Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3T/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom, na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2019 v trestnej veci proti obžalovanému C. D., nar. XX.X.M. v Topoľčanoch, trvale bytom A. V., V. hlavná XXX/X, pre v bode X obžaloby zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a v bode 2 obžaloby prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona,

rozhodol:

Obžalovaný C. D., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom A. V., V. hlavná XXX/X, t. č. bytom D. nad D., A. H. XXXX/X

j e v i n n ý , ž e

dňa 21.09.2017 v čase okolo 10.0 hod. až 12.00 hod. prišiel k bytu č. X na druhom poschodí nachádzajúcom sa v polyfunkčnom objekte s názvom H. na ulici I. č. XXXX/XX v D. nad D., zabúchal na vchodové dvere bytu, po pootvorení vchodových dverí bytu, keď ho poškodená mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase bývala v uvedenom byte, nechcela vpustiť do vnútra bytu, pretlačil vchodové dvere bytu, ktoré rukou pridržala poškodená mal. V. B., nar. XX.XX.XXXX a bez oprávnenia vošiel do chodby bytu, k zraneniu poškodenej mal. V. B. nar. XX.XX.XXXX nedošlo

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a voči chránenej osobe - dieťati

č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej C. D., nar. XX.XX.XXXX.

Obžalovaný C. D., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom A. V., V. hlavná XXX/X, t. č. bytom D. nad D., A. H. XXXX/X

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby V. prokuratúry Bánovce nad Bebravou pod Pv 307/13/3301-50 zo dňa 23.3.2018 v bode 2 obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 21.09.2017 v čase okolo 10.00 hod. až 12.00 hodiny cestou od bytu č. 1 nachádzajúcom sa na druhom poschodí v polyfunkčnom objekte s názvom H. na ulici I. č. M./XX v D.d D., ako zišiel na prvé poschodie, kde sa nachádzala recepcia fitnescentra spolu so salónom, kde v tom čase pracovala poškodená jeho bývalá manželka A. D., sa jej vyhrozil slovami "zničím ťa, potopím ťa, zlikvidujem ťa, ani Z. ti nepomôže", ktoré konanie u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.09.2018 obžalovaný C.r D. po zákonnom poučení vyhlásil v zmysle § 257 ods. l písm. b) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

Obžalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že poškodená A. D. je bývalá manželka, poškodená C. D. nie je priama príbuzná, je to dcéra bývalej manželky z predchádzajúceho manželstva. S poškodenou A. D. majú dve spoločné deti, styk čo sa týka týchto detí, nie je upravený, dňa 14.9.2017 si bol deti vyzdvihnúť. Následne po vyzdvihnutí oboch detí išli na predĺžený víkend do Tatier. V tom čase ešte deti bývali aj s A. D. na adrese C. P. XX. Keď sa 17.9. vracali z Tatier aj deťmi, volala A. D., že deti má odovzdať vo fitness centre, nakoľko počas toho víkendu sa presťahovala na adresu I. XXXX/XX v D. nad D.. Do bytu nevstupoval, iba deti medzi dverami odovzdal. Dňa 21.9 okolo 10.00 hod. prechádzal okolo ulice I. preto sa zastavil, aby sa spýtal, ako sa majú deti, či sú zdravé a podobne. Vošiel do objektu a to na prvé poschodie, kde bola recepcia, pri recepcii stála bývalá manželka A. D., vybavovala nejakého kuriéra a orážala mu dodací list. Slušne pozdravil, vyčkal, kým si to vybaví, potom sa jej spýtal, ako sa majú deti a či plánuje s deťmi z dôvodu zmeny bydliska aj zmeniť vzdelávacie zariadenia, kt. navštevujú. Poškodená uviedla, že toto neplánuje, že čas na prepravu detí si nájde. Obžalovaný toto ocenil, následne sa spýtal, kde sú deti a či ich môže ísť pozrieť. Poškodená povedala, že sú hore v byte, že má ísť za nimi, že je pri nich C. D.. Ako bol pri recepcii, tak cez otvorené dvere videl, že tam stojí slečna J., kt. pozná z videnia, predtým pracovala na čerpacej stanici. Obžalovaný uviedol, že potom odišiel hore do toho bytu, následne sa opravil, že išiel na druhé poschodie a tam zaklopal na dvere, skoro hneď mu otvoril syn O. a začal sa tešiť. Hodil sa mu okolo krku, obžalovaný ho zdvihol a spravil dva kroky dozadu aby si neudrel hlavu o zárubňu, keď ho dvíhal. Do bytu nevkročil. Potom vybehol syn C., t.j. starší syn a objal ho okolo pása.

Všimol si, ako sú ostrihaní, pričom ich strih vlasov nebol vhodný. Synovia povedali, že ich strihala C. D., ktorá potom vyšla von. Odfotil mobilným telefónom deti, ako sú ostrihaní, deti sa pritom bláznili, hádzali sa po ňom. To všetko prebiehalo pred vchodovými dverami do bytu. Následne oboch synov zobral dole poškodenej A. D. sa spýtať kto ich strihal. C. D. vošla do bytu, zavrela za sebou bytové dvere. A. D. bola v tom čase už vo svojom salóne, vošiel iba pol metra za prah salónu za vstupné dvere do salónu aj s deťmi a pýtal sa na strih detí. A. D. povedala, že sa nemá starať, že ich strihala C.. On nekričal, bola tam ešte nejaká zákazníčka, staršia pani, cca vo veku 50 rokov. Zobral deti, s tým, že ich naspäť vráti do bytu hore a pôjde preč. Ako išiel k bytu, stretol po ceste tú pani J. K.. Vyšiel hore po schodoch, zaklopal na dvere bytu, otvorila mu C. D., rozlúčil sa s deťmi, deti vbehli dovnútra do bytu a C. zavrela dvere. Zastavil sa ešte v salóne za A. D., pričom sa jej spýtal na realizáciu styku s deťmi a na mobil syna, nakoľko syn mu telefón nebral už cca 2 dni. Následne obžalovaný z objektu odišiel. O cca 11.00 hod. volal kurátorke z ÚPSVaR K.. C. z dôvodu, aby zvýšili ostražitosť pri ich. deťoch a to z dôvodu, že mu C. povedal, že neboli u doktora a takisto nevedeli v škole, čo je s nimi a matka ho v podstate odbila. Toto nebolo prvé obvinenie, kt. na neho bývalá manželka podala, toto pretrváva až doteraz aj v súčasnosti podáva na neho nejaké obvinenia. Obžalovaný na otázky poprel vstup do predmetného bytu, pretlačenie vchodových dverí do bytu, ktoré držala poškodená C. D.. Výpoveď jeho syna C. D., kde tento uviedol, že sa v byte nachádzal, považuje za ovplyvnenú spôsobom výsluchu a skutočnosťou, že syn nemá chápať, čo je byt, resp. jeho hranice. Obžalovaný sa vyjadril, že poškodená C. D. bola na jej výpoveď navedená. K vyhrážkam uvedeným v bode 2 obžaloby uviedol, že takéto vyhrážky nevyslovil a takéto spojenia používa svedkyňa poškodená A. D., ktorá trestné oznámenie podala z dôvodu, že na ňu upozornil pracovníčky ÚPSVaR, ktoré následne uskutočnili toho dňa u nej v domácnosti kontrolu. Ku svojej konzumácii alkoholu uviedol, že konzumuje alkohol príležitostne pri oslavách, možno niečo v lete. Doma alkohol nedrží, nepotrebuje ho k životu, vzhľadom na prácu si ho nemôže dovoliť požívať v nadmernom množstve. Dňa 9.4.217 nastúpil na dobrovoľné protialkoholické liečenie, avšak na toto nastúpil z dôvodu neustáleho napádania zo strany bývalej manželky. Mal tendenciu aby sa veci riešili s čistou hlavou, pričom mal tím ľudí a čo sa týka liečenia, bývalá manželka ani nevedela, že na takomto liečení bol, ona si myslela, že je u sestry v Anglicku, dozvedela sa to až podstatne neskôr a teraz sa každý na to odvoláva. Nehanbí sa za to, že bol na liečení, pomohlo mu to a doporučil by to aj poškodenej. Poškodená má podľa obžalovaného psychické problémy. Poškodená na neho opakovane podávala trestné oznámenia a to od obdobia, kedy podal návrh na rozvod a prestal jej prispievať na podnikanie. V čase skutku pracoval príležitostne, v Nemecku, avšak na Slovensku bol dobrovoľne nezamestnaný, v súčasnosti pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. Obžalovaný pri otázke obhajcu poukázal aj na sms správu od poškodenej A. D., v ktorej mu táto navrhla 6.10. stretnutie intímneho charakteru.

Súd napriek námietkam zo strany obhajcu obžalovaného mal za to, že je na mieste poškodenú A. D. vypočuť postupom podľa § 262a Tr. poriadku, keďže vzhľadom na skutočnosť, že ide o bývalú manželku obžalovaného, a tieto osoby spájajú aj spoločné deti, ide o obzvlášť zraniteľnú obeť a je potrebné zabrániť možnosti sekundárnej viktimizácie a táto poškodená aj sama výslovne takýto spôsob výsluchu žiadala.

Svedkyňa poškodená A. D. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa to stalo v budove H., kde pracovala a dočasne tam aj bývala. Prišiel obžalovaný, opýtal sa, kde sú deti, povedala mu, že sú doma, že ich bolí brucho, stála medzi dverami do salónu. Obžalovaný žiadal o realizáciu styku s deťmi, s čím poškodená A. D. nesúhlasila. Bol dosť vytočený, podráždený, odišiel z fitness centra a išiel hore do bytu. Dcéra jej vravela, že bol dosť agresívny, odtlačil ju od dverí a vošiel dovnútra, nadával jej, odfotil deti, potom zas odišiel, vrátil sa naspäť do salónu aj s deťmi, to tam mala poškodená dve zákazníčky. Povedal, že si deti berie, s čím ona nesúhlasila, nadával, "kurva, piča, zničím ťa, zlikvidujem ťa", odišiel preč, na pár minút, potom sa znova vrátil, bola na recepcii, tam sa už ale pohybovali ľudia, videl, že tam niekto je, bol tam obchodný zástupca, ktorého ona poslala preč, tak odišiel aj on preč, vykrikoval pritom, že "ani Z. ti nepomôže", dookola to isté. Neskôr svedkyňa poškodená na otázky uviedla, že obžalovaný v čase, keď pri ňom boli deti jej iba nadával a k vyhrážkam malo dôjsť až následne, keď sa opätovne vrátil dole od bytu na druhom poschodí. Vtedy bola poškodená na recepcii fitness centra, kde pozorovala, čo sa bude ešte diať, obž. otvoril veľké vstupné sklenené dvere do fitness centra, kde vtedy iné osoby neboli. Poškodená pri odstraňovaní rozporov potvrdila, že vyhrážka mala znieť "ty špina prijebaná, kurva, zničím ťa, potopím ťa, zlikvidujem ťa, ani Z. ti nepomôže", čo v nej vyvolalo strach.

O skutku č. 1 vie na základe toho, že bola pri dverách fitness centra, pričom vstup do fitness centra je hneď pri schodoch, vstup do bytu je v podstate iba o poschodie vyššie, je to pár metrov a zachytila

rozhovor obžalovaného s C. D. s tým, že obžalovaný jej nadával, že je šteňa, on išiel potom do bytu, čo vie od dcéry C. D. a od K. C. a syna C., kt. jej aj hovoril, že ho otec fotil.

N. A. D. poprela, že by mal. C. D. akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovala, taktiež poprela, že trestné oznámenie bolo pomstou za kontrolnú návštevu zo strany ÚPSVaR. Poškodená uviedla, že podľa nej ju obžalovaný po rozvode sledoval, keď sa pozrela z okna, tak videla, ako sa na aute premáva popred prácu, on išiel potom do Veľkých P. a pobral si veci, kt. mu vyhovovali, doma bola vtedy dcéra. Niekedy ani nebral veci, iba sa prechádzal po izbách, napríklad v kúpeľni poničil pánske holiace prístroje, kt. si kúpila v akcii. S obžalovaným komunikovala hlavne formou sms správ, teraz spolu nekomunikujú. Strach z obžalovaného pociťuje doposiaľ. Svedkyňa poškodená A. D. k vzťahu C. D. s obžalovaným uviedla, že ho nemala rada kvôli tomu, ako sa v tomto stave správa. Svedkyňa poškodená A. D. poprela, že by trpela psychickou chorobou, liečila sa, keď jej zomrela mama, v roku 2014, vtedy mala stres, tŕpli jej ruky a ústa, v súčasnosti sa nelieči. V roku 2009 predtým krátkodobo užívala antidepresíva. Svedkyňa poškodená A. D. potvrdila, že sa s C. D. a svedkom C. rozprávali o tom, čo sa stalo včítane vyslovených vyhrážok. Skutočnosť, prečo svedok C. vo svojej výpovedí vyhrážky neuvádza odôvodnila stresom svedka. K povahe dcéry C. D. uviedla, že je to ešte puberťáčka, chvíľku sa jaší, chvíľku je vážna, potom sa hrá na dospeláčku, je to normálne dieťa v jej veku. Ona emocionálne niektoré veci vníma inak, nereaguje na ne tak citlivo.

K fotografiám z mobilného telefónu obžalovaného zachytených v znaleckom posudku na str. 5 uviedla, že na prvých dvoch fotografiách sa nachádza syn C., na tretej syn O.. Prvé dve fotografie sú z chodby pred dverami pred bytom a tretia fotografia je vo vnútri. Fotografia c zachytáva sedačku, taburetku, kt. bola pri dverách, pri botníku vo vnútri bytu. Priamo za dvermi bytu bola taburetka, štvorcová, čiernej farby, ktorá mala na sebe modrý prehoz. Pred dverami bytu bol modrý alebo modro šedý gauč.

Súd na hlavnom pojednávaní takisto prehral výpoveď poškodenej C. D. z prípravného konania a to podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku. Táto pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 09.02.2018 vypovedala, po zákonnom poučení tak, že na byt, kde t.č. bývali niekto klopal v doobedných hodinách, k dverám sa rozbehli jej bratia. Svedkyňa poškodená dvere otvorila, zbadala obžalovaného, ktorý jej povedal, že chce ísť za synmi. Poškodená držala dvere tak aby sa obžalovaný do vnútra nedostal a povedala, že nech ide preč. Bratia poškodenej sa rozbehli za obžalovaným. Následne napriek odporu obžalovaný dvere pretlačil aj s poškodenou, ktorá ich držala, ju asi aj odsotil a dostal sa na chodbu, kde si fotil bratov poškodenej ( jeho synov) kvôli ich ostrihaniu, správal sa agresívne a poškodenú označil za "šteňa vyjebané". Poškodená priateľovi svedkovi C. naznačila aby sa do toho neplietol. Následne si so sebou zobral synov za poškodenou A. D.. Na otázky odpovedala, že obžalovaný sa jej v čase skutku zdal pod vplyvom pravdepodobne alkoholu. Svedkyňa poškodená zotrvala na tom, že z konania obžalovaného mala strach.

Svedok K. C., gen. ako na č.l 115, kt. po zákonnom poučení vyššie a po overení totožnosti vyššie uviedol, že s poškodenou má A. D. dobrý vzťah, poškodená C. D. je jeho priateľka. D. to doobeda, v byte bol s C. D. a jej bratmi C. a O. D.. S C. D. bol v kuchyni, vtedy niekto zaklopal silno na dvere, C. D. išla otvoriť, on naďalej zostal v kuchyni, nevenoval tomu pozornosť, potom iba cez roh nakukol, že čo sa tam deje, všimol si, že tam stojí pán D. pred vstupnými dvermi do bytu, potom uvidel a počul ako obž. začal kričať po C. D., ktorá stála pri dverách v tom priestore, kt. bol v odchýlených dverách a on jej vtedy nadával alebo niečo také hovoril, aj ju sotil do hrude, jej myklo telom, ale ustála to, nepadla na zem. P. zakročiť, ale C. D. mu kázala, aby sa do toho nemiešal, že si to vyrieši sama. Sám obžalovaného nevidel, že by tento prah bytu prekročil. Išiel naspäť do kuchyne k jedlu, snažil sa to neriešiť. V kuchyni bolo pustené hlasnejšie rádio, z rozhovoru medzi obžalovaným a priateľkou počul iba útržky. Po pár minútach prišla C. s tým, že sa pýtala, či videl, ako sa obž. po byte pohybuje, on však toto nevidel, lebo tam bola stena, ďalšie veci mu už hovorila A. D. s tým, že obž. potom ako z bytu odišiel, išiel za ňou dole a začal po nej, teda A. D. ziapať a vyhrážať sa jej a hovoril jej niečo o tom, ako sú chlapci ostrihaní. Skutočnosti o vyhrážkach mu poškodená A. D. hovorila až neskôr. Na otázky potvrdil, že skutok si lepšie pamätal v rámci prípravného konania.

Súd na hlavnom pojednávaní takisto prehral videozáznam výpovede svedka mal. C. D. z prípravného konania zo dňa 22.9.2017 a to podľa § 135 ods. 4 a 270 ods. 2) Tr. poriadku. Tento pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 22.09.2017 vypovedal, po zákonnom poučení za prítomnosti psychológa a pracovníčky ÚPSVaR tak, že v uvedený deň boli doma s bratom, sestrou C. D., jej priateľom svedkom

C.. Keď niekto zaklopal na dvere, išiel otvoriť jeho brat O.. Bol tam obžalovaný, ktorý išiel aj do vnútra bytu. Poškodená C. D. bola vystrašená a vravela aj obžalovanému aby byt opustil, keď bol vo vnútri, nepamätá si, či mu aj bránila vo vstupe do bytu. Obžalovaný si synov fotil vo vnútri bytu, ale aj pred bytom. Vo vnútri si ich fotil pri vešiaku a botníku.

Svedok K. Z., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní v pre konanie relevantnej časti vypovedal, že sám predmetných skutkov prítomný nebol, v jeho priestoroch mala poškodená A. D. salón. Pomáhali jej so sťahovaním do priestorov v budove H.. Až neskôr sa dozvedeli, že uteká pred bývalým manželom. Svedok poprel bližší vzťah s poškodenou A. D..

Súd podľa § 263 ods. 1 prečítal výpoveď svedkyne J. K. zo dňa 20.11.2017, ktorá v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že takisto bývala v čase skutkov v predmetnej nehnuteľnosti, pričom sa nachádzala v čase, keď obžalovaný prišiel od bytu poškodenej s oboma synmi v priestoroch salónu poškodenej. Obžalovaný pritom vravel poškodenej A. D., že sa mu nepáči ako sú jeho synovia ostrihaní. Následne odišiel zo salónu von a poškodená A. D. išla za ním mimo salón. Žiadny hluk ani krik do salónu nepočula. Poškodená A. D. sa vrátila rozčúlená asi po minúte, nepripadala jej vystrašená, skôr prešpekulovaná. Následne svedkyňa išla na prvé poschodie, kde má byt, pričom videla ako obžalovaný vracia deti naspäť do bytu poškodenej a to tak, že zaklopal na dvere, tieto sa otvorili, synovia obžalovaného vbehli do vnútra a dvere sa zavreli. Celé to prebehlo bez slov. Obžalovaný do bytu nevstupoval. Na otázky uviedla, že ani pred vstupom do salónu nepočula v objekte žiadne hádky alebo krik a z jej bytu by to počula. Svedkyňa uvádzala, že v priestoroch salónu sa okrem nej, jej matky a poškodenej A. D. nachádzala ďalšia osoba, ktorú sa nepodarilo stotožniť.

Súd podľa § 263 ods. 1 prečítal výpoveď svedkyne T. K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že je matkou svedkyne J. K., v uvedený deň bola najskôr v byte u dcéry v danom objekte na prvom poschodí, pričom vtedy hluk ani krik z tohto poschodia nepočula a následne bola v salóne na ošetrení obočia u poškodenej A. D., pričom po čase privolala aj svedkyňu J. K.. Po cca 5 minútach od jej príchodu začula mužský hlas, pričom uvedená osoby nebola vo vnútri salónu a táto osoba jednak vyjadrovala nesúhlas s účesom mal. detí a žiadala o odovzdanie detí, čo poškodená odmietla urobiť, svedkyňa vyhrážky nepočula, rozhovor nemal formu kriku. Uvedená mužská osoba potom odišla preč. Následne odišla aj dcéra svedkyne. Poškodená neskôr niekomu volala a vulgárne a výhražne sa v telefonáte vyjadrovala na osobu obžalovaného. Svedkyňa v salóne bola asi ešte 10 minút, pričom k ďalšiemu konfliktu nedošlo a v daných priestoroch sa už tá osoba s mužským hlasom neobjavila, tá tam bola iba jeden krát. Svedkyňa uvádzala, že v priestoroch salónu sa okrem nej, jej dcéry a poškodenej A. D. nachádzala ďalšia osoba, ktorú sa nepodarilo stotožniť.

Súd podľa § 263 ods. 1 prečítal výpoveď svedkyne K.. K. C. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že je zamestnankyňa M. a dňa XX.XX.XXXX bola kontaktovaná obžalovaným s tým, že tento žiadal o prešetrenie pomerov v domácnosti poškodenej A. D.. Zo strany M. bola realizovaná kontrola toho istého dňa o XX:XX hod. K. pri kontrole žiaden incident nespomínala a svedkyňa sa domnieva, že keby k niečomu takému došlo, poškodená by jej to spomenula. I. obžalovaného s ÚPSVaR je dobrá, poškodená A. D. s úradom taktiež spolupracuje, občas však dohody nedodržiava. Z pohľadu realizovaného výsluchu svedka mal. C. D. svedkyňa ako osoba prítomná za M. považovala tento za vedený tak aby mu mal. porozumel, uviedla, že maloletý v čase výsluchu bol pod stresom aj vzhľadom na opakovanie rovnako položených otázok a snažila sa o samokontrolu odpovedí.

K. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, konkrétne so súhlasom strán znalecký posudok č. XX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria a znalecký posudok KEU PZ z odboru kriminalistika č. 11833/2017, ďalej: nájomná zmluva č.l 174-177, zápis o dychovej skúške č.l 254, certifikát o overení spôsobilosti analyzátora dychu č.l 255, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l 306, odpis RT č.l 307, správa Mesta BnB č.l 308, správa z probácie č.l 363, zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou č.l 153-173, trestné oznámenie A. D. zo dňa 21.9.2017 č.l 1-3, listina

- č. 9/17 č.l 269-291, správa CDZ č.l 614, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5C/202/2015 zo dňa 29.10.2015 o zrušení BSM obžalovaného s poškodenou č.l 518, ftk. sms správ s tel. číslom XXXX/XXX XXX č.l 519-525, fotografia facebookového profilu č.l 526, správy ÚPSVaR Partizánske, pracovisko D.38, fotografie zachytávajúce výlety a aktivity s deťmi č.l 539-542, úradný záznam ÚPSVaR zo dňa 21.9.2017 č.l 236, záznam z vykonania terénnej soc. práce č.l 237, zápisnica o zadržaní včítane poučenia č.l 34-36, rozsudok tunajší súd č.k. 3P/118/2016-164 č.l 183-184, výpis zo živnostenského registra obžalovaného

č.l 475, zmluvy o vykonaní diela č.l 476-478 pracovná zmluvu obžalovaného v talianskom jazyku a ostatný spisový materiál.

Zo znaleckého posudku č. 20/2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria k závislosti obžalovaného na omamných a psychotropných látkach súd zisťuje, že u obžalovaného existuje závislosť od alkoholu, ku ktorej má nekritický postoj. Vzhľadom na uvedený postoj znalec nedoporučuje nariadiť ochranné liečenie. Nebezpečnosť obžalovaného pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nie je daná.

Zo znaleckého posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2017/11833 z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz vyplýva, že v zaistených veciach, t.j. mobilnom telefóne značky CAT a k nemu prislúchajúcej SD karty vydaných obžalovaným boli zaistené tri relevantné fotografie, pričom v dvoch prípadoch ide zjavne o fotografie (v spojitosti s ohliadkou miesta činu) realizované mimo priestorov bytu poškodenej a to na chodbe pred bytom v objekte H. a v treťom prípade ide o fotografiu s tmavým pozadím vyhotovenú ako poslednú, u ktorej nie je možné jednoznačne identifikovať miesto vyhotovenia.

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.9.2017 uzatvorenej medzi poškodenou A. D. ako nájomcom a prenajímateľom H. W. ako fyzickou osobou podnikateľom vyplýva, že poškodená si v uvedenom období prenajala byt č. 1 nachádzajúci sa na 1 poschodí objektu H. v D. nad D. s vnútorným vybavením.

Z výsledkov dychovej skúšky u obžalovaného vo večerných hodinách v deň skutku vyplýva, že o cca XX:XX hod bol u jeho osoby zistený alkohol v dychu v rozsahu cca 0,44-0,5 promile. Meranie bolo uskutočnené certifikovaným analyzátorom dychu.

K osobe obžalovaného súd zistil zo správy Mesta Bánovce nad D. zo dňa 16.5.2018, že tento nie je bližšie hodnotený, na jeho osobu neboli podávané sťažnosti a mestom bol priestupkovo postihnutý jeden krát za dopravný priestupok, pričom identické priestupkové postihnutie u jeho osoby bolo zistené z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR. Z odpisu registra trestov u obžalovaného vyplýva jedno odsúdenie v minulosti z roku 2000, na ktoré súd nemôže prihliadať, nakoľko na jeho osobu v uvedenej veci hľadí akoby nebol odsúdený. Zo správy o probácii u osoby obžalovaného nevyplynuli preukázané porušenia probačného dohľadu. Z pracovnej zmluvy, výpisu živnostenského registra u obžalovaného a predložených zmlúv o vykonanie diela súd zistil, že obžalovaný je pracovne činný ako SZČO.

Z trestného oznámenia poškodenej A. D. vyplývajú obdobné skutočnosti ako z jej výsluchu.

K listinnému dôkazu - znaleckému posudku k osobe poškodenej A. D. z psychologického hľadiska nevyplýva, že u jej osoby by sa mali nachádzať dôvody na preskúmanie jej duševného stavu. Vyplýva narušenie dlhodobé vzťahov medzi jej osobou a obžalovaným. Obdobne zo správy Centra duševného zdravia nevyplýva, že by menovaná poškodená navštevovala ich ambulanciu alebo že by toto zariadenie malo vedomosť o jej súčasnom duševnom stave.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5C/202/2015 zo dňa 29.10.2015 o zrušení BSM obžalovaného s poškodenou vyplýva, že s právoplatnosťou k 10.11.2015 došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v manželstve medzi obžalovaným a poškodenou A. D..

Z fotokópie sms správ obžalovaného s tel. číslom 0948/308 320 vyplýva, že držiteľ uvedeného telefónneho čísla ( ktorým by mala byť poškodená A. D.) opakovane žiadal o poskytnutie finančných prostriedkov obžalovaného - väčšinou za účelom výživy na mal. deti. V jednom prípade uvedená osoba zaslala obžalovanému ponuku sa intímne styk.

Na fotografii facebookového profilu z č.l 526 súd nezistil žiadnu skutočnosť relevantnú pre trestné konanie.

Zo správ ÚPSVaR Partizánske, pracovisko D. nad Bebravou č.l 527-528a) nezistil súd žiadne skutočnosti relevantné pre trestné konanie. Obdobne ani z úvodov zápisníc v konaní vedenom na tunajšom súde pod. sp. zn. 1P/111/2017 nezistil súd žiadne skutočnosti relevanté pre trestné konanie.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou č.l 153-173, vyplýva umiestnenie jednak bytu poškodených A. a C. D. v objekte H. ako aj umiestnenie kozmetického salónu poškodenej A. D. v tom

istom objekte. Z pohľadu skutku v bode č. X obžaloby vyplýva jednak vzdialenosť od fitnescentra a kozmetického salónu od bytu č. 1 na prvom poschodí, pričom je zrejmé, že recepciu fitnescentra od schodiska k bytom oddeľujú v čase dokumentovania uzatvorené sklené dvere. Na prvom poschodí pred bytom č. 1 sa nachádza na zeleno vymaľovaná chodba, pričom v blízkosti vstupných dverí do bytu č. 1 sa nachádza modrý gauč, pri ktorom je práčka a radiátor. V chodbe za vchodovými dverami sa nachádza skrinka.

Z potvrdení o úhrade výživného na mal. deti vyplýva, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, na ktoré si vyživovaciu povinnosť riadne uhrádza, pričom pripojené fotografie zachytávajú výlety a aktivity s týmito mal. deťmi č.l 539-542.

Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 21.9.2017 vyplýva, že obžalovaný v deň skutku po skutku kontaktoval ÚPSVaR za účelom prešetrenia pomerov v domácnosti poškodenej A. D., ako matky spoločných mal. detí. Ako dôvody uviedol, že poškodená s mal. deťmi zmenila domácnosť, toho času deti nenavštevujú vzdelávacie zariadenia a ani nenavštívili ošetrujúceho lekára a taktiež, že mal. deti sú nevhodne ostrihané. Následne svedkyňou K.. C. bola vykonané šetrenie pomerov v domácnosti poškodenej A. D.j ako to vyplýva zo záznamu z vykonanej terénnej sociálnej práce. V rámci uvedenej kontroly neboli zistené závažnejšie nedostatky.

Zo zápisnice o zadržaní obžalovaného, t.č. ako podozrivej osoby vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o 21:40 hod. po predchádzajúcom súhlase prokurátora došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody a následnému zadržaniu, podozrivá osoba bola riadne poučená a v rámci zaistených vecí v držbe podozrivej osoby bol aj mobilný telefón zn. CAT s príslušnou SD-kartou, ktoré boli neskôr predmetom znaleckého skúmania v znaleckom posudku KEU .

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 3P/118/2016-164 vyplýva, že uvedeným rozsudkom došlo k rozvodu manželstva obžalovaného s poškodenou A. D. a taktiež došlo k úprave práv a povinností k spoločným mal. deťom schválením rodičovskej dohody, pričom styk otca s jeho mal. deťmi upravený nebol.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov, súd mal za to, že je na mieste obžalovaného uznať za vinného zo skutku uvedeného pod bodom 1 obžaloby a naopak vzhľadom na pochybnosti pretrvávajúce po vykonanom dokazovaní o vine obvineného pri skutku 2 obžaloby, tohto oslobodiť spod obžaloby Okresnej prokuratúry v D. nad Bebravou pod bodom 2 tejto obžaloby.

Čo sa týka skutku č. 1, v danom prípade obžalovaný v plnom rozsahu popieral svoju zodpovednosť z uvedeného skutku, keď urobil vyhlásenie o svojej nevine, ďalej popieral akékoľvek vstúpenie do predmetného bytu. Svedkyňu poškodenú C. D. obžalovaný považoval za ovplyvneného svedka svedkyňou poškodenou A. D., obdobne svedka K. C. taktiež považoval za zaujatého z toho istého dôvodu vzhľadom na blízky vzťah s poškodenou C. D.. Čo sa týka svedka mladistvého C. D., jeho výsluch považoval za realizovaný jednak nezákonným spôsobom (vzhľadom na dĺžku výsluchu ako aj podľa obhajcu sugestívny spôsob vedenia výsluchu), taktiež mal za to, že svedok vzhľadom na jeho vek a predchádzajúce skúsenosti s bývaním (rodinná štvorbytovka) nechápe presnému priestorovému vymedzeniu pojmu byt. I. bol toho názoru, že napriek skutočnostiam, ktoré obžalovaný uvádzal o osobe, t. č. maloletej poškodenej C. D., že nie je dôvod jej výpoveď vyhodnotiť ako účelovú alebo zaujatú. Svedkyňa v rámci svojej výpovede jasne, zrozumiteľne popísala skutkový priebeh, pričom aj keď medzi jej výpoveďou a výpoveďou mal. C. D. a K. C. vznikali isté rozdiely, tieto neboli v podstatných črtách výpovede. Súd ani nevyhodnotil, že by výpoveď C. D. bola ovplyvnená podstatnou mierou výpoveďou poškodenej A. D. alebo skutočnosťami, ktoré jej poškodená A. D. v rámci vzájomných hovorov uvádzala. Súd tu poukazuje na skutočnosť, že samotná C. D. sa udalostiam týkajúcim sa poškodenej A. D. v rámci jej výsluchu venuje skôr okrajovo, neprikladá im významnú prioritu, ako by to bolo pri výraznom ovplyvnení jej matkou ako uvádza obhajca. Z pohľadu námietok obhajoby proti výpovedi poškodenej C. D. s poukazom na podľa obžaloby zlé vzťahy medzi obžalovaným a touto poškodenou, súd tu poukazuje, že z výpovede obžalovaného alebo poškodenej C. D. nevyplynuli výrazné citovo narušené vzťahy medzi nimi navzájom, nevyplynula ani taká výrazná antipatia, ktorá by mala spôsobiť také ovplyvnenie poškodenej ako to uvádza obhajca. Z pohľadu psychologických prípadne psychiatrických problémov u tejto svedkyne, súd nemal tieto vôbec ničím overené, správanie poškodenej C. D. v minulosti, ktoré v tejto časti podľa obhajcu malo preukazovať psychické problémy u tejto svedkyne, súd skôr vyhodnotil ako bežné správanie osoby takéhoto veku s pohľadom na prispôsobovanie sa novým

situáciám (spomínané hysterické záchvaty maloletej v čase, keď do manželstva s jej matkou vstupoval obžalovaný). Na túto výpoveď svedkyne C. D. logicky nadväzovala aj výpoveď svedka mladistvého C. D., ktorú z pohľadu realizovaného výsluchu v prípravnom konaní súd vyhodnotil ako realizovanú zákonným spôsobom a námietky obhajcu voči nej vyhodnotil ako nedôvodné, súd poukazuje na skutočnosť, že aj ak obhajca poukazuje na to, že otázky zo strany vyšetrovateľa mali byť navádzajúce, tieto otázky obsahovo nadväzovali na predchádzajúce samotné odpovede maloletého svedka a preto ako také ich obsah nebol formulovaný za účelom navedenia maloletého svedka na odpoveď, ale iba na konkretizovanie a spresnenie odpovedí, ktoré maloletý uvádzal predtým. Dieťaťu boli otázky kladené zrozumiteľne, z prehratého záznamu sa ani v najmenšom nejavilo, že by dieťa nechápalo obsahu položených otázok alebo malo problémy s určením, či sa udalosti odohrávali vo vnútri, mimo bytu z pohľadu ohraničenia bytu vstupnými dverami. Súd tu poukazuje aj na skutočnosť, že samotné dieťa v rámci výsluchu uvádzala označenie vstupné dvere, pričom zo samotného skutkového priebehu je zrejmé, že naozaj sa mohlo jednať iba o vstupné dvere práve do predmetného bytu v objekte H.. Z pohľadu svedeckej výpovede svedka C., tento sám o sebe obžalovaného neusvedčuje z toho, že by k skutku malo dôjsť tak ako to uvádza obžaloba, keďže svedok uvádza iba odstrčenie poškodenej C. D. obžalovaným a nie vstúpenie do objektu bytu, pričom svedok sa podľa vlastného vyjadrenia ďalej nemal venovať konaniu poškodenej a obžalovaného v rámci predmetnej udalosti, keďže samotná poškodená C. D. ho mala poslať do inej časti bytu, na druhú stranu potvrdzuje agresívne správanie obžalovaného v čase predmetného skutku voči poškodenej C. D.. Tieto výpovede na seba nadväzovali utvárali ucelený logický celok a vzhľadom aj na vyššie uvedené okolnosti ich súd preto vyhodnotil ako dôveryhodné. Popri týchto dôkazoch bola v uvedenom konaní týkajúcom sa skutku v bode 1 obžaloby produkovaná aj skupina dôkazov, ktorá viac menej nepotvrdzovala, ale ani nevyvracala skutočnosti, či malo dôjsť k predmetnému skutku. Jedná sa jednak o výpoveď svedkyne J. K. a zabezpečené fotografické snímky z mobilného zariadenia obžalovaného. V prípade výpovede svedkyne J. K., táto síce uviedla, že jednak v čase, keď sa nachádzala na prvom poschodí objektu H., nezačula žiadny konflikt z oblasti druhého poschodia a taktiež, že v čase, keď sa vracala do svojho bytu na druhom poschodí, stretla obžalovaného v priestoroch druhého poschodia, mimo bytu, ktorý užívali obidve poškodené. V priebehu skutkového deja je však zrejmé, že moment, kedy mala svedkyňa J. K. stretnúť obžalovaného, bol až po dokonaní skutku 1 a nebol teda žiadny reálny dôvod, pre ktorý by vôbec v tomto čase svedkyňa mala obžalovaného vidieť v priestoroch tohto bytu alebo v rámci konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou C. D.. T. vzdialenosť od uvedeného bytu na druhom poschodí, ktorý obývali poškodené, do oblasti fitnes centra a salónu poškodenej A. D. je taká, ktorá dostatočne odôvodňuje predpoklad, že z priestorov na druhom poschodí osoby nachádzajúce sa v priestoroch fitnes centra alebo salóna, nemali možnosť takýto konflikt vnímať. Z pohľadu vykonaného dokazovania tak výpoveď obžalovaného v časti skutku X ostala osamotená ako jediná v plnom rozsahu rozporná (z pohľadu naplnenia znakov trestného činu) s výpoveďami poškodenej C. D., svedka mladistvého C. D. a podporne aj svedka K. C., ktoré výpovede z pohľadu vstupu obžalovaného do predmetného bytu napriek nesúhlasu poškodenej C. D. s takýmto konaním zo strany obžalovaného, na seba nadväzovali a rozporné boli iba v menej podstatných okolnostiach (kto otvoril dvere, či došlo k odtlačeniu poškodenej, ktorá držala dvere obžalovaným alebo k odstrčeniu poškodenej obžalovaným) a tieto výpovede sú podporované aj výpoveďou svedka K. C., ktorý síce priamo vstup obžalovaného do predmetného bytu nevidel, avšak v ostatných okolnostiach potvrdzoval tie časti výpovede, ktoré spomínala svedkyňa poškodená C. D. - odstrčenie obžalovaným, existenciu konfliktu, otváranie dverí poškodenou C. D.. I. preto mal za dané, že k skutku došlo tak ako je to uvedené v rámci výrokovej časti tohto rozsudku, pričom takéto konanie obžalovaného bolo jednoznačne úmyselným konaním, o čom svedčí priama snaha obžalovaného dostať sa do priestoru bytu, napriek zrejme prejavenému nesúhlasu zo strany poškodenej C. D. pridržiavaním dverí takým spôsobom aby do bytu nemohol bez prekonania jej odporu vstúpiť. Toto konanie tak naplnilo po právnej stránke zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Súd znaky naplnenia kvalifikovaných skutkových podstát podľa § 194 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) Tr. zákona vzhliadol v skutočnosti, že poškodená v čase skutku skutočne bola ešte osobou, ktorá nedosiahla 18 rokov veku, čo obžalovaný ako osoba, ktorá s ňou v minulosti dlhodobo žila v spoločnej domácnosti a ktorý bol manželom jej matky musel jednoznačne vedieť a taktiež aj okolnosť, kde obžalovaný poškodenú pretláčal prostredníctvom dverí, kde práve využil svoje fyzické danosti a prostredníctvom jeho fyzickej sily prekonal odpor poškodenej C. D. v snahe zabrániť mu vstúpiť do uvedeného bytu.

Z pohľadu skutku pod bodom č. 2 obžaloby, súd v rámci tejto časti aj napriek vykonanému dokazovaniu mal naďalej pochybnosti o vine obžalovaného z konania, ktoré mu bolo kladené za vinu pod bodom 2

obžaloby. V danom prípade sa dokazovaním vytvorili dve skupiny dôkazov. Jedna nasvedčujúca vine obžalovaného, druhá popierajúca, že k skutku pod bodom dva obžaloby došlo. Svedkyňa poškodená A. D. v rámci svojej výpovede v podstatných črtách aj s prihliadnutím na časový odstup od skutku popísala skutok obdobne ako to je za vinu kladené obžalovanému v rámci obžaloby. Na druhú stranu však nemožno poprieť, že v rámci výpovede svedkyne poškodenej boli zistené v rámci jej výsluchu na hlavnom pojednávaní isté skutočnosti, ktoré čiastočne znižovali dôveryhodnosť jej výpovede. Poškodená jednak v rámci jej výpovede nevedela presne ustáliť, v ktorom časovom úseku vlastne malo dôjsť k vysloveniu uvedených vyhrážok zabitím zo strany obžalovaného na jej adresu. V rámci jej výsluchu najskôr uvádzala, že tieto vyhrážky mali byť uvedené potom, čo obžalovaný vstúpil do objektu a ona sa s ním stretla v priestoroch medzi recepciou fitnes centra aj salónom. Neskôr v rámci tej istej výpovede spomínala, že k vysloveniu týchto vyhrážok malo dôjsť v čase, keď obžalovaný zišiel už s deťmi z horného poschodia dole, aby jej tieto deti ukázal vzhľadom na strih detí. Na záver dokonca poškodená uvádzala, že k vysloveniu týchto vyhrážok malo dôjsť ešte neskôr a to v čase, keď obžalovaný sa vracal z horného poschodia až potom, čo deti naspäť vrátil do bytu. Samotná poškodená tieto rozpory dostatočne dôveryhodne neodstránila. V danom prípade síce do istej miery podporujúco pôsobia výpovede svedkyne poškodenej C. D., svedka K. C., aj svedka maloletého C. D., ktorý čo sa týka prvých dvoch uvádzajú, že svedkyňa poškodená A. D. im skutočnosti ohľadne vyhrážania sa zo strany obžalovaného po skutku v rámci rozhovoru popisovala obdobne ako je to uvedené v obžalobe, avšak toto nemá formu priameho dôkazu. Čo sa týka výpovede maloletého C. D., ten potvrdil, že s obžalovaným odišli z horného poschodia od ich bytu na prvé poschodie, kde sa nachádza salón poškodenej A. D., potvrdil, že došlo k rozhovoru medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou A. D. a v podstate aj že rozhovor mal charakter hádky (aj keď táto nie je popisovaná ako intenzívna hádka). Na druhú stranu však okrem výpovede obžalovaného, ktorý vyslovenie akýchkoľvek vyhrážok na adresu svedkyne poškodenej A. D. kategoricky popieral, priebeh skutku tak ako ho popisovala obžalovaná (resp. jednotlivých možností z pohľadu toho, kedy ku skutku malo dôjsť), spochybňujú svedecké výpovede svedkýň J. K. a T. K.. Uvedené osoby sa v čase skutku mali nachádzať v priestoroch salónu poškodenej, pričom či už podľa popisu obžalovaného ale aj poškodenej A. D. a v spise nachádzajúcej sa fotodokumentácie, od ich miesta k miestu, kde malo dôjsť k vysloveniu vyhrážok, nemohlo byť viac ako zopár metrov, pričom dvere medzi salónom a priestorom fitnes centra mali byť otvorené, napriek tomu však ani jedna z týchto svedkýň vôbec vyslovenie takýchto vyhrážok nezachytila a to napriek tomu, že tieto mali byť vyslovené v rámci verbálneho konfliktu, čo odôvodňuje predpoklad ich vyslovenia zvýšenou intenzitou a aj napriek tomu, že z ich výsluchov vyplýva, že v podstate obsah rozhovoru medzi obžalovaným a poškodenou A. D. boli schopné vnímať. Súd tu poukazuje na skutočnosť, že tieto dve svedkyne pritom neboli rodinnými alebo inými väzbami prepojené či už na obžalovaného alebo poškodenú a tak je možné vysloviť záver, že u nich nie je dôvod vzhliadnuť ich výpovede za akýmkoľvek spôsobom za zaujaté. Súd z pohľadu tejto skupiny dôkazov poukazuje aj na obsah výpovede svedkyne T. K. k správaniu svedkyne poškodenej A. D., ktorá ani po návrate do salónu neprejavovala známky strachu o svoj život, ktoré by bolo dôvodné očakávať v podstate bezprostredne po tom, čo jej mali byť vyslovené vyhrážky uvedené v obžalobe. Výpovede týchto svedkýň popri tom korelovali aj s výpoveďou samotného obžalovaného.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí o to skôr, keď v danom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Nakoľko však v danom prípade v rámci skutku č. 2 obžaloby, po vykonanom dokazovaní u súdu zotrvali výrazné pochybnosti o tom, či sa skutok stal práve vzhľadom na protichodné skupiny dôkazov, kde práve skupina dôkazov nasvedčujúcich, že k skutku nedošlo, sa z pohľadu ucelenosti výpovedí nezaujatosti svedkýň J. a T. K. zdala jednoznačne vierohodnejšia ako v podstate osamotená výpoveď svedkyne poškodenej A. D.. U súdu preto vykonaným dokazovaním vznikli závažné pochybnosti o tom, že sa skutok pod bodom 2 obžaloby stal. Súd preto obžalovaného C. D. v bode 2 obžaloby spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsudzoval obžalovaného výlučne za konanie, ktoré mu bolo kladené za vinu v bode 1 obžaloby. Toto konanie súd po právnej stránke kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom

na § 138 písm. d) Tr. zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. K okolnostiam napĺňajúcim znaky kvalifikovaných skutkových podstát, súd odkazuje na odôvodnenie v časti týkajúcej sa viny obžalovaného zo skutku v bode 1 obžaloby. Ako to už súd vyššie uviedol, súd mal za dané, že obžalovaný konal v priamom úmysle, teda výslovne chcel svojim konaním zasiahnuť do práva poškodenej Vanesy D. na nedotknuteľnosť jej obydlia, keď priamou formou použitia sily dosiahol svoj vstup do priestorov bytu napriek prejavenému nesúhlasu poškodenej C. D.. Z pohľadu duševného stavu obvineného v čase spáchania skutku, neboli zistené také okolnosti, pre ktoré by mal mať súd pochybnosti o jeho ovládacích a rozpoznávacích schopnostiach v tomto čase alebo o tom, či bol schopný v čase trestného konania chápať jeho zmysel. Z pohľadu záujmu chráneného trestným zákonom, uvedeným konaním bolo zasiahnuté do záujmu na ochrane nedotknuteľnosti obydlia osôb.

I. v danom prípade ukladal trest po zvážení všetkých okolností a skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, kde súd prihliadal na poznatky o osobe obžalovaného, spôsob spáchania skutku, motív obžalovaného ako aj relatívne nízky následok trestnej činnosti a prevahu poľahčujúcich okolností v danom prípade súd vzhliadol výlučne poľahčujúcu okolnosť vo forme vedenia riadneho života obžalovaným v minulosti. V danom prípade sa na jeho osobu hľadí, ako keby nebola odsúdená, poznatky z pohľadu priestupkových postihnutí sú také, že tieto nesúvisia s charakterom trestnej činnosti a jedná sa o menej závažné priestupky, napriek ktorým je možné uvedenú poľahčujúcu okolnosť priznať. Súd priťažujúce okolnosti v danom prípade nezistil. Súd preto ukladal obžalovanému trest v trestnej sadzbe, ktorá bola upravená znížením hornej hranice základnej trestnej sadzby podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona (3 až 8 rokov) s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zákona o jednu tretinu nadol (3 roky až 6 rokov 4 mesiace). Vzhľadom na bezúhonnosť obžalovaného, okolnosti trestného činu, neexistenciu trvalých následkov, mal súd za to, že je možné uložiť trest na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, pričom jeho výkon môže byť odložený za súčasného nariadenia probačného dohľadu na primeranú skúšobnú dobu, ktorá sa súdu javila v rozsahu troch rokov. Ako primeranú povinnosť súd považoval vyjadrenie ospravedlnenia sa obžalovaného poškodenej C. D. ako osobe, ktorá bola ako poškodená trestným činom dotknutá. Iné obmedzenia alebo zákazy súd nemal u obžalovaného v rámci probačného dohľadu za potrebné.

V trestnom konaní nárok na náhradu škody uplatnený nebol, výrok o náhrade škody vo výrokovej časti rozsudku absentuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( podľa §309 ods. 1 Tr. poriadku).