Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/170/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: F. M., bytom F. XXX, C. A., zastúpená: AK JUDr. Tomáš Plank, Nám. Slobody 10, Bratislava, proti žalovanému: H. M., bytom F. XXX, C. A., zastúpený: JUDr. Mária Gálová, advokát, Hviezdoslavova 510, Sládkovičovo, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 26C/506/2014-178 zo dňa 15. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom: I. Súd určuje, že masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí A/ nehnuteľnosť vedená správou katastra K. na LV č. XXX, katastrálne územie C. A., obec C. A., a to parcela č. 334/28 - zastavaná plocha, o výmere 396 m2, parcela č. 334/40 - orná pôda, o výmere 200 m2, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. 334/28, všetko v registri „C“ a B/ hnuteľné veci, a to automobil značky Renault Modus, EČV: GA-845DY, automobil značky Reanult Thalia, EČV: GA-268BC. II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť vedenú správou katastra K. na LV č.XXX, katastrálne územie C. A., obec C. A., a to parcela č. 334/28 - zastavaná plocha, o výmere 396 m2, parcela č. 334/40 - orná pôda, o výmere 200 m2, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. 334/28, všetko v registri „C“ a automobil značky Renault Modus, EČV: GA-845DY. III. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného automobil značky Reanult Thalia, EČV: GA-268BC. IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.500 eur, do troch dní. V. Súd žalobkyni priznáva 100 % náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku BSM rozvodom. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že masu BSM tvoria: A/ nehnuteľnosť vedená správou katastra K. na LV č.XXX, katastrálne územie C. A., obec C. A., a to parcela č. 334/28 - zastavaná plocha, o výmere 396 m2, parcela č. 334/40 - orná pôda, o výmere 200 m2, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. 334/28, všetko v registri „C“, v hodnote 119000 eur a B/ hnuteľné veci, a to automobil značky Renault Modus, EČV: GA-845DY v hodnote 500 eur, automobil značky Reanult Thalia, EČV: GA-268BC v hodnote 500 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporným ani to, že na účel kúpy nehnuteľnosti boli použité prostriedky vo výške 100.000 eur (kúpna zmluva z 28.09.2011), ktoré prostriedky pochádzali z daru rodičov žalobkyne a boli v plnej sume použité na kúpu nehnuteľnosti stranami sporu za trvania manželstva. Nebolo sporným, že v čase po realizácii kúpy nehnuteľnosti táto vyžadovala opravu, na čo boli použité prostriedky vo výške 16.500 eur, ktoré mali byť rovnako darom rodičov žalobkyne. V konaní nebolo sporným, že nehnuteľnosť užíva po rozvode manželstva žalovaný, pričom žalobkyňa nedisponuje vlastným bývaním a spolu s ňou žijú aj dve deti z manželstva strán sporu pochádzajúce, z ktorých jedno je maloleté. Sporným nebol spôsob vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do masy BSM.

3. Sporným sa javil spôsob vyporiadania BSM v súvislosti s nehnuteľnosťou vzhľadom na spochybnenie existencie výlučného vnosu žalobkyne do BSM celkovo vo výške 116.500 eur, nakoľko žalovaný namietal, že dar v sume 116.500 eur poskytnutý rodičmi žalobkyne na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti bol dar obom manželom, aj v prospech žalobkyne, aj v prospech žalovaného, každý z nich bol obdarovaným vo výške sumy 58.250 eur, tak by mal byť žalovaný v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne vyplatený za účelom vyrovnania sumou rovnajúcou sa polovici hodnoty nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku.

4. Pri vyporiadaní vychádzal zo zásad podľa ust. § 150 OZ. V konaní nebolo sporným, že rodičia žalobkyne tejto darovali sumu 116.500 eur počas manželstva a dar bol realizovaný prevodom z účtu rodičov (vedený na meno otca) žalobkyne ako darcov na účet žalovaného, išlo o prakticky spoločný účet strán sporu ako manželov, nakoľko tam boli okrem iného pripisované aj mzdy z pracovného pomeru ako žalobkyne, tak i žalovaného. Prostriedky prichádzajúce na uvedený účet za trvania manželstva strán sporu tak sú podľa ust. § 143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - strán sporu. Vzhľadom na absenciu písomnej darovacej zmluvy ohľadne sumy 116.500 eur (ktorá forma ani nie je podľa ust. 628 a nasl. pre darovaciu zmluvu na hnuteľné veci ani potrebná) súd pridržiavajúc sa rozhodnutia NS SR sp. zn. R 42/1972 skúmal úmysel darcov (rodičov žalobkyne vypovedajúcich ako svedkov v konaní), vo vzťahu k osobe obdarovaného. Z výpovedí svedkov tak mal za preukázané, že ich úmyslom bolo jednoznačne darovať sumu spolu 116.500 eur za trvania manželstva výlučne žalobkyni, ktorá mala byť ako jedinou obdarovanou. Súd prihliadol aj na okolnosti v čase darovania, pričom bolo preukázané, že vzťahy v manželstve strán sporu v tom čase už zďaleka neboli ideálne, nakoľko bol podaný prvý návrh na rozvod ich manželstva. Bolo preukázané, že darovacia zmluva uzatvorená ústnou formou v priebehu trvania manželstva strán sporu, ktorej predmetom bolo darovanie sumy spolu 116.500 eur v dvoch častiach: 100.000 eur a 16.500 eur, bola uzatvorená medzi rodičmi žalobkyne ako darcami a žalobkyňou ako obdarovanou, na základe čoho sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou sumy 116.500 eur. Celá suma 116.500 eur bola použitá na účel nadobudnutia (100.000 eur) a následne rekonštrukcie (16.500 eur) nehnuteľnosti v BSM. Argument žalovaného o tom, že nehnuteľnosť teda mala byť len vo vlastníctve žalobkyne, keď výlučne ona ju financovala, neobstojí, a to s poukazom na existenciu manželstva strán sporu ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a ust. § 143 OZ. Nehnuteľnosť bola správne zapísaná do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Vzhľadom na preukázanie výlučného vnosu žalobkyne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd uvedenú skutočnosť zohľadnil pri forme vyrovnania.

5. Nehnuteľnosť - preto súd I. inštancie prikázala v rámci vyporiadania BSM do výlučného vlastníctva žalobkyne, že bola nadobudnutá výlučne na základe vnosu žalobkyne (100.000 eur), na základe jej vnosu (16.500 eur) bola následne aj rekonštruovaná a v neposlednom rade je podstatnou skutočnosť, že žalobkyňa má v osobnej starostlivosti maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva strán sporu, pričom nemajú zabezpečené vlastné bývanie. Hodnota vecí patriacich do masy BSM predstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku v sume 119.000 eur, od ktorej sumy súd odrátal výšku výlučného preukázaného vnosu žalobkyne do BSM v sume 116.500 eur, ktorý rozdiel vo výške 2.500 eur mal súd podľa ust. § 150 delený dvoma mal byť z titulu vyrovnania vyplatený žalobkyňou žalovanému (teda 1.250 eur). Avšak žalobou bolo žiadané vyplatiť z titulu vyrovnania sumu 2.500 eur, ktorá výška prevyšuje zákonný vyporiadací podiel žalovaného, avšak súd viazaný žalobným návrhom mal za to, že minimálna výška vyporiadacieho podielu žalovaného je 1.250 eur, avšak vyšší vyporiadací podiel je vzhľadom na znenie žaloby prípustný, na základe čoho rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalobkyňa ako procesne plne úspešná strana sporu má právo na plnú mieru náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému.

7. Odvolanie žalovaného v časti výroku II., IV., a V., ktorým žiada, aby odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Odvolanie proti citovanému rozsudku žalovaný odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového po- riadku s tým, že : písm. d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f/ súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd I. inštancie vychádzal zo zásad podľa ust. § 150 OZ, pričom nehnuteľnosť patriacu do masy BSM vyporiadal prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne s prihliadnutím na výlučný vnos žalobkyne v sume 116.500.- eur, nadobudnutý darom od svojich rodičov. Súd pri svojom rozhodovaní neakceptoval námietku žalovaného, že suma výlučného vnosu žalobkyne nie je správna, vzhľadom k tomu, že prostriedky použité na kúpu rodinného domu neboli darované výlučne žalobkyni. Žalovaný a žalobkyňa bývali do r. 2011, t.j. do kúpy rodinného domu v G. v byte, ktorý im zakúpili rodičia žalobkyne ešte v r.1997 za kúpnu cenu 400 000.- Sk. Byt si zrenovovali, použili vlastné príjmy a pôžičku 80 000.- Sk a svojpomoc žalovaného, ktorý je vcelku zručným remeselníkom. Otec žalobkyne sa ako spoločník a konateľ spoločnosti C.-G., spol. s.r.o. už od r. 1995 zaoberal realitami, a v tejto spoločnosti určitú dobu zamestnával aj dcéru. V roku 2011 sa rozhodol byt v G. odpredať, s tým že zabezpečí dcére a zaťovi rodinný dom. Byt bol odpredaný za sumu 50.000.- eur. Následne bol zakúpený rodinný dom s. č. XXX za kúpnu cenu 100 tis. eur, v C. A.. Túto sumu previedol na účet žalovaného vo D., a.s. otec žalobkyne. V čase prevodu sa vyjadril, že ide o „S. M.". Z uvedeného dôvodu bola kúpna zmluva uzatvorená aj so žalovaným, čo jednoznačne potvrdzuje úmysel darcu, že chcel nehnuteľnosť darovať obom. Ak by to bol dar výlučne len pre žalobkyňu, (s prihliadnutím na skúsenosti s realitami tak otca, ako aj žalobkyne) nič by jej nebránilo uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde by vystupovala len sama a nehnuteľnosť by nadobudla do výlučného vlastníctva. Skutočnosť, že dar bol poskytnutý výlučne žalobkyni nebola preukázaná ani písomnou darovacou zmluvou (aj keď sa táto forma v zmysle § 628 a nasl. nevyžaduje), čo by si situácia vyžadovala vzhľadom na dodatočné tvrdenie svedkov, že „z opatrnosti bol dar poskytnutý len dcére". Absenciu listinných dôkazov o výlučnom vnose žalobkyne a pre zistenie skutočného úmyslu darcov nahradil súd výsluchom svedkov rodičov žalobkyne. Absencia listinných dôkazov s ohľadom na tvrdenie svedka - otca žalobkyne pri výsluchu, že si nepamätá ako bol poskytnutý dar 100.000.- eur, nakoľko to riešili jeho právnici, je zarážajúca a vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti výpovede. Výpovede svedkov boli vzhľadom na okolnosti - rozvod a celkový rozpad rodiny, (žalobkyňa opustila domácnosť z maloletou dcérou, syn zostal v starostlivosti otca) jednoznačne v prospech žalobkyne. Z dôvodu rodinného a príbuzenského vzťahu považuje žalovaný ich tvrdenia, vzhľadom na nedoloženie relevantných dôkazných prostriedkov za nedôkazné. Súd I. inštancie týmto dôkazným prostriedkom považuje za jednoznačne preukázaný úmysel darovať obnos 116.500.- eur výlučne žalobkyne. Takto vyhodnotený dôkaz sa stal relevantnejší ako ostatné dôkazy, napr. výsluch účastníkov. V odôvodnení rozsudku súd konštatuje, že prihliadal na okolnosti v čase darovania pričom bolo preukázané, že vzťahy v manželstve sporných strán neboli ideálne. Takéto konštatovanie súdu bez bližšieho vysvetlenia nepovažuje žalovaný za relevantné. Podľa názoru žalovaného v žiadnom manželstve nie sú vzťahy ideálne, a v ich prípade bol značne komplikovaný vzťah aj žalobkyňou a synom. Preto „S. mohol rovnako súd zhodnotiť aj ako snahu prispieť o zlepšenie rodinných vzťahov a udržanie manželstva. Žalovaný nesúhlasí so zarátaním výlučného vnosu žalobkyne, čo priamo súvisí aj s vyčíslením finančného vyrovnania a následného určenia úhrady trov konania a právneho zastúpenia. Žalovaný trvá na tom, že dar bol poskytnutý obom manželom, čím sa každý z manželov stal obdarovaným vo výške 58.250.- eur, na základe čoho by mal byť vyplatený v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne za účelom vyrovnania sumou rovnajúcou sa polovici nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku. Súd postupoval nesprávne pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je bral do úvahy aj skutočnosti, ktoré z dôkazov predložených účastníkmi konania a vykonanými súdom nevyplynuli a neprihliadal na dôkazy a tvrdenia žalovaného. Následne takto vyhodnotené výsledky dokazovania nesprávne právne posúdil. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutým Rozsudok Okresného súdu K. č. k. 26C/506/2014 zo dňa 15.2.2018 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Vyjadrenie žalobcu. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Okresný súd vykonal navrhnuté potrebné dokazovanie a vyvodil z neho správny právny záver. Žalovaný neuvádza v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vyhodnotenie skutkového a právneho stavu, opakuje iba svoju doterajšiu procesnú obranu. Jediná odvolacia námietka žalovaného spočíva v tom, že žalovaný tvrdí, že suma 116.500 eur poskytnutá rodičmi žalobkyne na dom účastníkov bola darom pre oboch a nie iba pre žalobkyňu. Toto tvrdenie nedoložil žalovaný žiadnym dôkazom. Žalovaný nespochybnil, že rodičia žalobkyne poskytli 116.500 eur na kúpu a opravu domu. Žalobkyňa naopak preukázala aj platbu tejto sumy od rodičov a rodičia vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili tejto dar výlučne pre dcéru. Iná odvolacia námietka v odvolaní nie je a preto by sa mala posúdiť v odvolacom konaní iba táto. Dokazovanie nepripúšťa iný výklad ako urobil okresný súd v súlade s právom i morálkou. Ustanovenie § 150 prikazuje súdu zohľadniť finančné prostriedky jedného z manželov do majetku v BSM. Vnesenie prostriedkov v sume 116.500 eur do masy BSM zo strany rodičov žalobkyne na kúpu a opravu domu bolo nesporné. Dar týchto prostriedkov výlučne žalobkyni bolo dôkazne preukázané. Preto okresný súd správne ustálil, že žalobkyňa vniesla darované prostriedky 116.500 eur na kúpu a opravu domu v BSM a tieto v jej prospech zohľadnil v zmysle zákona.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny

10. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

11. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 154 ods. 1 OSP). Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady: a) Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. c) Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby - ak je ich hodnota vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Nie je vylúčený ani taký spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že spoločná vec sa prikáže do podielového spoluvlastníctva obidvom bývalým manželom. Hľadiská uvedené v ustanovení § 150 neplatia pre vyporiadanie uplynutím doby uvedenej v § 149 ods. 4.

12. Ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 407 (teraz § 628 - pozn. autora), predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostačuje pritom len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo jedného z manželov, ale je potrebné vždy vychádzať z úmyslu darcu. Rozhodujúca je aj doba darovania, či totiž k nemu došlo pred uzavretím manželstva alebo po uzavretí manželstva. Pokiaľ došlo k darovaniu pred uzavretím manželstva v prospech len jedného zo snúbencov, potom ide o jeho výlučné vlastníctvo. Ak však išlo o dar obidvoch snúbencom, potom mohlo vzniknúť len podielové spoluvlastníctvo. Týka sa to najčastejšie svadobných darov. Ohľadom darov obidvom manželov za trvania manželstva možno z kogentného ustanovenia § 143 vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom obidvom manželov sa nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového spoluvlastníctva. Výnimka ustanovenia § 143 o veciach darovaných alebo zdedených platí nielen pri nadobudnutí veci jedným z manželov, ale aj pri nadobudnutí veci obidvomi manželmi. Je nutné poukázať na nesprávnu prax niektorých súdov, ktoré pri posudzovaní skutočnosti, kto je obdarovaným, prihliadajú k tomu, či vec slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného z manželov. Toto hľadisko nemôže byť rozhodujúce, pretože ak je preukázané, že obdarovaný bol jeden z manželov, stal sa výlučným vlastníkom veci bez ohľadu na to, či ide o vec určenú svojim charakterom na užívanie celou rodinou. Nie je pochybností o tom, že darom a tým aj osobným majetkom jedného z manželov môže byť aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku. Rozdielne názory sú však v otázke darovania medzi manželmi, ak ide o vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určenú už pri nákupe na darovanie jednému z manželov. Darovanie medzi manželmi však nie je možné, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie kogentných ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z manželov má totiž vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého. Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú výraz len vo vzťahu k celej veci, a to či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo o vzťahy k tretím osobám, takže tu nie je podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom majetkovoprávnych konaní. Ak teda má každý z manželov vlastnícke právo k celej veci, obmedzené však rovnakým právom druhého manžela, potom nemôže jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou. Pokiaľ ide o predmety, ktoré sú najčastejšie predmetom „darovania" medzi manželmi, ide väčšinou o veci výlučne osobnej potreby jedného z manželov, a už preto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ide o veci, ktoré slúžia obidvom manželom alebo celej rodine a boli nadobudnuté za trvania manželstva, potom nie je žiadny dôvod, aby boli vylúčené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak ide o veci väčšej hodnoty, napríklad rodinný dom, potom nie je pochybností o tom, že by to bolo neprípustné modifikovanie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972)

13. V konaní nebolo sporným, že rodičia žalobkyne počas trvania jej manželstva so žalovaným darovali sumu 116.500 eur. Matka žalobkyne U. O. na pojednávaní uviedla, že poskytla dcére najprv sumu 100.000 eur na kúpu rodinného domu, a potom sumu 16.500 eur na účel jeho rekonštrukcie. Išlo o dar dcére, že suma 100.000 eur bola z jej BSM s manželom z účtu v U. H. vedeného na meno manžela, a išla na účet jej dcéry, pričom išlo v tom čase o spoločný účet dcéry a žalovaného, lebo obidvom tam chodili výplaty vedený vo D. a.s. A suma 16.500 eur bola získaná z predaja nehnuteľnosti v H., ktorá nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej brata, a z tohto výnosu išla suma 16.500 eur opäť na účet vyššie uvedený vo D. a.s. Svedkyňa ďalej uviedla, že už raz boli účastníci v rozvodovom konaní, a preto nechceli tento dar poskytnúť obidvom, ale len dcére. Otec žalobkyne N. O. vypovedal, že počas manželstva dcéry a zaťa dcére daroval 100.000 eur z účtu v U. H. a sumu 16.500 eur z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve dcéry a syna. Svedok uvádzal, že dom si účastníci kúpili a aj ho rekonštruovali a na tieto veci boli použité uvedené darované peniaze, a svedok vždy hovoril, že tie peniaze daroval dcére a chodil ich navštevovať takže aj o rekonštrukcii mal vedomosť. Celých 100.000 eur čo daroval dcére išlo z jeho účtu na spoločný účet strán sporu vedený vo D. bez darovacej listiny. Na otázku, prečo bol predmetný rodinný dom napísaný aj na žalobkyňu aj na žalovaného, keď teda svedok má skúsenosti v realitách, svedok udával, že toto on už nevie, ale trvá na tom, že tie peniaze daroval výlučne svojej dcére.

14. V konaní nebolo sporným, že v prípade účtu žalovaného, na ktorý boli peniaze vložené jednalo sa spoločný účet strán sporu, okrem iného tam boli poukazované aj mzdy z pracovného pomeru žalobkyne aj žalovaného. Prvoinštančný súd správne pridržiavajúc sa uvedeného rozhodnutia NS SR sp. zn. R 42/1972 skúmal úmysel darcov teda rodičov žalobkyne vo vzťahu k osobe obdarovaného. Tak mal uvedenými výpoveďami svedkov- rodičov žalobkyne preukázané, že ich úmyslom bolo jednoznačne darovať sumu spolu 116.500 eur výlučne žalobkyni i keď to bolo za trvania manželstva. Vyhodnotené boli aj okolnosti v čase darovania, vychádzajúc tiež zo svedeckých výpovedí, že pričom bolo preukázané, že už raz boli účastníci v rozvodovom konaní a preto nechceli tento dar poskytnúť obidvom ale len dcére. Súd tak mal za preukázanú ústnu darovaciu zmluvu za trvania manželstva strán sporu uzatvorená medzi rodičmi žalobkyne ako darcami a žalobkyňou ako obdarovanou, s predmetom darovania financií spolu 116.500 eur, po 100.000 eur a 16.500 eur. Na základe nej sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou darovaných 116.500 eur, keď táto suma bola použitá bola použitá na účel nadobudnutia (100.000 eur) a následne rekonštrukcie (16.500 eur) nehnuteľnosti v BSM. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by úmysel darcov teda rodičov žalobkyne bol darovať financie obom žalobkyni a žalovanému. Keďže sa darované financie vkladali do nehnuteľnosti nadobudnutej počas trvania manželstva účastníkov a s poukazom na ust. § 143 OZ, nehnuteľnosť bola správne zapísaná do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a nie ako argumentoval žalovaný, že keď teda išlo len o dar žalobkyne mala byť zapísaná nehnuteľnosť len na ňu, mala byť len vo vlastníctve žalobkyne. Tak žalobkyňa preukázala výlučný vnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo sa zohľadnilo pri finančnom vyporiadaní.

15. Nehnuteľnosť - vedenú správou katastra K. na LV č.XXX, katastrálne územie C. A., obec C. A., a to parcela č. 334/28 - zastavaná plocha, o výmere 396 m2, parcela č. 334/40 - orná pôda, o výmere 200 m2, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. 334/28, všetko v registri „C“ - prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Zobral do úvahy pri výpočte všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku v sume 119.000 eur, od ktorej sumy odrátal výšku vnosu žalobkyne do BSM v sume 116.500 eur, ktorý rozdiel vo výške 2.500 eur a podľa ust. § 150 vydelil dvoma a tak mal byť z titulu vyrovnania vyplatený žalobkyňou žalovanému (teda 1.250 eur). Avšak žalobou bolo žiadané vyplatiť z titulu vyrovnania sumu 2.500 eur, ktorá výška prevyšuje zákonný vyporiadací podiel žalovaného, súd viazaný žalobným návrhom mal za to, že minimálna výška vyporiadacieho podielu žalovaného je 1.250 eur, avšak vyšší vyporiadací podiel je vzhľadom na znenie žaloby prípustný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalobkyňa ako procesne plne úspešná strana sporu má právo na plnú mieru náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalovanému.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie vo výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

17. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná.

18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .