Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-32-2019.pdf
PDF · 107.38 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/32/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 513 proti povinnému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX B. C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 391/09 o vymoženie 5.328,29,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 8Er/273/2009-50 zo dňa 20. októbra 2017 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 8Er/273/2009-50 zo dňa 20. októbra 2017 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e.
III. Odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 8Er/273/2009-50 zo dňa 20. októbra 2017 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým uznesením prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie.
2. Na odôvodnenie okresný súd uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom dňa 21.06.2006 pod sp. zn. RK-163/06-MK. Dňa 28.02.2011 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že vymáhaný nárok bol založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 29.06.2005. Oprávnený k podaniu pripojil písomné vyhotovenie zmenky zo dňa 29.06.2005.
3. Zmluvu o revolvingovom úvere posúdil súd ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v čl. 17 bod 17.2.1 zmluvných dojednaní tvoriacich prílohu zmluvy o revolvingovom úvere si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Táto nebola podľa názoru súdu dojednaná individuálne a povinný nemal reálnu možnosť jej obsah ovplyvniť. Takéto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže právomoc rozhodcu bola založená na neplatnom zmluvnom dojednaní, súd považoval za nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolaní nesúhlasil s postupom súdu, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia opätovne preskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd potvrdzuje splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený namietal, že z napadnutého uznesenia nie je možné objektívne zistiť, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal, a následne takéto výhrady mal, a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť, a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Oprávnený považuje rozhodnutie okresného sudu za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V súdnej praxi je pritom ustálené, že nezdôvodnenie rozhodnutia, predstavuje porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napadnúť skutočné dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu.
5. Oprávnený v odvolaní považoval za nutné poukázať aj na to, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§ 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka). Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému konaniu. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky je dôvodová správa k ustanoveniu § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, na ktorú oprávnený v odvolaní citoval.
6. Oprávnený poukázal aj na znenie čl. 18 ods. 18.1 Zmluvy (správne má byť čl. 17 bod 17.2.1. Zmluvných dojednaní), v ktorom si účastníci dohodli rozhodcovskú doložku. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Ohľadne dôvodov, kedy môže dlžník vystupovať v postavení žalobcu oprávnený uviedol, že dlžník - spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať napríklad vyplatenia úveru, vyplatenia revolvingu, neplatnosti zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, vyplatenia preplatkov zo zmluvy, vydania časti úrokov pri predčasnom splatení úveru. Veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v jednom prípade, a to pri nesplácaní dlhu.
7. Oprávnený na záver navrhol, aby súd postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, tj. konanie o súlade ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré boli do Exekučného poriadku doplnené zákonom č. 438/2015 Z.z. s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to pre jeho retroaktívny charakter, nakoľko umožňuje exekučným súdom zásah do právneho stavu nastoleného rozhodnutím vydaným v základnom konaní v súlade s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania. 8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd z odvolania oprávneného zistil, že oprávnený navrhuje exekučné konanie v prejednávanej veci prerušiť podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP pre nesúlad ust. § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto pred vecným preskúmaním napadnutého uznesenia najprv rozhodol o uvedenom návrhu na prerušenie konania.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,
13. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
14. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti Civilného sporového poriadku v § 162. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 68d).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považoval odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP za nedôvodný.
16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 19.06.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 24.06.2009 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 28.02.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom pod sp. zn. RK-163/06-MK dňa 21.06.2006. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 29.06.2005, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 29.06.2005.
17. V čl.17, bod 17.1 Zmluvných dojednaní, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.06.2005 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili Riešenie sporov - rozhodcovskú doložku, podľa ktorej budú akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 17.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Bod 17.2, resp. 17.2.1 obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“, podľa ktorej budú akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere s končenou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní, pred jedným z nasledujúcich rozhodcov JUDr. Gustáv Rel, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Mariana Mochnáčová. V prípade, že naraz alebo postupne nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť previesť funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
18. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
19. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
20. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 22.06.2005 (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
26. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
29. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
31. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
32. K námietkam oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom odvolací súd poukazuje, že exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať porušenie práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu. Preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu prvej inštatncie, je predmetom tohto odvolacieho - druhoinštatnčného konania.
33. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
34. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, ako aj exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou spotrebiteľom.
35. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 22.06.2005 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, pričom rozhodcovský súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.
36. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku 17 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane Zmluvných dojednaní, ako to uviedol aj okresný súd. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
37. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.06.2005, a to najmä na rozhodcovskú doložku dojedanú v čl. 17 Zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc.
38. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je aj rozhodcovská doložka a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Vyššie uvedené skutočnosti sú však dôvodom na zastavenie exekúcie aj podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a to pre neprípustnosť jej vedenia, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
41. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
42. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
43. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.125/2016 Z. z., ktorým neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016.
44. Z § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.07.2016, ale aj do 31.03.2017 vyplýva jednoznačne, že len ak to povaha veci nevylučuje sa v exekučnom konaní použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, aj to len primerane.
45. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 357 písm. m) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
47. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
48. Odvolací súd v súvislosti s uznesením súdu prvej inštancie, pri ktorom rozhodol v exekučnom konaní o nároku na náhradu trov exekúcie považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania v § 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) účinná do 30.06.2016 vychádzala zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam súdu prvého stupňa s tým, že prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené. Medzi nimi bola aj úprava neprípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovoval inak osobitný zákon
- § 202 ods. 2 OSP. Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva z § 355ods. 1 CSP, avšak vo vzťahu k uzneseniam stanovila, až na prípady upravené v § 355 ods. 2 CSP, neprípustnosť odvolania. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 OSP a v súčasnosti § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, a teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má totiž ísť len o primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení Civilného sporového poriadku ako lex generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.
49. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200 ods. 1 druhá a tretia veta, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s § 355 ods. 1 CSP, a to nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP.
50. Keďže rozhodovanie o trovách exekúcie nie je rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, preto naň nie je možné ustanovenie § 357 písm. m) CSP o prípustnosti odvolania aplikovať.
51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia a následne nesprávne poučil účastníkov konania aj o prípustnosti odvolania, v dôsledku čoho musel odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie do druhej výrokovej vety podané oprávneným, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietnuť.
52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).