Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/139/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. E. XXX/X, E. T., 2/ E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. E. XXX/X, E. T., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanému: W.. arch. S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. T. XX, X., zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhrade škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/57/2012-403 zo dňa 23. 06. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/57/2012-403 zo dňa 23. 06. 2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 22 605,27 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 42 965,80 Eur. Uviedli, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/13/2010 zo dňa 13. 09. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 09. 2010, bol žalovaný právoplatne odsúdený, bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka s tým, že mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá po dobu dvoch rokov. Z odôvodnenie tohto rozsudku vyplýva, že žalovaný svojim konaním porušil povinnosti vodiča vyplývajúce z ustanovení § 4 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1, § 22 ods. 1, 4 písm. a) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom pri dopravnej nehode dňa 16. 05. 2009 došlo k usmrteniu poškodeného Vladimíra Fajčíka, ktorý bol synom žalobcov. Žalobkyňa v rade 1/ bola v trestnom konaní ako poškodená odkázaná so svojimi nárokmi na občiansko-súdne konanie. Žalovaný mal uzavreté povinné zmluvné poistenie u poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ktorá žalobkyni 1/ uhradila nároky ako poškodenej, ktoré sa týkali poškodeného motocykla, bola jej zaplatená z titulu náhrady škody suma 1 139,14 Eur. Poisťovňa zaujala také stanovisko, že motocyklista vzhľadom k prekročeniu povolenej rýchlosti na úseku cesty, kde bola obmedzená rýchlosť, mal spoluvinu na dopravnej nehode vo výške 30 % a sumy boli krátené o uvedenú výšku. Žalobkyni 1/ nebola uhradená škoda, ktorá jej preukázateľne vznikla v iných súvislostiach. Žalobcovia uviedli, že je nesporné zavinenie žalovaného vo výške 70 % vzhľadom na závery znaleckého posudku, ako aj stanovisko poisťovne, preto si uplatňujú nároky voči žalovanému do výšky 70 %. Uplatňujú si škodu v súvislosti s poškodením oblečenia poškodeného a to motocyklistickej kombinézy v hodnote 398,- Eur, prilby 420,- Eur, čižiem 200,- Eur, rukavice 40,- Eur, spolu 1 058,- Eur, z toho 70 % predstavuje 740,60 Eur. Ďalej si uplatnili náklady na pohrebnú hostinu pre 80 ľudí v sume 850,- Eur a to na základe čestného prehlásenia, pričom 70 % z tejto sumy predstavuje 595,- Eur. Taktiež si uplatnili aj náklady na vyhotovenie pomníka v sume 6 103,- Eur, z čoho 70 % predstavuje 4 272,10 Eur. Poisťovňa uhradila poškodenej - žalobkyni 1/ 663,88 Eur, po odpočítaní 30 % ide o sumu 464,72 Eur a rozdiel medzi sumou 4 272,10 Eur a sumou 464,72 Eur predstavuje 3 807,- Eur. Zároveň si žalobcovia uplatnili ako škodu trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 2 125,15 Eur, z toho 70 % predstavuje 1 487,60 Eur. Ďalej sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- Eur, z tejto sumy 70 % predstavuje 35 000,- Eur. V žalobe žalobcovia uviedli, že pri vyčíslení nároku ohľadom nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť hlavne na morálny aspekt celého prípadu, kedy zahynul mladý človek, ktorý bol študentom vysokej škody, mal celý život pred sebou s tým, že sa jedná o nenahraditeľnú stratu menovaného voči svojim rodičom a príbuzným, keďže tento mal byť v budúcnosti oporou svojim rodičom a bol predpoklad, že sa postará o nich v starobe a chorobe. Uznesením zo dňa 21. 03. 2013 č. k. 2C/57/2012-147, okresný súd konanie v časti späťvzatia 26,60 Eur zastavil.

3. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že po predmetnej dopravnej nehode bol aj on v zlom psychickom stave. Je riadne poistený. Zdôraznil, že je mu veľmi ľúto, čo sa stalo, ale neskúma sa to, že aký je on človek, ako sa on cítil, aké má povahové vlastnosti, charakter a spôsoby. Poukázal na to, že v C. T., odkiaľ pochádza, má veľmi dobúr povesť.

4. Poverený pracovník poisťovne uviedol, že likvidovali náhradu škody, a to pokiaľ ide o poškodenie motocykla, pohrebné náklady, pokiaľ ide o oblečenie poškodeného a kar, sú ochotní tieto sumy uhradiť. Pokiaľ ide o spoluzavinenie s prihliadnutím na okolnosti prípadu je možné uvažovať o spoluzavinení zo strany poškodeného aj vo výške 70 % s tým, že toto rozhodnutie ponecháva na súde. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, k tejto sa nevyjadril, pretože v tejto časti nevystupuje Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. ako vedľajší účastník.

5. Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo dňa 12. 11. 2013 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 15 796,- Eur a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku žalobcovia 1/, 2/ ako aj žalovaný podali odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 26. 02. 2015 č. k. 13Cdo/394/2014-269 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rámci ďalšieho konania okresný súd odstráni nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k výške priznanej a zamietnutej sumy a vysporiada sa s námietkami navrhovateľov a odporcu vo vzťahu k rozsahu miery zavinenia na strane poškodeného odporcu, ktorú okresný súd ustálil v rozsahu 50 %. V rámci ďalšieho konania zohľadní aj námietku navrhovateľov týkajúcu sa nákladov na zhotovenie pomníka, pretože skutočnosť, že v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov sa náklady na výrobu pomníka, alebo náhrobnej dosky preplácajú do výšky 663,88 Eur, nebráni tomu, aby sa odporca podieľal z titulu náhrady škody na týchto nákladoch, pokiaľ prekračujú uvedenú sumu.

6. Po zrušení veci krajským súdom, okresný súd doplnil dokazovanie, vec posúdil podľa § 427 ods. 1, § 441, § 442, § 443, § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

7. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalovaný bol v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou uznaný za vinného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona., čím bolo preukázané jeho protiprávne konania. Žalovaný porušil ustanovenia § 4 ods. písm. c), § 19 ods. 1, § 22 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Je nesporné, že žalovaný v dôsledku porušenie svojej povinnosti spôsobil škodu, čím je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Zodpovednosť žalovaného okresný súd posudzoval aj podľa § 427 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný bol prevádzkovateľom, ako aj vodičom motorového vozidla. S prihliadnutím na to, že z odôvodnenia trestného rozsudku vyplýva, že poškodený riadil motocykel vyššou rýchlosťou, než aká bola v danom úseku povolená s tým, že v prípade, že by bol dodržal rýchlosť, mohol motocykel zastaviť pred koridorom pohybu vozidla obžalovaného nenáhlym spôsobom, okresný súd vykonal dokazovanie s ohľadom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní nároku žalobcov skúmal aj prípadné spoluzavinenie poškodeného, ktorý zomrel pri dopravnej nehode. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 8T/13/2010, najmä zo znaleckého posudku znalca W.. T. okresný súd zistil, že poškodený ako vodič motocykla Suzuki sa pred stretom pohyboval vyššou rýchlosťou (104,0km/h) ako bola maximálne povolená rýchlosť na mieste dopravnej nehody a pokiaľ by sa motocykel v čase dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou 70,0 km/h, tak by ho dokázal zastaviť 1,6 m pred koridorom vozidla Škoda Fabia. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že príčinou dopravnej nehody ako jeden z prvkov bola skutočnosť, že žalovaný sa v dostatočnej miere nepresvedčil, či sa môže na ceste otočiť bez toho, aby ohrozil motocyklistu, ktorý jazdil po hlavnej ceste a približoval sa k nemu zozadu, druhým prvkom podieľajúcim sa na vzniku dopravnej nehody z pohľadu možnosti zabránenia dopravnej nehode bola vysoká rýchlosť motocykla Suzuki, ktorá bola podstatne vyššia ako maximálne dovolená rýchlosť v mieste dopravnej nehody. Pokiaľ by sa vodič motocykla v čase dopravnej nehody pohyboval maximálne rýchlosťou 70 km/h a bol by reagoval tak, ako reagoval v čase dopravnej nehody, mohol svoj motocykel zastaviť pred koridorom pohybu vozidla Škoda Fabia nenáhlym spôsobom. Pokiaľ ide o možnosti zabránenia dopravnej nehody znalec uviedol, že stačilo zo strany poškodeného motocyklistu, aby sa v čase dopravnej nehody pohyboval maximálne dovolenou rýchlosťou, na vozidlo Škoda Fabia reagoval včas a motocykel brzdil s menším ako polovičným dosažiteľným brzdením, pokiaľ by žalovaný chcel zabrániť dopravnej nehode, mal sa v dostatočnej miere presvedčiť, že pri otáčaní na ceste neohrozí vodiča jazdiaceho za ním. Poškodený teda porušil ustanovenie § 16 ods. 1, 5 Zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú má rozhľad. Vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou, alebo dopravným zariadením. Poškodený mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody, keby jazdil povolenou rýchlosťou, pričom žalovaný sa mal v dostatočnej miere presvedčiť, či sa môže na ceste otočiť bez toho, aby ohrozil motocyklistu, ktorý jazdil po hlavnej ceste. Súd preto určil pomer zavinenia žalovaného vo výške 40 % a poškodeného 60 %.

8. Okresný súd z uplatnených nárokov priznal žalobcom výšku 40 % a to v súvislosti s oblečením poškodeného zo sumy 721,98 Eur (zohľadnená amortizácia 30%) sumu 288,79 Eur, v súvislosti s pohrebnou hostinou 40 % z 850,- Eur - sumu 340,- Eur, náklady za vyhotovenie pomníka 40 % zo sumy 6 103,- Eur -sumu 2 441,20 Eur,

9. Súd prvej inštancie zistil, že zodpovednosť žalovaného za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov a to práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich syna trvalo narušený, preukázaná bola. V tomto smere bolo preukázané, že medzi žalobcami a ich nebohým synom existovali silné citové putá vytvorené v rámci ich súkromného rodinného života. Išlo o plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej smrti nebohého prežívali žalobcovia pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a stratili možnosť viesť s ním súkromný život odo dňa jeho smrti. Protiprávnym konaním zo strany žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a ich rodinný život a práva na ochranu osobnosti žalobcov boli porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma žalobcov. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov prakticky neodstrániteľná. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia W.. W. T., W.. G. J., C. J., S. J. a M.T.. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku, sa žalobcovia domáhali i materiálnej ujmy v peniazoch. Podľa názoru okresného súdu takéto konanie žalobcov nie je v rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ ide o spoluzavinenie zo strany poškodeného, súd poukazal na to, že správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným, až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností za ktorých k porušenie práva došlo. Okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu, ale súčasne sú tu aj okolnosti na strane dotknutej osoby, v prejedávanej veci nebohého syna žalobcov 1/, 2/. S prihliadnutím na to, že súd ustálil mieru zavinenia v pomere 60 % na strane syna žalobcov 1/, 2/ a 40 % na strane žalovaného, nemajetková ujma 40 % z 50 000,- Eur je suma 20 000,- Eur.

10. Okresný súd dospel k záveru, že celkom spolu žalobcom vznikol nárok na 23 069,99 Eur. Z tejto sumy okresný súd odpočítal plnenie zo strany vedľajšieho účastníka - Allianz, Slovenskej poisťovne, a. s. vo výške 464,72 Eur (č. l. 30 spisu), teda celkovo okresný súd priznal žalobcom 1/, 2/ po odpočítaní tohto plnenia sumu 22 605,27 Eur. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania účastníkov okresný súd nerozhodol v súlade s § 151 ods. 3 OSP.

12. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia aj žalovaný.

13. Žalobcovia podali odvolanie do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol v súlade s § 355 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP, z dôvodov § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobcovia uviedli, že nesúhlasia s určením pomeru zavinenia žalovaného vo výške 40 % a poškodeného 60 %. Vedľajší účastník Allianz - Slovenská poisťovňa určila spoločnú zodpovednosť poškodeného 30 % a žalovaného 70 %, čo akceptovali. Poisťovňa sa s takýmito prípadmi stretáva v oveľa väčšom rozsahu ako súd, nie je pochopiteľné prečo súd prvej inštancie sa nepriklonil k stanovisku poisťovne, ale v prvom rozsudku určil mieru zodpovednosti 50 ku 50 a následne syn žalobcov, ako poškodený pri dopravnej nehode sa mal podiel na dopravnej nehode vo výške 60 %. Odôvodnenie a právny záver rozsudku súdu prvej inštancie je nezákonný, svojvoľný, bez akéhokoľvek logického a reálneho zdôvodnenia, bez akejkoľvek právnej argumentácie, a teda ak sa súd prvej inštancie odchýlil od stanoviska poisťovne, tak potom sú jeho závery nejasné a nepreskúmateľné, keďže súd bol viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní. Poukázali na to, že pokiaľ ide o posúdenie miery zodpovednosti na dopravnej nehode, ich syn pri dopravnej nehode zahynul a jediným porušením jeho povinnosti bolo, že prekročil rýchlosť na ceste, ktorá je rovná s veľkou viditeľnosťou, žalovaný sa otáčal na ceste, čo je nelogické, pretože približne 500 m je odbočka do mesta a takýto manéver je nepochopiteľný, proti logickému úsudku a keby nebol vytvoril náhlu prekážku, tak by k dopravnej nehode nedošlo. Poisťovňa ustálila pomer zavinenia na dopravnej nehode 30 ku 70 v neprospech žalovaného, čo v plnej miere akceptovali a už pri podaní návrhu žaloby nároky redukovali o 30 %. Súd však toto ešte zredukoval, a to na 40 %, čo sa týka oblečenia, náklady súvisiace s pohrebnou hostinou a náklady za vyhotovenie pomníka.

15. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalobcom nemajetkovú ujmu, podal odvolanie žalovaný. V doplnenom odvolaní došlom súdu dňa 18. 01. 2018 uviedol, že voči škode vo výške 2 605,27 € nemá výhrady. Považoval výšku náhrady na nemajetkovú ujmu za vysokú, vzhľadom na stanovisko vedľajšieho účastníka, podľa ktorého náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá poistením zodpovednosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil výšku priznanej nemajetkovej ujmy, nie je zrejmé akými úvahami sa zaoberal. Súd mal najprv ustáliť výšku nemajetkovej ujmy a až potom pristúpiť k jej kráteniu. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že súd podľa svojej úvahy prizná žalobcom titulom nemajetkovej ujmy náhradu nižšiu ako 20 000 €.

16. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že jeho odvolanie považujú za zmätočné a nejasné, účelové.

17. Intervenient (pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

18. Žalobcovia vo vyjadrení k doplneniu odvolania žalovaného poukázali na to, že žalovaný sa žalobcom nikdy neospravedlnil a neuhradil im žiadnu sumu, pričom spôsobil smrť ich syna. Jediným argumentom žalovaného voči nemajetkovej ujme je len to, že je podľa názoru žalovaného neprimerane vysoká a nemá finančné prostriedky na jej uhradenie, je dôchodcom. Zároveň poukázali na to, že žalovaný, pokiaľ ide o náhradu škody vo výške 2 605,27 € neuvádza žiadne dôvody ohľadne jej nesprávnosti.

19. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne.

21. Podľa § 387 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcov a žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

25. Odvolanie účastníkov nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

26. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

27. Predmetom konania je nárok žalobcov na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, ktorá im vznikla v súvislosti s konaním žalovaného, ktorý bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia ich syna podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/13/2010 zo dňa 13. 09. 2010 právoplatne odsúdený.

28. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V odôvodnení rozsudku súd uviedol podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 204/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva pri skúmaní námietky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že „splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

29. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že nesúhlasia s určením pomeru zavinenia žalovaného vo výške 40 % a poškodeného 60 %, a to aj z dôvodu, že vedľajší účastník Allianz - Slovenská poisťovňa určila zodpovednosť poškodeného 30 % a žalovaného 70 %, čo akceptovali. Mali byť posúdené všetky skutočnosti, ktoré prispeli k vzniku škody, všetky príčiny, ktoré viedli k škode, tak u škodcu ako aj poškodeného, do úvahy bolo treba brať len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin škody.

30. Žalobcovia v odvolaní neuvádzajú, akú konkrétnu skutočnosť, nevzal súd prvej inštancie od úvahy

31. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav správne posudzoval vec aj podľa § 441 OZ.

32. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejme, že pri posudzovaní nároku vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš 8C/13/2010 nadobudol právoplatnosť dňa 29. 09. 2010. V konaní bolo nesporné, že ujma na strane žalobcov bola spôsobená aj zavinením poškodeného - syna žalobcov. Tak ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie súd posudzoval všetky skutočností, ktoré prispeli ku vzniku škody, ako aj príčiny, ktoré viedli k škode, tak u škodcu ako aj poškodeného. Súd vychádzal zo skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 13. 09. 2010 č. k. 8P 13/2010-275 bol žalovaný uznaný za vinného, že dňa 16. 05. 2009 o 16,15 hod. na rovnom úseku cesty č. II/527 v km 45,30 na ul. Tučekovej, ako vodič osobného motorového vozidla zastavil za nákladným motorovým vozidlom a prívesom pri pravej krajnici vozovky, nedostatočne sa presvedčil, či nie je zozadu predchádzaný iným motorovým vozidlom nedal prednosť a začal sa cez vozovku otáčať, pričom v tom čase prichádzal k nemu na motocykli X/XXXXV., ktorý sa pohyboval priemernou rýchlosťou 104 km za hodinu napriek maximálne povolenej rýchlosti na danom úseku 70 km/ hodina, na vytvorenú prekážku už nestihol zabrzdiť, pričom žalovaný svojim konaním porušil povinnosti vodiča, vyplývajúce z ust. § 4 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 1, § 22 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. čím spáchal prečin usmrtenia. Je nesporné, že žalovaný v dôsledku porušenia povinnosti spôsobil škodu. Okresný súd pokiaľ posudzoval zavinenie poškodeného zistil zo znaleckého posudku znalca W.. T., že poškodený sa pred stretom pohyboval vyššou rýchlosťou ako bola maximálne povolená, na mieste dopravnej nehody, pokiaľ by sa motocykel v čase dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou 70 km/hodina, tak vodič by bol dokázal zastaviť 1,6 m pred koridorom vozidla Škoda Fabia. Príčinou dopravnej nehody ako jeden z prvkov bola skutočnosť, že žalovaný sa v dostatočnej miere nepresvedčil, či sa môže na ceste otočiť bez toho, aby ohrozil motocyklistu, ktorý jazdil po hlavnej ceste a približoval sa k nemu zo zadu, druhým prvkom podieľajúcim sa na vzniku dopravnej nehody z pohľadu možnosti zabránenia dopravnej nehody bola vysoká rýchlosť motocykla Suzuki, ktorá bola podstatne vyššia ako maximálne dovolená rýchlosť v mieste dopranej nehody. Pokiaľ ide o možnosti zabránenia dopravnej nehody zo znaleckého posudku okresný súd zistil, že stačilo zo strany poškodeného motocyklistu, aby sa v čase dopravnej nehody pohyboval maximálne dovolenou rýchlosťou, na vozidlo Škoda Fabia reagoval včas a motocykel brzdil s menším ako polovičným dosažiteľným brzdením, pokiaľ by žalovaný chcel zabrániť dopravnej nehode, mal sa v dostatočnej miere presvedčil, že pri otáčaní na ceste neohrozí vodiča jazdiaceho za ním. Poškodený porušil ust. § 16 ods. 1, 5 zák. č. 8/2009. Na základe uvedeného potom okresný súd určil pomer zavinenia žalovaného vo výške 40% a 60% poškodeného. Súd prvej inštancie uviedol z akých skutkových zistení vychádzal a z jeho odôvodnenia je zrejmá aj jeho právna úvaha, na základe ktorej určil mieru zavinenia poškodeného na vzniknutej škode. Takýto záver súdu nie je v rozpore ani s tvrdením intervenienta v konaní, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý na pojednávaní dňa 22. 10. 2013 uviedol, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu možno uvažovať o spoluzavinení zo strany poškodeného aj vo výške 70 % (č. l. 227 spisu).

33. Ustanovenie § 441 je svojou povahou právnou úpravou s relatívne neurčitou hypotézou, odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výšku spoluzavinenia stotožnil. Odvolací súd nezistil zjavnú neprimeranosť hodnotiacich záverov uskutočnených súdom prvej inštancie. Žalobcovia neuvádzajú v čom vidia nesprávnosť skutkových a následne právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolanie žalobcov za nespôsobujúce vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

34. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalobcom nemajetkovú ujmu, podal odvolanie žalovaný, považoval výšku náhrady na nemajetkovú ujmu za vysokú, vzhľadom na stanovisko vedľajšieho účastníka, podľa ktorého náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá poistením zodpovednosti, uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil výšku priznanej nemajetkovej ujmy, nie je zrejmé akými úvahami sa zaoberal. Súd mal najprv ustáliť výšku nemajetkovej ujmy a až potom pristúpiť k jej kráteniu.

35. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza, že pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je rozhodujúca skutočnosť, či poisťovňa je povinná uhradiť za žalovaného nemajetkovú ujmu. Ak ide o požiadavku na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 je potrebné zistiť v prvom rade mieru závažnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, t.j. overenia toho, či k nemu došlo v značnej miere, čo predpokladá zhodnotenie ako podľa jednotlivých okolností prípadu, tak podľa celkovej povahy prípadu.

36. Súd prvej inštancie uvedené posudzoval na základe zistených skutkových okolností (čo je zrejmé aj z odôvodnenia rozhodnutia), zistené skutkové okolnosti správne posúdil tak, že zodpovednosť žalovaného za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov a to práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich syna trvalo narušený, preukázaná bola, bolo preukázané, že medzi žalobcami a ich nebohým synom existovali silné citové putá, išlo o plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, z nečakanej smrti nebohého prežívali žalobcovia pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a stratili možnosť viesť s ním súkromný život odo dňa jeho smrti, konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb a tým k intenzívnemu zásahu do osobnostných práv, práva na súkromie a ich rodinný život a práva na ochranu osobnosti žalobcov. Práva žalobcov boli porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma žalobcov. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov prakticky neodstrániteľná. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvej inštancie zohľadnil závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku a výšku nemajetkovej ujmy ustálil vo výške 50 000,- Eur, z ktorej vzhľadom na zavinenie poškodeného priznal 20 000,- Eur.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené ani odvolacie dôvody uvedené žalovaným nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd rozhodol preto o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 2 tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .