Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/217/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: Inter - REALITY s.r.o., Kuzmányho 16, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 039 691, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Boris Čupka, advokát, 9. mája 3454/22, Banská Bystrica 974 01, proti žalovanému: BAU holding - rodinné domy, s. r. o., Vajnorská 89, Bratislava 831 04, IČO: 46 281 568, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Antónia Kovačovská, advokátka, Pri Nadjazde 8, Bratislava

- Vajnory 831 07, IČO: 42 270 294, o zaplatenie 743,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti zaplatenia istiny a príslušenstva v sume 515,72 eur zastavuje.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta .

Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,70%.

odôvodnenie:

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2018 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 743,72 eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov výrobnej haly na ulici Priemyselná č. 627, Žiar nad Hronom. V zmluve sa žalovaný zaviazal aj k úhrade spotrebovanej elektrickej energie v predmetných výrobných priestoroch s odberným miestom č.: 968 27 22, určeným výlučne pre odber elektrickej energie žalovaným. Žalovaný si túto svoju povinnosť plnil, pričom naposledy vykonal úhradu za mesiac november 2016. Predmetom uplatnenej istiny je nárok z faktúry P-0/17/06, splatná dňa 08.04.2017, za spotrebu elektrickej energie za mesiac december 2016.

2) Žalovaný v odpore neuznal nárok na zaplatenie istiny v rozsahu 228,-- eur. Žalovaný na základe faktúry č. P-0/16/05 uhradil žalobcovi zálohu na elektrickú energiu v zmysle čl. IV ods. 6 Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 26.02.2016 vo výške 1.350,-- eur. Žalovaný na základe vyúčtovacích faktúr za mesiace apríl až november roku 2016 zohľadnil sumu uhradenej zálohy iba 1.122,-- eur. Žalovaný a žalobca viedli viaceré rokovania ohľadne vyúčtovania zostatku, pričom žalobca tvrdí, že žalovaný mu bol povinný preplatiť pripojovací poplatok za elektromer, čo žalovaný neuznáva, nakoľko úhradu zriadenia elektromeru si strany v zmluve nedohodli. Žalobca je povinný predmet nájmu prenajímať v stave spôsobilom na dohodnutý účel, t.j. s riadne namontovaným elektromerom, na základe ktorého fakturuje nájomcovi elektrickú energiu. Nárok vo výške 228,-- eur neuznáva.

3) Žalovaný dňa 21.08.2018 vykonal čiastočnú úhradu vo výške 515,72 eur vrátane príslušenstva, žalobca v tejto časti vzal žalobu späť. Súd konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zastavil.

4) V súdenom prípade spornou otázkou zostal nárok žalobcu na úhradu istiny vo výške 228,-- eur, ktorá predstavuje preúčtované náklady za zriadenie elektromeru na nebytový priestor, ktorý je predmetom nájmu. Žalobca nárok odôvodňoval tým, že úhrada poskytnutej služby pripojenia na elektrickú energiu nebola zmluvne dojednaná. V zmysle Článku IV. ods. 2 druhá veta: ,,..Nájomca sa zaväzuje okrem Nájomného hradiť aj spotrebované energie, služby s daňou z pridanej hodnoty tak, ako mu budú Prenajímateľom refaktúrované." Rovnako v zmysle zmluvných dojednaní a to čl. IV. ods. 4, posledná veta, bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že nájomca bude mať na účel fakturácie spotrebovanej elektrickej energie zriadené osobitné odberné miesto s číslom 9682722 a spotrebovaná elektrická energia na tomto odbernom mieste nebude rozpočítavaná medzi viaceré subjekty: ,,..Prenajímateľ zároveň prehlasuje, že odberné miesto s číslom 9682722 je vytvorené len pre Predmet nájmu a predmetom refakturácie bude len spotrebovaná elektrická energia Nájomcom." V intenciách uvedených zmluvných dojednaní prenajímateľ dal nainštalovať elektromer výhradne na účely refakturácie spotrebovanej elektrickej energie nájomcom a túto službu refakturovali nájomcovi faktúrou číslo: P-0/16/11 splatnou dňa 30.05.2016. Uvedenú fakturáciu žalovaný nikdy nenamietal a nenamietal ani jej odpočítanie od prijatej zálohy, započítanie jednotlivých platieb čím uznal svoj záväzok.

5) Žalovaný rovnako odkázal na znenie nájomnej zmluvy. Prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave v spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie. Zo zmluvy nevyplýva, že by si žalobca a žalovaný dohovorili úhradu pripojovacieho poplatku elektromeru na toto odborné miesto. Nevyplýva to zo znenia článku 4. Zmluvy. Akýkoľvek zápočet tejto sumy je neplatný, v rozpore so zákonom a teda nemôže požívať právnu ochranu.

6) Súd sa oboznámil s vyjadreniami strán sporu s listinnými dokladmi tvoriaci obsah spisu. Pre primárne posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie 228,-- eur bolo potrebné posúdiť s ohľadom na rozdielnu interpretáciu nájomnej zmluvy ustanovenie čl. IV bod 2,3, 7.

7) Žalobca ako prenajímateľ v nájomnej zmluve jasne deklaroval, že je vytvorené osobitné odberné miesto a jasne jednoznačne uviedol, čo bude predmetom refakturácie tj. len spotrebovaná energia. Uvedené doslovné znenie zmluvy súd nepodrobil výkladovým pravidlám podľa ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka. Žalobca nebol oprávnený refakturovať náklady spojené s namontovaním elektromeru iba spotrebované množstvo elektrickej energie. Toto právo nevyplýva ani zo zmluvy ani zo zákona.

8) Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetom sporu je neuhradená cena za spotrebovanú elektrickú energiu vyúčtovanú fakt. č. P-0/17/06 vo výške 743,72 eur (číslo súdneho spisu 11). V uvedenej faktúre je rozpísané vyúčtovanie elektrickej energie v sume 743,72 eur vrátane DPH za obdobie od 01.12.2016 do 31.12.2016. Následne tvrdil, že z prijatých záloh vykonali následný odpočet reálnej spotreby a ostala aj neuhradená fakt. č. P-0/16/11 vo výške 228,- eur za montáž elektromeru. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: „...viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania.

9) Súd vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu, že cena za reálnu spotrebu bola uhradená, preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd s ohľadom na argumentáciu strán sporu a prebiehajúcu komunikáciu považoval za potrebné sa vysporiadať aj s argumentáciou nároku na úhradu za zriadenie elektrickej prípojky i keď predmetom žalobného nároku bola neuhradená cena za spotrebovanú energiu v zmysle daňového dokladu č. P-0/17/06. Zo znenia nájomnej zmluvy nevyplýva právo žalobcu osobitne vyúčtovať náklady v súvislosti so zriadením elektrickej prípojky. Prináleží mu právo vyúčtovať len cenu za reálnu spotrebu elektriny. Skutočnosť, že žalovaný daňový doklad faktúru č. P-01/16/11 (č.l. súdneho spisu 53) vedie vo svojej účtovej evidencii, nezakladá nárok žalobcu. K uvedenému súd uvádza, že faktúre nemožno pripisovať právne účinky právneho úkonu a ani od nej akýmkoľvek spôsobom odvodzovať dojednanie práv a povinností nad rámec zmluvy. Za uznanie záväzku podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka nemožno považovať jednostranné započítanie urobené žalobcom. Najvyšší súd ČR vo svojej judikatúre vychádza z názoru, že nie je možné odvodzovať, že právny úkon započítania obsahuje uznanie záväzku (porovnaj uznesenie zo dňa 4. mája 2005, sp. zn. 32 Odo 1206/2004, rozsudok, sp. zn. 32 Odo 1400/2004, a uznesenie sp. zn. 23 Cdo 3549/2007, www.nsoud.cz). Na základe uvedeného skutkového stavu súd žalobu, ktorá predstavuje nárok na zaplatenie istiny 228,-- eur zamietol.

10) O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 256 ods. 1 , podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 743,72 eur (100%). V časti zaplatenia istiny vo výške 515,72 eur (69,34%) súd konania zastavil, žalovaný istinu vrátané príslušenstva uhradil po podaní žaloby (zavinil zastavenie konania) vo zvyšnej časti nároku o zaplatenie 228,-- eur (30,65%) súd žalobu zamietol (predstavuje neúspech žalobcu). Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu 69,34% - 30,65% žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 38,70%.

11) Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 .

V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.