Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-77-2018.pdf
PDF · 99.37 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - B. R.H., H.. XX.XX.XXXX, R. C. A., C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ildikó Uleklovou, advokátkou, Dunajská Streda, Jesenského 5026/13A, a otec - S. Z., H.. XX.XX.XXXX, X. Z. Q., R. C. Á.O., K. V.. X, Z. Q., zastúpený Dr. Melindou Czupy, advokátkou, Sopron, Frankenburg út 2/D, Maďarská republika, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletej N. Z., H.. XX.XX.XXXX zo sumy 66 eur na sumu 150 eur mesačne s tým, že výživné bude platiť k rukám matky, vždy k 20. dňu mesiaca vopred, počnúc dňom 31.10.2018.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 01.11.2018 do 31.03.2019 v sume 420 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd m e n í úpravu rozsahu styku otca s mal. N. tak, že styk otca s maloletou ostáva neupravený.
Týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného a v časti úpravy rozsahu styku rozsudok K. N. C., Maďarská republika, č. k. P.20.867/2005/7 zo dňa 14.02.2006.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 29.10.2018 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 200 eur mesačne a zmeny úpravy rozsahu styku otca s dieťaťom tak, že styk súdom upravený nebude. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné upravené otcovi rozsudkom o rozvode manželstva rodičov maloletej vo februári 2006 pred súdom v Maďarsku sumou 20.000 HUF (teraz cca 66 eur) mesačne, maloletá bola zverená do starostlivosti matke a ďalej bol upravený styk otca s dieťaťom. Po rozvode sa matka aj s dieťaťom presťahovala na územie SR k svojim rodičom, neskôr sa presťahovali do obce Jahodná, kde bývajú doposiaľ. Otec na jej návrh na mimosúdne riešenie nereagoval. Od času poslednej úpravy výživného určená suma je v značnom nepomere s výdavkami na maloletú, na strane maloletej došlo k zmene pomerov, zvýšenie výživného otcovi je na prospech dieťaťa, zabezpečí lepší všestranný rozvoj dieťaťa. Matka býva so svojimi dvoma deťmi v nájme, výdavky na bývanie predstavujú 293,79 eur mesačne (nájomné 189 eur, plyn 50 eur, elektrina 15 eur, voda 10 eur, TV a internet 29,79 eur), z toho pripadá na maloletú podiel v 1/3. Maloletá by sa mala doučovať zo slovenského a anglického jazyka (10 eur za vyučovaciu hodinu), výdavky na maloletú predstavujú celkom vrátane ošatenia, stravy, mimoriadnych výdavkov v škole - výlety, kurzy,... cca 300-320 eur mesačne. Maloletá sa stretáva s otcom podľa vzájomnej dohody. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. A., H.. X/XXXX). Otec sa na starostlivosti o dieťa okrem výživného nepodieľa.
(2) Otec sa k návrhu vyjadril tak, že s výškou výživného navrhnutého matkou nesúhlasí, navrhol zvýšenie na 30.000 HUF (cca 95 eur) mesačne, nakoľko má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom Z. K. N. K. v Maďarsku č. k. P.20.867/2005/7 zo dňa 14.02.2006 bola (schválenou dohodou rodičov) maloletá (vo veku 1,5 roka) zverená do starostlivosti matke a otec sa zaviazal k plateniu výživného sumou 20.000 HUF mesačne od 01.07.2005, zároveň sa rodičia dohodli na úprave rozsahu styku otca s dieťaťom dvojtýždenne od soboty 10.tej h do nedele 18.tej h.
(5) Matka vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi) uviedla, že s oboma maloletými deťmi žije v obecnom byte (nájomné 189 eur mesačne), maloletá chodí na doučovanie, navštevuje tanečný (s poplatkom 25 eur mesačne) a výtvarný (30 eur polročne) krúžok, platí jej poistenie 32,27 eur mesačne, maloletá je zdravá, v tomto smere nemá matka zvýšené výdavky. Je zamestnaná, s príjmom 630 eur mesačne, vlastní osobné vozidlo Škoda Fabia, rok výroby 2004. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, k mal. A. (vo veku X Q.), jeho otec platí naňho výživné 100 eur mesačne, zvýšené výdavky na starostlivosť oňho matka nemá. K stretnutiam otca s maloletou uviedla, že otec sa naposledy stretol s maloletou na Vianoce. Medzi otcom a maloletou sa nevytvoril riadny vzťah. Táto situácia zle vplýva na dieťa, stretnutiam otca s dieťaťom nikdy nerobila prekážky. Je názoru, že pre maloletú je dôležité, aby sa s otcom častejšie stretávala a aby tieto stretnutia boli dôvernejšie a úprimnejšie, potrebuje cítiť, že aj ona je preňho dôležitá, tu je potrebná lepšia komunikácia zo strany otca, počas styku maloletá väčšinu času strávila s bratrancami, sesternicami a starými rodičmi a s otcom trávila málo času.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že nepracuje, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, stará sa o svojho chorého otca. Príjem má z príležitostných prác (asi dva roky, odkedy sa stará o otca) počas víkendov (vtedy starého otca opatruje brat otca maloletej), s odhadom 200.000 HUF (cca 650 eur) mesačne, vykonáva tesárske a pokrývačské - strešné práce. Predtým podnikal, pre slabý príjem skončil. Vlastní 22-ročné osobné vozidlo Mazda 323, ďalej rodinný dom, vystavaný v roku 1995, spláca naň úver 300 eur mesačne. V jeho rodinnom dome prevádzkovala do decembra 2017 jeho partnerka pohostinstvo, nájomné neplatila, v súčasnosti sú priestory prázdne, dom je amortizovaný a znehodnotený, obsahuje jednu bytovú jednotku, neprenajíma ho, ponúka ho na predaj, nakoľko ho nedokáže udržiavať. So svojou partnerkou býva v jej byte. Vlastní 130 árový pozemok, trávu na ňom spásajú jeho kôň a 5 oviec. Riadne sa nezamestná z dôvodu starostlivosti o otca, jeho matka je zamestnaná, potrebuje príjem, sama spláca svoj úver. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, k mal. S., H.. X/XXXX, výživné naňho platí podľa rodičovskej dohody schválenej súdom dňa 22.05.2018 vo výške 35.000 HUF (cca 110 eur) mesačne (v uvedenom súdnom konaní preukázal otec príjem 120.000 HUF (cca 390 eur) mesačne. K zdravotným problémom uviedol, že ho bolieva noha, ktorú si pri autonehode pred 4 rokmi zlomil, napriek výzve súdu k zdravotnému stavu však predložil len lekársku správu o aktuálnom stave svojho otca, podľa ktorej trpí starý otec maloletej zo strany otca závažnými chronickými ochoreniami, vyžadujúcimi opatrovanie a celodenný dohľad.
(7) Svedkyňa Z. Z., matka otca, vypovedala, že otec maloletej pracuje len cez víkendy, inak robí doma, nakoľko sa popritom stará aj o svojho otca, chová ovce a koňa, pomáha jej v domácnosti, za to mu poskytuje stravu. Jeho príjem nepozná. K stretnutiam s maloletou uviedla, že maloletá sa stretáva s bratrancami a sesternicami, trávi čas s otcom a starými rodičmi, maloletá jej povedala o tom, že s matkou nemá najlepší vzťah, nakoľko je prísna, má zákaz telefonovať a písať si s otcom. V roku 2018 boli spoločne na dovolenke pri Balatone, všetci sa dobre cítili. Počas Vianoc však maloletá celé tri dni strávila so sesternicou, nebola ani s otcom ani so svedkyňou.
(8) Maloletá vypovedala, že keď je so svojím otcom, nerozprávajú sa, nepozná ho, otec sa nezaujíma, čo je s ňou a ako sa má. Keď je uňho, trávi čas so starou matkou, s otcom sa stretne len na pár minút, keď príde domov. V Maďarsku trávi čas so svojou sesternicou a jej matkou. Od Vianoc u otca nebola, pretože ju nezavolali. Inak vždy, keď ju zavolali, nikdy nepovedala, že nechce prísť. Prestáva mať záujem o stretnutia s otcom. Chcela by k nemu chodiť bez určeného času, bez pravidiel, ale vtedy, keď má prázdniny, ale len v tom prípade, ak sa zlepší jej vzťah s otcom a keď jej bude venovať čas. Keď je v Maďarsku, otec sa u starej matky nezdržiava, cez víkendy pracuje, aj on a niekedy aj stará matka. Maloletá ostane so starým otcom, o ktorého sa však nemusí starať, vie si dať lieky aj sám. Určite nemá zakázané telefonovať alebo písať SMS otcovi a jeho rodine, nikdy jej to matka nezakázala. Podľa nej otec nemusí opatrovať starého otca, pretože nemajú dobrý vzťah medzi sebou, starý otec berie lieky aj sám a opatrí ho stará matka, keď príde z práce.
(9) Matka súdu predložila SMS komunikáciu s bratom otca, podľa ktorej brat nevie o tom, že sa otec stará o ich otca (na to reagoval otec maloletej tým, že s bratom už 5 rokov nehovoril). Z fotodokumentácie predloženej matkou vyplýva rozsiahly rodinný dom otca aj s prístavbami, viacero hospodárskych zvierat, časť ponúkaných partnerkou otca na predaj, veľký neobhospodarovaný pozemok.
(10) Procesný opatrovník navrhol zvýšiť otcovi výživné a styk neupraviť.
(11) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(12) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(14) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(15) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(16) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(17) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda
pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(18) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(19) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 13 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to najmä na strane oprávnenej osoby - dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Obom rodičom vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Odôvodnené potreby oprávnenej sa nástupom povinnej školskej dochádzky a prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (II. stupeň základnej školy - v súčasnosti X. R. T.) postupne zvyšujú, tiež fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie a k tomu sa mala úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča, a to bez ohľadu aj na jeho prípadnú stagnáciu zárobkových a majetkových pomerov. Otec v súčasnosti nemá zabezpečený riadny a stály príjem, nepreukázal však, že by mu jeho zdravotné problémy bránili pracovať, rovnako hodnoverne nepreukázal, že zabezpečuje svojmu otcovi tvrdenú osobnú starostlivosť, pritom z príležitostných prác potvrdil príjem cca 650 eur mesačne; je zrejmé, že sa venuje chovu hospodárskych zvierat, z čoho možno predpokladať ďalší (nepriznaný) príjem, zvláda splácať vysoký úver, svoj majetok (rodinný dom) nevyužíva ani na bývanie, ani na zabezpečenie majetkového prospechu, na ďalšie maloleté dieťa (vo veku 8 rokov) platí výživné 110 eur mesačne (určeného v máji 2018 z vtedy ním tvrdeného príjmu 120.000 HUF). Zmena pomerov je na strane maloletej (v súčasnosti vo veku 14,5 roka) preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi. Maloletá je odkázaná výživou na svojich (oboch) rodičov, pričom otec sa v súčasnosti na starostlivosti o ňu inak nepodieľa. Zmenám na odôvodnených potrebách oprávnenej a možnostiam a schopnostiam otca tu podľa názoru súdu zodpovedá zvýšenie výživného na 150 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a osobnostným rastom). Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo obrátene v prípade otca predstavuje potrebu zabezpečiť si príjem cca 980 eur mesačne, ktorú sumu musí byť schopný zdravý muž jeho veku si zabezpečiť). Nie je možné akceptovať ani skutočnosť, že otec nerobí nič preto, aby zmenil svoje pomery k lepšiemu a zabezpečil si stály a pravidelný príjem.
(20) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(21) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia (výživné za mesiac marec 2019 už bolo splatné) takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 5 mesiacov x 84 eur, ktorý dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov. (22) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. o rodine)
(23) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(24) Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaným súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
(25) V konaní bol preukázaný dôvod, pre ktorý by malo aj k zmene súdom upraveného rozsahu styku otca s dieťaťom. Podľa doterajšej súdnej úpravy sa dieťa s otcom malo stretávať obtýždeň. Maloletá je vo veku XX,X Q., s otcom však nemajú vytvorený riadny citový vzťah. Je v záujme dieťaťa (a maloletá má ho dostatočne prejavila), aby sa s otcom stretávalo, vzhľadom na vek a záujem dieťaťa, maloletá môže sama stretnutia s otcom dohodnúť, matka v styku otca s maloletou nebráni. Stretnutia sa v súčasnosti nerealizujú podľa súdnej úpravy a preto súd dospel k záveru, že rozsah styku môže ostať neupravený s tým, že budú určené dohodou.
(26) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.