Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky, B. K., štátnej občianky Slovenskej republiky, t.č. L. na výkon väzby a L. na výkon trestu odňatia slobody K., a otca, X. P., štátneho občana Slovenskej republiky, invalidného dôchodcu, bytom B. O., W. XXXX, právne zastúpeného Q.. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Maloletá B. P. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Matka dieťaťa j e p o v i n n á prispievať na výživné pre maloletú B. P. sumou 50,- eur mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 26.10.2016.

Dlh na výživnom za obdobie od 26.10.2016 do 31.03.2019 vo výške 1.216,50 eur súd p o v o ľ u j e matke splácať k rukám otca popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 1P/107/2003-20 zo dňa 22.05.2003.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec dieťaťa svojim návrhom žiadal, aby súd matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej B. sumou 290,- eur od 01.10.2016. Uviedol, že dcéra mu bola neodkladným opatrením Okresného súdu Rimavská Sobota zverená do jeho starostlivosti. Stalo sa tak po tom, čo bolo zistené, že matka maloletú B. zanedbáva, vulgárne jej nadáva a fyzicky ju napáda. Matka B. býva v sociálnom byte spolu s dvoma mužmi, s ktorými intímne žije. Po nociach boli hluční, požívali alkoholické nápoje a B. nemohla spávať. Do školy chodila unavená, nevyspatá. Ďalej uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 127,10 eur a pomoci v hmotnej núdzi. Býva v rodinnom dome, kde má náklady 12,- eur mesačne za elektrickú energiu. V súvislosti s jeho zdravotným stavom užíva lieky, na ktoré má mesačné výdavky 14,- eur. Tiež trpí alergiou a užíva lieky, s ktorými má zvýšené výdavky. Na pojednávaní dňa 17.01.2019 rozšíril petit návrhu tak, že žiadal zveriť maloletú B. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a zmenil petit návrhu v časti výživného tak, že žiadal matke určiť výživné vo výške 50,- eur od 26.10.2016 (od podania návrhu).

2. Matka dieťaťa bola vypočutá Okresným súdom Nitra v Ústave na výkon väzby v Nitre dňa 11.06.2018. Nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného, súhlasila s určením minimálneho výživného. Uviedla, že bola odsúdená pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Od mája 2015 pracovala na dohodu o vykonaní práce ako pomocná sila v kuchyni v reštaurácii D. v I., kde mala príjem 150,- eur mesačne. Prepustená bola v novembri 2016 a následne bola 6 mesiacov nezamestnaná. V januári 2017 začala pracovať na dohodu o vykonaní práce u živnostníka pána Q. v W. s príjmom cca vo výške 30,- eur mesačne. Medzi obdobiami práce nebola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Má dlhy voči W. I. cca vo výške 398,- eur a voči poisťovni P. vo výške 950,- eur. Tieto dlhy momentálne nespláca. Má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, užíva lieky. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pred nástupom do výkonu trestu žila v spoločnej domácnosti s X. I. v byte, ktorý je vo vlastníctve jej sesternice. Náklady na domácnosť platili vo výške 70,- eur mesačne. Okrem B. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Momentálne výživné na dcéru neplatí. S dcérou nie je v žiadnom kontakte. Ďalej uviedla, že má základné vzdelanie a kurz krajčírky. Súhlasila s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Na vyzvanie súdu, aby sa vyjadrila k doplnenému a zmenenému petitu otca ako je bližšie hore špecifikovaný, matka dieťaťa v písomnom podaní zaslanom tunajšiemu súdu a doručenom dňa 14.03.2019 uviedla, že súhlasí s tým, aby bola maloletá B. zverená do osobnej starostlivosti otca, s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, a taktiež súhlasí s výškou výživného.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky v ústave na výkon väzby dňa 11.06.2018, výsluchom otca maloletej, šetreniami zo strany kolízneho opatrovníka, oboznámením lustráciami v registri obyvateľov v sociálnej poisťovni, v registri priestupkov v ZVJS, správou Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra zo dňa 17.12.2018 a 11.03.2019, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 21.12.2018, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 08.01.2019, s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 21.12.2016, potvrdením o návšteve školy maloletej, rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 02.10.2018, 09.10.2018, 24.01.2018, rozhodnutím W. odbornej školy P. nad B. zo dňa 15.11.2018, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza o poberaní dávky v hmotnej núdzi otcom dieťaťa, rozhodnutiami sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku poberaného otcom a výpisom z účtu predloženým otcom, a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 1P/107/03-20 zo dňa 22.05.2003 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bola maloletá B. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 33,19 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/7/2011-126 zo dňa 03.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoP/84/2011-149 zo dňa 24.01.2012 došlo k zvýšeniu výživného na maloletú tak, že otcovi bolo zvýšené výživné na maloletú na sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 21.10.2010. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 2P/238/2012-103 zo dňa 13.11.2012 rozhodol o znížení výživného otca na maloletú B. na sumu 26,65 eur s účinnosťou od 25.07.2012.

5. Matka dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra od 10.04.2018 a je zaradená do práce. Predpokladaný koniec trestu má zaznamenaný na deň XX.XX.XXXX. Menovaná vykonáva trest odňatia slobody na základe § 208 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Za obdobie od mája 2018 do marca 2019 zaplatila na výživnom sumu 293,21 eur. Matka má základné vzdelanie a kurz krajčírky. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody žila s priateľom v byte, ktorý patril do vlastníctva jej sesternice, kde uhrádzali náklady 70,- eur mesačne. Zamestnaná bola na dohodu o vykonaní práce od mája 2015 do novembra 2016 v reštaurácii D. v I., kde dosahovala priemerným mesačný príjem vo výške 150,- eur. Následne bola nezamestnaná a od januára 2017 nastúpila pracovať k živnostníkovi pánovi Q. na dohodu o vykonaní práce s priemerným mesačným príjmom 300,- eur. V období, kedy nepracovala, bola dobrovoľne nezamestnaná. Pokiaľ ide o jej majetkové pomery, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností a nemá úspory väčšej hodnoty. Taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.

6. Otec dieťaťa je slobodný, žije v rodinnom dome vo B. O., ktorý patrí do jeho vlastníctva, s maloletou B.. Je od 30.08.2015 na invalidnom dôchodku, ktorý v súčasnosti poberá 139,40 eur mesačne. Poberá rodinný prídavok na maloletú, dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu bola priznaná od 01.07.2016 v sume 22,10 eur na deň, od 01.01.2017 v sume 19,10 eur na deň, od 01.08.2017 v sume 123,30 eur mesačne

a od 01.09.2018 v sume 74,50 eur mesačne. K tomu poberá štipendium na maloletú B. priznané W. odbornou školou P. nad B. vo výške 23,41 eur mesačne. Maloletú B. má otec v osobnej starostlivosti na základe neodkladného opatrenia. Otec žiadal, aby mu bola maloletá B. zverená do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, a matke aby súd určil výživné vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od 26.10.2016. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. 2P/291/2016 zo dňa 05.10.2016 bola maloletá B. neodkladným opatrením odovzdaná do osobnej starostlivosti otca.

7. Maloletá B. má t.č. XX rokov, je študentkou 2. ročníka W. odbornej školy v P. nad B., odbor mechatronika. Učí sa priemerne. Navštevuje očnú ambulanciu, nosí okuliare a otec s ňou navštevuje V. ambulanciu. Počas týždňa býva u svojej starej matky, nakoľko z jej bydliska to má bližšie do školy. K otázke zmeny úpravy rodičovských práv a povinností bola vypočutá súdom na pojednávaní dňa 17.01.2019, kedy sa vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca. Počas dní školského vyučovania býva u starej matky, nakoľko to má bližšie do školy. S otcom má dobrý vzťah a má u neho vytvorené dobré podmienky.

8. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujú názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti a podľa ods. 2 na tento účel musí byť dieťaťu predovšetkým poskytnutá možnosť byť vypočuté v akomkoľvek súdnom alebo administratívnom konaní, ktoré sa ho týka buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo príslušnej osoby spôsobom zlučiteľným s procesnými pravidlami vnútroštátneho práva.

13. Podľa článku 6 Európskeho dohovoru o výkone práv detí skôr ako justičný orgán vydá rozhodnutie v konaniach, ktoré sa týkajú detí: a/ zváži, či má k dispozícií dostatočné množstvo informácií na vydanie rozhodnutia, ktoré bude v najlepšom záujme dieťaťa a ak je to potrebné, vyžiada si ďalšie informácie, najmä od nositeľov rodičovských práv a povinností, b/ v prípadoch dieťaťa, ktoré je vnútroštátnym právom považované za dostatočne rozumovo vyspelé,

- ubezpečí sa, že dieťa dostalo všetky relevantné informácie,

- vo vhodných prípadoch konzultuje dieťa osobne a ak je to potrebné v súkromí sám alebo prostredníctvom iných osôb, alebo orgánov spôsobom primeraným chápaniu dieťaťa, okrem prípadov, kedy by to bolo v zrejmom rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa,

- umožní dieťaťu vyjadriť svoje názory, c/ primerane vezme do úvahy názory vyjadrené dieťaťom.

14. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

15. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

16. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

21. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá B. bola hore uvedeným rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť. Na základe vykonaného dokazovania možno skonštatovať, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka maloletej sa nachádza v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v

Nitre od 10.04.2018 a predpokladaný koniec trestu má XX.XX.XXXX. Odsúdená bola pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, a to maloletej B.. Matka dieťaťa súhlasila s tým, aby bola maloletá B. zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Taktiež kolízny opatrovník potvrdil, že otec sa o maloletú B. riadne stará. Má na jej starostlivosť vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie jej riadneho vývoja a samotná maloletá sa pred súdom vyjadrila, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o ňu dobre stará. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd maloletú B. zveril za súhlasu matky a na doporučenie kolízneho opatrovníka, ako aj samotného súhlasu maloletej, do osobnej starostlivosti otca. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd vyhovel návrhu otca v celom rozsahu a matke určil výživné sumou 50,- eur mesačne s účinnosťou od 26.10.2016 za súhlasu matky, ako aj kolízneho opatrovníka. Pri určení výšky výživného prihliadal súd na tú skutočnosť, že matka je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradená a svoj nízky príjem si spôsobila subjektívnym konaním, a teda samotným spáchaním trestného činu, pre ktorý bola odsúdená. Zročné výživné za obdobie od 26.10.2016 do 31.03.2019 vo výške 1.216,50 eur (9,68 eur + 30 mesiacov x 50,- eur = 1.509,68 eur - 293,21 eur) jej súd povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- eur za použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 CSP. Za predpokladu, že by bola riadne pracovala, bola by schopná plniť si tú najzákladnejšiu povinnosť rodiča voči maloletej, a to vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ktorý by zodpovedal odôvodneným potrebám maloletej B., ktorá sa blíži veku dospelosti.

23. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 .

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 .

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).