Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Csp/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, o zaplatenie 517,95 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 328,83 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 328,83 eura od 07.02.2016 do zaplatenia tak, že úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 690 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 690 eur len s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 328,83 eura do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 26%, o výške ktorých rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 517,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne a zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne zo sumy 517,95 eura od 07.02.2016 do zaplatenia s tým, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 690 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 690 eur len s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 517,95 eura do zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným dňa 01.04.2015 uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500109022, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 690 eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 24,42 eura. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok o viac ako tri mesiace, tak došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok dňa 17.01.2016. Žalovaná suma predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené, pričom žalovaný doposiaľ celkovo uhradil 361,17 eura.

2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, keďže predvolanie si v úložnej dobe nevyzdvihol a žaloba mu bola doručovaná oznámením podľa § 116 a preto súd podľa § 180 rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 01.04.2015 požiadal žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 690 eur a táto žiadosť je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 8500109022, podľa ktorej bol žalovanému schválený úver vo výške 690 eur s tým, že mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb predstavovala 40,13 eura a žalovaný mal zaplatiť 36 mesačných splátok po 24,42 eura s tým, že celková čiastka, ktorú musí zaplatiť predstavuje 948,12 eura. Podľa zmluvy bola ročná úroková sadzba 17,78% a RPMN predstavovala 26,85%. Zároveň bol v zmluve stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 69 eur. V čl. 8 zmluvy sú uvedené sankcie v prípade omeškania dlžníka a to zmluvná pokuta vo výške 0,04% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V ten istý deň zo strany žalobcu bolo vydané aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi za vyššie dohodnutých podmienok, s tým že mesačná splátka úveru vo výške 24,42 eura pozostávala z istiny v sume 19,17 eura a z úrokov v sume 5,25 eura. Podľa dohody o poskytnutí služby mesačná splátka mala predstavovať 15,71 eura a teda výška celkovej platby na úhradu zo strany žalovaného činila 40,13 eura. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 03.05.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru na deň 03.04.2018. Podľa prehľadu platieb predloženého žalobcom bol žalovanému vyplatený úver na jeho účet vo výške 621 eur (z celkového úveru 690 eur bol hneď zrazený poplatok za poskytnutie úveru v sume 69 eur) a žalovaný splátkami zaplatil spolu sumu 361,17 eura (9 splátok po 40,13eura). Listom zo dňa 17.01.2016 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v dôsledku toho, že úver riadne nesplácal a suma omeškaných splátok bola v tom čase 120,39 eura.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 písm. k/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písm. d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 517,95 eura s prísl. je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú je potrebné posudzovať nielen podľa Obchodného zákonníka, ale vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 690 eur s tým, že mal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 69 eur a tento poplatok mu bol prakticky hneď zrazený žalobcom a na účet žalovaného bola zaslaná suma 621 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať úver v 36 mesačných splátkach po 24,42 eura a zmluva obsahuje špecifikáciu jednotlivých splátok čo do výšky istiny a úroku, avšak zo zmluvy a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že žalovaný mal mesačne splácať nielen samotný úver, ale platiť aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby spolu vo výške 40,13 eura, pričom zo strany žalobcu uvedená dohoda o poskytnutí služby predložená nebola a preto súd nemohol preskúmať jej obsah. Zo strany žalovaného bola podpísaná iba zmluva o spotrebiteľskom úvere a žiadna konkrétna dohoda o poskytnutí služieb, na základe ktorej by mal žalovaný platiť ďalšie splátky za tieto služby vo výške 15,71 eura zo strany žalobcu doložená nebola a preto pokiaľ žalovaný mal uhrádzať splátky vo výške 40,13 eura, tak tieto boli stanovené bez toho, aby boli podložené dohodou o poskytnutí služby platne uzavretou so žalovaným. Na základe toho sú potom v zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvedené údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože pokiaľ mal žalovaný zaplatiť 36 mesačných splátok po 40,13 eura (žalovaný spočiatku splátky v tejto výške aj uhrádzal), tak spolu by celková čiastka, ktorú musí zaplatiť predstavovala sumu 1.444,68 eura, k čomu je potrebné pripočítať ešte poplatok za poskytnutie úveru v sume 69 eur a potom celková čiastka činí 1.513,68 eura, pričom v zmluve je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vyčíslená na sumu 948,12 eura. V oznámení veriteľa je síce vyčíslená aj odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb na sumu 565,56 eura, avšak táto nie je zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť a teda dlžník je zavádzajúcim a skutočnosti nezodpovedajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť. Uvedený nedostatok má potom vplyv aj na výpočet celkovej výšky RPMN, pretože v zmluve je síce RPMN vypočítaná na 26,85 %, avšak v skutočnosti RPMN predstavuje 49,77 %, pretože podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátané úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe a do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, pričom celkové náklady spotrebiteľa tvoria základ pri výpočte RPMN a teda pokiaľ žalobca do výpočtu RPMN nezahrnul aj náklady spojené s dohodou o poskytnutí služby, tak potom RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Tým, že žalobca nepredložil dohodu o poskytnutí služby a z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretie takejto dohody nevyplýva, pričom podľa zmluvy bol žalovaný zaviazaný platiť aj splátky podľa dohody o poskytnutí služby, ktoré žalobca do celkových nákladov a tým aj do výpočtu RPMN nezahrnul, neumožnil súdu preskúmať obsah tejto dohody a súd musel vychádzať iba z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vyhodnotiť spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, keďže sú v ňom nesprávne uvedené údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o výške RPMN. V dôsledku toho je v zmluve aj nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je ďalší z dôvodov, pre ktorý sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 690 eur a tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak povinnosťou žalovaného bolo vrátiť žalobcovi sumu 690 eur, pričom doposiaľ žalovaný splátkami zaplatil spolu sumu 361,17 eura a po zohľadnení týchto platieb celková suma, ktorú musí žalovaný ešte zaplatiť žalobcovi predstavuje 328,83 (690 eur - 36117 eura = 328,83 eura). Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 328,83 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne tak, ako bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako sankcia v prípade omeškania dlžníka dohodnutá a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 328,83 eura od 07.02.2016 do zaplatenia v zmysle § 3 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky po zosplatnení úveru a je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve a zároveň aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Výška sankcií spočívajúcich v úrokoch z omeškania a zmluvnej pokute bola stanovená podľa § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s tým, že tieto sankcie spolu nesmú prevýšiť sumu 690 eur, ktorá bola na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutá žalobcom na účet žalovaného. Keďže žalobe žalobcu bolo vyhovené iba do sumy 328,83 eura s prísl. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, tak vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na dôvody, pre ktoré považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

5/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 63% a žalovaný do výšky 37% a preto čistý úspech žalobcu predstavuje 26% (63% - 37%) a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 26%, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 rozhodne súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).