Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: I.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XXX, XXX XX C., adresa na doručovanie: A. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2020

rozhodol:

Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré jej podľa tvrdenia bolo doručené dňa 11.01.2021. Žalobkyňa uviedla, že jej bolo diagnostikované ochorenie DG F00.0 kapitola V. položka 1 písmeno a), ale strata pamäti sa týkala aj dennodennej vykonávanej práce, zárobkovej činnosti, ktorú žalobkyňa vykonávala 27 rokov a už toto malo byť zaradené ako choroba F00 V. položka 1 písmeno b). Žalobkyňa poukázala na to, že vysokú školu ekonomickú ukončila v roku 1993. Od tohto momentu bola zamestnaná ako ekonómka, a nie ako je uvedené v posudku, že aktuálne je zamestnaná na účtovanie. Žalobkyňa dennodenne vykonávala túto prácu a podľa tohto to malo byť aj zaradené. Uviedla, že má triašky, úzkosť a nespavosť, účtovanie neovláda. Túto chorobu má s predčasným nástupom, pretože má 49 rokov. Stráca motorické schopnosti, rečové schopnosti, prejavy u psychologičky patria tiež do diagnózy kategórie b) s poruchou koordinácie pohybov a koordinácie. Má nekoordinované, neovládateľné pohyby, vypadávanie predmetov, pretože ich neudrží v rukách. Žalobkyňa v žalobe opätovne zdôraznila, že kvôli jej zdravotnému stavu, stavu jej pamäte, choroba, resp. toto ochorenie malo byť zaradené pod F00.0 kapitola V. položka 1 písm. b) a stanovená miera invalidity 100 %. Pre neovládanie pohybov, vypadávanie predmetov z rúk žalobkyňa nie je schopná vykonávať ani prácu upratovačky, a nieto prácu ekonómky. Stav trvá od začiatku roku 2019, pričom jednotliví lekári pri vyšetreniach boli povinní si uvedené všimnúť a daný stav liečiť. Žalovaný rozhodol bez zistenia a posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, a preto žalobkyňa sa domáha zjednania nápravy.

2. Samostatným podaním, ktoré sa nachádza na č.l. 19 spisu, žalobkyňa doplnila lekársku správu k žiadosti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to lekársku správu od U. z ambulancie klinickej psychológie, v ktorej správe sa uvádza zhoršený výkon žalobkyne v oblasti jemnej i hrubej motoriky, neovládateľné pohyby a zlá koordinácia, zhoršený je aj celkový výkon mentálnych funkcií, ktorý je v pásme demencie, preto nie je schopná akéhokoľvek zaradenia do pracovného procesu.

3. Podľa úpravy krajského súdu, a to podaním zo dňa 07.04.2021 (č.l. 22 spisu) bolo vyššie uvedené doplňujúce podanie žalobkyne doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu spolu s prílohou (č.l. 20 spisu).

4. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28.5.2021. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sú vyjadrené závery na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, Žilina zo dňa 6. októbra 2020, podľa ktorého žalobkyňa je invalidná podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 % od 27. apríla 2020. Žalobkyňa je názoru, že jej nepriaznivý zdravotný stav mal byť zaradený do kapitoly V. položky 1, písmena b) prílohy č. 4 k . V doplňujúcom podaní žalobkyňa predložila nový lekársky nález zo dňa 10. marca 2021. Žalovaný poukázal na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti a v tomto smere je dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne dňa 6. októbra 2020 a k námietke žalobkyne vo veci nesprávneho zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia uviedol, že zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod písmenom b) nie je z posudkového hľadiska aktuálne dôvodné. Pod týmto písmenom b) sa zaraďujú ťažké formy, avšak dokladované odborné vyšetrenia nedokumentujú postihnutie ťažkého stupňa, psychológom je potvrdený kognitívny deficit stredného stupňa, test MMSE taktiež nedokumentuje ťažký stupeň demencie. Psychológ odporučil kontrolné psychologické vyšetrenie o rok. Podľa žalovaného posúdenie zdravotného stavu žalobkyne je odôvodnené a opačný názor žalobkyne je vyvolaný len jej subjektívnym presvedčením, čo však nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobkyňa nepredložila také listinné dôkazy, najmä odborné lekárske nálezy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Podľa žalovaného na dodatočne predložený nový lekársky nález zo dňa 10. marca 2021 nie je možné prihliadnuť, pretože vyšetrenie žalobkyňa absolvovala až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Tento názor žalovaného zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 30. júna 2020 pod odsekom 29. Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 14.6.2021 (č.l. 34 spisu). Žalobkyňa sa nestotožnila s vyjadrením žalovaného. Podľa žalobkyne lekárske správy z roku 2019, 2020 sa zhodujú s lekárskymi správami z roku 2021. Diagnóza sa nezmenila, dokonca sa jej zdravotný stav zhoršil. Nie že Alzheimerovu demenciu pred rokom nemala, bola jej zistená v roku 2019, bola v roku 2020 a v roku 2021 sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil. Podľa záveru ambulancie klinickej psychológie pacienti s alzheimerovou demenciou nie sú schopní pracovať. Už kontrolným vyšetrením klinickej psychológie zo dňa 11.2.2020 bolo odporučené zvážiť invalidizáciu a nie čiastočný invalidný dôchodok. Žalobkyňa poukázala na to, že jej predmety z rúk vypadávajú, neovláda svojvoľné kŕčovité pohyby nôh a rúk. I napriek uvedenému žalovaný tvrdí, že je schopná vykonávať prácu na 55 %, avšak žalobkyni nie je zrejmé, ako a akú prácu.

6. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 29.06.2021 (č.l. 36 spisu) bolo vyjadrenie žalobkyne doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.

7. Podľa pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že prvostupňový orgán Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2020 rozhodol podľa ust. , a tak, že žalobkyni od 27. apríla 2020 priznal invalidný dôchodok v sume 230,40 Eur mesačne. Prvostupňový orgán rozhodol o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, ktorá žiadosť bola spísaná 08.06.2020. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol u žalobkyne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín a výsledkom tohto posúdenia je posudok zo dňa 8. júna 2020. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia

vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, tak žalobkyňa má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 8. júna 2020. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa poukazuje na spôsob výpočtu výšky invalidného dôchodku. Z posudku zo dňa 8. júna 2020 vyplynulo rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa lekárskych nálezov, vyšetrení a správ kapitola V. Duševné choroby a poruchy správania, položka 1 Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, písmeno a) stredne ťažké formy, percentuálne rozpätie 30 - 45 %, posudkom ohodnotená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 45 %. Ako choroba bola uvedená Demencia pri Alzheimerovej chorobe, kód MKCH-10: F00.0.

8. Na základe odvolania žalobkyne rozhodoval žalovaný a rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2020 zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2020. Žalovaný v odôvodnení poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu, posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín zo dňa 8. júna 2020, ktorý sa stal základom prvostupňového rozhodnutia a ktorým bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom Sociálneho poistenia určená na 45 % od 27. apríla 2020. Žalovaný poukázal na ust. , , až 9 . Na základe podaného odvolania žalobkyňou bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Dolnom Kubíne dňa 19. augusta 2020, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne ako účastníčky konania a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 6. októbra 2020 so záverom, že u žalobkyne bola potvrdená deteriorácia špecifických kognitívnych funkcií v dôsledku organických zmien v mozgu, kognitívny deficit stredne ťažkého stupňa, organicky zmenená osobnosť. Zobrazenie MR vyšetrenie mozgu bolo s nálezom celkovej atrofie mozgu, predominante fronto-parietálne obojstranne. U žalobkyne bola zahájená liečba psychiatrom, pravidelné kontroly. Po psychiatrickom vyšetrení v júli 2019 je MMSE test s počtom bodov 23 (10 až 24 bodov je ľahký až stredne ťažký stupeň demencie, 27 až 30 bodov je norma). V októbri 2019 je pri psychiatrickom vyšetrení MMSE 29 bodov. Psychiater hodnotil diagnózu F00, t.j. demencia pri Alzheimerovej chorobe. Pri psychiatrických vyšetreniach v roku 2019 bola uvádzaná aj diagnóza F32.2, t.j. epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov, v roku 2020 psychiater túto diagnózu neuvádza, preto nebola hodnotená posudkovo. Kontrolné psychologické vyšetrenie z februára 2020 potvrdilo osobnosť s kognitívnym deficitom stredne ťažkého stupňa, od posledného vyšetrenia výsledkov bez výraznejších zmien, emocionalita sa javí stabilizovanejšia. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ako účastníčky konania bolo zaradené v kapitole V. položka 1, písmeno a), stredne ťažké formy. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hranici zákonného rozpätia, t.j. 45 %. Ak žalobkyňa žiadala rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradiť v príslušnej položke pod písmeno b) ťažké formy, tak k tomuto zaradeniu nebolo možné pristúpiť, pretože takéto zaradenie nevyplynulo z posudkového hľadiska. Dokladované odborné vyšetrenia nedokumentovali postihnutie ťažkého stupňa. Psychológom bol potvrdený kognitívny deficit stredného stupňa, test MMSE nedokumentoval ťažký stupeň demencie. Psychológ odporučil kontrolné psychologické vyšetrenie o rok. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti v súlade s ust. v znení v spojení s ust. nevykonáva.

9. Žalovaný ďalej v rozhodnutí poukázal, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne - účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Žiline určil duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, stredne ťažké formy, ktoré zaradil do kapitoly V položky 1, písmena a) prílohy č. 4 k a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil v hornej percentuálnej hranici z možného rozpätia od 30 % do 45 % na 45 % od 27. apríla 2020. Žalovaný prehlásil, že súčasťou odôvodnenia je odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie v Žiline, ktorý tvorí časť lekárskej správy zo dňa 6. októbra 2020 a je prílohou rozhodnutia žalovaného. Suma invalidného dôchodku bola určená v súlade s ust. , pričom postup určenia sumy invalidného dôchodku žalobkyňa v odvolacom konaní nenamietala. Žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu. Posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu si vyžaduje odborné lekárske znalosti, čo je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa ako účastníčka konania v odvolacom konaní podľa žalovaného neuviedla také skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré boli zadovážené v konaní pred prvostupňovým ako aj pred odvolacím orgánom. V závere odôvodnenia žalovaný okrem prehlásenia súčasti odôvodnenia, ktorou je aj odborný lekársky posudok zo dňa 6. októbra 2020, tento uviedol aj ako prílohu.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby v spojení s ust. a žalobu žalobkyne za aplikácie ust. zamietol ako nedôvodnú.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -51 zo dňa 02.12.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 08.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. .

12. K prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na to, že žalobkyňa nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.5.2021 (č.l. 25 rub spisu) uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. Pokiaľ ani žalobkyňa a ani žalovaný nežiadali vo veci samej nariadiť pojednávanie a súčasne nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. až e) , mal krajský súd splnené podmienky k tomu, aby vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

13. Krajský súd ďalej uvádza, že žaloba žalobkyne bola podaná včas. Rozhodnutie žalovaného jej bolo doručené dňa 11.01.2021 a žaloba bola podľa obálky na č.l. 8 spisu podaná na pošte 11.03.2021, t.j. v lehote podľa ust. .

14. Podstatou podanej správnej žaloby žalobkyňou bolo namietanie, že žalovaný rozhodol bez zistenia a posúdenia aktuálneho zdravotného stavu ako aj, že ochorenie žalobkyne malo byť zaradené v zmysle prílohy č. 4 kapitola V položka 1. pod písmeno b) ťažké poruchy (ťažká demencia) a nie pod písmeno a) stredne ťažké formy.

15. Podľa pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že konanie začalo na podklade žiadosti žalobkyne zo dňa 08.06.2020 o priznanie invalidného dôchodku. Krajský súd primárne k posúdeniu žaloby žalobkyne, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového orgánu poukazuje na ust. , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ďalej krajský súd poukazuje na ust. veta prvá , podľa ktorej správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Krajský súd k dôvodu podanej správnej žaloby žalobkyňou, ktorá namietala, že žalovaný nevychádzal z posúdenia jej aktuálneho zdravotného stavu, poukazuje na ust. , , keď pri posúdení rozhodnutia žalovaného krajský súd bol povinný vychádzať zo stavu, a to aj z posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v zmysle lekárskych správ a vyšetrení, ktoré tu boli a ktoré mal k dispozícii nielen žalovaný, ale aj prvostupňový orgán. Na doloženú novú lekársku správu z ambulancie klinickej psychológie, ktorá je datovaná 10.03.2021 (č.l. 20 spisu), doloženú v súdnom konaní, ktorá dátumovo nasledovala za rozhodnutím žalovaného, ktoré je zo dňa 31.12.2020, nebolo možné krajským súdom prihliadať. Vo vzťahu k tejto novo predloženej lekárskej správe zo dňa 10.03.2021 krajský súd uvádza, že táto sa môže stať súčasťou novo podanej žiadosti žalobkyne o opätovné jej posúdenie

zdravotného stavu v súvislosti s priznaním invalidného dôchodku vo vyššej miere. V podstate žalobkyňa bola v rozhodnutí prvostupňového orgánu - v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. júla 2020 poučená o tom, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Krajský súd k správnosti svojho postupu, keď nemal daný zákonný priestor, aby prihliadol k novo doloženej lekárskej správe z ambulancie klinickej psychológie zo dňa 10.03.2021, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30. júna 2020 odsek 29. odôvodnenia tohto rozsudku, podľa ktorého „Naviac v konaní v sociálnych veciach je pre posúdenie správnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy rozhodujúci stav v čase jeho vydania, preto v rámci tohto konania nebolo možné prihliadnuť na lekárske nálezy popisujúce zdravotný stav sťažovateľky po uvedenom období.“

17. Podľa ust. , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka

18. Podľa ust. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa ust. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa ust. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)

22. Podľa ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

24. Podľa ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

25. Podľa ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

26. Podľa ust. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

27. Z už vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, si vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je uvedené posudzovanie zverené posudkovým lekárom. Z ustanovenia vyplýva, že lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

28. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa rozhodovalo o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou objasnenie zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľa z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Jedným z dôkazov na posúdenie tohto zdravotného stavu sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (, ).

29. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posúdenie zdravotného stavu je odbornou, medicínskou otázkou, a preto správne súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery sú v súlade s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Len z týchto kritérií bolo možné vo vzťahu k podanej správnej žalobe žalobkyňou posudzovať rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal.

30. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu bol posudok zo dňa 8. júna 2020 a v odvolacom konaní podkladom pre rozhodnutie žalovaného bol odborný lekársky posudok zo dňa 6. októbra 2020. Krajský súd mal za zistené, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný pri posúdení žiadosti žalobkyne vychádzali z aktuálnych lekárskych nálezov, správ, vyšetrení, ktoré boli podrobne uvedené v rozhodnutí tak prvostupňovom ako aj v rozhodnutí žalovaného. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu, súčasťou odôvodnenia sa stal posudok zo dňa 8. júna 2020. Vychádzalo sa z vyšetrení psychologických, psychiatrických, MR mozgu, neurologických vyšetrení, výsledkom ktorých bola popísaná choroba u žalobkyne demencia pri Alzheimerovej chorobe a za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V položka 1. písm. a) prílohy č. 4 k stanovené Duševné choroby a poruchy správania, Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, stredne ťažká forma v percentuálnom rozmedzí 35 % až 45 % miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti; určená odbornými posudkami miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, t.j. horná hranica percentuálneho rozpätia. Žalobkyňa mala za to, že vzhľadom k jej zdravotnému stavu, choroby, malo dôjsť k zaradeniu jej ochorenia podľa prílohy č. 4 kapitoly V položka 1. pod písmeno b), t.j. ťažké poruchy (ťažká demencia). Krajský súd podľa lekárskych posudkov konštatuje, že takýto dôvod správnej žaloby nebol namieste, pretože nemal oporu v odborných posudkoch vypracovaných v konaní pred prvostupňovým orgánom a odvolacím orgánom, ktoré zhodnocovali zdravotný stav žalobkyne, podľa v tom čase aktuálne doložených lekárskych správ, vyšetrení, nálezov a pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, zadefinovaní choroby nešlo o ťažkú poruchu (ťažkú demenciu), ale o stredne ťažkú formu, čo bolo zhodnotené aj v psychologickom vyšetrení U. L. z 11.02.2020 pri závere, že u žalobkyne ide o osobnosť s kognitívnym deficitom stredne ťažkého stupňa. Podľa odborných lekárov nebolo dokumentované u žalobkyne postihnutie ťažkého stupňa k tomu, aby bolo možné zaradenie pod písmeno b) položky č. 1 kapitoly V prílohy č. 4 k . Ani jedno z odborných vyšetrení, ktoré bolo posudzované posudkovým lekárom pred prvostupňovým orgánom a pred žalovaným ako odvolacím orgánom, nekonštatovalo postihnutie ťažkého stupňa, psychológom bol potvrdený kognitívny deficit stredne ťažkého stupňa, rovnako ani test MMSE nedokumentoval ťažký stupeň demencie, preto na základe týchto odborných medicínskych správ, vyšetrení nebolo možné zaradenie zdravotného stavu podľa prílohy č. 4 kapitola V položka 1. pod písmeno b).

31. Krajský súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného konštatuje jeho zákonnosť, pretože závery rozhodnutia žalovaného zodpovedajú odborným medicínskym záverom, prijatými v odbornom lekárskom posudku zo dňa 6. októbra 2020, ktorý je v súlade s lekárskymi vyšetreniami, správami. Závery posudkov mali tak základ v lekárskych nálezoch, vyšetreniach zdravotného stavu žalobkyne. Krajský súd nezistil rozpory medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov.

32. O náhrade trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. , v spojení s ust. . Žalobkyňa ako účastníčka konania nebola úspešná. Úspešným účastníkom konania bol žalovaný, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania, pretože v zmysle ust. neboli zistené dôvody výnimočnosti, pre ktoré by žalovanému mal byť priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.