Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-110-2017.pdf
PDF · 101.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/110/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. nad S. č. XXX, XXX XX F. nad S., S. republika, proti žalovaným v rade : 1. J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. utca XX, L. XXXX, Y., právne zast.: R.. J. L., advokát, V. námestie XX, XXX XX V., 2. Y.. K.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX W. A., 3. R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, XXX XX U. o určenie dedičského práva po poručiteľke, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej v rade 1 súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 100%.
III. Žalovanej v rade 2 súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 100 %.
IV. Žalovanému v rade 3 súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd prijal dňa 24.07.2017 podanie žalobkyne označené ako „ Určovací žaloba - Žaloba na určení dedičského práva po zůstavitelce: J. L., rod. M., r.č.: XXXXXX/XXX, zesnulé: XX.XX.XXXX “. A. bola podaná voči žalovaným v rade X a 2. V tejto žalobe žalobkyňa namietala, že v rámci prebiehajúceho dedičského konania po jej zosnulej matke ,vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. XD/XXX/XXXX ostatní dedičia (konkrétne jej sestry) odmietli uznať závet poručiteľky a údajne sa ju pokúšajú obrať o jej majetok nadobudnutý na základe tohto závetu, v čom spočíva aj naliehavý právny záujem. Uviedla, že zmyslom jej žaloby je odstránenie neistoty v jej právnom postavení. Poukázala pritom na skutočnosti uvedené v závete poručiteľky, ktorý tvoril prílohu jej podania. Záverom žalobkyňa žiadala súd, aby určil, že žalobkyňa je dedičkou presne jednej tretiny nehnuteľného a hnuteľného majetku, ktorý jej zanechala jej matka - poručiteľka, podľa jej poslednej vôle. 2. Dňa 24.07.2017 bolo súdu doručené ďalšie podanie žalobkyne označené ako „ Oprava žalobního petitu “, ktorým žalobkyňa mienila upresniť svoju žalobu, keďže chcela uviesť, čoho sa presne domáha. Žiadala súd, aby určil, že po zosnulej poručiteľke sú tri dedičky, a to jej deti, ktoré zdedia celý jej majetok nadobudnutý za jej života rovným dielom a to každá jednu tretinu z tohto majetku. 3. Ďalej dňa 05.09.2017 súd prijal ďalšie podanie žalobkyne označené ako „ Doplnenie žaloby na určenie dedičského práva po poručiteľke Georgíne Selskej.. „ , ktorým doplnila svoju pôvodnú žalobu o právne zdôvodnenie svojho nároku. Záverom žiadala, aby súd určil, že: 1) poručiteľka zanechala testament, podľa ktorého všetok jej hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanecháva svojim trom dcéram rovným dielom
- každej po jednej tretine, 2) poručiteľka zrozumiteľne a jednoznačne doložila pred dvoma svedkami, že jej bývalý manžel R. L., nar. XX.XX.XXXX, nie je jej dedičom.
4. Z predloženej žaloby a jej následných , vyššie uvedených doplnení nebolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa v konečnom dôsledku domáha a čo žalobou žiada, nakoľko ju viackrát dopĺňala a menila. Preto súd uznesením č.k. 5C/110/2017-23 žalobkyňu vyzval, aby svoju žalobcu spresnila tak, aby bolo určitá a zrozumiteľná. Žalobkyňa na uznesenie súdu reagovala a žalobu spresnila tak, že žiada, aby súd určil, že je na základe závetu dedičkou po poručiteľke J. L., zomrelej XX.X.XXXX aj jej dedičský podiel je vo výške X/X. K spresneniu žaloby došlo ešte pred tým, ako bola žaloba doručovaná žalovaným. 5. Podaním zo dňa 24.8.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaných a to žalovaného v rade 3. Súd jej návrhu vyhovel uznesením č.k. 5C/110/2017-108 zo dňa 17.9.2018. Účastníkom konania na strane žalovaných sa stal aj žalovaný v rade 3. 6. Spresnená žaloba aj s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovaným v rade 1 až 3. 7. Žalovaná v rade 1 vo svojom vyjadrení k žalobe taktiež uviedla, že závet zo dňa 1.9.2010 s dodatkom zo dňa 1.12.2012 považuje za neplatný v zmysle § 476 ods. 3 Občianskeho zákonníka , pretože bol spísaný viacerými osobami a to poručiteľkou J. Selskou, zomrelou XX.X.XXXX a jej manželom R. L.. Poukázala na to, že v závete je uvedené, že ho podpísali obaja manželia, že je to ich posledná vôľa a závet obsahuje podpisy oboch poručiteľov. Keďže je tento závet zo zákona neplatný, nemožno pripísať význam argumentom žalobkyne, podľa ktorej závet potvrdili aj svedkovia, pričom uviedli aj svoje podpisy a adresu pobytu. Rovnako nie je možné podľa žalovanej v rade 1 pripísať význam argumentu, že závet bol spísaný vlastnou rukou, alebo že svedkovia sú svojprávni a rozumeli danému konaniu, že sú spôsobilí byť svedkami a že nie sú osoby blízke a ani zamestnanci zúčastnených a pod.. Žalovaná v rade 1 súčasne uviedla, že zo závetu nevyplývajú ani ďalšie žalobkyňou uvádzané skutočnosti, podľa ktorých sa mala poručiteľka Georgína L. so svojim manželom vyporiadať ešte za svojho života a že si manželia svoj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadali. V tejto súvislosti žalovaná v rade 1 poukázala na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka , z ktorých vyplýva, že zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva môže len súd na návrh niektorého z manželov. Žalovanej v rade 1 preto nie je zrejmé, ako si mohli manželia zrušiť a vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, keď o tom žalobkyňa nepredložila žiadne rozhodnutie súdu. Vo svojom písomnom podaní z 10.12.2018 žalovaná v rade 1 zotrvala na svojich vyššie uvedených tvrdeniach, ktoré doplnila o to, že žalobkyňa nespochybnila fakt pre platnosť alebo neplatnosť závetu podstatný a to , že závet zo dňa 1.9.2010 je spoločným závetom dvoch osôb. A takýto závet je podľa žalovanej 1 neplatný aj v prípade, ak ho spoločne spíšu manželia. Žalovaná v rade 1 poukázala na to, že svedkyne neboli svedkami spísania závetu, pretože podpísali iba dodatok zo dňa 1.12.2012, ktorý sa nachádza na druhej strane závetu zo dňa 1.9.2010, ktorý závet bol spísaný manželmi L.. Čo sa týka žalobkyňou predloženého čestného prehlásenia zo dňa 25.9.2018, v ktorom uvádza, že zosnulá J. L. zriadila dva závety, jeden za prítomnosti svojho manžela dňa 1.9.2010 a druhý o dva roky neskôr, dňa 1.12.2012 za prítomnosti svojej opatrovateľky Y. T. a kaderníčky J. Q., k tomu žalovaná v rade 1 uviedla, že závet zo dňa 1.9.2010 nebol závetom J. L., resp. iba J. L., ale išlo o spoločný závet J. L. a jej manžela. Uvedené podľa žalovanej v rade 1 vyplýva z obsahu závetu ako aj z podpisov , ktoré závet obsahuje. Čo sa týka údajného druhého závetu zo dňa 1.12.2012, podľa žalovanej v rade 1 nejde o závet, ale o dodatok na listine závetu, v ktorom J. L. neustanovuje svojich dedičov, resp. neurčuje ich podiely, alebo veci a práva ktoré im majú pripadnúť, ale iba konštatuje že závet zo dňa 1.9.2010 je platný a za jeho vykonávateľku určuje žalovanú v rade 1. Čo sa týka dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa a to čestné prehlásenie a dobrozdania svedkov Y. T. a J. Q. tieto považuje žalovaná v rade 1 za bezpredmetné, nepreukazujúce tú skutočnosť, že poručiteľka zanechala platný závet. Okrem toho žalovaná v rade 1 poukazuje na to, že žalobkyňa predložila dobrozdania, ktoré očividne neboli spísané svedkyňami, ale boli spísané žalobkyňou, všetky sú totiž písané rovnakým písmom, majú rovnakú formu a podobný obsah s prvkami českého jazyka. Okrem toho žalovaná v rade1 poukázala na to, že jej nie je zrejmé z akého dôvodu by pozostalý manžel poručiteľky, R. L. nemal po svojej manželke dediť , keďže spolu žili v harmonickom a trvalom manželskom zväzku a spoločne sa starali o domácnosť a výchovu detí. Keďže má žalovaná v rade 1 za to, že závet je neplatný, zákonným dedičom po poručiteľke je aj jej pozostalý manžel R. L. a to bez ohľadu na to, či s tým žalobkyňa súhlasí alebo nie. 8. Žalovaná v rade 2 vo svojom vyjadrení uviedla, že závet je podľa nej neplatný. V následnom vyjadrení z 14.12.2018 žalovaná v rade 2 zotrvala na svojom stanovisku k žalobe a žiadala ju zamietnuť. 9. Žalovaný v rade 3 sa k žalobe nevyjadril. 10. Na nariadené pojednávanie sa dostavila žalobkyňa , právny zástupca žalovanej v rade 1 a žalovaná v rade 2. Neprítomný bol žalovaný v rade 3, ktorý mal predvolanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnil o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. tak, že vec prejedná v neprítomnosti žalovaných v rade 1 a 3 a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
11. Ostatní, na pojednávaní zúčastnení , zotrvali na svojich tvrdeniach a vyjadreniach obsiahnutých v ich písomných podaniach. XX. Ako bolo uvedené, žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že je na základe platného závetu dedičkou po poručiteľke J. L., zomrelej XX.X.XXXX a že jej dedičský podiel je vo výške 1/3. Na pojednávaní vo veci uviedla, že je presvedčená o tom, že poručiteľka Georgína Selská vystavila riadne závet a jej vôľou bolo závetom určiť dedičov. Závet sa nachádza na jednej listine a podľa žalobkyne sú na listine dva právne úkony s rozdielom dvoch rokov. J. L. svojou vôľou uskutočnila právny úkon - závet a svoju poslednú vôľu napísala 1.12.2012 a pri tomto závete boli dve svedkyne, ktoré poručiteľka sama predvolala a to: Y. T. a J. Q.. J. L. povedala, že ustanovuje svojich dedičov vo svojej poslednej vôli, takže svedkyne vypočuli jej poslednú vôľu. J. L. pred svedkami prejavila, že keď zomrie , všetok jej majetok sa má podeliť na rovnaké tri diely medzi jej tri dcéry. Svoje povolané dedičky presne označila menom ,priezviskom, dátumom narodenia a adresou trvalého bydliska. Keby poručiteľka stála o to, aby sa počet jej dedičov rozšíril na štyroch , neurobila by právny úkon -závet pred dvoma svedkami. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa nej nie je možné uprieť poslednú vôľu J. L. po jej smrti len preto, že ju poručiteľka nie je schopná hájiť. Nenapísala by na ten istý hárok papiera dva závety. Jeden dňa 1.9.2010 a druhý dňa 1.12.2012, spísaný pred dvoma svedkami. Obe svedkyne sú podpísané na závete z dátumu 1.12.2012. Matka v roku 2012 dospela k presvedčeniu, že musí urobiť závet ešte raz pred svedkami, aby jej posledná vôľa bola po smrti rešpektovaná. Matka vydala aj písomné osvedčenie o tom, že poverila jednu z dcér, aby v prípade potreby zastúpila ostatné dve dcéry. Matka totiž chcela, aby v prípade potreby táto sestra zastupovala ostatné sestry tak , aby bola jej posledná vôľa splnená. Toto jej rozhodnutie vypočuli svedkyne. Pod týmto závetom sú podpísané. To že do dedičského konania po smrti poručiteľky nastúpi pán L. dohodnuté nebolo. Dôkazom toho je prvý závet z 1.9.2010, v ktorom sama matka píše , že R. L. sa zriekol svojej 1/6 v prospech detí poručiteľky. Podľa žalobkyne druhý závet zo dňa 1.12.2012 preukazuje, že sama poručiteľka poučila F. J. o svojom závete a ona ho napriek tomu popiera.
13. Z oznámenia o úmrtí Matričného úradu Nové A. súd zistil, že J. L. t.j. poručiteľka, po ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj dedičský nárok, zomrela dňa 17.9.2014. Dedičské konanie po poručiteľke je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 8D/466/2014. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej na W. úrade notára R.. T. F. súd zistil, že podľa udania účastníka mal byť spísaný závet , ktorý nie je evidovaný v Notárskom centrálnom registri závetov a podľa tohto závetu mali dediť dcéry poručiteľky. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 8D/466/2014-85 zo dňa 22.8.2017 súd zistil, že dedička X. L., v tomto sporovom konaní žalobkyňa, bola odkázaná v zmysle § 175k odsek 2 O.s.p. na podanie žaloby o platnosť závetu, ktorý bol spísaný poručiteľkou v Štúrove dňa 1.9.2010. Predmetné uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa. Z uznesenia V. súdu W. č.k. XCoD/X/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že odvolací súd o odvolaní žalobkyne rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v zmysle § 175k odsek 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča , ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. V zmysle § 175k odsek 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu a ak žaloba nebude podaná v lehote pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Z obsahu dedičského spisu krajskému súdu vyplynulo, že dňa 23.6.2017 sa uskutočnilo pojednávanie pred súdnym komisárom v dedičskej veci, toto však bolo odročené do doby pokiaľ súd neurčí , či je závet poručiteľky platný. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie č.k. 8D/466/2014-85, zo dňa 22.8.2017. T.j. súd vydal predmetné uznesenie potom, čo konštatoval záver o neplatnosti závetu, keďže je spísaný viacerými osobami. V tejto súvislosti V. súd poukázal na to, že na spory v konaní o dedičstve je potrebné nahliadať z hľadiska toho, či ide o právny spor, alebo skutkový. E. príklad právne spornej otázky uviedol status dediča u nemanželského dediča, status dediča u polorodého súrodenca, ďalej otázky posúdenia formálnej platnosti závetu, otázku posúdenia spôsobilosti svedkov pri spisovaní závetu atď. Za inú situáciu však označil prípad ak dedičské právo závisí od vyriešenia skutkového sporu. Túto otázku / skutkového sporu/ súdny komisár nie je oprávnený riešiť v konaní o dedičstve. Riešenie skutkového sporu je výlučne v kompetencii súdu. V takomto prípade je úlohou súdneho komisára vyvinúť snahu o vyriešenie tohto skutkového sporu zmierom a ak sa to nepodarí, takýto skutkový spor je možné odstrániť len v sporovom konaní pred súdom. Krajský súd ďalej poukázal na to, že s poukazom na ustanovenie § 175k odsek 2 O.s.p. je dedičský súd v dedičskom konaní oprávnený postupovať podľa § 175 odsek 1 O.s.p. a teda je oprávnený sám vyšetriť podmienky dedičského práva a určiť s kým bude ďalej konať ako s dedičom, len v prípade ak vyšetrenie podmienok si nevyžaduje posúdenie skutočností sporných medzi účastníkmi. Dedičské konanie je konaním nesporovým, preto súdu v dedičskom konaní neprináleží objasňovať skutočnosti ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súčasne však Krajský súd poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 24.4.2013, sp.zn. I. ÚS 297/2012-47, ktorý v odôvodnení nálezu, ktorým aproboval postup dedičského súdu pri konštatovaní posudzovania neplatnosti závetu z dôvodu nedodržania formálnych náležitostí ako otázky právneho posúdenia veci konštatoval, že posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí nie je možné požadovať za spornú skutkovú otázku v zmysle § 175k odsek 2 O.s.p. v namietanom dedičskom konaní, ktorá by zakladala povinnosť Okresného súdu v nesporovom dedičskom konaní, odkázať niektorého z účastníkov na uplatnenie si svojho dedičského práva žalobou. Preto odvolací súd dospel k záveru, že pre vyhodnotenie záverov súdu prvého stupňa ohľadne neplatnosti závetu nebolo v tejto veci na mieste odkazovať dediča na sporové konanie. Ak totiž súd v dedičskom konaní vyhodnotil neplatnosť závetu na základe toho, že ho vyhotovili dve osoby, nejde potom o spornú skutkovú otázku a teda ani nebol dôvod pre postup podľa § 175k odsek 2 O.s.p.. Podľa odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa priamo v dedičskom konaní posúdiť otázku platnosti závetu a to ako predbežnú otázku platnosti závetu a postupovať podľa § 175k odsek 1 O.s.p..
14. Podľa § 137 písmeno c) C.s.p. žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. 15. V tejto veci súd v prvom rade skúmal, či mala žalobkyňa naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby. Až následne bolo možné skúmať, či jej návrh je dôvodný aj z hľadiska hmotnoprávneho. Právny záujem pri podávaní určovacej žaloby musí byť naliehavý a táto naliehavosť spočíva v tom, že prípadným určením dôjde k odstráneniu sporov medzi stranami a zabezpečí sa ochrana práv a oprávnených záujmov dotknutej strany sporu. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je však aj to, že žalobcom tvrdený právny problém je možné úspešne vyriešiť v sporovom konaní.
16. Ako bolo uvedené , žalobkyňa sa v tomto sporovom konaní domáha určenia svojho dedičského práva, ktoré odvodzuje od závetu spísaného jej matkou ako poručiteľkou, pri ktorom závete sú spochybnené jeho formálne náležitosti, z dôvodu, že bol spísaný dvoma poručiteľmi, t.j. spochybnená je jeho formálna platnosť. Ako bolo uvedené, Krajský súd Nitra v rámci dedičského konania vedeného po matke žalobkyni, uložil súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 8D/466/2014 povinnosť postupovať pri posudzovaní uvedenej právnej otázke, týkajúcej sa formálnej platnosti závetu, podľa § 175k ods. 1 O.s.p.. Preto súd v tomto sporovom konaní, aj s poukazom na citované rozhodnutie krajského súdu, dospel k záveru, že otázku formálnych náležitostí závetu a s tým súvisiacu platnosť, resp. neplatnosť závetu, nie je možné posudzovať v tomto sporovom konaní , pretože nejde o spornú skutkovú otázku, ale o právnu. S touto právnou otázkou, vyriešenie ktorej bude mať vplyv na to, či a v akom rozsahu žalobkyňa nadobudne dedičský podiel po poručiteľke, sa musí vysporiadať súd v konaní o dedičstve. Súd na doplnenie uvádza, že doposiaľ nebol relevantným spôsobom žiaden z dedičov ani odkázaný na sporové konanie. To uznesenie , ktorým bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby bolo totiž odvolacím súdom zrušené. S otázku platnosti závetu z hľadiska dodržania jeho formálnych náležitostí, t.j. s právnou otázkou , sa teda musí vysporiadať súd v dedičskom konaní ako s predbežnou otázkou a nie súd v sporovom konaní. Iný dôvod neplatnosti závetu, okrej nedostatkov jeho formálnej stránky, stranami sporu ani v dedičskom konaní prezentovaný nebol. 17. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na svojej určovacej žalobe. Ako bolo uvedené, v tomto sporovom konaní nie je možné otázku dedičského práva žalobkyne vyriešiť, pretože jej dedičské právo si táto uplatňuje v súvislosti so závetom, ktorého formálne náležitosti a teda jeho platnosť po formálnej stránke môže skúmať len súd v dedičskom konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 8D/466/2014. O tom či a v akom podiele bude žalobkyňa dediť po poručiteľke a či ako zákonná alebo závetná dedička, sa v tomto prípade spochybnenej formálnej platnosti závetu musí vysporiadať súd v prebiehajúcom konaní o dedičstve. Súd opätovne konštatuje, že dedičské právo žalobkyne bolo v rámci dedičského konania čiastočne spochybnené práve v súvislosti so závetom, údajne spísaný dvoma osobami, t.j. spor vzniknutý v konaní o dedičstve sa týkal právnej otázky, otázky posúdenia formálnej platnosti závetu, ktorej vyriešenie prináleží súdu v rámci dedičského konania, v tomto prípade konanie vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 8D/466/2014 a nie v sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danej veci nebol naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby v rámci civilného sporového konania, keď otázku formálnej platnosti závetu, z ktorého závetu si žalobkyňa uplatňuje svoje dedičské právo ako závetná dedička , musí riešiť súd v dedičskom konaní postupom podľa § 175k odsek 1 O.s.p ako predbežnú otázku. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 18. Vzhľadom nato, že súd dospel k záveru, že v danej veci žalobkyňa nemá naliehavý právny záujme na určení z vyššie uvedených dôvodov, neboli súdom vykonané ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy. 19. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaní v rade 1,2 a 3 boli plne úspešní v tomto konaní voči žalobkyni, ktorej žaloba bola zamietnutá. Žalovaní v rade 1 a 2 si uplatnili nárok na náhradu trov konania, preto im obom súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 100 %. Žalovaný v rade 3 bol tiež v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania si však neuplatnil, preto mu ho súd nepriznal. O konkrétnej výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.