Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-20-2017.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom P. v právnej veci žalobcu: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. R., R. XX/X, t. č. bytom Q. R., R. XX/XX, zast. W. T. J. - T., H. XX, H. proti žalovanému: U. B. J., a.s. so sídlom H., Q. XXXX/XXX, pr. zast. I. kancelária G. G. s. r. o., Q. XXXX/XXX, H., o obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Súd povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou XXRo/ XXX/XXXX.
II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Platobným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX z 27.11.2014 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.664,50 eur s 21,48 %-ným ročným úrokom zo sumy 1.162,67 eur od 19.06.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.12.2014.
2. Návrhom doručeným súdu 02.05.2017 žalobca žiadal, aby súd povolil obnovu konania vedeného pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX. Návrh odôvodnil tým, že úverovú zmluvu, ktorú uzatvoril so žalovaným na poskytnutie revolvingového úveru a vydanie platobnej karty Y., uzatvárala ako fyzická osoba a táto zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy a tiež mnoho neprijateľných podmienok, ktoré súd nezohľadnil a preto rozhodol v jej neprospech. Až po konzultácií so W. T. J. T. sa dozvedel o rozhodnutiach súdov, ktoré poukázali na neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverových vzťahoch. Žalobca tvrdil, že platobný rozkaz súd nemal vydať, pretože spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, úver poskytnutý spotrebiteľom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX z 16.12.2002 je bezúročný a bez poplatkov.
3. Žalovaný k návrhu na obnovu konania namietal uplynutie 3-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a tiež 3 ročnej objektívnej lehoty. Má za to, že ak súd vydal platobný rozkaz, tak uplatnený nárok žalobcu posúdil tak, že tento neobsahoval neprijateľné podmienky, pretože inak by platobný rozkaz nebol vydaný. Ak žalobkyňa nepodala odpor proti platobnému rozkazu, tak nemožno ani hovoriť o tom, že uvádza nové dôkazy, ktoré nemohla použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Naviac žalobca mohol mať vedomosť o rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie už v čase vydania platobného rozkazu. Okamih plynutia subjektívnej lehoty nemožno posunúť na subjektívny prejav vôle žalobcu, kedy sa sám spotrebiteľ rozhodne, že chce vyhľadať pomoc Združenia spotrebiteľov.
4. Pojednávania vo veci sa zúčastnil žalobca, jeho splnomocnený zástupca a právny zástupca žalovaného, u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie.
5. Na pojednávaní žalobkyňa trvala na podanom návrhu. Upresnila, že v uvedenej veci proti platobnému rozkazu nepodala odpor, lebo nevedela, že proti tomu môže niečo robiť. Až cez známu sa dozvedela, že sa dá proti tomu niečo robiť. Bolo to niekedy v marci, apríli roku 2017.
6. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pôvodné rozhodnutie vo veci sp. zn. XXRo/XXX/XXXX bolo vydané v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie. O dôvode obnovy konania sa dozvedel 28.04.2017 po konzultácii so združením T. J. Splnomocnený zástupca upresnil, že žalobca ich oslovil 28.4.2017, keď sa dozvedela od známej, že v tejto veci sa dá pomôcť. V ten deň navštívil žalobkyňu, ktorá podpísala súhlas so spracovaním osobných údajov, ktorý je priložený ako dôkaz k spisu. Návrh na obnovu konania bol podaný 2.5.2017, má za to, že je splnená podmienka podania mimoriadneho opravného prostriedku v 3-ročnej lehote. Čo sa týka 3-mesačnej subjektívnej lehoty, má za to, že je to tiež splnené, pretože, 28.4.2017 bol podpísaný súhlas so spracovaním osobných údajov a návrh bol podaný 2.5.2017. K 3-ročnej objektívnej lehote uviedol, že platobný rozkaz bol vydaný 27.11.2014, právoplatnosť nevie, ale keďže bol napísaný 27.11.2014 a podaný návrh bol 2.5.2017, táto lehota bola splnená. Čo sa týka skutočnosti a dôkazov, ktoré umožňujú obnovu konania, žalobkyňa sa dozvedela od Združenia o nových skutočnostiach, a to také skutočnosti, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. V zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Totiž od spotrebiteľa, čo hovorí aj zákon, nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho dozvedela sa aj nové skutočnosti, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú uvedené v návrhu.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu uznesením odmietnuť ako podanú oneskorene, keďže nebola dodržaná subjektívna 3-mesačná lehota na podanie tohto návrhu, eventuálne s poukazom na § 414 navrhujeme rozsudkom nepovoliť obnovu konania, keďže nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 397 C.s.p.. Čo sa týka vyjadrení k listinným dôkazom, ktorý je označený ako potvrdenie o spracovaní osobných údajov, tento považuje za absolútne vyfabulovaný, keďže je formulovaný zo strany samotného splnomocnenca žalobkyne. Ako z jeho úvodných slov vyznelo, procesné vyjadrenia v tomto konaní boli postavené tak, aby sa „zmestili“ (tento výraz použil splnomocnenec) do lehôt, ktoré vyžaduje Civilný sporový poriadok. Čo sa týka jednotlivých dôvodov, ktoré nie sú absolútne naplnené, keďže splnomocnenec poukazuje na ust. § 397 písm. a), že sú tu nové skutočnosti, ktoré sa dajú použiť len vtedy, ak bez svojej viny ich nemohla žalobkyňa použiť v pôvodnom konaní. Tu je potrebné povedať, že nič nebránilo žalobkyni, aby v čase podania odporu nemohla vyhľadať právnu pomoc v 15-dňovej lehote na podanie odporu, či už u advokáta, v Centre právnej pomoci alebo občianskeho združenia. Nie je pravdou, čo povedala žalobkyňa, že nevedela, že má podať odpor proti platobnému rozkazu, keďže zákon výslovne hovorí, že v platobnom rozkaze je poučenie aj o opravnom prostriedku.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie: spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXRo/ XXX/XXXX, vyjadrením žalobcu, žalovaného a združenia T. J. a ostatnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, na základe ktorých súd zistil skutkový stav:
9. V konaní sp. zn. XXRo/XXX/XXXX vedenom na Okresnom súde Poprad sa spoločnosť U.. voči žalobcovi domáhala zaplatenia sumy 1.664,50 eur s prísl., titulom nesplatenej úverovej zmluvy. Súd vo veci dňa 27.11.2014 vydal platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.12.2014. Na základe úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške úverového rámca 1.327,76 eur. Zmluva v časti obsahuje malé, nečitateľné písmo. V bode 3 zmluvy je uvedené, že táto úverová zmluva slúži zároveň aj ako dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ. Úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
10. Podľa § 397 písm. e) Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.
11. Podľa § 398 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
12. Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
13. Podľa § 414 Civilného sporového poriadku, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania je dôvodný. Žalobca podal návrh včas, keď o dôvode obnovy konania sa dozvedel od združenia T. sa oplatí až dňa 28.4.2017, návrh bol podaný 2.5.2017. Návrh na obnovu konania bol podaný v subjektívnej ako aj objektívnej lehote. Súd prvej inštancie je názoru, že je daný dôvod pre obnovu konania vyplývajúci z § 397 písm. e) Civilného sporového poriadku. Súd má za to, že nie všetky rozsudky Súdneho dvora alebo súdu prvého stupňa sú preložené do slovenského jazyka a takéto cudzojazyčné rozsudky nemôžu byť podkladom na začatie plynutia trojmesačnej lehoty na podanie prípadného návrhu na obnovu konania. Povinnosťou všetkých súdov pri aplikácii spotrebiteľských predpisov je vytvárať a vylúčiť z bežného života ľudí všetky neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Je povinnosťou súdu postarať sa, aby spotrebiteľom neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali, najmä ak občan sa ťažko orientuje nielen v zmluvách a v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale aj v existujúcej judikatúre Súdneho dvora. Samotná skutočnosť objavenia pochybností o kvalite spotrebiteľskej zmluvy vyvoláva pochybnosť, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky a priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že dochádza zo strany dodávateľa k porušeniu spotrebiteľských práv cez neprijateľné zmluvné podmienky a nepodanie odporu proti platobnému rozkazu je vzorovým príkladom konania spotrebiteľa, ktorý nedokáže posúdiť nekalé praktiky v zmluvách a neprijateľné zmluvné podmienky, preto súd má za to, že existovali zákonné podmienky v čase podania návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) C.s.p. a odkazuje aj na početné rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných prípadoch. Nečinnosť spotrebiteľa nemôže byť považovaná za konkludentný súhlas, ale je len prejavom jeho rezignácie a neinformovanosti ako spotrebiteľa a súd má za to, že bola dostatočným spôsobom preukázaná dôvodnosť a včasnosť podanej obnovy konania. Súd poukazuje na uznesenie KS Prešov sp. zn. 3Co/60/2016, rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 z 26.10.2006, C-240/98 zo dňa 27.6.2000, C-473/00 z 21.11.2002, rozsudok Súdneho dvora C-14/83 z 10.4.1984, rozhodnutie NS SR 5MCdo/20/2009.
15. Pokiaľ úverová zmluva, na plnenie ktorej bol žalobca zaviazaný platobným rozkazom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, ide o dôvod na obnovu konania.
16. V konaní žalobca prostriedkami procesného útoku (dôkaz o dátume konzultácie žalobcu so združením, úverovou zmluvou) preukázal dôvodnosť obnovy konania.
17. Je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26.10.2006 vo veci C - 168/05 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, podľa ktorého Smernica Rady 3/13/EHS z 05.04.13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.
18. Súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co/60/2016 z 23.06.2016, podľa ktorého cieľom povolenia obnovy konania, po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, o ktorých bez svojej viny nevedel v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak napĺňať cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa dochádza k systémovému porušovaniu spotrebiteľského práva prostredníctvom neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená skutočnosť je priemernému spotrebiteľovi zrejmá až z kontaktu so združeniami na ochranu spotrebiteľov a od iných informovaných subjektov. Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harzproti Deutsche Tradax GmbH bod 16, podľa 3 odseku článku 189: „smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na „výsledok", ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Hoci toto ustanovenie ponecháva členským štátom možnosť voľby spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto sloboda nemá vplyv na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci ich vnútroštátnych právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne účinná v súlade s cieľom ktorý sleduje". Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu(v prejednávaných veciach 76/2007), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189". To, že spotrebiteľ nepodal odpor proti platobnému rozkazu, je klasickým príkladom konania spotrebiteľa, keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty na svoju obranu (porovnaj bod 61 rozsudku Súdneho dvora EU C-429/05). Nečinnosť spotrebiteľa nemôže byť v takom prípade považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré, napriek ich absolútnej neplatnosti, žalobca uplatňuje.
19. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobcovi ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, keď žalobca si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.