Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-288-2016.pdf
PDF · 152.95 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/288/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primáciálne námestie č.1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému : H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXXX/XXH, A., štátne občianstvo SR, v zastúpení: Moško a Gúčik advokáti, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 14, IČO: 36 856 355 , o zaplatenie nájomného, zmluvnej pokuty a príslušenstva, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 490,- Eur istiny s úrokom z omeškania:
- vo výške 5,25 % ročne zo sumy 104,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104,- Eur za každý deň omeškania od 16.01.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,25 % ročne zo sumy 104,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104,- Eur za každý deň omeškania od 16.04.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 104,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104,- Eur za každý deň omeškania od 16.07.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 104,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 104,- Eur za každý deň omeškania od 16.10.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4,36 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 4,36 Eur za každý deň omeškania od 23.12.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 69,64 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % zo sumy 69,64 Eur za každý deň omeškania od 16.01.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.220,- Eur zastavuje.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 27.12.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia 490,- Eur istiny s príslušenstvom a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne z jednotlivých súm a trov konania a to titulom nedoplatku na nájomnom a zo zmluvy o nájme pozemku č. 08 830167 12 00 uzavretej medzi stranami sporu dňa 02.03.2012 na časť pozemku o výmere 52 m2 v katastrálnom území A. N. V., parcelné číslo XXXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 4865 m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo 1.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 02.03.2012 Zmluvu o nájme pozemku č. 08 830167 12 00, na základe ktorej žalobca ako vlastník prenajal žalovanému časť pozemku s parcelným číslom XXXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 4865 m2 zapísanom na liste vlastníctva číslo 1. v katastrálnom území A. - N. V., obec A., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A. - katastrálny odbor o výmere 52 m2. V zmysle článku II. ods. 1 zmluvy bol nájom dojednaný na dobu neurčitú. V zmysle článku II. ods. 2 písm. b) zmluvy v môže byť nájomný vzťah ukončený výpoveďou prenajímateľa a to i bez udania dôvodu. Výpoveď podľa článku II. ods. 2 písm. b) zmluvy bola žalovanému doručená dňa 28.11.2014 tak, že žalovaný si výpoveď osobne prevzal. Dňa 23.12.2014 podal žalovaný na tunajší súd žalobu na určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme pozemku. V danej veci súd rozsudkom č. k. 45C 352/2014 - 95 dňa 11.02.2016 žalobný návrh žalovaného zamietol. Vzhľadom na uvedené, nájom skončil dňa 28.02.2015 a žalovaný užíva od 01.03.2015 pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. 3. V zmysle článku III. ods. 1 zmluvy bol žalovaný počas trvania nájomnej zmluvy povinný uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné v štvrťročných splátkach vo výške 104 Eur, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka. Žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať nájomné riadne a včas neplnil. 4. V zmysle článku III. ods. 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal v prípade, ak nezaplatí nájomné a pomernú časť nájomného v dohodnutých termínoch v riadne a včas, uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň trvania nesplnenia tejto povinnosti. Povinnosť žalovaného platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je týmto dotknutá. 5. V zmysle článku III. v ods. 6 zmluvy je žalobca oprávnený každoročne k 01.04. meniť výšku nájomného dohodnutého podľa zmluvy o výšku miery inflácie stanovenej štatistickým úradom SR. Žalovanému bola zmena výšky nájomného v zmysle článku III. ods. 6 zmluvy teda v súvislosti s mierou inflácie oznámená listom žalobcu zo dňa 16. 10. 2014. Doplatok za nájomné za obdobie od 01.04.2014 do 31.12.2014 v súlade s mierou inflácie bol vo výške 4,36 Eur. Stanovené nájomné od 01.01.2015 sa zvyšovalo o sumu 5,82 Euro za rok. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 490, - Eur titulom neuhradeného nájomného za obdobie od 01.01.2014 - 28.02.2015 a titulom doplatku na nájomnom zvýšenom o mieru inflácie k a to nasledovne: rok 2014 - 01.01.2014 - 31.03.2014 - 104,- Eur, splatné 15.01.2014, 01.04.2014 - 30.06.2014 - 104,- Eur, splatné 15.04.2014, 01.07.2014 - 30.09.2014 - 104,- Eur, splatné 15.07.2014, 01.010.2014 - 31.02.2014 - 104,- Eur, splatné 15.10.2014, v do úplatok na nájomnom o mieru inflácie 01.04 .2014 - 31.12.2014 - 4,36 Eur, splatné 22. 12.2014. Rok 2015 - 01.01.2015 - 28.02.2015 - 69,64 Eur, splatné 15.01.2015. 6. Na preukázanie uvedených skutočností žalobca predložil súdu: výpis z LV č. X - čiastočný z 02.06.2011, zmluva o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX z 02.03.2012, zmluva o nájme č. XXXXXXXXXXXX z 02.03.2012 - výpoveď adresovaná žalovanému z 01.10.2014 s dokladom o doručovaní, záznam o prevzatí výpovede z nájmu z 28.11.2014, úprava nájomného v súlade s mierou inflácie adresovaná žalovanému z 16.10.2014 s dokladom o doručovaní, rozsudok Okresného súdu A. III č.k. 45C 352/2014-95 z 11.02.2016, právoplatný 14.04.2016, rozhodnutie č. 35/2015 z 01.10.2015, potvrdenie o trvaní pracovného pomeru z 13.01.2016, zmena žalobného návrhu a vyčíslenie zmluvnej pokuty z 28.02.2017 s prílohami, zmluva o nájme pozemku z 10.05.2013, oznámenie na ohlásenie drobnej stavby z 05.06.2013, oznámenie výsledku štátneho stavebného dohľadu z 28.07.2014, list žalobcu - žiadosť - J.. H. K. - odpoveď z XX.XX.XXXX s fotodokumentáciou, sankčná faktúra z 02.11.2016 s doručenkou, list žalovaného z 05.01.2017. 7. Podaním zo dňa 28.02.2017 žalobca rozšíril uplatnené právo a zmenil žalobný návrh:
- o sumu 11.220,- Eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu vyčíslenú v súlade s článkom IV ods. 4 zmluvy o nájme pozemku,
- o sumu 8.653, - Eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu vyčíslenú v súlade s článkom IV. ods. 9 zmluvy (509 dní x 17, - Eur). V tejto časti žalobný návrh odôvodnil tým, že v zmysle článku IV. ods. 4 zmluvy nájomca nie je oprávnený dať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu alebo inej dispozície tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Za porušenie tejto povinnosti si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 17,-Eur za každý aj začatý deň trvania porušenia tejto povinnosti, ktorú má prenajímateľ právo od nájomcu požadovať. Nájomca sa v zmysle uvedeného článku zmluvy zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu na základe prenajímateľom zaslanej faktúry. Žalobca súhlas s prenájmom žalovanému nedal. Za obdobie od 10.05.2013 do 28.02.2015 bola žalovanému vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 11.220, - Eur. V zmysle článku IV. v ods. 9 zmluvy je nájomca povinný v prípade skončenia nájmu uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, pokiaľ sa s prenajímateľom nedohodne inak. Za nesplnenie tejto povinnosti
si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 17, - Eur za každý aj začatý deň, nasledujúci po dni, v ktorom sa má predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu, ktorú má prenajímateľ právo od nájomcu požadovať. Nájomca sa v zmysle uvedeného článku zmluvy zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca vykonal dňa 21.07.3016 ohliadku predmetu nájmu a predmet nájmu do tohto času do pôvodného stavu nebol uvedený. Na preukázanie uvedeného žalobca predložil fotodokumentáciu zo dňa 21.07.2016 preukazujúcu existenciu spevnenej plochy na predmete nájmu. Vzhľadom na uvedené bola žalovanému vyčíslená zmluvná pokuta vo výške 8.653, - Eur ( obdobie od skončenia nájmu t. j. od 01.03.2015 do dňa ohliadky t. j. do 21.07.2016). 8. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný dňa 19.05.2017 odpor. V odpore uviedol, že ho žiada zrušiť a nariadiť pojednávanie s tým, že žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Podľa žalovaného výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými v mravmi a nárok žalobcu popiera v celom rozsahu. Žalovaný po celú dobu trvania zmluvy o nájme uhrádzal nájomné riadne a včas. Toto však bolo vypočítané aj za časť pozemku, na ktorom je bezodplatne umiestnený chodník neznámeho vlastníka ku vchodu do domu súpisné číslo 64. Ten navyše bezodplatne užíva verejnosť a žalovaný ju nebol oprávnený z užívania vylúčiť. Existujúci chodník aj ďalšie nepoužiteľné spevnené plochy na pozemku ( obchôdzna spevnená plocha, múrik) v majú spolu výmeru cca v 20 m2. Žalovaný tak za 3 roky trvania nájmu uhradil za uvedené plochy sumu cca 20x3x8 = 480,- Eur. Za daných okolností je zo strany žalobcu nemorálne v uplatňovať daný nedoplatok a to aj s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Nárok žalobcu z porušenia článku IV. bod 4 zmluvy žalovaný neuznáva, nakoľko predmetnú časť pozemku nikdy nedal do podnájmu ani inej dispozície tretej osobe, nakoľko nikdy nedošlo k jej odovzdaniu do užívania spoločnosti SAKRA GSM, s.r.o.. Žalovaný z opatrnosti namieta premlčanie uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11 220,- Eur vzhľadom na to, že žalobca si ho uplatnil až návrhom na pripustenie zmeny žaloby doručeným súdu dňa 06.03.2017, to je viac ako 3 roky odo dňa tvrdeného vzniku porušenia zmluvy ( 10.05.2013). Žalovaný v celom rozsahu neuznáva žalobcom uplatnený nárok z porušenia povinnosti podľa bodu IV. v ods. 9 zmluvy. Povinnosť žalovaného podľa uvedeného bodu zmluvy vznikla v 1. deň po uplynutí výpovednej doby výpovede zo zmluvy, t. j. dňom 01.03. 2015. Žalobca však žalovaného po vzniku uvedenej povinnosti vyzval na jej splnenie prvý raz až listom dňa 25.08.2016. S odkazom na ustanovenia § 559 ods. 2 a 563 občianskeho zákonníka nesplatný záväzok (povinnosť) nemožno porušiť. Žalobca nepreukázal deň vzniku porušenia sankcionovanej povinnosti a ani ho výslovne netvrdí. Výška zmluvnej pokuty uplatnená žalobcom je neprimeraná. Predmetom zmluvy je nájom nehnuteľnosti za nájomné vo výške 416,- Eur v ročne, t. j. 1,14 Eur denne. Výška každej z uplatnených zmluvných pokút predstavuje sumu 17, - Eur denne, čo je u každej z nich 1.491,59 % denného nájomného. To ani pri zohľadnení garančnej funkcie zmluvnej pokuty nezodpovedá významu a hodnote záväzku, ktorý je zabezpečovaný. Prenajatá časť pozemku je pre žalobcu užívateľsky prakticky bezcenná a sú s ňou spojené len jeho náklady. Žalobca danú časť pozemkov pred uzavretím zmluvy nijako nevyužíval a nemá ju v zásade ako užívať ani po jej skončení. Navyše súčasťou danej časti pozemku je aj chodník, ktorý bezodplatne užíva nájomca nebytového priestoru v dome ako aj verejnosť, čomu žalovaný nikdy nijako nebránil. Na strane žalobcu nevznikla žiadna škoda, ktorú by mala nárokovaná zmluvná pokuta, prípadne zhojiť. Spevnená plocha mala v zmysle podkladov predložených žalobcom len plochu o výmere 23,28 m2. Žalovaný poukázal na to, že žalobca uzatváral zmluvy s rovnako stanovenou výškou zmluvnej pokuty ich aj pri zmluvách s ročným nájomným v hladine 10.000, - Eur, kde denné nájomné predstavuje cca 27,- Eur. Uplatňovanie zmluvných pokút v uvedenej výške za uvedených okolností má šikanózny charakter s tým, že výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť poskytnutá súdna ochrana.
9. Na preukázanie skutočností uvedených v odpore žalovaný predložil súdu: návrh spevnenej plochy, zmluva o postúpení práv a povinností z 15.06.2013, výzva žalobcu - užívanie pozemku z 25.08.2016, zmluva o dlhodobom nájme č. 18-83-0719-11-00 z 09.12.2011, GP z 19.07.2011, Zmluva o nájme pozemkov č. 08-83-0262-12-00 z 03.05.2012, snímka , uznesenie č. 529/2012 z 29.03.2012.
10. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa 05.09.2017 a predložil súdu ďalšie skutočnosti a dôkazy. Žalobca zároveň zobral späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.220,- Eur, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania na uplatnenú zmluvnú pokutu a zároveň predložil zmluvu o postúpení práv a povinností, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu zmluvy o nájme k pozemku uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou SAKRA GSM s.r.o.. Žalobca v časti námietky žalovaného na výmeru pozemku poukázal na samotnú žiadosť žalovaného o prenájom predmetného pozemku zo dňa 28.06.2011, v ktorej žalovaný uvádza, že má záujem o
prenájom pozemku, ktorý slúži ako ohraničená predzáhradka a má rozlohu 52 m2, t. j. sám deklaroval vôľu na prenájom pozemku v uvedenej výmere. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že počas nájmu uhrádzal nájomné riadne a včas. Žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať nájomné riadne a včas neplnil, a počas konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 45C 352/2014 ( o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme ) na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 02.07.2015 sám uviedol, že neuhradil časť nájomného za užívanie pozemku. Za obdobie trvania nájmu žalovaný bol povinný zaplatiť sumu vo výške 1.247,63 Eur, avšak na účet žalobcu uhradil len sumu vo výške 757,63 Eur k ( 1247,63 - 757,63 = 490). Pokiaľ ide o námietku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.653, - Eur, žalobca poukázal na § 563 občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vo výpovedi z nájmu zo dňa 01.10.2014 bolo žalobcom uvedené, že žalovaný je po skončení doby nájmu v povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu. Žalobca v liste zo dňa 10.12.2014 ( žalovaný prevzal dňa 17.12.2014) uviedol, že žalovaný bol už vo výpovedi z nájmu upozornený na skutočnosť, že pozemok je povinný uviesť do pôvodného stavu a to pod hrozbou zmluvnej pokuty. Žalovaný dňa 01.12.2014 oznámil žalobcovi skutočnosť, že začína rekonštrukciou. V konaní 45C 352/2014 tiež uviedol, že v decembri 2014 vybudoval spevnenú plochu. Pokiaľ ide o skutočnosť, aký bol pôvodný stav pozemku, táto nie je sporná, nakoľko sám žalovaný vo svojej žiadosti o prenájom pozemku uviedol, že sa o pozemok staral a pravidelne ho kosil, t. j. stav pozemku mu bol známy. Taktiež v zmysle článku I. ods. 4 zmluvy žalovaný ako nájomca prehlásil, že je oboznámený zo stavom predmetu nájmu, že tento stav je v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v takom stave v ho do nájmu preberal. Žalobca k námietke žalovaného, že pôvodný stav predmetu nájmu nie je v zmluve špecifikovaný tiež uviedol, že podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy je presne špecifikovaný predmet nájomnej zmluvy, výška nájomného a dĺžka trvania nájmu. Presná špecifikácia predmetu nájmu, ktorá musí byť obsiahnutá v nájomnej zmluve má obsahovať, ak ide o pozemok, označenie parcelného čísla evidovaného v katastri nehnuteľnosti. Predmetná zmluva o nájme všetky tieto náležitosti obsahuje. Označenie pozemku " predzáhradka " je uvedené v článku v I. ods. 3 zmluvy o nájme len v rámci účelu nájmu ako užívanie predzáhradky a teda je len bližším určením pozemku ktorý je v zmluve presne špecifikovaný s uvedením listu vlastníctva, katastrálneho územia a parcelného čísla. K pôvodnému stavu pozemku žalobca uvádza, že pre určitosť právneho úkonu postačuje, ak je tento obsah známy účastníkom právneho úkonu teda stranám sporu. Žalobca predložil súdu vyjadrenie žalovaného vo veci vedenej pod spisovou značkou 11C 91/2017, v ktorej žalovaný uvádza, že nedal pozemok do pôvodného stavu okamžite, nakoľko podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede a následne v roku 2016 dal pozemok do pôvodného stavu. K listu pripojil žalovaný aj fotodokumentáciu pozemku s uvedením " pôvodný stav ", fotodokumentáciu s uvedením " po rekonštrukcii " a fotodokumentáciu s uvedením " uvedené späť do pôvodného stavu ". Vzhľadom na to žalobca má za to, že stranám sporu bol pôvodný stav pozemku známy. Žalovaný do času podania žalobného návrhu nenamietal výmeru predmetného pozemku ani počas trvania nájomného vzťahu, ani po jeho skončení neuviedol, že nemôže, resp. nemohol užívať celú výmeru podľa zmluvy. Listom zo dňa 01.12.2014 žalovaný požiadal žalobcu o predaj pozemku o výmere 52 m2. Zmluvou o nájme pozemku zo dňa 10.05.2013 uzavretou medzi žalovaným a SAKRA GSM s.r.o. dal predmetný pozemok vo výmere 52 m2 do nájmu, žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.12.2014 sa domáhal určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme predmetného pozemku a ani počas tohto konania nenamietal ani neuviedol, že nemôže užívať výmeru 52 m2.
11. Žalovaný má za to, že v texte nájomnej zmluvy ani v prílohe č.1 nie je identifikovaný pôvodný ani faktický stav predmetu z nájmu a to ani odkazom na inú listinu. Prípadná vedomosť zmluvných strán o pôvodnom stave je irelevantná vzhľadom na písomnú formu nájomnej zmluvy. Skutočná vôľa žalobcu sa z textu nájomnej zmluvy nedá zistiť ani ohľadom dovolených parametrov a podmienok rekonštrukcie a rozšírenia vstupu do nebytového priestoru. Hoci účel nájmu nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, v danom prípade nebolo možné oddeliť neurčité ustanovenia o účele nájmu od ostatného obsahu zmluvy. Žalovaný totiž pod sankciou zmluvnej pokuty mohol popri užívaní " predzáhradky " predmet nájmu užívať už len na účel rekonštrukcie a rozšírenia vstupu do svojho nebytového priestoru. Práve tento druhý účel bol podľa skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo, účelom prioritným.
12. Podaním zo dňa 05.09.2017 doručeným súdu dňa 07.09.2017 zobral žalobca na základe námietky premlčania žalovaného voči časti žalobného nároku, žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 11.220,- Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Súd preto konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.220,- Eur zastavil ( výrok II. rozsudku Súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania.
17. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavili strany sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
18. Žalobca k námietke žalovaného o výmere predmetu nájmu poukazuje na list žalobcu z 28.06.2011 kedy sám požiadal o prenájom pozemku vo výmere 52 m2. Tento v totožnej výmere chcel ďalej prenajať spoločnosti SAKRA GSM s.r.o. a táto výmera vyplýva aj z článku VI. ods. 4 zmluvy o postúpení práv a povinností, ktorú predložil žalovaný. K námietkam o neprimeranosti zmluvnej pokuty má za to, že táto má slúžiť na riadne plnenie účastníkov zmluvy. Keďže žalovaný neodstránil spevnenú plochu, žalobca nemohol užívať tento pozemok, prípadne ho ďalej prenajať. Pokiaľ ide o výzvu na to, aby žalovaný uviedol pozemok do pôvodného stavu po skončení nájmu, na to žalobca nebol povinný, nakoľko túto povinnosť obsahuje samotná zmluva o nájme v článku IV. ods. 9. Napriek tomu žalobca vyzval žalovaného, aby pozemok vypratal ešte pred uplynutím výpovednej doby. Žalovaný spevnenú plochu začal realizovať v 12/2014.
19. Žalovaný má za to, že podľa nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu v prípade skončenia nájmu, nie je tam však určená lehota do kedy tak má urobiť a preto v zmysle § 563 občianskeho zákonníka mal žalobca vyzvať žalovaného na splnenie tejto povinnosti. Žalobca tak urobil až v 8/2016. Pôvodný stav predmetu nájmu nie je v nájomnej zmluve špecifikovaný. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 119/2011 a uznesenie Ústavného súdu I ÚS 459/2014, podľa ktorých v prípade obligatórne písomne uzatvorenej zmluvy musí priamo z textu zmluvy dostatočne vyplývať obsah vôle, pričom pre určitosť právneho úkonu nepostačuje ak je tento obsah známy účastníkom právneho úkonu. Nájomná zmluva obsahuje ako jeden z účelu nájmu dohodu, že žalovaný ako nájomca zrekonštruuje a rozšíri vstup pred nebytovým priestorom, avšak v texte nájomnej zmluvy nie je vymedzené, čo sa s ním má stať po ukončení nájmu. Označenie ako predzáhradka nie je dostatočne určité.
20. Vo výsluchu žalovaný uviedol, že podniká v oblasti predaj a oprava mobilných telefónov. V roku 2004 som zakúpil nebytový priestor v A., ktorý bol súčasťou bytového domu s extra vchodom, ku ktorému viedol 50 m pozemok patriaci magistrátu, cez ktorý viedla zastrešená príjazdová cesta. Zvyšok bol zatrávnený a bola tam burina. Nevie, či jeho predchodcovia platili za užívanie tohto priestoru, žalovaný neplatil. Riadne prevádzku nahlásil na úradoch a fungoval tam niekoľko rokov. V. sa o tú plochu nestaral, maximálne 1-2 krát do roka pokosili, keď už to bolo vo výške skoro meter. Stav tejto plochy kazil pohľad na predajňu žalovaného a preto mal záujem investovať do toho a začal riešiť právny vzťah k tomuto pozemku. Podarilo sa mu získať nájomnú zmluvu na tento pozemok. Magistrátu oznámil čo tam chce robiť, že užíva ten nebytový priestor. Magistrát pripravil zmluvu, do ktorej nemal možnosť zasahovať. Účelom bola rekonštrukcia, rozšírenie vstupu na tomto pozemku k jeho predajni a užívanie predzáhradky. Mal dôveru v magistrát ako inštitúciu štátu a hneď aj začal s rekonštrukciou prístrešku, ktorý bol v havarijnom stave. Pretrel konštrukciu, ktorá bola hrdzavá, vymenil sklá, ktoré boli popukané, poopravoval a vymenil dlaždice. Boli to všetko práce, na ktoré nebolo potrebné stavebné povolenie. Mal záujem rozšíriť ten vstup, na čo v roku 2013 dostal stavebné povolenie, lebo ten prístrešok chcel zaskliť a urobiť tam výklad pre predajňu. Začal s vybudovaním zámkovej dlažby a vtedy sa spustila lavína udalostí v tom smere, že magistrát mu vypovedal zmluvu bez uvedenia dôvodu a do pol roka mu stavebný úrad zrušil stavebné povolenie. Žalobca po ňom požaduje nájomné za bezdôvodné užívanie
tej plochy až do 1/2019. Zámkovú dlažbu rozobral a nevie či to, čo zrekonštruoval na vchode má zničiť a rozbiť kachličky. Celé to robil preto, aby to vylepšil a bol ochotný za to platiť a aj platil. Magistrátu teda nespôsobil žiadnu škodu, nakoľko tento priestor nevyužíva nijaký iný nájomca. Žalovaný sa cíti podvedený, lebo reálne nemohol ten pozemok využiť na účel, aký chcel a pre ktorý si ho prenajal. Jeho previnenie je, že neoznámil, že pozemok dáva do podnájmu svojej firme a myslí, že preto bola tá výpoveď, aj keď to tam neuviedli. Tiež nevie ako legálne sa k tejto informácii dostali. Neurobil nič protizákonné a keď začal s prestavbou, výpoveď mu ešte nebola doručená. Už v 7/2014 mestská časť riešila stavebný dohľad. Práve celá rekonštrukcia spustila výpoveď z nájmu. Stavebný úrad vydal stavebné povolenie už v roku 2013 a v čase doručenia výpovede sa kládli posledné kocky zámkovej dlažby na spevnenú plochu. Stavba bola dávno predtým naprojektovaná. Spevnená plocha bola jednou z prvých fáz rekonštrukcie. Nájomné platil, možno len nejaké mesiace nie a to prestal platiť kvôli tomu, že vzťahy už neboli korektné kvôli tomuto sporu.
21. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 08 83 0167 12 00 zo dňa 02.03. 2012 súd zistil, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a nájomcom Ing. H. K. podľa ustanovenia § 663 a nasl. občianskeho zákonníka. Prenajímateľ je vlastník nehnuteľnosti, pozemku registra „C“ v A., katastrálne územie - N. V., vedený na B. katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky A., ako parcela číslo XXXXX/X, druh pozemku, ostatné plochy o výmere 4865 m2, zapísaný na liste vlastníctva číslo 1. Podľa článku I. bodu 2 zmluvy o nájme pozemku, prenajímateľ prenechal nájomcovi do nájmu za podmienok uvedených v zmluve časť pozemku, parcela číslo XXXXX/X o výmere 52 m2, ako je to zakreslené v kópii katastrálnej mapy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy ako príloha číslo 1. Podľa článku I. bodu 3 zmluvy o nájme pozemku, účelom nájmu bolo užívanie predzáhradky, zrekonštruovanie a rozšírenie vstupu pred nebytovým priestorom, ktorý je umiestnený na pozemku parcela číslo XXXXX/X v katastrálnom území N. V., so súpisným číslom XX vo vlastníctve nájomcu. Podľa článku II. bodu 1 zmluvy o nájme pozemku, nájom bol dojednaný na dobu neurčitú a začal plynúť dňom nadobudnutia účinnosti nájomnej zmluvy v súlade s článkom V. ods. 8 zmluvy. Podľa článku II. bodu 2. písm. b/ zmluvy o nájme pozemku, nájomný vzťah mohol byť ukončený výpoveďou prenajímateľa a to i bez uvedenia dôvodu. Pre prípad výpovede si dojednali zmluvné strany trojmesačnú výpovednú lehotu, výpovedná lehota sa počítala od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, podľa článku II. bodu 3 zmluvy o nájme pozemku. Podľa článku III. - úhrada za nájom, bod 1 nájomné za predmet nájmu je stanovené podľa zákona NR SR č. k 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov dohodou vo výške 8 Eur/m2/ rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto nájomnej zmluvy. Ročné nájomné predstavuje sumu vo výške 416, - Eur, na ktorú sa nájomca zaväzuje uhrádzať v pravidelných štvrťročných splátkach vo výške 104,- Eur, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka na účet prenajímateľa. Podľa bodu 5 citovaného článku zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ak nájomca nezaplatí nájomné alebo pomernú časť nájomného v dohodnutých termínoch riadne a včas, je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške v 0,05 % z dlžnej sumy za každých aj začatý deň trvania nesplnenia tejto povinnosti. Povinnosť nájomcu platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka nie je týmto dotknutá. Podľa z bodu 6 v citovaného článku zmluvy prenajímateľ je oprávnený meniť každoročne k 01.04. (od 2. štvrťroku príslušného kalendárneho roku) výšku nájomného dohodnutého v zmluve o výšku miery inflácie v stanovenej štatistickým úradom SR za bezprostredne predchádzajúci kalendárny rok a zverejnenú štatistickým úradom SR v januári nasledujúceho roka. Zvýšenie nájomného prenajímateľ oznámi nájomcovi písomne, zaslaním doporučenej zásielky na adresu sídla nájomcu. Zvýšené nájomné je nájomca povinný platiť za obdobie od 01.04.2010 v termínoch splatnosti nájomného dohodnutého v zmluve. V článku IV. zmluvy o nájme pozemku boli dohodnuté práva a povinnosti nájomcu a sankcie. Nájomca bol povinný užívať predmet nájmu v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na predmet nájmu a v rozsahu a na účel dohodnutý v zmluve. Taktiež bol povinný na vlastné náklady zabezpečiť jeho ochranu pred poškodením alebo zničením. Nájomca sa zaviazal predmet nájmu využívať výlučne na dohodnutý účel v zmysle článku I. ods. 3 zmluvy. Nájomca sa zaviazal riadne sa starať o predmet nájmu, najmä zabezpečovať na vlastné náklady všetky úpravy a údržbu ako aj znášať zo svojho náklady spojené s neprimeranými užívaním predmetu nájmu. Nájomca sa zaviazal hradiť zo svojho všetky miestne poplatky, ktoré boli spojené s predmetom nájmu .
Podľa článku IV. bodu 9 zmluvy o nájme v prípade skončenia nájmu, bol nájomca povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, pokiaľ sa s prenajímateľom nedohodne inak. Za nesplnenie povinnosti uvedenej v prvej vete tohto odseku, si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur za každý aj začatý deň nasledujúci po dni, v ktorom sa má predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu, ktorú má prenajímateľ právo od nájomcu požadovať. Nájomca sa súčasne zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcej vety zaväzuje zaplatiť. Uhradením zmluvnej pokuty sa nájomca nezbavuje povinnosti uhradiť prenajímateľovi škodu spôsobenú nemožnosťou užívať predmet nájmu a povinnosť zaplatiť prenajímateľovi náhradu za užívanie predmetu nájmu vo výške nájomného. Zmluvná pokuta sa v týchto prípadoch do náhrady škody nezapočítava. Zmluva o nájme nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvných strán a účinnosť dňom nasledujúcim po dni zverejnenia na webovom v sídle prenajímateľa podľa ustanovení § 47a ods. 1 občianskeho zákonníka a podľa § 5a ods. 5 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
22. Z výpovede zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 01.10.2014 súd zistil, že prenajímateľ dal nájomcovi výpoveď podľa článku II.ods.2. písm. b/ nájomnej zmluvy bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota bola trojmesačná podľa článku II. ods. 3 nájomnej zmluvy a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. V súlade s ustanovením článku IV. ods. 9 nájomnej zmluvy bol nájomca povinný predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu.
23. Z oznámenia žalobcu - úprava nájomného v súlade s mierou inflácie zo dňa 16. 10. 2014 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému mieru inflácie za rok 2013 podľa údajov Štatistického úradu SR vo výške 1,4 %. Na základe vyššie uvedeného sa doteraz stanovené nájomné zvyšuje o sumu 5,82 Eur za rok.
24. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 45 C 352/2014 - 95 zo dňa 11.02.2016, právoplatný dňa 14.4.2016 súd zistil, že súd žalobu žalovaného o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme pozemku č. 08 83 0167 12 00 zo dňa 02.03. 2012 zamietol.
25. Zo zmluvy o nájme pozemku zo dňa 10.05.2013 súd zistil, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom H., M. XXH, A. a nájomcom spoločnosťou GSM s.r.o., Vajnorská 98H, Bratislava podľa § 663 občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol nájom časti nehnuteľnosti o výmere 52 m2, parcely číslo XXXXX/X, zapísanej na liste vlastníctva číslo 1, ktorej vlastníkom je Hlavné mesto Slovenskej republiky A..
26. Z oznámenia na ohlásenie drobnej stavby zo dňa 05.06.2013 súd zistil, že Mestská časť A. - N. V., A., špeciálny stavebný úrad nemal námietky proti uskutočneniu drobnej stavby spevnenej plochy pred predajňou v parteri bytového domu na ulici Y. č. 8, na pozemku parcela číslo XXXXX/X v katastrálnom území N. V. v A. pre spoločnosť SAKRA GSM, s.r.o., Vajnorská 98/H, Bratislava. Podľa § 57 ods. 2 staveného zákona oznámenie stratí platnosť, ak stavebník s uskutočňovaním drobnej stavby nezačal do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia.
27. Zo zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 15. 6. 2013 súd zistil, že ju uzavreli spoločnosť SAKRA GSM, s. r. o. Vajnorská 98H, Bratislava a žalovaný a jej predmetom je postúpenie všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre SAKRA GSM, s. r. o. uvedených v článku I. ods. 1 až 4 tejto zmluvy na žalovaného, ktorý prijíma všetky postupové práva a povinnosti vyplývajúce mu z článku I. tejto zmluvy ako i zo všetkých rozhodnutí, listín a dokumentov súvisiacich s dôvodmi uvedenými v článku I. k tejto zmluvy. Z článku I., body 1 až 4 súd zistil, že SAKRA GSM, s. r. o. podala dňa 16.05.2013 na základe splnomocnenia na mestskú časť A. - N. V. v miestny úrad mestskej časti Bratislava - Nové Mesto stavebný úrad o ohlásení drobnej stavby - spevnené plochy. Ohlásenie bolo prijaté dňa 20.05.2013 a evidované pod číslom XXXX/XXXX. Spoločnosti SAKRA GSM, s. r. o. bolo vydané a doručené oznámenie pod č. ÚKaSP - ŠSÚ - 2013/143/JAK-oh-8 zo dňa 05.06.2013, že nemá námietky v k drobnej stavbe.
28. Z oznámenia výsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28.07.2014 súd zistil, že Mestská časť A. - N. V. ako stavebný úrad na základe podnetu Mgr. T. A., T. W., V. H. nariadila výkon štátneho stavebného dohľadu dňa 25.07.2014. Stavebný úrad zistil, že vlastníkovi nebytových priestorov na ulici Y. č. X v A. p. H. K., ktorý prenajíma priestory spoločnosti SAKRA GSM, s. r. o., Bratislava bolo špeciálnym stavebným úradom pre miestne komunikácie III. a IV. triedy a účelové komunikácie vydané oznámenie pod č. ÚKaSP - ŠSÚ - 2013/143/JAK-oh-8 zo dňa 05.06.2013, že proti uskutočneniu drobnej stavby
spevnenej plochy - pred predajňou v parteri bytového domu nemal námietky. So stavbou spevnenej plochy nebolo začaté, na pozemku bol voľne uložený rad tehál, podľa vyjadrenia majiteľa nebytového priestoru si takto vyznačil okraj budúcej spevnenej plochy.
29. Z bankových výpisov žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil na nájomnom z predmetnej zmluvy za obdobie od 05.03.2012 do 05.12.2014 spolu sumu 757,63 Eur. Za obdobie trvania nájmu mal uhradiť spolu sumu vo výške 1.247,63 Eur. Rozdiel je suma 490, - Eur, ktorú si žalobca uplatnil touto žalobou.
30. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 665 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Podľa § 667 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Podľa § 667 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Podľa § 676 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa § 677 ods.1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
31. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 544 ods. 1 O. z., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
34. Podľa § 544 ods. 2 O. z., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
35. Podľa § 545a O.z., neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
36. Podľa § 37 ods. 1 O. z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 37. Nájom vzniká na základe zmluvy. Z hľadiska obsahu musí zmluva obsahovať aspoň určenie predmetu nájmu a odplatnosť. Pravidelnými zložkami nájomnej zmluvy bývajú dojednania o dobe nájmu a jeho účele. Formu nájomnej zmluvy zákon neustanovuje z čoho vyplýva, že nájomná zmluva nemusí byť iba písomná, ale môže byť ústna alebo konkludentná. Obsahom nájmu je súhrn práv a povinnosti strán nájomného vzťahu. K vzniku nájomnej zmluvy ako konsenzuálneho druhu zmluvy dôjde, ak sa zmluvné strany dohodli minimálne na podstatných zložkách nájomnej zmluvy.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme uzatvorili písomnou formou zmluvu o nájme pozemku č.0888301671200 dňa 02.03.2012, ktorú súd posudzoval podľa všeobecných ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu súd považoval za platnú, nakoľko obsahovala označenie prenajímateľa a nájomcu, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú. Na jej základe vznikol záväzkovoprávny vzťah medzi stranami sporu, na základe ktorého vznikol žalobcovi ako prenajímateľovi nárok na nájomné. 39. Medzi stranami sporu boli nesporné skutočnosti ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy, výšky nájomného, jeho splatnosti, účelu nájmu, ukončenia nájomného vzťahu k 28.02.2015 na základe výpovede z nájmu . 40. Predmet nájmu je v zmluve vymedzený v článku I. bod 2 ako časť pozemku, parcela číslo XXXXX/ X. o výmere 52 m2, ako je to zakreslené v kópii katastrálnej mapy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy ako príloha číslo 1. Žalovaný vo vzťahu k nedoplatku na nájomnom namietal, že nájomné bolo vypočítané aj za časť pozemku, na ktorom je bezodplatne umiestnený chodník neznámeho vlastníka ku vchodu do domu súpisné číslo 64, ktorý navyše bezodplatne užíva verejnosť a žalovaný ju nebol oprávnený z užívania vylúčiť, pričom existujúci chodník aj ďalšie nepoužiteľné spevnené plochy na pozemku ( obchôdzna spevnená plocha, múrik) majú spolu výmeru cca v 20 m2. Žalovaný tak za 3 roky trvania nájmu uhradil za uvedené plochy sumu cca 20x3x8 = 480,- Eur. Tieto námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné a to s prihliadnutím na to, že vymedzenie predmetu nájmu vyplývalo nielen zo zmluvy o nájme pozemku uzatvorenej medzi stranami sporu ( článok I - body 1, 2 a 4 ), ale aj zo žiadosti žalovaného o prenájom pozemku zo dňa 28.06.2011, ktoré predchádzalo uzavretiu predmetnej zmluvy. Takto vymedzený predmet nájmu v vyplýva aj zo zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným k a spoločnosťou SAKRA GSM s. r. o. Pokiaľ namietal, že časť predmetu nájmu užívala verejnosť, súd má za to, že zo znenia zmluvy vyplýva, že s touto skutočnosťou bol žalovaný pri uzatváraní zmluvy uzrozumený, čo vyplýva z v článku IV. bod 5 zmluvy, podľa ktorého nájomca nie je oprávnený zamedziť prístup verejnosti k bytovému domu umiestnenému na pozemku parcelné číslo XXXXX/X v katastrálnom území N. V..
41. Žalovaný súdu nepredložil dôkazy o platení nájomného v inej výške, než v akej ho preukázal žalobca bankovými výpismi a preto súd považoval žalobu v časti o zaplatenie nájomného vo výške 490,- Eur za dôvodnú.
42. Žalobca si ďalej uplatnil príslušenstvo pohľadávky nájomného, ktoré si žalobca uplatnil z titulu úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta za nedodržanie povinnosti žalovaného ako nájomcu platiť nájomné riadne a včas vyplýva z článku III. bodu 5 zmluvy, keď medzi účastníkmi predmetnej zmluvy bola dohodnutá vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň trvania nesplnenia tejto povinnosti s tým, že povinnosť nájomcu platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka nie je týmto dotknutá. Vzhľadom na to, že žalovaný ako nájomca porušil povinnosť platiť nájomné riadne a včas, toto porušenie bolo zabezpečené uvedenou zmluvnou pokutou, ktorej výška je primeraná ( 18,25 % ročne ), súd vyhovel žalobe aj v časti príslušenstva pohľadávky.
43. Splatnosť nájomného vyplýva z článku III. bod 1 zmluvy, kde sa žalovaný ako nájomca zaviazal uhrádzať nájomné v pravidelných štvrťročných splátkach, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka na účet prenajímateľa. Žalovaný sa teda dostal do omeškania v nasledujúci deň po splatnosti štvrťročnej splátky tak, ako si to uplatnil žalobca. Výšku nájomného a jeho zvýšenie v súlade s infláciou v jednotlivých kalendárnych rokoch žalovaný nesporoval. Výška úroku z omeškania je v zákonnej výške tak, ako vyplýva z ustanovení § 517 ods. 2 O. z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
44. Účelom nájmu bolo užívanie predzáhradky, zrekonštruovanie a rozšírenie vstupu pred nebytovým priestorom, ktorý je umiestnený na pozemku parc. č. XXXXX/X nachádzajúcom sa v katastrálnom území Nové mesto so súpisným číslom 64, vo vlastníctve nájomcu podľa článku I., bodu 3 zmluvy o nájme pozemku.
45. Nájomný vzťah z predmetnej nájomnej zmluvy sa skončil na základe výpovede z nájmu danej žalobcom žalovanému dňa 28.11.2014, na základe ktorej sa nájom skončil ku dňu 28.02.2015.
46. Podľa článku IV. bodu 9 zmluvy o nájme v prípade skončenia nájmu, bol nájomca povinný uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, pokiaľ sa s prenajímateľom nedohodne inak. Za nesplnenie povinnosti uvedenej v prvej vete tohto odseku, si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 17 Eur za každý aj začatý deň nasledujúci po dni, v ktorom sa má predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu, ktorú má prenajímateľ právo od nájomcu požadovať. Nájomca sa súčasne zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcej vety zaväzuje zaplatiť. Uhradením zmluvnej pokuty sa nájomca nezbavuje povinnosti uhradiť prenajímateľovi škodu spôsobenú nemožnosťou užívať predmet nájmu a povinnosť zaplatiť prenajímateľovi náhradu za užívanie predmetu nájmu vo výške nájomného. Zmluvná pokuta sa v týchto prípadoch do náhrady škody nezapočítava. Žalobca si touto žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie vyššie uvedenej povinnosti žalovaným ako nájomcom a to za obdobie od skončenia nájmu t. j. od 01.03.2015 do dňa ohliadky t. j. do 21.07.2016, pri ktorej žalobca zistil, že predmet nájmu nebol uvedený do pôvodného stavu, teda za 509 dní krát 17,-Eur vyčíslil zmluvnú pokutu na sumu 8.653, - Eur.
47. Z § 544 O.z. vyplýva, že pre platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V dohode o zmluvnej pokute musí byť okrem toho určite a jasne dohodnuté aká konkrétna zmluvná povinnosť, je pre prípad jej porušenia zabezpečená zmluvnou pokutou, pretože platnosť dohody o zmluvnej pokute je nepochybne podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky je v zásade vecou vzájomnej dohody strán, čo však neznamená, že môže byť dojednaná v neobmedzenej výške i keď zákon neupravuje dojednanie maximálnej výšky zmluvnej pokuty. Súd preto skúmal dohodu o výške zmluvnej pokuty v zmysle uvedených kritérií. Z hľadiska formy, je dojednanie zmluvnej pokuty platné, keďže bola uzavretá písomne teda v zákonom predpísanej forme. Z hľadiska obsahu predmetná zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť nájomcu pri skončení nájmu uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu. V tomto smere súd dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty je nezrozumiteľné čo do pojmu " uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu " a to vo vzťahu k účelu nájmu ( článok I. bod 3 zmluvy). Účel nájmu bol vymedzený v rozsahu práva nájomcu užívať predzáhradku a v práve rozšíriť vstup pred nebytovým priestorom na pozemku parc. č. XXXXX/X v k. ú. N. mesto so súp. č. XX. Z takto vymedzeného účelu nájmu vyplýva, že účastníci nájomnej zmluvy boli uzrozumení so zmenou predmetu nájmu, ktorú výkonná nájomca v rozsahu rozšírenia vstupu pred nebytovým priestorom. Táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu žalovaného, ktorý uviedol, že nájom na predmetný pozemok uzatváral preto, aby skultivoval vchod do nebytového priestoru, ktorý vlastní a, v ktorom má umiestnenú prevádzku - predajňu mobilov. K tomuto účelu smerovali úkony žalovaného, keď zveľadil prístrešok a zriadil spevnenú plochu. Za tejto situácie znenie ustanovenia zmluvy - článku IV. bodu 9 je podľa názoru súdu neurčité a v zmysle cit. ustanovenia § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka neplatné vzhľadom na neurčitosť vymedzenia povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou vo vzťahu k povinnosti nájomcu uviesť predmet k nájmu do dôvodného stavu keď nie je zrejmé, ako má byť naložené so zmenami predmetu nájmu, ktoré boli vlastne účelom nájmu. Súd má za to, že sú tiež dôvodné námietky žalovaného, že uvedená zmluvná pokuta je neprimeraná a nezodpovedá významu a hodnote záväzku, ktorý je ňou zabezpečovaný. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto považoval žalobný nárok na zmluvnú pokutu za nedôvodný a preto žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8.653,- Eur zamietol.
26. Súd má za to, že žalobca svoj žalobný nárok dôkazne preukázal v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie nájomného s príslušenstvom a preto žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej pohľadávky z titulu nájomného (výrok I. rozsudku) . Vo zvyšku súd žalobu zamietol ( výrok III. rozsudku ).
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu, v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V tomto konaní bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie nájomného vo výške 490, - Eur s príslušenstvom, v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.220,- Eur zobral žalobu späť na základe námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný voči tomuto nároku, t. j. k žalobca procesne zavinil
zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšku t. j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 8.653,-Eur súd žalobu zamietol. Úspech žalobcu bol v rozsahu 2,4 %, úspech žalovaného bol v rozsahu 97,6 %. Súd preto priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko tento mal neúspech len v nepatrnej časti. Súd tak rozhodol v zmysle článku 4 a ods. 2 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak niet takého ustanovenia, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V tomto smere súd mal za to za to, že vzhľadom na pomer úspechu by bolo spravodlivé aplikovať ustanovenie už zrušeného zák č. 99/1963 zb. O.s.p., ktorý v ustanovení § 142 ods. 3 stanovoval, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej časti.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.