Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Cb-73-2018.pdf
PDF · 89.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom: Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovanému: M a M & co s.r.o., so sídlom: V. V. Majakovského 1419/48, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 5.720,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.720,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 10.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená v osobitnom uznesení, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Lučenec bola dňa 13.09.2018 doručená žaloba - návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 5.720 Eur s príslušenstvom na to skutkovom základe, že žalobca je správcom majetku štátu, a to budovy so súp. č. XXXX „administratívna budova“, postavená na parc. č. C KN č. XXXX/XX, budovy so s. š. XXXX „sklad“, postavenej na pozemku parc. C KN č. XXXX/XX a pozemku parc. C KN č. XXXX/XX o výmere 667 m2, všetko v k. ú. D., obec D., okres D., evidované na LV č. XXXX, Obvodný úrad D. - Katastrálny odbor. Dňa 27.10.2015 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXX-X-XXXX-DUD (ďalej len „dohoda o uznaní dlhu“) s účinnosťou dňom 30.10.2015, ku ktorej bol dňa 19.10.2016 uzatvorený Dodatok č. 1 (ďalej len „dodatok“) s účinnosťou od 21.10.2016. Predmetnou dohodou o uznaní dlhu žalovaný uznal, že užíval vyššie uvedené nehnuteľnosti bez právneho dôvodu v období od 16.05.2015 do dňa účinnosti Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX (ďalej len „nájomná zmluva“) a z tohto dôvodu sa zaviazal uhradiť žalobcovi odplatu vo výške 13,62 Eur s DPH za každý deň neoprávneného užívania. Nájomná zmluva nadobudla účinnosť dňa 21.10.2016. Z zmysle uvedených dokumentov doba neoprávneného užívania trvala 524 dní (výpočet výšky odplaty preto predstavuje: 524 dní x 13,62 Eur - 8.564,256 Eur s DLH) a žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX, platnou dňa 09.11.2016 fakturoval žalovanému sumu 6.243,41 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 10.11.2016 sumu 2.320,85 Eur. Z dojednanej odplaty žalovaný dňa 25.11.2016 uhradil sumu 2.320,85 Eur (celú sumu fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX) a dňa 02.12.2016 sumu 523,41 Eur (časť faktúry č. XXXXXXXXXX. Zostatok fakturovanej sumy vo výške 5.720,- žalovaný neuhradil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania v časti neuhradenej fakturovanej sumy v lehote splatnosti, žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
2. Tunajší súd v spore vydal platobný rozkaz č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 08.10.2018. Dňa 15.11.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako „Odpor voči platobnému rozkazu zo dňa 08.10.2018 o zaplatenie 5.720,00 Eur s príslušenstvom a žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty“.
Nakoľko mal súd za preukázané, že žalovaný preukázal splnenie podmienok odpustenia zmeškania lehoty na podanie odporu, uznesením č. k. XXCb/XX/XXXX-XX. zo dňa 22.01.2019 návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu č. k. XXCb/XX/XXXX- XX zo dňa 08.10.2018 vyhovel. II. výrokom predmetného uznesenia platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 08.10.2018 zrušil, nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.
3. V predmetnej veci bol termín pojednávania vytýčený na 25.03.2019. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 25.03.2019 súd zistil, že sa dostavila zástupkyňa žalobcu U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N. - P., N. XXXX/XX, podľa poverenia zo dňa 03.11.2016. Právny zástupca žalovaného neprítomný, predvolanie mu bolo doručené dňa 04.03.2019. Vzhľadom na uvedené, súd nariadil pojednávanie k neprítomnosti žalovaného.
4. Po otvorení pojednávania prestúpila zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla, že trvajú na podanom návrhu a žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 5.720,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 10.11.2016 do zaplatenia a k úhrade trov konania. Žiadajú žalobe vyhovieť z dôvodov, ktoré uviedli v návrhu. K odporu žalovaného zástupkyňa žalobcu uviedla, že jeho tvrdenia, že nepodpísal dohodu o uznaní dlhu, ani dodatok k dohode o uznaní považuje za účelový, pretože sú presvedčení a vedia o tom, že podpísal dohodu. Osobe zástupkyňa žalobcu bola pri podpísaní dohody a podpísal ju osobne pán T. P. ako konateľ spoločnosti M a M & co s.r.o.. V tento deň, keď podpisoval dodatok k dohode o uznaní dlhu zároveň podpísal aj nájomnú zmluvu, ktorá v podstate riešila nájomný vzťah na ďalšie obdobie. Táto nájomná zmluva trvá stále a priebežne aj platí nájomné. Viac k veci nemala čo dodať, pričom pokiaľ bude potrebné k veci vypočuť ďalšieho svedka, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy, takéto dokazovanie potom navrhnú, avšak zaťiaľ trvajú na tom, čo uviedli a môže toto súd považovať za záverečnú reč.
5. Následne sa súd oboznámil s obsahom spisu a čítal návrh na začatie konania, výpis z LV č. XXXX, dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXX-X-XXXX-DUD zo dňa 27.10.2015, dodatok č. 1 k dohode o uznaní dlhu zo dňa 12.10.2016, doklady o zverejnení týchto dohôd, nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 19.10.2016, kópiu katastrálnej mapy, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, faktúru č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, predžalobnú výzvu zo dňa 04.04.2017, aktuálnou sadzbou zákonných úrokov z omeškania, výpisom z Obchodného registra žalovaného, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu.
6. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
7. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
8. Po preskúmaní obsahu spisu vedeného Okresným súdom Lučenec sp. zn. XXCb/XX/XXXX má súd za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 27.10.2015 uzavreli Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXX- X-XXXX-DUD v súlade s § 558 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaný uznal, že užíva stavby - sklad so súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX . o výmere 162 m2, administratívnu budovu súp. Č. XXXX, nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX o výmere 39 m2 a časť pozemku o výmere 216 m2 nachádzajúce sa na pozemku registra „C“ KN parc č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 667 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území D., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom D. - Katastrálny odbor, a to bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu od 01.10.2014 do 31.07.2015. Zároveň sa dlžník (žalovaný) zaviazal, že za dobu užívania predmetu užívania zaplatí žalobcovi odplatu vo výške 13,62 Eur za každý deň neoprávneného užívania.
9. Zároveň má súd za preukázané, že dňa 19.10.2016 bol medzi stranami sporu uzatvorený Dodatok č. 1 k Dohode o uznesení dlhu č. XXXXXXXX-X-XXXX-DUD zo dňa 27.10.2015, kde je v dobe 2.3 uvedené, že faktúra za obdobie najviac dvanásť mesiacov neoprávneného užívania predmetu užívania bude žalobcom vystavená do desiateho dňa mesiaca nasledujúceho po účinnosti Dodatku č. 1 a rozdiel medzi celkovou odplatou za neoprávnené užívanie predmetu užívania a cenou podľa vyššie uvedenej fakturácie bude žalobca fakturovať do desiateho dňa mesiaca nasledujúceho po dní účinnosti Dodatku č. 1. Zároveň má súd za preukázané, že toho istého dňa bola medzi stranami sporu uzatvorená N8jomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX s tým, že predmetom nájmu sú nehnuteľnosti, ktoré v čase od 01.10.2014 do 31.07.2015 žalovaný neoprávnene užíval.
10. V súlade s Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 27.10.2015 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 19..10.2016 žalobca vystavil žalovanému faktúry za neoprávnené užívanie predmetných nehnuteľnosti, a to faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2016 v sume 6.243,41 Eur s DPH, splatnú dňa 09.11.2016 (za 382 dní neoprávneného užívania x 13,62 Eur + 20% DPH) a faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2016 v sume 2.320,85 Eur s DPH, splatnú dňa 10.11.2016 (za 142 dní neoprávneného užívania x 13,62 Eur + 20 % DPH). Žalovaný dňa 25.11.2016 uhradil celú dlžnú sumu faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 2.320,85 Eur a dňa 02.12.2016 uhradil časť faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 523,41 Eur.
11. Keďže žalovaný časť dlžnej sumy z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2016 vo výške 5.720,- Eur (rozdiel medzi fakturovanou sumou 6.243,41 Eura uhradenou sumou 523,41 Eur) neuhradil, súd mal na základe predložených listinných dôkazov preukázané, že nárok žalobcu vo výške 5.720,- Eur je dôvodný a v súlade so zákonom, preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
12. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
13. Podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
14. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
15. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Súd podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.720,- Eur od 10.11.2016 do zaplatenia.
16. Podľa § 255 ods. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po práv2oplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa ustanovenia § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti. Podľa ustanovenia § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa ustanovenia § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.