Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/147/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému F. E. E. v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom X. X., nar. XX.XX.XXXX pod č. exekúcie súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125,- Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 275,- Eur za obdobie, kedy bol súd nečinný

- podľa žalobcu bol súd nečinný viac ako 5 mesiacov, vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu podľa ktorých pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- Eur/12 mesiacov v roku = 55,- Eur za mesiac. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

2. Okresný súd Trebišov Uznesením č. 2C/147/2012-8 zo dňa 09.10.2012 rozhodol o spojení vecí 2C/147/2012, 2C/185/2012, 2C/189/2012, 2C/192/2012, 2C/218/2012, na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. 2C/147/2012.

3. Žalovaná sa k predmetu konania vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 04.10.2018.

4. V prvom rade namietala procesné pochybenia zo strany žalobcu - v žalobách nie sú splnené procesné podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky, ktorým je aj zmätočnosť podania, lebo v jednotlivých žalobách, uplatnených hromadne, sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná namietala, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných konaní sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu príkladmo pod sp. zn. II.ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012 a IV.ÚS 374/2012. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Zároveň žalovaná poukázala na to, že nie je splnená základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti žalobcu. Žalovaná poukazuje na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, lebo prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol súdu doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr, preto žalovaná tvrdí, že ide o predčasne uplatnený nárok. V súlade s ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 2 Cz 38/76 a preto je toho názoru, že ide o predčasne uplatnený nárok. Žalovaná zdôraznila, že žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie predmetného nároku, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, nedoplnil doklady preukazujúce vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočností podstatné pre prerokovanie nároku. Nakoľko neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal, nepovažuje tento za predbežne prerokovaný v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z..

5. Žalovaná okrem iného poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky prieťahy v konaní. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno pokladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolností veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné s poukazom na vyššie uvedený článok Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

6. Žalobcovi vytýkala, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto nemôže byť preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahu, ktorý môže konštatovať len Ústavný súd.

7. Ďalej uviedla, že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť pred dňom 23.04.2009. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehote, lehota a uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu, keď sa žalobca dozvedel o škode. Vzhľadom na uvedené tak žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

8. Ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca v žalobách neuvádza či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Ďalej žalovaná uvádza, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy. Žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

9. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 30Cdo/675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne konštatovala, že požadovaná náhrada nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Ministerstvo spravodlivosti SR na ostatok poukázalo na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kbD(2010)1360, v ktorom poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od združení na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na prejudiciálne konanie podaného Krajským súdom v Prešove vec C-76/2010. Zdôraznila, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb a toto negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík aplikácie, či využívania právnych inštitútov žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne uznávanými spotrebiteľskými právami. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä neodôvodnené a nepreukázané čiastky, preto pre nepreukázanie základných zákonných podmienok, potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

10. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila podaním doručeným súdu 21.02.2019. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 20.03.2019. Súd vykonal pojednávanie v zmysle §180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v neprítomnosti strán sporu.

11. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako aj oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 15Er/1293/2010, 15Er/37/2009, spis 15Er/1045/2009, spis 15Er/31/2009, spis 15Er/843/2011 a zistil tento skutkový stav :

12. Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučných veciach 15Er/1293/2010, 15Er/37/2009, spis 15Er/1045/2009, spis 15Er/31/2009, spis 15Er/843/2011, spočívajúcich v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote.

13. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci sp. zn. 15Er/1045/2009 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia vydal až po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX 3148/2009 nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.06.2009. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 5 mesiacov). V predmetnom prípade podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto si uplatňuje vo výške 125,- Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca ako poškodený v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky prostredníctvom svojich pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur; na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- Eur. Žalobca uviedol, že výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 275,- Eur za obdobie 5 mesiacov a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk cca 660,- Eur, pri omeškaní súdu po dobu 167 dní to predstavuje sumu 275,- (660,- Eur/12 mesiacov = 55,- Eur na mesiac x 5 mesiacov omeškania súdu). Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 15Er/1045/2009 bolo zistené, že tunajšiemu súdu dňa 10.06.2009 bola doručená žiadosť súdneho exekútora L.. E. M. zo dňa 05.06.2009 pod č. EX XXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR XXXXX/XX zo dňa 28.10.2008, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 18.11.2008 a vykonateľným dňa 21.11.2008. Dňa 19.06.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX.

14. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci sp. zn. 15Er/37/2009 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia vydal až po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX XXXXX/XXXX nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21.01.2009. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V predmetnom prípade podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto si uplatňuje vo výške 125,- Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca ako poškodený v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky prostredníctvom svojich pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur; na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- Eur. Žalobca uviedol, že výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 330,- Eur za obdobie 6 mesiacov a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk cca 660,- Eur, pri omeškaní súdu po dobu 184 dní to predstavuje sumu 330,- (660,- Eur/12 mesiacov = 55,- Eur na mesiac x 6 mesiacov omeškania súdu). Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 15Er/37/2009 bolo zistené, že tunajšiemu súdu dňa 09.01.2009 bola doručená žiadosť súdneho exekútora L.. E. M. zo dňa 31.12.2008 pod č. EX XXXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR XXXXX/XX zo dňa 03.09.2008, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.09.2008 a vykonateľným dňa 25.09.2008. Dňa 21.01.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX.

15. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci sp. zn. 15Er/31/2009 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia vydal až po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX XXXXX/XXXX nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.01.2009. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V predmetnom prípade podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto si uplatňuje vo výške 125,- Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca ako poškodený v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky prostredníctvom svojich pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur; na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- Eur. Žalobca uviedol, že výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 330,- Eur za obdobie 6 mesiacov a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk cca 660,- Eur, pri omeškaní súdu po dobu 184 dní to predstavuje sumu 330,- (660,- Eur/12 mesiacov = 55,- Eur na mesiac x 6 mesiacov omeškania súdu). Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 15Er/31/2009 bolo zistené, že tunajšiemu súdu dňa 09.01.2009 bola doručená žiadosť súdneho exekútora L.. E. M. zo dňa 29.12.2008 pod č. EX XXXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR XXXXX/XX zo dňa 27.08.2008, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.09.2008 a vykonateľným dňa 19.09.2008. Dňa 20.01.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX.

16. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci sp. zn. 15Er/1293/2010 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia vydal až po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX XXXXX/XXXX nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.01.2009. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 6 mesiacov). V predmetnom prípade podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o náhradu škody, túto si uplatňuje vo výške 125,- Eur. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca ako poškodený v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky prostredníctvom svojich pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur; na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- Eur. Žalobca uviedol, že výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 275,- Eur za obdobie 5 mesiacov a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk cca 660,- Eur, pri omeškaní súdu po dobu 154 dní to predstavuje sumu 275,- (660,- Eur/12 mesiacov = 55,- Eur na mesiac x 5 mesiacov omeškania súdu). Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 15Er/1293/2010 bolo zistené, že tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010 bola doručená žiadosť súdneho exekútora L.. E. M. zo dňa 11.11.2010 pod č. EX XXXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR XXXXX/XX zo dňa 14.09.2010, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 04.10.2010 a vykonateľným dňa 07.10.2010. Dňa 28.12.2010 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX.

17. Žalobca sa ďalej domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci sp. zn. 15Er/843/2011 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia vydal až po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX XXXX/XXXX nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.11.2011. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 181 dní). V predmetnom prípade podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o majetkovú škodu, túto si uplatňuje vo výške 4.048,46 Eur. Ide o náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 809,69 Eur, t. j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 15Er/843/2011 bolo zistené, že tunajšiemu súdu dňa 28.07.2011 bola doručená žiadosť súdneho exekútora L.. E. M. zo dňa 25.05.2011 pod č. EX XXXX/XX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR XXXXX/XX zo dňa 23.02.2011, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 21.03.2011 a vykonateľným dňa 24.03.2011. Uznesením č.k. 15Er/843/2011-10 zo dňa 08.11.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX XXXX/XX zo dňa 22.07.2011 zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2011.

18. Podľa ust. §3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. §3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. §4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. §9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust. §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust.§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

19. Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

20. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím.

21. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy ešte neplatilo súčasné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo do zákona zavedené až s účinnosťou od 01.01.2013 v tomto rozhodnom čase neobsahovalo, ako je zrejmé z vyššie uvedenej citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný postup, to však neznamená, že súd nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné okolnosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup. Z dikcie citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 vyplýva, že o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne súd do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, avšak ako vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku to neplatí, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Z pripojených exekučných spisov je zrejmé, že v tomto prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a teda vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, 15 - dňová lehota sa na tento prípad nevzťahovala. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri potrebe materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom je 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Na základe takto zisteného má súd za to, že exekučný súd konal v rámci zákona a tak ako mu to ukladá zákon. Zároveň nebolo zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Po tomto zhodnotení mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

23. Čo sa týka škody, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a ani výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali, škodu uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za už predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti žalobcu o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože za situácie, keď nebol preukázaný prvý z atribútov podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, za takejto situácie by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.

24. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a žalovanej tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si trovy konania neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trov konania nevyplynuli, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 .

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.