Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/200/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 702, zastúpený splnomocnencom: Jánský&Partners s.r.o., so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XXXX/XX, G. R., o zaplatenie sumy 900,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. júla 2017, č.k. 11C/567/2015-85 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobcu zamietol a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 107 ods. 1, 2, 3, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.z., Hlavou I., článok 4 bod 2 písm. f), Hlava I., článok 12 zmluvy o fungovaní Európskej únie, Hlava XI., článok 169 citovanej zmluvy, článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci bol súd povinný s poukazom na cit. ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, prihliadnuť na premlčanie pohľadávky žalobcu. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluva nevznikla, vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia právny predchodca žalobcu získal momentom dodania elektrickej energie na odberné miesto žalovaného G. R., J. XX. Žaloba bola podaná dňa 06.11.2015, teda premlčanie sa vzťahuje na všetky nároky žalobcu, ktoré vznikli do 06.11.2013, to znamená, že žalobu podal žalobca po uplynutí subjektívnej premlčacej doby plynúcej odo dňa, kedy žalobca nadobudol vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia. V danom prípade mal súd preukázané, že Zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu č. SKP192097 zo dňa 24.08.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu t.j. Energetickým Centrom a.s. a žalovaným, v súvislosti s procesom zmeny dodávateľa plynu a elektriny nebola platne uzatvorená. Zmluvu právny predchodca žalobcu nikdy nepodpísal, o čom svedčí aj list zo dňa 20.09.2012, ktorým právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému v prílohe potvrdenú zmluvu č. SKP192097, avšak ju k tomuto listu nepripojil, z čoho vyplýva, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať nároku z titulu vyššie uvedenej zmluvy, ktorú súd v zmysle § 39 považoval za absolútne neplatnú. Plnenie na základe absolútne neplatného právneho úkonu zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 odsek 2 OZ. Ak by sa žalobca na základe uvedeného domáhal nároku z titulu neoprávneného odberu elektriny a plynu v zmysle § 46 odsek 1,2 a 82 odsek 1 zákona o energetike, keď by tvrdil, že žalovaný nerozporoval skutočnosť, že elektrinu odoberal, čím žalovaný potvrdzoval odber energie na odbernom mieste, vzťah dodávateľa energií t.j. žalobcu resp. jeho právneho predchodcu a odberateľa t.j. žalovaného súd podriadil ustanoveniam spotrebiteľského práva, keď v zmysle § 4 odsek 2 písmeno c) z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti a bez právneho dôvodu používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa považuje súd za potrebné vyzdvihnúť, že v danom prípade nemožno prijať argumentáciu žalobcu o konkludentnej zmluve, keďže samotný žalobca resp. jeho právny predchodca zapríčinil tým, že napriek tomu, že hoci vedel, že neuzavrel platnú zmluvu so žalovaným, v súvislosti s procesom zmeny dodávateľa plynu a elektriny vykonal zmenu dodávateľa, keď súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný mal v čase uzatvorenia zmluvy z 24.08.2012 platne uzatvorenú zmluvu s iným dodávateľom energie, keď odber elektriny s týmto iným dodávateľom bol dňa 14.09.2012 ukončený a následne od 01.04.2014 opätovne prihlásený. V zmysle § 46 odsek 1 zákona o energetike je neoprávneným odberom elektriny odber elektriny bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny a v zmysle § 82 odsek 1 zákona o energetike je neoprávneným odberom plynu odber bez uzatvorenej zmluvy, pričom podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Nárok žalobcu z uvedeného titulu by v prvom rade nezodpovedal zistenému skutkovému stavu a ani strany sporu takýto skutkový (ani právny) stav netvrdia. Od 15.09.2012 do 14.03.2014 možno uvažovať o bezdôvodnom obohatení žalovaného z neplatného právneho úkonu. Z predložených vyššie opísaných faktúr mal súd preukázané, že faktúra č. 3120051171 na sumu 286,93 eur bola vyúčtovaná za obdobie spotreby elektriny od 15.09.2012 do 03.10.2012, je premlčaná celkom. Ďalej mal súd za preukázané, že faktúra č. 33133197256 na sumu 493,32 eur bola vyúčtovaná za spotrebu elektriny za obdobie od 04.10.2012 do 30.09.2013, je premlčaná celkom. Je treba zdôrazniť, že v prípade tejto faktúry išlo o zúčtovacie obdobie aj od 01.10.2013 do 08.10.2013, avšak za toto obdobie žiadna spotreba el. energie nebola vykázaná, nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a teda niet nároku, na premlčanie ktorého by mal súd prihliadnuť. Ďalej mal súd za preukázané, že faktúra č. 2460000438 na sumu 120,- eur predstavuje tzv. deaktivačný poplatok a žalobca ju má za škodu spôsobenú žalovaným. K odpojeniu el. energie došlo dňa 28.02.2014, subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 28.02.2016. Jednoznačne môže súd konštatovať, že nárok žalobcu je z titulu bezdôvodného obohatenia premlčaný za celé ním uplatnené obdobie od 15.09.2012 do 30.09.2013. Nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej demontážou, resp. odpojením elektromeru dňa 28.02.2014 premlčaný nie je. Žalovaný však okrem tvrdenia o škode vo faktúre č. 2460000438 označenej ako deaktivačný poplatok a tvrdenia o jej výške, ktorú opiera o Cenník poplatkov a služieb, nárok na náhradu takejto škody ničím nepreukázal. Jediné, čo bolo v tomto spore nepochybne preukázané, bola skutočnosť demontáže elektromeru a tým zabránenie prístupu žalovaného k odberu el. energie. Z dôvodu nepreukázania existencie zmluvy o združených službách dodávky elektriny a plynu ani v písomnej ani v konkludentnej forme, nie je žalovaný viazaný ani všeobecnými obchodnými podmienkami ani žiadnym cenníkom. Ak za odobratú el. energiu žalovaný nezaplatil a preto mu žalobca ďalší odber deaktivoval, nemá to automaticky za následok vznik škody v podobe uplatnenej v tomto konaní žalobcom. Cenníkovú cenu si žalobca môže uplatniť v prípade, ak má zmluvný podklad, pričom v prípade bezdôvodného obohatenia si takúto sumu uplatniť nemôže. Žalobca nepreukázal výšku majetkového prospechu (trhovú hodnotu odoberaných energií t.j. majetkový prospech), ktorý mal z titulu bezdôvodného obohatenia získať žalovaný, avšak s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie - premlčanie jeho nároku, sa súd výškou bezdôvodného obohatenia nezaoberal. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania súd žalovanému nepriznal, hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, avšak zo spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy vznikli.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu nebola uzavretá platne a preto sa nemôže žalobca domáhať zaplatenia žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle § 39 absolútne neplatná. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu je plnenie poskytnuté na jeho základe bezdôvodným obohatením a od tohto momentu plynie trojročná premlčacia doba a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia je premlčaný za ním uplatnené obdobie od 15.09.2012 do 30.09.2013. Nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej demontážou, resp. odpojením elektromeru dňa 28.02.2014 premlčaný nie je, avšak žalobca okrem tvrdenia o škode vo faktúre č. 2460000438 a tvrdenie o jej výške, ktorú opiera o ceny poplatkov a služieb, nárok na túto náhradu škody ničím nepreukázal. Odvolateľ je toho názoru, že v danom prípade sú splnené dovolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

Žalobca sa podaným návrhom domáha zaplatenia pohľadávky titulom neuhradených dodávok elektriny na základe Zmluvy o združených dodávkach elektriny a plynu č. SKP 192097, k uzatvoreniu ktorej malo dôjsť dňa 24.08.2012. Žalobca nerozporuje skutočnosť, že na predmetnej zmluve absentuje podpis dodávateľa, avšak nesúhlasí s tým, že takáto zmluva je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a takýto záver súdu nemá oporu v zistenom skutkovom stave ani v príslušných právnych predpisoch. Medzi stranami je nesporná existencia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o združených dodávkach elektriny a plynu, na uzatvorení tejto zmluvy sa strany sporu zhodli. Uvedené tvrdí žalobca od začiatku súdneho konania a potvrdil túto skutočnosť aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.06.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že s uvedenou firmou, a to spoločnosťou Energetické centrum AE sa dostali do zmluvného vzťahu. Žalovaný tak nikdy nespochybnil uzatvorenie predmetnej zmluvy. Pôvodný dodávateľ, resp. jeho nástupca žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ odoberal na základe uvedenej zmluvy dohodnutú komoditu a to elektrinu, čo je v konaní nesporné. Žalovaný spochybňuje len množstvo odobratej elektrickej energie. Následne boli dodávky elektriny žalovanému v zmysle zmluvy aj vyúčtované, čo žalovaný nespochybnil, keď spochybňoval len výlučne množstvo odobratej komodity. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na § 186 ods. 2 a uviedol, že súd nemusí vykonávať dokazovanie ohľadne skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Pokiaľ súd nadobudol pochybnosť o pravdivosti týchto zhodných tvrdení len z toho, že na zmluve absentuje podpis dodávateľa, potom je potrebné poukázať na to, že súd sa vôbec nezaoberal tým, že uvedená zmluva mohla byť uzatvorená ústne, prípadne že k uzatvoreniu zmluvy došlo tak, že právny predchodca žalobcu uzavrel túto konkludentne. Nedostatok písomnej formy zmluvy o dodávkach elektriny nemá za následok jej neplatnosť, pretože zmluva o dodávkach elektriny sa môže uzavrieť ústne aj konkludentne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v čom má spočívať údajný rozpor obsahu alebo účelu predmetnej zmluvy so zákonom, prípadne ako táto zmluva zákon obchádza alebo v čom má spočívať prípadne rozpor s dobrými mravmi. V tejto časti považuje žalobca rozsudok za neodôvodnený, zmätočný a tým pádom aj za nepreskúmateľný. V prípade predloženej zmluvy sa jedná o štandardnú zmluvu o dodávke elektriny uzavretú v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z., ktorej náležitosti sú upravené v § 20 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že uzavretie predmetnej zmluvy nepredpisuje obligatórnu písomnú formu a preto mohla byť uzavretá aj v inej ako písomnej forme. Záver súdu, že žalobca nepreukázal uzatvorenie tejto zmluvy je nesprávny a vo svetle vykonaných dôkazov neudržateľný. Ak súd považoval žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento záver súdu je absolútne nesprávny a preto nemožno súhlasiť ani s tým, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní je v celom rozsahu premlčaná, prípadne že nárok na zaplatenie poplatku uvedeného v príslušnom cenníku je nedôvodný a nepreukázaný.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že plne sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zamietol nárok v celom rozsahu, pretože nárok na fakturáciu a vymáhanie súm, ktoré považuje za nezmyselné a ničím nepodložené, vo svojich dvoch vyjadreniach zdôraznil a žiada skutočné vyúčtovanie za obdobie, v ktorom boli resp. mali byť v zmluvnom vzťahu. Vo svojich vyjadreniach opísal situáciu, na ktorú dodnes nedostal žiadnu odpoveď. Taktiež poukázal na skutočnosť, že došlo k vyúčtovaniu medzi ním a dodávateľom a obdržal sumu 205,- eur a preto považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiada odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalobca podaním zo dňa 14.12.2017 (replika) v ktorom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuvádza žiadne nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré by doteraz neboli žalobcovi alebo súdu známe, keď ich zasielal už aj v minulosti. Čo sa týka žalovaným požadovaného vyúčtovania, žalobca aj naďalej zastáva názor, že žalovaný dostal od žalobcu riadne fakturačné vyúčtovanie, nakoľko všetky informácie o spotrebovanej elektrickej energii boli obsahom predmetných faktúr. Predložený dôkaz poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla tvoriaci prílohu vyjadrenia žalovaného považujú v konaní za bezpredmetný.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 900,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 286,93 eur od 09.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 493,32 eur od 06.11.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 120,- eur od 08.03.2014 do zaplatenia.

9. Predmetom konania pred odvolacím súdom je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a v závislom výroku o náhrade trov konania.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.06.2016 (č.l. 38 v spise) uviedol, že s podaným návrhom žalobcu nesúhlasí, nakoľko uvedené údaje sa nezakladajú na skutočnosti. Do zmluvného vzťahu sa dostal s uvedenou firmou na základe klamlivého prísľubu o znížení nákladov na elektrine o 11% a do dnešného dňa nepozná cenu skutočných nákladov na elektrinu, nakoľko spomínané faktúry sa opierajú o štatistické údaje, s ktorými spoločnosti si nemôže nárokovať platby. Neuznáva fakturáciu, lebo žiadne celkové vyúčtovanie za celé zmluvné obdobie od 01.07.2012 do 15.09.2012 na meno V. L. a od 15.09.2012 až do odpojenia od elektrickej siete. Začiatkom marca 2014 ho odpojili Slovenské elektrárne od elektrickej siete takým štýlom, že idú kontrolovať čísla a stav elektromeru a následne tam nechali v skrine oznámenie o odpojení. Od tohto obdobia odoberala elektrinu od susedov až do 09.04.2014, kedy vstúpila do platnosti nová zmluva so ZSE energia, a.s., ako dôkaz prikladá oznámenie o vykonanej práci. Na základe uvedeného preto žiada o vyčíslenie celkovej spotreby na uvedenej adrese za obdobie od 01.07.2012 až do ukončenia zmluvy, t.j. marec 2014.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že keďže žalovaný je spotrebiteľom, musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci premlčania súdom prvej inštancie. Podstatnou spornou otázkou tak je, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súdenom spore aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/199 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

12. Dôvodom zamietnutia žaloby v časti zaplatenia sumy 780,25 eur s prísl. súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

13. Dňa 7.2.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci vyhlásil nález sp. zn. PL. ÚS 11/2016, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie právneho predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

14. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia právneho predpisu (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR), predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej republiky). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

15. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006 (zjednocujúce stanovisko pléna), kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

16. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súdom prvej inštancie v danej veci predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. Ďalej odvolací súd uvádza, že v konaní neboli splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku.

18. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

19. Nariadenie pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, ktoré obe tieto zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna a ustanovenie § 177 ods. 2 upravuje výnimky, kedy nie je potrebné pojednávanie nariaďovať. V prípade postupu súdu podľa písm. a) tohto ustanovenia pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania musia byť splnené tri podmienky spočívajúce v tom, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur. Zákon neustanovuje, čo treba rozumieť jednoduchým právnym posúdením. Posudzujúcim subjektom toho, čo je. Naopak splnenie druhého kritéria spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, úplne závisí od procesných úkonov žalovaného. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné len v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku k žalobe nevyjadrí, resp. vyjadrí sa takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybní. Výzvou zo dňa 19.4.2016 súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu, uviedol návrhy na doplnenie dokazovania, prípadne predložila listinné dôkazy, ktorá výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 31.5.2016. Žalovaný na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie reagoval podaním zo dňa 14.6.2016, v ktorom namietal uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu a žiadal riadne vyčíslenie skutočnej spotreby elektrickej energie za obdobie od 1.7.2012 až do ukončenia zmluvy t.j. marca 2014. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že v zmysle zákonnej dikcie ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku tak neboli splnené všetky tri podmienky kumulatívne pre prelomenie zásady bezprostrednosti a ústnosti konania, teda pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, nakoľko žalovaný namietal skutkové tvrdenia žalobcu o dôvodnosti uplatneného nároku a tak súd nemohol rozhodnúť rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

20. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu a vyjadrenie žalovaného odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ak žalobca tvrdí, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dodávke elektrickej energie so žalovaným, je potrebné súdu preukázať, že došlo k dohode zmluvných strán ohľadne všetkých zmluvných podmienok v zmysle § 17 ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. a to v znení účinnom ku dňu 1.7.2012 od ktorého dátumu si žalobca uplatňuje cenu spotrebovanej elektrickej energie. Ak dochádza k odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie, jedná sa o prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. <. o energetike v znení neskorších právnych predpisov (resp. § 39 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z.z. <.o energetike účinného do 31. 08. 2012), t.j. o neoprávnený odber elektriny.

21. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani vada spočívajúca v nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý rozsudok nebol vyhotovený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Táto náležitosť odôvodnenia preskúmavaného rozsudku absentuje, keďže súd prvej inštancie sa nielen že nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad, no vôbec necitoval ustanovenia žiadneho právneho predpisu, ktoré na danú vec aplikoval. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje iba paušálny odkaz na niektoré zákonné ustanovenia bez ich citácie a následného podriadenia skutkových zistení pod hypotézu právnej normy, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

23. Odvolací súd sa stotožnil s podstatou odvolacej argumentácie žalobcu a v dôsledku porušenia uvedených zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať, znova posúdiť žalobou jednotlivé uplatnené nároky vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu s tým, že ustáli, či medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, či došlo k (ne)oprávnenému odberu elektriny na strane žalovaného, v akom rozsahu, či na strane žalovaného vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku, na základe akého právneho titulu, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a či žalobcovi vznikol nárok i na príslušenstvo pohľadávky, za aké obdobie i v akom rozsahu v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu.

26. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť a v odôvodnení i odcitovať aplikované právne normy s ich presným označením (najmä číslo a názov právneho predpisu).

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .