmluvné strany si nedojednali termíny splatnosti jednotlivých splátok a žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celej sumy už od 07.01.2015, je nutné žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania zamietnuť pre nepreskúmateľnosť nároku.

18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

19. Keďže v konaní nebolo zistené, že by si strany dojednali termíny splatnosti jednotlivých splátok, teda že by medzi nimi v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bola dojednaná doba vrátenia finančných prostriedkov, splatnosť nároku žalobcu, nastala prvý deň po tom, čo boli žalovaní vyzvaní na plnenie. Na základe uvedeného patrí žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným 1/,2/, t.j. od 01.11.2017, nakoľko doručenie žaloby možno považovať za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ku dňu doručenia žaloby žalovaným 1/,2/ už uplynula i doba 36 mesiacov (počet dojednaných mesačných splátok) od uzavretia zmluvy (27.11.2013).

20. Keďže ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia žaloby žalovaným 1/,2/ predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,0%, žalobcovi popri práve na zaplatenie istiny 589,36 eur vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania vo výške 5 % (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) zo sumy 589,36 eur od 01.11.2017 do zaplatenia.

21. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. tak, že žalovaní 1/,2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 589,36 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Vo zvyšku ( o zaplatenie 5,5 % ročného úroku z omeškania od 07.01.2015 do 31.10.2017 a 0,5 % ročného úroku z omeškania od 01.11.2017 do zaplatenia) žalobu zamietol. Konkrétny čas splnenia záväzku dlžníka totiž v zmysle Občianskeho zákonníka môže byť stanovený dohodou veriteľa a dlžníka, právnym predpisom alebo môže byť určený v rozhodnutí súdu či iného verejnoprávneho orgánu. Pretože žalobca v konaní nepreukázal riadne zmluvné dojednanie času splnenia dlhu žalovanými, tento nie je stanovený právnym predpisom či rozhodnutím príslušného orgánu, čas splnenia je potrebné určiť podľa § 563 Občianskeho zákonníka, tak ako je popísané vyššie.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bolo potrebné zmeniť i súvisiaci výrok o nároku žalobcu na náhradu trov konania.

24. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 589,36 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 589,36 od 07.01.2015 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu predstavoval sumu 125,57 eur (spolu suma 714,93 eur). Súd prvej inštancie v spojení s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu žalobcovi priznal istinu a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 589,36 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, ktorý úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu predstavoval sumu 41,25 eur ( spolu suma 630,61 eur) a vo zvyšku ( o zaplatenie 5,5 % ročného úroku z omeškania od 07.01.2015 do 31.10.2017 a 0,5 % ročného úroku z omeškania od 01.11.2017 do zaplatenia, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu suma 84,31 eur) bola žaloba zamietnutá. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu bol teda 88 % (úspech) ku 12 % (neúspech). Žalobca má preto proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 % (88% - 12%) trov potrebných na účelné uplatnenie práva.

27. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .