Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-106-2018.pdf
PDF · 79.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/106/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 25. marca 2019 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/Z. H., nar. XX.X.XXXX D. C., U. H. C. T. D., M. XX, B.. G.,
2/I. H., nar. XX.X.XXXX D. C., U. H. C. T. D., M. XX, B.. G.,
sú vinní, že
-v období od 2.9.2017 do 30.6.2018 s výnimkou obdobia od 26.3.2018 do 26.4.2018 vo vzťahu k obžalovanému Z. H. a obdobia od 25.4.2018 do 25.5.2018 vo vzťahu k obžalovanej I. H. (kedy boli vo výkone trestu odňatia slobody) v C. T. D., B.. G. a inde z nedbanlivosti ako biologickí rodičia si riadne neplnili rodičovské povinnosti voči svojmu mal. synovi Z. H., T.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že zanedbávali plnenie jeho povinnej školskej dochádzky, čím mu umožnili viesť záhaľčivý život, v dôsledku čoho na Základnej škole s materskou školou v obci C. T. D., B.. G. maloletý Z. H. vymeškal v šk. roku 2017/2018 celkom 321 neospravedlnených vyučovacích hodín, pričom vo vzťahu k obžalovanému Z. H. sa jedná o 245 neospravedlnených vyučovacích hodín a vo vzťahu k obžalovanej I. H. sa jedná o 229 neospravedlnených vyučovacích hodín, kde na uvedené skutočnosti boli opakovane upozorňovaní zo strany školy, avšak k náprave nedošlo, čím ho takto vystavili nebezpečenstvu spustnutia,
teda
-z nedbanlivosti vydali osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas,
čím spáchali
-prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to im súd ukladá
1/B. Z. H.
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2/B. I. H.
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ju pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 25.9.2018 obžalobu na obvinených 1/Z. H. Z. X/ Moniku H. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný 1/Z. H., ako aj obžalovaná 2/I. H. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obaja obžalovaní postupne uviedli že rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu, ako obvinení boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohli radiť o spôsobe obhajoby, rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený im za vinu a dobrovoľne sa priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil oboch obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie oboch obžalovaných prijal.
Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní 1/Z. H. Z. X/Monika H. a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto vyhlásenie prijal.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Obžalovaný 1/Z. H. je hodnotený všeobecne.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má evidovaných šesť priestupkov, z toho v troch prípadoch bol postihnutý za priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a v dvoch prípadoch podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona a v jednom prípade šlo o priestupok na úseku dopravy.
Obžalovaný 1/Z.W. H. bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný, z toho v štyroch prípadoch za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 17.8.2017, sp. zn. 5T/30/2017, kedy bol uznaný vinným spolupáchateľstvom za prečin podľa § 20 k § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná X/Monika H. je hodnotená všeobecne.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má evidované tri priestupky, kde raz bola postihnutá za priestupok podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Obžalovaná X/Monika H. má v odpise registra trestov evidovaných sedem záznamov, bola doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaná, z toho v štyroch prípadoch bola odsúdená za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 17.8.2017, sp. zn. 5T/30/2017, kedy bola uznaná vinnou spolupáchateľstvom za prečin podľa § 20 k § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný 1/Z. H. sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému 1/.Á. H. priťažuje, že už bol doposiaľ súdne trestaný, čo súd nemohol zobrať do úvahy, lebo ako vyplýva z oboznámeného registra trestov, v štyroch prípadoch bol odsúdený za druhovo totožný trestný čin s tým, čo sa mu kladie za vinu v tomto konaní.
Obdobne aj u obžalovanej 2/I. H. skutočnosť, že sa k skutku priznala a tento oľutovala, súd posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a tiež nemohol nezobrať do úvahy skutočnosť, že už bola doposiaľ súdne trestaná, nakoľko aj ona už bola v minulosti odsúdená za prečin, ktorý sa jej kladie za vinu aj v tomto konaní a teda aj u nej zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného 1/. H. by iný trest, než trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, nebol dostatočný. Tým, že už mal možnosť preukázať v minulosti uloženými podmienečnými trestami, ako aj alternatívnym trestom v podobe uloženého trestu povinnej práce, že v prípade takého druhu protiprávneho konania šlo iba o vybočenie čo však „nevyužil“ a uvedené nepreukázal a teda je zrejmé, že je na neho potrebné pôsobiť trestom spojeným s jeho výkonom a preto súd ukladal takýto druh trestu v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 (jedného) roka, ktorý považoval na uvedomenie si následkov svojho konania u obžalovaného 1/Z. H. za primeraný, pričom pre jeho výkon ho podľa § 48 ods. 1 písm. b) zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Obdobnými úvahami sa pri ukladaní trestu riadil aj u obžalovanej 2/I. H.. Aj v tomto prípade dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestného konania je na obžalovanú potrebné pôsobiť trestom spojeným
s jeho výkonom, keďže predchádzajúce odsúdenia pre druhovo totožnú trestnú činnosť v podobe podmienečných trestov, ako trestu povinnej práce zrejme neviedli k jej náprave a preto za primeraný považoval trest na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 (šesť) mesiacov a tiež so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko aj táto už bola vy výkone trestu.
Tieto tresty uložené obom obžalovaným súd považoval za dostatočné na zabezpečenie účelu Trestného zákona.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.