Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/16/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2019 v trestnej veci proti obž. Z. Z. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného Z. T. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/11/2014 zo dňa 19.02.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie poškodeného Z. T..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného Z. Z. spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 17.2.2010 si na základe predchádzajúcej dohody požičal od Z. T. sumu 16 760,79 Eur, ktorú mu Z. T. vyplatil na dvakrát v hotovosti v pobočke VÚB OC MAX v Prešove a ktorú sa mu zaviazal vrátiť najneskôr do konca roka 2010, avšak v dohodnutej lehote mu peniaze nevrátil a už v čase uzavretia zmluvy vedel, že tieto nevráti, čím takto svojím konaním uviedol do omylu Z. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. č. X, S. a spôsobom mu škodu 16 760,79 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného Z. T., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., D. X s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, v neprospech obžalovaného okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že súd uveril tvrdeniam obžalovaného v tom, že v podstate ani nevedel prečo je s poškodeným Z. T. v banke a keď v inkriminovaný deň 17.02.2010 poškodeného vyvolala pracovníčka banky, tak sa jednoducho zodvihol a odišiel z banky preč, preto si ani žiadnu sumu od poškodeného nepožičal. Na druhej strane spochybnil vierohodnosť výpovede poškodeného Z. T., ktorý síce k meritu veci nevedel úplne presne povedať, či v čase rozhodnom pre toto konanie bol v banke raz alebo dvakrát, podstatné je však to, že poškodený opakovane celý čas od začiatku trestné konania uvádza, že 17.02.2010 na výslovnú prosbu obžalovaného, s ktorým boli dovtedy kamaráti, požičal obžalovanému predmetnú sumu peňazí. Dohodli sa iba ústne tak, že do roka mu 17 000,- € riadne a včas vráti. Je pravdou, že predmetná dohoda, pôžička peňazí, nebola písomne verifikovaná, ale jej existenciu potvrdili aj ďalší nezainteresovaní svedkovia, konkrétne Z. E., A. N. a E. K., s tým keď sedeli v kaviarni OC MAX spolu s obžalovaným i poškodeným,

bolo okrem iného povedané, že obžalovaný dlhuje peniaze poškodenému. Taktiež aj svedkyňa P. T. a N. T. uvádzajú, že poškodený po príchode domov z banky uviedol, že peniaze nemá, lebo ich požičal, a to konkrétne práve osobe obžalovaného. Svedkovia Z.. Z. T., ako aj Z.. A. T. uvádzajú, že predmetnú sumu peňazí mal dostať na účet vedený vo VÚB banke poškodený a to v súvislosti s odpredajom bytu. Hodnovernosť uvedených svedkov bola zo strany súdu spochybnená nesprávne a v rozpore so zásadou uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. zákona (tu krajský súd len poznamenáva, že odvolateľ mal zrejme na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku). Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok, keďže vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolanie proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým ho súd v zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces podal prostredníctvom svojho splnomocnenca aj poškodený Z. T.. Napriek tomu, že sám v dôvodoch odvolania konštatuje, že ako poškodený nemá právo v zmysle zákonnej úpravy podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku súdu, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, predsa len v dôvodoch poukazuje na skutočnosti a dôkazy nachádzajúce sa v spise, na základe ktorých mal podľa neho konajúci súd obžalovaného uznať vinným a uložiť mu primeraný trest a povinnosť nahradiť škodu. Napriek rozsiahlym dôvodom v tomto smere, vzhľadom na rozsah oprávnenia, ktoré vo všeobecnosti zákon umožňuje poškodenému rozsudok odvolaním napádať, nepovažuje krajský súd za potrebné na konkrétnosti uvedené v dôvodoch odvolania poškodeného v tomto smere poukazovať. Konštatuje len, že poškodený navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku, pričom na verejnom zasadnutí sa potom splnomocnenec poškodeného pripojil k návrhu prokurátora, aby po zrušení rozsudku bola vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na úvod považuje krajský súd vo vzťahu k odvolaniu poškodeného (tak, ako to napokon urobil už vo svojom predošlom rozhodnutí v tejto trestnej veci, konkrétne v uznesení sp. zn. 1To/24/2015 zo dňa 29.12.2015, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu zo dňa 16.01.2015) uviesť, že poškodený síce vo všeobecnosti v zmysle § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku môže, pokiaľ zákon neustanovuje inak, rozsudok odvolaním napadnúť pre nesprávnosť výroku o náhrade škody resp. v zmysle § 307 ods. 2 Tr. poriadku preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušení ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolanie poškodeného síce v tomto prípade smeruje proti výroku o náhrade škody, napriek tomu však musel krajský súd toto odvolanie posúdiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobu. Obžalovaný bol totiž napadnutým rozsudkom spod obžaloby oslobodený. V takom prípade, teda v prípade, ak súd obžalovaného spod obžaloby pre niektorý z dôvodov uvedených v § 285 Tr. poriadku oslobodí, je v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku povinný odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom. Vyplýva to z ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku, podľa ktorého ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Aj keď teda formálne poškodený podáva odvolanie proti výroku o náhrade škody, teda proti výroku, proti ktorému vo všeobecnosti odvolanie podať môže, v prípadoch postupu podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku nemôže ísť o odvolanie podané oprávnenou osobou vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 287 Tr. poriadku je možné obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť škodu len vtedy, ak ho súd odsudzuje pre trestný čin, ktorým škodu spôsobil.

Poškodený teda nemôže napadnúť odvolaním rozsudok ani vo výroku o náhrade škody v prípadoch, ak je obžalovaný spod obžaloby oslobodený a on je podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody či už na civilné konanie alebo konanie pred iným orgánom, pretože takýmto odvolaním by sa vlastne domáhal uznania viny obžalovaného a v tomto smere nemá oprávnenie odvolanie podať.

Odvolanie poškodeného preto krajský súd v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. poriadku musel zamietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobu.

Na podklade odvolania prokurátora preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci, ako už to bolo vyššie zmienené, už krajský súd raz rozhodoval, keď uznesením sp. zn. 1To/24/2015 zo dňa 29.12.2015 zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku rozsudok okresného súdu zo dňa 16.01.2015 a okresnému súdu uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na skutočnosti, ktoré vyvolávali pochybnosti o správnosti záverov, ku ktorým prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dospel a poukázal na skutočnosti, ktoré je potrebné bližšie skúmať a objasňovať a s ktorými je potrebné sa pri rozhodovaní vysporiadať.

Dôkazy, ktoré boli v posudzovanej veci vykonané a skutočnosti, ktoré z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, poukázal na ne, pričom z dôvodov rozhodnutia je zrejmé, ako v podstate vykonané dôkazy vyhodnotil, na ktoré skutočnosti a z akého dôvodu prihliadal, keď dospel k záverom prezentovaným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé (tak, ako to napokon vyplýva aj z obsahu vykonaných dôkazov), že v danom prípade sú tu v podstate dve skupiny dôkazov. Na jednej strane výpoveď poškodeného, (v ktorej sú určité rozpory a časti ktorej nie úplne korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi) pričom tvrdeniam poškodeného majú zodpovedať výpovede svedkov P. T., N. T., Z. E., A. N. a E. K.. Na druhej strane sú podľa dôvodov napadnutého rozsudku dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia obžalovaného, ktorý poprel, že by si bol od poškodeného v uvedený deň, teda 17.02.2010 požičal sumu 16 760,79 € a jeho výpovedi majú korešpondovať výpovede svedkov E. Z. a A. S..

Podľa záverov súdu u svedkov obžaloby ide o tzv. svedectvá z počutia, pretože nikto z nich nebol dňa 17.02.2010 v pobočke VÚB v OC MAX Prešov, keď malo dôjsť k spáchaniu činu a vo svojich výpovediach uvádzali len to, čo mali počuť od obžalovaného resp. poškodeného. Výpovede týchto svedkov sú nepriamymi dôkazmi, netvoriacimi logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom dopĺňajúcich sa dôkazov, ktoré by mali spoľahlivo preukazovať všetky okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania usviedčať obžalovaného a zároveň vylučovať možnosť akéhokoľvek iného záveru. Podľa súdu tieto výpovede idú tzv. po ruke verzii poškodeného, avšak samotná verzia poškodeného o tom, čo sa stalo v ten deň v pobočke VÚB je v rozpore s tým, čo bez pochýb osvedčujú objektívne listinné dôkazy, teda spôsob výberu peňažných prostriedkov poškodeným v tento deň a zadávanie objednávky na ich výber dva dni vopred. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje na skutočnosť, že v rozpore s tvrdením poškodeného podľa listinných dôkazov, ktoré poskytla VÚB banka, je zrejmé, že poškodený priamo v jej pobočke už dňa 15.02.2010 zadal o 13.00.23 hod. objednávku na výber sumy 170 000,- CZK a následne o 13.02.08 hod. na výber sumy 26 000,- € s tým, že obidve sumy vyberie v hotovosti zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 18.02.2010, následne však hneď o 13.03.39 hod. resp. 13.03.56 hod. zmenil obidve svoje objednávky a to tak, že uvedené sumy vyberie v hotovosti už dňa 17.02.2010 a podľa potvrdenia zo dňa 17.02.2010 o 15.33.35 hod. sumu 26 000,- € a potom aj sumu 170 000,- CZK aj skutočne vybral. Vzhľadom na uvedené preto súd neuveril tvrdeniam poškodeného, že v banke ohľadne pôžičky bol iba raz, a že na základe požiadavky obžalovaného mu zmenil z vybratej sumy 6 760,70 € na sumu 170 000,- CZK, keďže v banke bol podľa uvedených dôkazov dvakrát dňa 15.02.2010 a dňa 17.02.2010 a suma 170 000,- CZK mu bola vyplatená priamo z jeho účtu a nie až po výbere hotovosti v eurách a následnej zmene na české koruny.

Uvedené rozpory medzi poškodeným tvrdenými skutočnosťami a objektívnymi dôkazmi považoval prvostupňový súd za zásadné, takže neuveril ani tvrdeniu poškodeného, že obžalovanému poskytol v uvedený deň pôžičku vo výške 16 760,79 eur.

Prvostupňový súd teda v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétne a v súlade s vykonanými dôkazmi odôvodnil, na základe akých dôkazov a úvah dospel k záveru, ktorý vo výroku svojho rozhodnutia prezentoval.

V posudzovanej veci boli podľa názoru krajského súdu vykonané všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli viesť k objasneniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Napokon ani sám prokurátor v dôvodoch svojho odvolania, aj keď uvádza, že na objasnenie skutkových zistení treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, nekonkretizuje o aké ďalšie dôkazy, ktoré by mali byť vykonané, by sa malo jednať a nekonkretizuje ani to, z akého dôvodu a prípadne ktoré konkrétne dôkazy by bolo potrebné znovu zopakovať. Podstata odvolacích námietok prokurátora spočíva v spochybnení správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov, ale s výnimkou tvrdenia, že súd spochybňuje vierohodnosť výpovede poškodenému, ktorému zodpovedajú aj ďalšie dôkazy, na čo napokon okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia aj poukazuje, nie je zrejmé z akého dôvodu konkrétne, s poukazom na aké chyby resp. nedostatky v hodnotení sa súdu prvého stupňa vytýka nesprávnosť hodnotenia dôkazov.

Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora považuje krajský súd za potrebné uviesť, že aj keby sa odvolací súd nestotožnil so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, nie je krajský súd sám oprávnený vytvárať závery o skutkovom stave veci a ani dávať súdu prvého stupňa záväzné pokyny k tomu, ako má vykonané dôkazy hodnotiť, a to ani v tom prípade, ak by trebárs vykonané dôkazy hodnotil sám ináč než súd prvého stupňa. Zrušiť napadnutý rozsudok by mohol krajský súd len vtedy, ak by zistil, že dokazovanie nie je úplné, že neboli vykonané niektoré dôkazy, ktoré strany odôvodnene navrhovali (a to nie je rozhodne posudzovaný prípad), resp. ak by vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil mimo zásad logiky resp. niektoré z dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané by opomenul hodnotiť, vziať do úvahy, resp. pri hodnotení dôkazov by vychádzal z iného obsahu, než uvedený dôkaz poskytoval.

V posudzovanej veci však prvostupňovému súdu nie je v tomto smere možné vytýkať nedostatky, a preto krajský súd nemohol na podklade odvolania prokurátora a ním prezentovaných odvolacích námietok napadnutý rozsudok zrušiť vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok v tomto smere nedostatkami netrpí.

V závere, aj keď v tomto smere sa rozsudok nenapádal, ani prvostupňový súd sa tým v podstate vzhľadom na dôvod oslobodenia (keďže nemal za preukázané, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný) nezaoberal, predsa len krajský súd považuje za potrebné doplniť, že je otázne, vzhľadom na obsah doposiaľ vykonaných dôkazov, ktoré už prakticky nie je čím doplniť, či by aj v prípade, ak by prvostupňový súd nedospel k záveru, ku ktorému dospel, bolo možné na podklade vykonaných dôkazov konštatovať, že by bol preukázaný úmysel obžalovaného uviesť poškodeného do omylu, teda jeho úmysel peniaze poškodenému nevrátiť vôbec resp. v lehote, ktorá mala byť dohodnutá.

Odvolanie prokurátora preto krajský súd ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.