Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Csp-24-2018.pdf
PDF · 132.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 379 277 95 proti žalovanému: W.. G. C.W., L.. XX.X.XXXX, J. L. D. XX/XX, XXX XX Y. v právnej veci o zaplatenie 3.521,77 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zaplatenie 3.521,77 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
II. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s. podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.521,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 22.6.2004 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX a bol mu poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.991,64 eur a žalovaný bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 66,39 eur.
Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle zákona o bankách je povinný viesť obchodnú knihu a v nej viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti.
Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte.
Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a ti ani napriek viacerým výzvam zo strany veriteľa. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie veriteľ vystavil ku dňu 13.10.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu XX.X.XXXX obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.521,77 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.9.2018, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20.10.2018, preto si žalobca uplatnil aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 21.10.2018 do zaplatenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM“ č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vrátane obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské karty, a. s., Protokol o poskytnutých údajoch, výpis z Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM za obdobie od 01.07.2004 do 31.12.2018 a za obdobie od 01.01.2009 do 30.09.2018.
4. Uznesením sp. zn. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 21.01.2019 súd pripustil, aby do konania namiesto žalobu Všeobecná úverová banka, a. s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a. s. a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníkom, v zmysle ktorej je predmetom aj pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorá bola postúpená ku dňu 17.12.2018.
5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 30.01.2019.
6. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Žalovaný sa v danej právnej veci nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a ani nerozporoval obsah listín predložených žalobcom.
8. Žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný sa na pojednávanie nariadené na deň 26.3.2019 nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a o jeho odročenie nepožiadali, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti strán sporu a otvoril pojednávanie.
9. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a zistil nasledovný
Skutkový stav:
10. Dňa 22.6.2004 uzavrela spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ č. XXXXXXXXXX s úverovým rámcom 30.000,-SKK t. j. 995,81 eur a výškou mesačnej splátky 1.000,- SKK, t. j. 33,19 eur.
11. V článku II zmluvy žalovaný prijal komplexný súbor poistenia B).
12. V článku IV zmluvy žalovaný podpisom v tejto zmluve potvrdil svoj súhlas so zmluvnými podmienkami podľa tejto zmluvy a uznal svoj záväzok splácať úver splátkami vo výške uvedenej v článku II alebo v článku III tejto zmluvy, pričom táto výška podlieha potvrdeniu, respektíve úprave zo strany banky, ktorá ma o potvrdení ( alebo prípadnej zmene výšky splátok vykonanej v zmysle obchodných podmienok) bude informovať pri doručení PIN kódu. Žalovaný tiež vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s..
13. V článku V zmluvy táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom doručenia jedného jej exemplára riadne podpísaného klientom banke.
14. Súčasťou takto uzatvorenej zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s.. Tieto boli predložené súdu v nečitateľnej podobe, pričom neboli podpísané žalovaným.
15. Z výpisu pôžičkovej karty PREMIUM vystaveného ku dňu XX.XX.XXXX za zúčtovacie obdobie od 01.01.2009 do 30.09.2018 súd zistil, že žalovaný vykonával debetné platobné transakcie do 20.07.2015 (zaúčtovaná 22.07.2015) a kreditné platobné transakcie do dňa 17.07.2015 (zaúčtovaná 18.07.2015). Z výpisu ďalej vyplýva výška štandardnej úrokovej sadzby 18% ročne, výška sankčnej úrokovej sadzby 5% ročne, výška štandardnej splátky 66,39 eur, výška povinnej splátky na úhradu 3.521,77 eur, deň splatnosti 20.10.2018, úverový rámec 1.1991,64 eur, počiatočný stav 1.169,86 eur v mínuse a konečný stav ku dňu 30.09.2018 vo výške 3.521,77 eur v mínuse. Z tohto výpisu tiež vyplýva, že žalovaný skutočne z úverového účtu čerpal 7.107,68 eur, a na úverový účet vložil sumu 9.060,83 eur. Z tohto výpisu súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému aj poplatok za úverové rizikové poistenie typu A vo výške 1,27 eur mesačne, poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu vo výške 0,63 eur mesačne, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti od 25.02.2014 11x 33,19 eur = 365,09 eur.
16. Z ďalšieho výpisu z pôžičkovej karty PREMIUM vystaveného ku dňu XX.XX.XXXX za zúčtovacie obdobie od 01.07.2004 do 31.12.2008 súd zistil, že žalovaný vykonával debetné platobné transakcie do 17.12.2008 (zaúčtovaná 18.12.2008) a kreditné platobné transakcie do dňa 09.12.2008 (zaúčtovaná 11.12.2008). Z výpisu ďalej vyplýva výška štandardnej úrokovej sadzby 18% ročne, výška sankčnej úrokovej sadzby 5% ročne, výška štandardnej splátky 66,39 eur, výška povinnej splátky na úhradu 3.521,77 eur, deň splatnosti 20.10.2018, úverový rámec 1.1991,64 eur, počiatočný stav 0,- eur a konečný stav ku dňu 31.12.2008 vo výške 35.243,33 SKK v mínuse. Z tohto výpisu tiež vyplýva, že žalovaný skutočne z úverového účtu čerpal 241.988,- SKK, a na úverový účet vložil sumu 217.656,89 SKK. Z tohto výpisu súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému aj poplatok za úverové rizikové poistenie typu A vo výške 38,40 SKK mesačne a poplatok za vyhotovenie a zaslanie výpisu vo výške 19,- SKK mesačne.
17. Súd vyzýval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámil koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne čerpal na základe tejto zmluvy, koľko finančných prostriedkov vrátil a ako boli tie sumy započítané na istinu, úroky a úroky z omeškania. Takisto súd žiadal, aby žalobca upresnil, na základe čoho mal schválený úverový rámec vo výške 1.991,64 eur, keďže v zmluve je uvedený úverový rámec 30 000,- Sk. Podaním zo dňa 17.12.2018 žalobca požiadal o predlženie lehoty na vyjadrenie a to do 20 dní. o
18. Súd opakovane výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval právneho zástupcu žalobcu aby uviedol, koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne čerpal na základe tejto zmluvy, koľko finančných prostriedkov žalovaný doposiaľ vrátil a ako bola táto suma žalobcom započítaná na istinu úroky a úroky z omeškania a tiež aby uviedol, na základe čoho mal schválený úverový rámec vo výške 1.991,64 eur. Na túto výzvu právny zástupca žalobcu nereagoval. Súd opakovane vyzval právneho zástupcu žalobcu výzvou zo dňa 21.2.2019, aby uviedol tie isté skutočnosti, na ktoré bol už vyzvaný. Tiež aby uviedol, či a kedy došlo k zosplatneniu tejto pôžičky. Do dňa pojednávania žalobca na výzvu súdu nereagoval.
Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ku dňu 22.06.2004
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
21. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.
Podľa ust. § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1) podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2) podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
25. Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Posúdenie veci súdom
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaným vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou 22.04.2004 zmluvu, na základe ktorej mu vydal Pôžičkovú kreditnú platobnú kartu Quatro PREMIUM, prostredníctvom ktorej žalovaný mohol čerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu.
27. Zmluva bola uzavretá v čase, kedy zákon o ochrane spotrebiteľa jasne definoval v ust. § 23a typovú zmluvu ako zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V danom prípade z predloženej zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy ovplyvniť nemohol, keďže tento bol pripravený na formulári a žalovaný mohol ovplyvniť obsah len do uvedenia žiadanej výšky úverového rámca a výšky mesačnej splátky. V tomto smere súd poukazuje, že žalobca v konaní nepreukázal, akým ďalším právnym úkonom došlo k zmene výšky úverového rámca a k zmene výšky mesačnej splátky.
28. V čase uzavretia zmluvy o úvere už bola platná a účinná úprava spotrebiteľských úveroch v zákone č. 258/2001 Z. z., podľa ktorej spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Citovaný zákon v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru ako aj spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
29. Zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou typovou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie úverov ako podnikanie a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy mali byť tiež obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
30. Súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.01.2008 bolo ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z. z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007 znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. Súdny dvor ES vo svojej judikatúre konštatoval povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu uzavretú 22.06.2004.
31. Súd je preto toho názoru, že na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách §§ 52 - 54, ako aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. právne normy spotrebiteľského práva.
32. Súd posúdil obsah písomnej Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, preskúmal dojednané zmluvné podmienky a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré má v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. obsahovať. Ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej nie je vyčíslená výška RPMN, ročná percentuálna miera nákladov, ročná úroková sadzba, počet dohodnutých splátok so stanovením ich výšky, údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, chýba údaj o začiatku a konci splatnosti jednotlivých splátok úveru. Bez obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy sa žalovaný spotrebiteľ nemohol dozvedieť už pri uzatváraní zmluvy o tom, aké bude mať celkové náklady v súvislosti s poskytnutím úveru, čo je neprijateľné. Zmluva o úvere nevzniká reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splatiť jednorázovo alebo v dohodnutých splátkach.
33. Žalobca síce predložil súdu Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, na základe ktorej mal byť podľa tvrdenia žalobcu žalovanému poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18% p. a., na základe ktorej mal byť podľa tvrdenia žalobcu žalovanému schválený úverový rámec vo výške 1991,64 eur, ktorý bol žalovaný povinný splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 66,39 eur, avšak takýto doklad žalobca súdu ani napriek opakovaným výzvam v konaní nepredložil. V dôsledku zvýšenia úverového rámca a zmeny minimálnej mesačnej splátky došlo k celkovej zmene podmienok úverovej zmluvy, ale nové podmienky nie sú zistiteľné. V samej podstate nie sú podmienky zmluvy zistiteľné ani v pôvodnej zmluve o vydaní a používaní pôžičkovej karty tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
34. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
35. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
36. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
37. V zmysle ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, platí obmedzenie, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom predmetná Zmluva žiadne ustanovenie o úrokoch ani poplatkoch neobsahovala. Pokiaľ v čl. IV bode 4 je vyhlásenie klienta, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a. s., ktoré tvoria prílohu, s týmito súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať, súd uvádza, že takéto ustanovenie nie je možné akceptovať ako splnenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva, že priamo v zmluve musí byť uvedené, aká je výška úroku a aká je výška prípadných poplatkov, či iných sankcií.
38. Zmluva je nepochybne vyhotovená vo forme predtlačeného formulára, ktorého ustanovenia žalovaný pred podpisom zmluvy nemohol podstatne ovplyvniť, túto používal právny predchodca žalobca vo viacerých prípadoch, o čom má súd z úradnej činnosti vedomosť, pričom ustanovenia o tom, že sa druhý účastník zmluvy oboznámil z Obchodnými podmienkami pred jej podpisom je len vopred pripravená formulácia právneho predchodcu žalobcu neodzrkadľujúca skutočný stav. V tomto smere súd zdôrazňuje, že priložené obchodné podmienky ani nie sú opatrené podpisom žalovaného.
39. Spôsob, akým má právny predchodca žalobcu za splnenú požiadavku § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. tým, že v predtlačenom formulári je uvedené, že sa spotrebiteľ pred podpisom zmluvy oboznámil so podmienkami, súd považuje za obchádzajúci zákon a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nemožno akceptovať stav, kedy spotrebiteľ podpisuje zmluvu, na ktorej nie je uvedený najzákladnejší údaj spojený s celkovými nákladmi spotrebiteľa pri splácaní úveru a to výška úrokovej sadzby. Tento údaj je pritom pre spotrebiteľa základom pre rozhodnutie, či sa mu úver vzhľadom na výšku úroku oplatí zobrať alebo nie. K uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého náležitosti so závažnými dôsledkami pre spotrebiteľa nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).
40. Súd ďalej zdôrazňuje, že v uzatvorenej Zmluve nie sú uvedené okrem úrokov ani poplatky, preto ich žalobca nemôže od žalovaného ani žiadať, pričom súd zistil aj rozpor medzi v zmluve uvedenej žiadosti o poistenie schopnosti splácať úver, kde žalovaný prijal komplexný súbor poistenia typu B), pričom žalobca vyúčtovával žalovanému poplatok za úverové rizikové poistenie typu A). Žiadny doklad preukazujúci zmenu vo voľbe balíka poistenia žalobca nepreukázal.
41. Za nevyhnutné súd považuje poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v danom prípade. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).
42. Vychádzajúc z výpisov z pôžičkovej karty Quatro PREMIUM predložených žalobcom žalovaný čerpal z úverového rámca v období od 01.07.2004 do 31.12.2008 sumu 241.988,-SKK, čo predstavuje sumu 8.032,53 eur /prepočet kurzom 1,- eur = 30,126 eur/ a uhradil 217.656,89 SKK, čo predstavuje sumu 7.224,88 eur a v období od 01.01.2009 do 31.09.2018 žalovaný čerpal sumu 7.107,68 eur a uhradil sumu 9.060,83 eur.
43. Celkovo za obdobie od 01.07.2004 do 31.12.2018 žalovaný čerpal sumu 15.140,21 eur = (8.032,53 eur + 7.107,68 eur). Žalobca teda reálne poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 15.140,21 eur, ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť.
44. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške 16.285,71 eur = (7.224,88 eur + 9.060,83 eur) , t. j. o 1.145,50 eur viac, ako mu bolo zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu poskytnuté. Súd mal teda za preukázané, že žalovaný uhradil už viac ako prostredníctvom karty vyčerpal a keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o výške úrokov a poplatkov, žalobca úroky a poplatky nemôže od žalovaného žiadať, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.
K trovám konania
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3.521,77 eur s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnému žalovanému patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
48. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.