Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, adresa na doručovanie: OTP Banka Slovensko, a. s., Odbor právny, so sídlom Alžbetina 2, Košice, proti žalovaným: 1/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, H. H., 2/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, H. H., zastúpení Nové Horehronie, Občianske združenie so sídlom Štúrova 19, Brezno, IČO: 42 194 342, o zaplatenie 10.955,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/189/2017 - 117, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/189/2017 - 117 v napadnutom druhom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v treťom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.979,50 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet žalobcu. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodoval o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia úrokov 7.639,04 Eur a úrokov z omeškania vo výške 3.316,78 Eur titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 04. 05. 2011. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ ústne na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu uznali nárok žalobcu v rozsahu úroku z omeškania vo výške 3.316,78 Eur a úrok z úveru za obdobie do 29. 04. 2015, t. j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 1.662,72 Eur, rozhodol o týchto nárokoch rozsudkom pre uznanie a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.979,50 Eur (3.316,78 + 1.662,72 Eur), ktorú uznali.

2. Predmetom sporu tak ostal úrok z úveru vo výške 5.976,32 Eur. V tejto časti súd žalobu zamietol, keď zistil, že je nespornou skutočnosťou, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný ku dňu 15. 05. 2015 listom zo dňa 09. 04. 2015 z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaných 1/, 2/, ktorí boli vyzvaní listom zo dňa 15. 01. 2015 na uhradenie dlžnej sumy. Súd prvej inštancie k tomuto nároku uviedol, že konaním žalobcu ako veriteľa došlo k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa. V súvislosti so zmenou záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku, a to svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Predčasné zosplatnenie úveru tak predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie

celej požičanej istiny. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitostí veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Práve tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Pokiaľ dôjde k predčasnému a mimoriadnemu zosplatneniu úveru, veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Týmto právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňazí, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie práva na dispozícii s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa, nastupuje stav, kedy má mať veriteľ záujem smerujúci k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, čo mu právny poriadok viacerými právnymi prostriedkami umožňuje. Pokiaľ nastal tento stav, veriteľ nemá právo inkasovať úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Podľa súdu prvej inštancie by v opačnom prípade bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, keď spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom, vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Takýmto právnym stavov by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred vyvolanou zmenou, čo znamená založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi. Zároveň by bol podporený stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti alebo stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo. Jednorazovým zosplatnením teda vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia, zmluvným stranám patria len sankcie s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania alebo ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky naďalej úroky za poskytnutie úveru do jeho splatenia, spôsobuje podľa súdu prvej inštancie značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, značné zhoršenie jeho postavenia a za nepravdepodobné súd označil, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne s dodávateľom vyjednal. Okresný súd uviedol, že neexistuje kogentná úprava o úrokoch popri úrokoch z omeškania, zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy, naviac sa dostáva do rozporu s ustanovením § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Je aj neplatná pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39, § 52 ods. 2 a § 517 ods. 2 (poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012).

3. K námietke žalovaných, podľa ktorej zmluva nie je podpísaná, tak, ako vyplýva z obchodného registra, súd uviedol, že žalovaní túto skutočnosť nepreukázali, len tvrdili, že osoby, ktoré zmluvu podpísali, neboli oprávnené za spoločnosť zmluvu podpisovať.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu v konaní - § 255 ods. 1 CSP, keď mal za to, že úspech oboch sporových strán bol približne polovičný.

5. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol žalobca a tiež žalovaní 1/, 2/.

6. Žalobca podal odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku zo dňa 05. 04. 2018. Poukázal pritom na ust. § 502 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ktorý obsahuje povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru od poskytnutia. Teda moment vzniku povinnosti dlžníka platiť úroky sa odvíja od faktického poskytnutia prostriedkov, teda nie, od kedy by mali byť poskytnuté podľa zmluvy. Konečný moment trvania tejto povinnosti dlžníka nie je v ust. § 502 Obchodného zákonníka explicitne uvedený, v prípade úpravy režimu dobrovoľného predčasného splatenia úveru (§ 503 ods. 3 je upravený koniec trvania povinnosti dlžníka platiť úroky tak, že v prípade dobrovoľného predčasného splatenia je povinný zaplatiť do vrátenia peňažných prostriedkov. Ide teda o skutočnosť, ktorá má základ vo faktickom konaní (vrátení prostriedkov), rovnako ako je to pri skutočnosti ohraničujúcej začiatok trvania tejto povinnosti (poskytnutie prostriedkov). Teda moment trvania povinnosti platiť úroky sa neodvíja od obsahu právneho úkonu, ale od faktického úkonu, a to viazať trvanie (povinnosti platiť úroky) na faktické úkony a nie na úkony právne. Javí sa logicky správny výklad obdobne postupovať aj v režime nedobrovoľnej predčasnej

splatnosti úveru. Poukázal na odlišnosť inštitútu odstúpenia od zmluvy od vyhlásenia predčasnej splatnosti, keď po vyhlásení a účinnosti predčasnej splatnosti zmluvný vzťah nezaniká, ale naďalej trvá. Mení sa iba jeho obsah, a to pokiaľ ide o zmluvnú podmienku dátumu splatnosti jednotlivých splátok úveru. Nemení sa však to, že dlžník drží/užíva/disponuje prostriedkami, ktoré mu poskytol veriteľ na základe platnej, účinnej a trvajúcej zmluvy o úvere. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-359/11 a C-400/11 Z. G. proti Technische Werke Schussental GmbH und Co. KG a N. J. proti Stadtwerke Ahaus GmgH zo dňa 23. 10. 2014, v zmysle ktorého zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné, zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, v ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice (smernice č. 93/2013/EHS). Žalobca má za to, že toto ustanovenie iba kopíruje, resp. v ňom priamo odráža skôr uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka, preto sa na toto ustanovenie nemôžu vzťahovať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ktorými zákonodarca sleduje transponovanie smernice do nášho právneho poriadku. V druhom rade sa musí považovať toto zmluvné ustanovenie za dohodu o výške ceny, ktorú si strany takto dohodli bez ohľadu na dátum splatnosti úveru. V zmysle § 53 ods. 1 druhá veta sú z prieskumu neprijateľnosti vyňaté zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Preto toto ustanovenie ktoré kopíruje zákonné ustanovenie Obchodného zákonníka (vychádzajúc z faktického poskytnutia/vrátenia peňažných prostriedkov) a jednak obsahuje dohodu zmluvných strán o stanovení výšky ceny za úver, bolo medzi stranami platne uzatvorené a zo svojej povahy nemôže ísť o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca má za to, že jeho nárok aj v zamietajúcej časti je uplatnený v súlade s platným právom a platnou dohodou so žalovaným, a preto sa domáhajú zrušenia rozsudku v odvolaním napadnutej časti.

7. Proti rozsudku podali odvolanie aj žalovaní 1/, 2/ s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalovaní 1/, 2/ majú za to, že predmetná zmluva o OTPHYPO úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanými nespĺňa náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne ani jedna z osôb, ktoré zmluvu podpísali za veriteľa (riaditeľka pobočky V.. N. Y. a bankár špecialista V. H.) nie sú členom predstavenstva, preto je dôvod považovať úverovú zmluvu za neplatnú podľa § 39 OZ. Zároveň žalovaní 1/, 2/ tvrdia, že všeobecné obchodné podmienky nie sú nimi podpísané, nikdy im neboli žalobcom vysvetlené, objasnené. Takýmto prístupom došlo k porušeniu zákona. Rovnakými vadami trpí aj list žalobcom zo dňa 09. 04. 2018 - vyhlásenie úveru za predčasne splatný, keďže nie je podpísaný najmenej dvoma členmi predstavenstva žalobcu. Aj z tohto dôvodu považujú žalovaní 1/, 2/ predčasné zosplatnenie za neplatné. Domáhajú sa zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutia žaloby v plnom rozsahu.

8. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu popierajú jeho argumenty uvedené v odvolaní v plnom rozsahu s tým, že sa nezakladajú na právnom podklade. Zopakovali, že uvedená zmluva o OTPHYPO úvere je podľa nich neplatná, pretože nemá náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne nie je podpísaná tak, ako to vyplýva z obchodného registra. Zároveň tvrdia, že nepodpísali všeobecné obchodné podmienky, ktoré im neboli ani vysvetlené a objasnené. Opätovne poukázali na to, že za neplatné považujú aj predčasné zosplatnenie úveru, pretože ani toto písomné vyhlásenie úveru za predčasné nebolo podpísané najmenej dvoma členmi predstavenstva banky.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných a k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu uviedol svoje písomné stanovisko k podpisu úverovej zmluvy za žalobcu. Žalobca poukázal na (§ 13, § 15, § 32, § 33, § 33a), Zákon o bankách (§ 24) a (§ 9), ktoré upravujú konanie za právnickú osobu. Z uvádzanej platnej právnej úpravy vyplýva, že je úplne bežné a praktické, keď za právnickú osobu nekonajú len jej štatutári, ktorými sú v prípade banky členovia predstavenstva, ale aj poverení zamestnanci, ktorým oprávnenie konať v mene banky vyplýva z pracovného zaradenia alebo z poverenia. Podľa interného predpisu žalobcu, Podpisového a kompetenčného poriadku, štatutárny orgán poveruje okruh oprávnených zamestnancov na podpisovanie právnych dokumentov za banku v súlade s prílohou č. 2, kde spotrebné a hypotekárne úvery podpisujú riaditeľ pobočky spolu s povereným zamestnancom. Z toho vyplýva, že Ing. Y. a pani V. H. boli osoby poverené a oprávnené podľa interných pravidiel banky podpisovať úverové zmluvy za banku.

10. K podpisu všeobecných obchodných podmienok poukázal na znenie ust. § 273 s tým, že všeobecné obchodné podmienky sú bežne vypracovávané k predávaným produktom, k ich záväznosti stačí len samotný odkaz v zmluve. nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Žalobca má za to, že námietky žalovaných neboli opodstatnené.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CS preskúmal vec z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku (II. a III.) postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

12. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ odvolací súd s poukazom na ust. § 386 písm. a/, b/, c/ odmietol ako podané oneskorene, neoprávnenou osobou a smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Zo spisu odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok bol splnomocnenému zástupcovi žalovaných 1/, 2/ doručený dňa 16. 04. 2018, dôkazom čoho je doručenka pripojená k č. l. 122 spisu. Podľa § 110 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Lehota na podanie odvolania je 15 dní (§ 362 a plynie od nasledujúceho dňa po doručení rozhodnutia, v tomto prípade teda začala plynúť dňom 17. 04. 2018, posledným dňom, do kedy bolo možné podať odvolanie, bol deň 02. 05. 2018 (nakoľko 01. 05. 2018 bol deň pracovného pokoja). Ako je však zrejmé, žalovaní 1/, 2/ odvolanie podali e-mailom dňa 09. 05. 2018, originál bol daný na poštu dňa 17. 05. 2018. Odvolanie teda bolo podané zjavne oneskorene, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 386 písm. a/ CSP. Zároveň odvolací súd uvádza, že je tu ďalší dôvod pre odmietnutie odvolania žalovaných, a to dôvod uvedený v ust. § 386 písm. c/ CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Napadnutým rozsudkom boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu v určenej výške, proti tomuto výroku nie je odvolanie prípustné z toho dôvodu, že v tejto časti bolo rozhodnuté rozsudkom pre uznanie. Proti rozsudku pre uznanie odvolanie nie je prípustné okrem prípade, že by pre takúto formu rozhodnutia neboli splnené podmienky, avšak aj tu je potrebné odvolanie podať v 15-dňovej lehote. Pokiaľ ide o druhý výrok, v ktorom súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, v tejto časti boli žalovaní 1/, 2/ úspešní, a preto tiež nemohli proti tomuto výroku podať odvolanie, keďže podať odvolanie je oprávnená len osoba, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 386 písm. b/ .

14. V ďalšom odvolací súd pristúpil k posúdeniu odvolania žalobcu proti výroku, ktorým bol jeho nárok na zmluvný úrok z úveru zamietnutý za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Ťažiskovým pre rozhodnutie odvolacieho súdu je teda posúdenie nároku žalobcu na zmluvný úrok z úveru po jeho zosplatnení vyhlásením o mimoriadnej splatnosti úveru. Za zásadné v tejto veci je posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, keď je dôležité, že ide o vzťah spotrebiteľský aj napriek tomu, že zmluva o úvere je upravená v Obchodnom zákonníku ako tzv. absolútny obchod. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tomto prípade je nesporné, že žalobca poskytoval predmetný úver v rámci svojho podnikania, svojej podnikateľskej činnosti, žalovaní 1/, 2/ vystupovali v pozícii spotrebiteľov, preto sa na daný právny vzťah prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, ako bolo poukazované vyššie.

15. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia súdov prvej aj druhej inštancie, týkajúce sa zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, ako aj to, že prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru po jeho zosplatnení je rôzna. Z ust. § 502 a § 503 vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Pokiaľ teda veriteľ prehlásil úver za predčasne splatný, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka popri plnení (pričom plnenie je nutné chápať do momentu zosplatnenia celého dlhu ako súhrnnú sumu zosplatneného peňažného dlhu

dlžníka, ktorý obsahuje jednak istinu, prípadné poplatky za poskytnutie peňažných prostriedkov, ako aj úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov) len zákonné sankčné mechanizmy za omeškanie dlžníka, a to úrok z omeškania, pokiaľ nie je podľa Občianskeho zákonníka oprávnený požadovať od dlžníka poplatok z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu podľa § 502 a § 503 ObZ, ktoré upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku a možno z nich vyvodiť, že úrok z úveru patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, to znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/322/2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10 Co/104/2012, 5Co/196/2016, ... ako aj rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do dňa predčasnej splatnosti). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vecne správne výrokom II. zamietol zvyšnú časť žaloby čo do nároku uplatneného v časti zaplatenia kapitalizovaných úrokov z úveru po zosplatnení, a to z dôvodu, že v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti patrí veriteľovi od doby zosplatnenia úveru len úrok z omeškania, nie už samotný úrok z úveru. Dlžník sa dostal do omeškania a nastupuje tak režim platenia úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ. Ide o logický záver, keďže z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré poskytol veriteľ dlžníkovi do doby splatnosti dlhu. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k 2-násobnému zaťaženiu, teda v podobe úrokov z úveru a tiež úrokov z omeškania, čo by znamenalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, v ktorej je dlžníkom v omeškaní s vrátením úveru, z dôvodu, že veriteľ nemá počas tejto doby možnosť so svojimi peňažnými prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, ktorý sumu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Spotrebiteľovi totiž vzniká nová povinnosť, a to zaplatiť novú pohľadávku naraz, zákon otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strane výhody splátok osobitne nerieši. Podľa ust. § 563 však treba túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Zmena v obsahu záväzku potom spôsobuje aj novú povinnosť dlžníka - od momentu omeškania s vrátením celej istiny vrátane kapitalizovaného úroku k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu - platiť z takejto sumy kapitalizovaného dlhu úroky z omeškania v zákonnej výške. Ide o povinnosť vyplývajúcu z ust. § 517 ods. 2 OZ. Pokiaľ by veriteľ popri riadnych úrokoch (ako ceny peňazí) od dlžníka požadoval aj úroky z omeškania z istiny, istina by sa veriteľovi zhodnocovala duplicitne, raz vo forme riadnych úrokov, ktoré by ako cenu peňazí mohol požadovať veriteľ za to, že dlžník nevrátil celú istinu včas, druhýkrát vo forme úrokov z omeškania, ktoré by veriteľ požadoval z toho istého titulu, teda, že spotrebiteľ nevrátil celú istinu včas.

16. Odvolací súd konštatuje, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne rozhodol, boli vecne správne. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a zvážení všetkých relevantných skutočností preto rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom v odvolaní napadnutom výroku II., ktorým súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie kapitalizovaných úrokov z úveru po zosplatnení, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

17. Zároveň potvrdil ako vecne správny aj závislý výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, keď tento zodpovedá ust. § 255 tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, a to podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 , vychádzajúc z toho, že ani jedna sporová strana nebola vo svojom odvolaní úspešná.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .