Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_14Csp-22-2019.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Subarea
14Csp/22/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: W. V., nar. XX.X.XXXX, občianka SR, bytom Y. O. X., P. B. XXXX/XX, práv. zast. advokátom JUDr. Petrom Vachanom, so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 42 350 026 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.5.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - BILLA s.r.o. , mzdová učtáreň, Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Trenčín môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.5.2015.
III. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 7.3.2019 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.5.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - BILLA s.r.o., mzdová učtáreň, Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy a zároveň aby žalovaného poučil, že na Okresný súd Trenčín môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.5.2015 a domáhal sa od žalovaného náhrady trov konania. Uviedla, že medzi stranami došlo dňa 29.5.2015 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.080€, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 42 mesačných splátkach po 33,83€ s úrokovou sadzbou 17,40%. V rovnaký deň bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z tejto zmluvy Dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa namietala nedostatok písomnej formy zmluvy v zmysle ust. § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka a to pre nezhodu písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju o výške RPMN, keďže žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a oznámenie o schválení revolvingového úveru neobsahovali zhodné údaje a preto je zmluva neplatná. Poukázala na právny názor Krajského súdu v Prešove sp.zn.17Co/73/2017 zo dňa 12.12.2017, v zmysle ktorého „predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto zmluvu mieni uzatvoriť a platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť; dodatky, výhrady a obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu ( oferty) a uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. “ V bode 5. Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o RPMN vo výške 25,41% a v bode 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj vo výške 25,22%. V danom prípade je zmluva neplatná a zmluvné strany si boli povinné vrátiť vzájomné poskytnuté plnenia v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 29.5.2015, 2-ročná subjektívna doba začala plynúť v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka dňa 30.5.2015 a uplynula dňa 29.5.2017 a objektívna 3- ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 29.5.2018 a žalovaným uplatnený nárok je premlčaný a žalobkyňa vznáša námietku premlčania. V čase podpísania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňou dňa 27.5.2015 bola podpísaná len časť 5 uvedenej zmluvy , t.j. údaje o požadovanom revolvingovom úvere ( kde je uvedené v zátvorke poznámka vyplňte) , pričom bod 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere ( kde je uvedené v zátvorke poznámka nevyplňujte) boli do zmluvy dopísané až po podpise žiadosti žalobkyňou a to žalovaným dňa 29.5.2015 a zároveň bolo žalobkyni zaslané oznámenie veriteľa o schválení úveru ohľadne zmluvy, kde sú uvedené jednostranne žalovaným údaje o schválenom úvere, ktoré oznámenie veriteľa už žalobkyňa ako dlžníčka nepodpisovala. V oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené ďalšie zmeny a to dátum splatnosti prvej a poslednej splátky, atď. Oznámenie veriteľa nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom a preto nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme a zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku a to budúce podmienené záväzky v neurčitej výške, čo žalobkyňa považuje za neurčité a nezrozumiteľné dojednanie v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Neurčité je aj zvýraznené zmluvné dojednanie článku Dohody týkajúce sa výšky splátok, podľa ktorého ak nebude v konkrétnom mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúci mesiac zvýšená nad dohodnutú sumu, čo predstavuje neprimerané zvýhodnenie veriteľa a predstavuje obchádzanie náležitostí zrážok zo mzdy. Žalobkyňa poukázala na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok . Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti, čo ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť , pohľadávku akého druhu a v akej výške takáto dohoda zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že veriteľ vymôže celú pohľadávku prostredníctvom zrážok zo mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok. Dohodu o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa za neplatný právny úkon, lebo ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa názoru žalobkyne neplatný právny úkon, nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán s poukazom na to, že si ňou veriteľ uplatňuje premlčanú pohľadávku. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy pri zmluve o revolvingovom úvere listom zo dňa 4.12.2018, prílohou ktorého bola Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.5.2015. V súčasnej dobe sú žalobkyni vykonávané zrážky zo mzdy , čo potvrdzuje aj predložená výplatná páska. Preto sa žalobkyňa domáhala súdnej ochrany a vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.d/ C.s.p. a § 336 ods.1 C.s.p. a § 337 ods.1 C.s.p. Mala za to, že vydaním neodkladného opatrenia vyššie uvedeného obsahu sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody a súd nemusí uložiť žalobkyni podať žalobu vo veci samej ( § 336 ods.1 C.s.p.) . Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v zmluvnom vzťahu medzi stranami, lebo žalovaný má v prípade, ak žalobkyňa neuspokojí jeho nároky možnosť uplatniť si ich súdnou cestou, o čom ju súd I. inštancie poučí. Svoj nárok preukazovala Zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.5.2015, Dohodou o zrážkach zo mzdy, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy a výplatnou páskou.
2. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
4. Podľa § 336 ods.1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
5. Podľa § 337 ods.1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádzal z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich C.s.p..
7. Z návrhu žalobkyne zo dňa 7.3.2019 súd zistil, že žalobkyňa sa týmto návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil veriteľovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa XX.X.XXXX č. XXXXXXXXXX, namietajúc nezákonnosť postupu veriteľa
- domáhania sa vykonávania zrážok z jej mzdy pre neplatnosť dohody o zrážkach mzdy, na základe ktorej sa tieto vykonávajú, ďalej namietajúc, že úverová zmluva (z ktorej veriteľ vyvodzuje svoje práva) je neplatná pre nedodržanie k písomnej formy a nárok žalobcu je aj premlčaný.
8. Zo spisu a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou a to najmä zmluvou o úvere zo 29.5.2015 a dohodou o zrážkach zo mzdy a žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo dňa 4.12.2018 súd zistil, že dňa 29.5.2015 žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.080€, splatnosť úveru (počet/splatnosť): 42 splátok po 33,83€, za ročný úrok 17,4% splatných počnúc 1.7.2015 a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 1.12.2018 pri RPMN vo výške 25,22% s celkovou výškou sumy, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 1.528,86€. Žalobkyňa so žalovaným na zabezpečenie pohľadávky z úveru uzavreli dňa 29.5.2015 na samostatnom dokumente Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Veriteľ doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy (uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a veriteľom) za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, pričom je zrejmé, že zamestnávateľ žalobkyne uvedenú žiadosť prevzal a podľa vyjadrenia žalobkyne v návrhu a výplatnej pásky aj zrážky realizuje.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, že ňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán, že uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, že navrhované neodkladné opatrenie bude mať trvalý charakter a nebude vytvorený nenávratný stav ( žalovaný môže podať žalobu o zaplatenie dlhu na súde ) , že právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia povinné osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a teda, že v prejednávanej veci sú splnené všetky zákonom požadované predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd dodáva, že neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozenia práva, ochranu ktorého žalobkyňa žiada. Výrok neodkladného opatrenia má preto zabrániť zhoršovaniu právnej pozície žalobkyne. Platiteľ mzdy je práve tým subjektom, ktorý zrážky zo mzdy realizuje a preto účinnou zmysluplnou úpravou pomerov neodkladným opatrením bolo uloženie povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne ako platiteľovi mzdy, aby sa zdržal vykonávania zrážok z jeho mzdy v prospech veriteľa, na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
10. Nenariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže veriteľovi vykonávať právo z dohody o zrážkach zo mzdy, by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, teda že by sa na základe takejto dohody poukázali veriteľovi finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Žalobkyňa preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že veriteľ požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok z jeho mzdy, zrážky sa aj vykonávajú, pričom však existencia a výška dlhu bola žalobkyňou spochybnená a namietaná (neplatnosťou zmluvy a premlčaním dlhu). Zamestnávateľ tak vykonával a stále vykonáva zrážky zo mzdy na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky ako tento nežiaduci a nezákonný proces zastaviť, než požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd jej návrhu vyhovel.
11. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a podľa § 336 ods.1 C.s.p. a vo výroku uznesenia neuložil jeho navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V danom prípade pokiaľ ide o výkon zrážok zo mzdy z dohody o zrážkach zo mzdy vydaním neodkladného opatrenia bola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami a žalovaný môže podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie z titulu neuhradených splátok úveru, o čom ho súd podľa § 337 ods.1 C.s.p. aj poučil.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobkyňa mala vo veci úspech a preto jej súd priznal ich náhradu vo výške 100%..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ). Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).