Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_75S-20-2021.pdf
PDF · 111.37 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUD. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: V.. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H. XXXX/ XX, XXX XX C., zast.: Mgr. Michal Gubric, advokát so sídlom Dolná 861/18, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: XX XXX XXX., proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. UV 8563/I-55-2020 zo dňa 01. decembra 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V právnej veci hore uvedených účastníkov konania podal žalobca dňa 04.03.2021 na tunajšom správnom súde správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. UV 8563/I-55-2020 zo dňa 01.12.2020, ktorým žalovaný vo veci žiadosti V.. C. Q., I. H. XXXX/XX, XXX XX C. rozhodol v určovacom konaní podľa § 48 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch (ďalej len „zákon č. 517/2007 Z. z.“ alebo „Zákon o úžitkových vzoroch“), že predmet určenia „Korekčný mechanizmus precesných silových účinkov“ podľa priloženého opisu nepatrí do rozsahu ochrany úžitkového vzoru č. XXXX s názvom „Koleso alebo rotačné hmotné teleso s korekciou precesných silových účinkov v dopravných prostriedkoch, pracovných strojoch alebo iných technických zariadeniach“ (ďalej aj „ úžitkový vzor“ alebo „chránené riešenie“) majiteľa V.. C. Q., I. H. XXXX/XX, XXX XX C. a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň v zmysle petitu žiadal, aby súd rozhodol aj o tom, že právnym názorom súdu je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Navrhol priznať žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne posúdil 1. a 2. nárok na ochranu, lebo sa nevysporiadal s aplikáciou výkladu pojmov uvedených v opise úžitkového vzoru v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z., podľa ktorého rozsah ochrany vyplývajúci z úžitkového vzoru je určený znením nárokov na ochranu. V prípade nejasností sa na výklad pojmov použitých nárokoch na ochranu použije opis technického riešenia, prípadne výkresy. Uviedol, že je tiež majiteľom úžitkových vzorov č. XXXX a č. XXXX, pričom všetky sa venujú korekcii precesných silových účinkov. Pôvodnou žiadosťou o určenie z 03.08.2020 nežiadal o určenie len vo vzťahu k úžitkovému vzoru XXXX, ale aj k úžitkovým vzorom č. XXXX a č. XXXX. Vytýkal žalovanému nezohľadnenie rozdielu medzi uvedenými úžitkovými vzormi, čo malo za následok nesprávne posúdenie veci žalovaným. Žalovaný mal na zistenie skutkového stavu a posúdenie rozsahu ochrany použiť aj tieto dva úžitkové vzory žalobcu.
3. Žalobca namietal, že žalovaný pri rozhodovaní zjavne nepoužil výkladové pravidlo v zmysle technických znakov uvádzaných v opise úžitkového vzoru a/alebo v opise predmetu určenia a nesúhlasil s definíciou predmetu určenia, tak, ako ju žalovaný uviedol v rozhodnutí o určení. Uviedol, že v čase podania úžitkového vzoru č. XXXX sa korekciou precesných silových účinkov kolesa alebo rotačného hmotného telesa v dopravných prostriedkoch, pracovných strojoch alebo iných technických zariadeniach nik neoberal a neexistovalo iné právo prednosti, ktoré by bránilo zápisu predmetného úžitkového vzoru do registra.
4. V ďalšej časti žaloby žalobca uplatnil žalobné námietky týkajúce sa procesného postupu žalovaného. Namietal najmä, že rozhodnutie, aj konanie v ktorom bolo rozhodnutie vydané trpí vadami, ktoré majú na zákonnosť rozhodnutia podstatný vplyv.
5. Konkrétne namietal porušenie vlastného Organizačného a rokovacieho poriadku komisie pre prvostupňové konanie, a to článku 4 ods. 4, podľa ktorého predseda komisie nariadi podľa § 21 Správneho poriadku ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä, ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Tvrdil, že v predmetnej veci bol dôvod pre nariadenie pojednávania. Z administratívneho spisu o určovacom konaní je zrejmé, že ústne pojednávanie nariadené nebolo, na rokovanie komisie žalobca nebol žiadnym spôsobom prizvaný, nebol účastný na prerokovaní, pričom v dotknutom protokole je odkaz na skutočnosť, že žalobca bol prítomný a že bol poučený o priebehu konania a oboznámený s členmi komisie. Ďalej namietal porušenie článku 12 ods. 23 Organizačného a rokovacieho poriadku, keď z protokolu o rokovaní komisie a ani z referátu pre odbornú komisiu nie je zrejmé, či a v akom rozsahu boli členovia komisie oboznámení s návrhom rozhodnutia komisie. Vytýkal žalovanému nesprávny postup pri oprave chyby rozhodnutia spočívajúcej v uvedení nesprávneho zákonného ustanovenia a v uvedení nesprávneho dátumu, ako zrejmej nesprávnosti postihujúce len písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu uvedená chyba nepostihuje len písomné vyhotovenia rozhodnutia, ale aj samotné prejednanie odbornou komisiou a východisko dosiahnutých záverov. Žalobca navrhol za účelom objasnenia postupu žalovaného pri odstraňovaní nesprávnosti určovacieho konania vykonať dôkaz - výsluch svedka - riaditeľa odboru sporových konaní. Taktiež navrhol za účelom objasnenia skutočností uvedených v žalobe, a to nedostatkov, vád a rozporov vyplývajúcich z administratívneho spisu o určovacom konaní vykonať aj ďalšie dokazovanie, a to výsluch svedkov - členov odbornej komisie a zapisovateľa. Napokon namietal porušenie článku 3 ods. 2 Organizačného a rokovacieho poriadku, podľa ktorého za predsedu komisie alebo člena komisie nemôže byť vymenovaný zamestnanec úradu, u ktorého môžu byť pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu menovanie odborného člena komisie V.. G. K., nakoľko posudzoval a v mene žalovaného konal ako prieskumový pracovník aj v konaní o prihláške UV XXXX, pričom po celú dobu sa k existencii práva na ochranu k chránenému riešeniu, na ktorého základe bol UV XXXX udelený, vyjadroval v negatívnom zmysle.
6. Žalobca včasnosť podania žaloby odôvodňoval legitímnym spočívaním lehoty podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. podľa ktorého lehota odo dňa účinnosti uvedeného zákona do dňa 28.02.2021 neplynula. Rozhodnutie úradu bolo žalobcovi doručené dňa 04.12.2021.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu primárne odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú, čo odôvodňoval tým, že žalobca sa v zmysle § 177 ods. 1 SSP môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti orgánu verejnej správy, pričom žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických, či právnických osôb, ale o tom, či predmet uvedený v žiadosti patrí do rozsahu ochrany úžitkového vzoru. Na základe takéhoto rozhodnutia nevznikajú účastníkovi konania (žiadateľovi v určovacom konaní) a ani majiteľovi úžitkového vzoru žiadne práva, či povinnosti. Určovacie konanie má len jedného účastníka, ktorým je samotný žiadateľ, teda osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. V prípade, ak by úrad začal vo vzťahu k tomuto konkrétnemu úžitkovému vzoru konať vo veci výmazu, alebo, ak by k tomuto úžitkovému vzoru došla zo súdu žiadosť o odborné vyjadrenie (§ 30 ods. 6), určovacie konanie sa preruší. Z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 517/2007 Z. z. vyplýva, že akékoľvek konania týkajúce sa predmetného úžitkového vzoru, v ktorých sa z povahy veci o právach rozhoduje, majú pred určovacím konaním prednosť. Z dôvodovej správy k zákonu č. 242/2017 Z. z., ktorým zákonodarca ustanovil súčasné znenie § 48 zákona č. 517/2007 Z. z. okrem iného vyplýva, že
dôvodom pre vylúčenie rozkladu proti rozhodnutiu vydanému v určovacom konaní je skutočnosť, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle Správneho poriadku. Žalovaný preto zastáva názor, že ak úrad v určovacom konaní nerozhoduje o subjektívnych právach účastníka určovacieho konania, v zásade nie je legitimovaný na podanie správnej žaloby. Navyše uviedol, že tvrdenie o ukrátení na subjektívnych právach musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci žalobných bodov podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca podľa žalovaného na žiadnom mieste v žalobe neuviedol tvrdenie o ukrátení na konkrétnom práve žalobcu a toto ukrátenie ani zo žaloby nijako nevyplýva. Poukázal na záver rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2Scud/1/2010-50 zo dňa 22.10.2010, z ktorého vyplýva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, ak chýba žalobe formálnoprávna podmienka - tvrdenie, že ako účastník správneho konania bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach, pričom tento nedostatok žaloby nebolo možné obísť ani za predpokladu, že žalobca v žalobe poukazoval na viacero nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.
8. Žalovaný navrhol žalobu odmietnuť aj z dôvodu podľa § 98 os. 1 písm. d) SSP ako podanú oneskorene. Zastával názor, že ustanovenie § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. sa týka len lehôt ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahu a o také sa nejedná v predmetnej veci, pretože podanie správnej žaloby v oblasti správneho práva predstavuje verejno-právne vzťahy. Poukázal na to, že v rámci určovacieho konania úrad nekoná o žiadnom konkrétnom práve, či povinnosti účastníka takéhoto konania.
9. Z dôvodov vyššie uvedených, žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu odmietol a pre prípad, ak žalobu neodmietne, aby ju v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol, pričom sa podrobne vyjadril k jednotlivým žalobným bodom a uviedol argumentáciu prečo ich nepovažuje za opodstatnené, a to jednak vo vzťahu k výsledku určovacieho konania a jednak vo vzťahu k namietanému postupu v konaní.
10. Žalobca v replike konštatoval, že v rámci textu žaloby niekoľkokrát, v rámci spresnenia a ozrejmenia žalobných bodov, poukázal na skutočnosti, ktorými ho žalovaný ukrátil na jeho právach. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že účastník určovacieho konania nie je v zásade legitimovaný na podanie správnej žaloby, nakoľko sa v určovacom konaní nerozhoduje o subjektívnych právach. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/61/2007, podľa ktorého právo na súdny prieskum každého rozhodnutia správneho orgánu (iba že by bolo zákonom výslovne vylúčené) je jedným z verejných subjektívnych práv explicitne zaručených Ústavou SR (článok 46 ods. 1). Nesúhlasil ani so záverom ohľadom oneskoreného podania žaloby a tvrdil, že § 9 zákona č. 62/2020 Z. z. sa vzťahuje aj na lehotu určenú na podanie správnej žaloby, keďže ide o lehotu ustanovenú zákonom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom, k čomu zároveň pripojil stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 03.05.2021, z ktorého tento záver vyplýva. Čo do meritórneho posúdenia veci zotrval na žalobných dôvodoch. Zotrval na všetkých tvrdeniach, ktoré uviedol v žalobe aj ohľadom procesných pochybení a konštatoval, že právom účastníka konania je uvádzať všetky a akékoľvek dôvody, pre ktoré sa mu napadnuté rozhodnutie javí nezákonné. Je zrejmé, že k pochybeniu rôznej intenzity v rámci predmetného konania došlo. Obranu žalovaného označil za účelovú.
11. Žalovaný v duplike k aktívnej legitimácii žalobcu poukázal na ustanovenie § 2 a § 3 ods. 1 písm. b) SSP, v ktorých zákonodarca definoval rozhodnutia, proti ktorým sa žalobca môže domáhať svojich práv v správnom konaní a na právnu teóriu k týmto ustanoveniam. Ide o rozhodnutie s konštitutívnym alebo s deklaratórnym účinkom. Pri deklaratórnych rozhodnutiach sa autoritatívne konštatuje existencia daného právneho stavu. Ani zrušenie tohto rozhodnutia správnym súdom nemôže spôsobiť zmenu právneho stavu vytvoreného právnou skutočnosťou. Dotknutie na právach (§ 2 ods. 2 SSP) je preto potrebné osobitne špecifikovať. V určovacom konaní úrad nerozhoduje o vzniku, zmene alebo zrušení práv, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických, či právnických osôb, a ani tieto nedeklaruje, ale určuje, či predmet uvedený v žiadosti patrí do rozsahu ochrany úžitkového vzoru, a to porovnaním dvoch technických riešení. Na základe takéhoto rozhodnutia nevnikajú (a nezanikajú) účastníkovi konania (žiadateľovi v určovacom konaní) a ani majiteľovi úžitkového vzoru žiadne práva, či povinnosti. Rozhodnutie o určení nie je ani právnym titulom, na základe ktorého by si podávateľ žiadosti mohol vymáhať svoje práva vyplývajúce mu z úžitkového vzoru, a nie je záväzné pre civilný súd v konaní o porušovaní práv. Podľa stanoviska žalovaného v prípade určovacieho konania ide konanie, ktorého účastník nie je ukrátený na svojich subjektívnych právach. Preto je v prípade podania správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného v určovacom konaní povinnosťou žalobcu, aby riadne a včas poukázal na
prípadné ukrátenie podľa § 178 ods. 1 SSP, čo však žalobca v žalobe neurobil. Ani poučenie v závere rozhodnutia však nijako nezbavuje povinnosti účastníka správneho konania, ktorý v prípade podania správnej žaloby musí byť zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podať správnu žalobcu v súlade s náležitosťami podľa SSP.
12. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, ktorou sa žalobca domáha súdnej ochrany prostredníctvom správneho súdnictva.
13. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa posúdením splnenia podmienok konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 97 SSP), najmä posúdením otázky, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, teda, či sa nejedná o žalobu neprípustnú, či žaloba bola podaná oprávnenou osobou a tiež otázkou včasnosti podania žaloby. Správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou a že ide o neprípustnú žalobu, preto žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP.
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
19. Podľa § 7 písm. f) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach.
20. Podľa § 61 písm. a) SSP; žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu,
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 178 ods. 1 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
23. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
24. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, g) je neprípustná.
25. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z.; úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho úžitkového vzoru (ďalej len "žiadosť o určenie"). Opis predmetu určenia musí byť jasný a úplný a žiadosť o určenie musí spĺňať náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59.
26. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z. z.; účastníkom určovacieho konania je len osoba, ktorá žiadosť o určenie podala.
27. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 517/2007 Z. z.; začatím konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru alebo začatím konania o výmaze úžitkového vzoru z úradnej moci alebo doručením žiadosti súdu o odborné vyjadrenie (§ 30 ods. 6), ak je žiadateľ stranou súdneho sporu, sa určovacie konanie prerušuje. Úrad o prerušení určovacieho konania žiadateľa upovedomí. Po právoplatnosti rozhodnutia o výmaze úžitkového vzoru úrad určovacie konanie zastaví.
28. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z.; spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 30 ods. 6 zákona č. 517/2007 Z. z.; na návrh súd môže požiadať úrad o odborné vyjadrenie k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho úžitkového vzoru.
30. Z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP vyplýva, že každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže domáhať ochrany na správnom súde za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) rozhodnutím orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
31. Rozhodnutie žalovaného vydané v určovacom konaní nie je rozhodnutím s konštitutívnymi účinkami, rovnako ani nedeklaruje práva žiadateľa. Rozhodnutie svedčí o určitých okolnostiach, o reálnom stave zistenom porovnaním technických riešení, ktorý je daný a nijakým spôsobom nezasahuje do právneho postavenia žalobcu ako žiadateľa. Svojou povahou sa nejedná ani o rozhodnutie s deklaratórnym účinkom, pretože nedeklaruje existenciu žiadneho práva, resp. neurčuje, či tu právo je alebo nie je. Bez ohľadu na to, či prebehne určovacie konanie, daný stav stále zostáva. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že ani eventuálne zrušenie tohto rozhodnutia nemôže spôsobiť zmenu právneho stavu vytvoreného právnou skutočnosťou. Výsledkom určovacieho konania je rozhodnutie, na základe ktorého nevznikajú účastníkovi konania, teda žiadateľovi v určovacom konaní a ani majiteľovi úžitkového vzoru žiadne práva, či povinnosti. Určovacie konanie má len jedného účastníka, ktorým je žiadateľ, teda tento nemá žiadneho oponenta vo vzťahu k posúdeniu porovnávaných technických riešení. V určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, o oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle Správneho poriadku, nemôže byť preto takýmto rozhodnutím žiadateľ ani ukrátený alebo dotknutý na jeho subjektívnych právach. Ak úrad v určovacom konaní nerozhoduje o subjektívnych právach účastníka určovacieho konania, nie je legitimovaný na podanie správnej žaloby, pre podanie ktorej ustanovenie § 177 ods. 1 v spojení s § 178 ods. 1 predpokladá tvrdenie o zásahu do subjektívnych práv žalobcu, avšak v danom prípade absentuje rozhodnutie definované pre účely Správneho súdneho poriadku v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP, ktorým by bolo zasiahnuté do práv, resp. právom chránených záujmov žalobcu. Medzi náležitosti správnej žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP patrí uviesť dôvody žaloby, v ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné, pričom vždy žalobca musí spĺňať základný predpoklad, že je subjektom aktívne legitimovaným na podanie žaloby a tiež musí byť splnený predpoklad, že sa domáha ochrany svojich dotknutých subjektívnych práv. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže len prokurátor alebo subjekt na to výslovne oprávnený zákonom. V danom prípade bol žalobca povinný v správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného vydaného v určovacom konaní riadne a v zákonom stanovenej lehote poukázať na konkrétne ukrátenie na svojich
právach podľa § 178 ods. 1 SSP, čo však žalobca nesplnil. V zhode so skôr prijatým právnym názorom správneho súdu v rozsudku sp. zn. 2Scud/1/2010-50 zo dňa 22.10.2010 správny súd konštatuje, že aj keď žalobca v žalobe poukazoval na viacero nezákonností rozhodnutia žalovaného (súd neposudzoval jeho dôvodnosť), toto je v zásade irelevantné bez tvrdenia ako bol ukrátený, či dotknutý na jeho právach, pričom je zrejmé, že k tomu ani nemohlo dôjsť, ak výsledkom určovacieho konania je rozhodnutie, ktoré len určuje reálny stav vyplývajúci z okolností a nedeklaruje existenciu žiadneho práva a už vôbec nekonštituuje, teda nezakladá žiadne práva, či povinnosti účastníka konania. Vzhľadom na povahu veci a žalobou napadnuté rozhodnutie správny súd zastáva názor, že súdny prieskum v danom prípade je zákonom vylúčený, ak prístup k súdu v rámci správneho súdnictva má len aktívne legitimovaný žalobca za splnenia zákonnom predpokladaných podmienok, pričom tieto podmienky nie sú splnené. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú neoprávnenou osobou odmietol.
32. V prípade určovacieho konania ide o zjednodušené konanie, tak, ako vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 242/2017 Z. z., ktorým bolo zavedené súčasné znenie § 48 zákona č. 517/2007 Z. z., v ktorej sa uvádza, že v určovacom konaní úrad nerozhoduje o právach, oprávnených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v zmysle Správneho poriadku, preto proti rozhodnutiu úradu nie je prípustný ani rozklad. V určovacom konaní je jediným účastníkom konania žiadateľ určenia. V prípade začatia konania úradom vo veci výmazu predmetného úžitkového vzoru alebo ak by súd v zmysle § 30 ods. 6 zákona č. 517/2007 Z. z. žiadal o odborné vyjadrenie, určovacie konanie sa podľa § 48 ods. 3 tohto zákona prerušuje. Akékoľvek sporové konania ohľadom práv k chránenému riešeniu, teda týkajúce sa úžitkového vzoru majú pred určovacím konaním prednosť, určovacie konanie sa prerušuje. Relevantným je potom výsledok sporového konania, a nie určovacieho konania. Žalobca žiada v petite rozhodnutia vysloviť záväzný právny názor v zásade na správnosť posúdenia technického stavu veci - správnosť výsledku porovnania technických riešení, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho úžitkového vzoru (ak by sa súd zaoberal meritom veci), ktorým by bol úrad, rešpektujúc záväznosť právoplatných rozhodnutí súdov, ako účastník konania viazaný. Správny súd poznamenáva, že takýto záver by sa však mohol dostať do kolízie so záverom eventuálneho sporového konania (výmazového), ktoré však má prednosť. Uvedené len podporuje záver neprípustnosti žaloby proti predmetnému rozhodnutiu, pretože výsledkom súdneho preskúmavacieho konania nemôže byť záväzný právny záver, čo do posúdenia výsledku určovacieho konania, ktorý ani nemôže byť podkladom (dôkazom) s judikovaným záverom pre prípadné sporové konanie, v ktorom by už boli okrem žiadateľa aj iní účastníci konania so všetkými garantovanými právami účastníkov konania, napr. majitelia chráneného riešenia, ktorí v určovacom konaní nemajú priestor zaujať vo veci stanovisko, keďže zákon im postavenie účastníkov konania nepriznáva a výslovne upravuje, že v určovacom konaní je účastníkom konania len žiadateľ. Správny súd pritom na rozdiel od súdu (§ 25 CSP), ktorý v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z. prerokúva a rieši spory o práva podľa tohto zákona nevykonáva dokazovanie a nenahrádza ani konanie úradu v určovacom konaní.
33. Samotné posúdenie, či nejaký konkrétny predmet patrí do ochrany (§ 48 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z.) určitého zapísaného úžitkového vzoru, ktoré žalovaný vykonáva v rámci určovacieho konania, má bližšie k technickému posúdeniu, ako právnemu. Správny súdny poriadok v ustanovení § 7 písm. f) SSP vyníma spod súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci. Ako vyplýva z komentára Správneho súdneho poriadku (H., J., Q., M., D., M., Q., A. a Y.., Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. BECK, 2018, 127 s.) je to dané tým, že otázka technického stavu má metaprávnu povahu, a teda na jej vyhodnotenie a posúdenie sa vyžaduje iná než právnická odbornosť. Zákon v záujme chrániť subjektívne práva fyzických osôb ustanovil výnimku, pri ktorých je zachovaná právomoc správneho súdnictva, a to, že technický stav veci predstavuje právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti. Správny súd k uvedenému uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov sa v určovacom konaní vôbec o subjektívnych právach žiadateľa nerozhoduje. Zároveň žalobca v žalobe ani nepreukazoval výnimku pre umožnenie súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia, teda, že v danom prípade technický stav veci predstavuje právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti. Uvedené súvisí s tvrdením ako bol žalobca ukrátený/ dotknutý na svojich subjektívnych právach, čo však zo žaloby nie je možné zistiť. Správny súd preto správnu žalobu odmietol aj podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. f) SSP ako neprípustnú.
34. Posudzovanie správnym súdom tvrdených procesných pochybení (ich povahy a intenzity) je významné len vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu. Ak
samotné rozhodnutie nepodlieha prieskumu, potom posudzovanie iba eventuálnych dôvodov tvrdení o nezákonnosti v procese je irelevantné. Inak povedané, aj pokiaľ by boli porušené príslušné procesné ustanovenia, nemožno na ne prihliadať, ak výsledkom takéhoto konania je rozhodnutie nepodliehajúce súdnemu prieskumu.
35. Nemožno však uprieť, že každé rozhodnutie, teda aj rozhodnutie výlučne závisiace od technického stavu veci musí byť vydané v rámci zákonného procesného postupu. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 SžoKS 142/2005 zo dňa 18.09.2007 vyplýva, že aj v takomto prípade správny súd môže preskúmavať zákonnosť rozhodnutia z hľadiska dodržania procesnoprávnych noriem. V danom prípade však žalobca namietal nesprávny postup žalovaného v určovacom konaní, keď nepostupoval v zmysle vlastného Organizačného a rokovacieho poriadku komisie pre prvostupňové konania č. C. a porušil článok 4 ods. 4, článok 12, ods. 23, ods. 24 a ods. 25, článok 3 ods. 2 a ods. 3. Organizačný poriadok, ako interný akt orgánu verejnej správy nemá povahu všeobecne záväznej právnej normy, teda nemôže sa jednať o porušenie zákonného postupu. Preto správny súd v zmysle judikatúry nerealizoval možnosť a ani nemohol (§ 134 ods. 1 a ods. 2 SSP) preskúmavať zákonnosť postupu v konaní z hľadiska dodržania procesnoprávnych noriem, ak to nebolo v žalobe ani tvrdené.
36. Pokiaľ žalovaný navrhoval odmietnuť žalobu z dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú, správny súd túto argumentáciu neakceptoval ako opodstatnenú a v zhode s názorom žalobcu podporeného aj stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zastáva názor, že ustanovenie § 9 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa vzťahuje aj na plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby. Iný výklad by bol v rozpore s účelom prijatého zákona.
37. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa výsledku konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm. a) SSP, nakoľko správna žaloba bola odmietnutá.
38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.