Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-74-2018.pdf
PDF · 90.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10Csp 211/2017-64 zo dňa 08. februára 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 379,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 379,40 eura od 8.6.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 9 odsek 2 písm. j/, y/, § 11 odsek 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 9.11.2012 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol úver vo výške 1000 Eur. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Dospel k záveru, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že v zmluve bola nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere ďalej absentoval aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pri závere o absencii náležitostí uvedených v § 9 odsek 2 písm. j/ a y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, prvoinštančný súd vychádzal z toho, že žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru t.j. 1000 Eur. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi 620,60 Eur a tak je povinná zaplatiť žalobcovi ešte sumu 379,40 Eur.
4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúcej časti podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu. Namieta nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, pretože nie je zrejmé, z akého právneho prepisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že údaj o priemernej hodnote RPMN nie je uvedený správne. V zmluve o úvere je dohodnutý zákonný zabezpečovací inštitút, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy, čo si však nemožno zamieňať so zabezpečeným úverom. Čo sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, celkovú čiastku úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bola žalovaná oboznámená. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15, z ktorého je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere. Prepočet výšky nákladov zo strany súdu (vynásobenie výšky nákladov s počtom mesačných splátok) nie je správny. Žalobca pre poslednou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške 30,14 Eur, resp. 0 Eur, tak žalobca zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku. Uvedené je z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalovaná si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch a z dôvodu, že výška mesačnej splátky (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Na základe uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov ako aj hodnota RPMN bola vypočítaná správne. Všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN boli v zmluve o úvere obsiahnuté. Rozhodnutie súdu považoval za arbitrárne aj čo do nepriznaných úrokov z omeškania.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 09.11.2012 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 1.000 Eur. V Zmluve o úvere boli uvedené údaje o výške mesačnej splátky (41 Eur), dátume prvej platby (09.12.2012), dátume konečnej splatnosti (09.11.2015), počte splátok (36), úrokovej sadzbe (25,50 % p.a.), RPMN (30,53 % p.a.), priemernej RPMN (45,60 % p.a.), či o celkovej výške nákladov (449,97 Eur).
10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.
13. Jednými z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať všetky RPMN, predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
14. V Zmluve o úvere boli uvedené informácie o výške schváleného úveru (1.000 Eur), výške a počte mesačných splátok (36 splátok po 41 Eur mesačne) a o celkovej výške nákladov (449,97 Eur).
15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere je nesprávny/absentuje údaj o celkovej čiastke úveru ako aj údaj o predpokladoch použitých na výpočet RPMN. K uvedenému záveru dospel na základe zistenia, že čiastka 449,97 Eur uvedená v Zmluve o úvere nekorešpondovala s údajmi o počte a výške mesačnej splátky, z ktorých vychádza celková čiastka úveru ako 1.476 Eur (36 splátok x 41 Eur). Žalobca v podanom odvolaní tento nesúlad odôvodňuje tým, že právny predchodca žalobcu (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo výške 30,14 Eur, resp. 0 Eur, tak banka zašle pre jej splatnosťou žalovanému list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom výška mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. Podľa názoru odvolacieho súdu však presné uvedenie výšky jednotlivých splátok a ich počet mal byť obsahom samotnej Zmluvy o úvere a nie až odvolania v súdnom spore.
16. Vzhľadom na údaje uvedené v Zmluve o úvere a na obsah odvolania žalobcu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru týkajúceho sa absencie/nesprávneho uvedenia obligatórnych náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Samotný žalobca v podanom odvolaní poukazuje na nesprávnosť údajov o výške, počte splátok istiny a úrokov a o predpokladoch potrebných pre výpočet RPMN uvedených v Zmluve o úvere, keď uvádza, že výška splátok reálne nebola taká, aká bola uvedená v zmluve, t.j. 36 splátok vo výške 41 Eur. Údaje o počte mesačných splátok, či o výške mesačnej splátky sú jednými z predpokladov na výpočet RPMN. Nakoľko boli v Zmluva o úvere uvedené nesprávne (čo v konečnom dôsledku pripustil aj žalobca), treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že sa na ne hľadí, ako keby v Zmluve o úvere uvedené neboli.
17. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie. Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23 smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).
18. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (vo vzťahu k uvedeniu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) je podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bezpredmetný, nakoľko v Zmluve o úvere boli nesprávne uvedené samotné výšky splátok úveru a ich počet.
19. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na základe absencie/nesprávneho uvedenia náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k odvolacím námietkam týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí (§ 9 odsek 2 písm. y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
21. Čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič súdu prvej inštancie nič vyčítať, pokiaľ žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania z nezaplatenej istiny (379,40 Eur) od 08.06.2017 do zaplatenia, teda tak, ako to v žalobnom petite požadoval žalobca. Žalobca síce v žalobnom petite uviedol aj ďalšie sumy, ktorých zaplatenia sa voči žalovanej domáha (103,16 Eur a 616,90 Eur), avšak zo žaloby a ani z doplnenia žaloby zo dňa 14.11.2017 nie je zrejmé, čo tieto sumy predstavujú.
22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
23. Správnemu výroku o nevyhovení časti žaloby korešponduje aj správny výrok o trovách konania. Žalobca bol v prvoinštančnom konaní neúspešnejší než žalovaná a preto mu nárok na náhradu trov konania nepatrí.
24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).