Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-165-2018.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/165/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Česká republika, Praha 4 - Michle, ul. Želetavská č. 1525/1, právne zastúpeného: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Červeňova č. 14, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. P. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 7.593,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 05.09.2018 č.k. 12Csp 43/2018-119 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.878,67 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.01.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 24.09.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8.400 eur. Úver bol použitý na účel úhrady poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 900 eur a zvyšných 7.500 eur bolo poskytnutých bez účelového určenia.
3. Právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, kde na strane žalobcu vystupuje dodávateľ a na strane žalovaného spotrebiteľ. Uvedený vzťah je preto potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
4. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
5. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.09.2015 neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru. V zmluve je síce uvedená suma celkových nákladov, čiže jednoduchým súčtom týchto celkových nákladov a poskytnutých peňažných prostriedkov by bolo možné zistiť celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ale je potrebné uviesť, že celková výška nákladov je evidentne nesprávna, pretože spotrebiteľ musí zaplatiť 173,96 eura v 61 mesačných splátkach, čiže celkovo sumu 10.611,56 eura. Po odpočítaní poskytnutého úveru vo výške 8.400 eur sú náklady na úver vo výške 2.211,56 eura. Suma nákladov uvedených v zmluve o úvere je 2.087,01 eura, čiže nižšia ako skutočná suma nákladov, čo je v neprospech spotrebiteľa, teda ako keby ani uvedená nebola. Za takejto situácie sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca bol preto oprávnený domáhať sa od žalovaného iba vrátenia poskytnutého úveru vo výške 7.500 eur, nakoľko zvyšná suma predstavovala poplatok za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver.
6. Keďže z poskytnutého úveru vo výške 7.500 eur žalovaný uhradil čiastku 1.621,33 eura, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.878,67 eura s príslušným úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom uvedený nedostatok spôsobil nesprávne právne posúdenie. V odôvodnení rozsudku sa poukázalo na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorého znenie účinné v čase uzatvorenia zmluvy upravovalo odlišnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. V súvislosti s posúdením poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov však už sa poukazuje na to, že v zmluve o úvere absentuje celková výška spotrebiteľského úveru. Odôvodnenie rozsudku je zmätočné, nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa dospelo k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
9. Podľa zmluvy o úvere, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, je 10.487,01 eura. Súd prvej inštancie k celkovej čiastke 10.661,56 eura dospel výpočtom, na základe ktorého znásobil počet všetkých mesačných splátok výškou mesačnej anuitnej splátky v sume 173,96 eura. Po odpočítaní poskytnutého úveru vo výške 8.400 eur dospel k záveru, že celkové náklady predstavujú výšku 2.211,56 eura a nie sumu 2.087,01 eura uvedenú v zmluve. Takýto spôsob výpočtu je v hrubom rozpore so zmluvou o úvere. Do výpočtu celkovej čiastky nie je možné započítavať 61 mesačných splátok v ich celkovej výške, nakoľko prvá splátka úveru predstavuje splátku úrokov úveru a nie anuitnú splátku v sume 173,96 eura.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
11. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav umožňujúci prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Na tomto konštatovaní nič nemení ani to, že prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy účinné nebolo a rozhodnutie oprel o iný dôvod spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, tak ako na to správne poukazuje žalobca vo svojom opravnom prostriedku. Týmto iným dôvodom bola nesprávne uvedená celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedené bolo zrejmé aj žalobcovi, ak tento v odvolaní spochybnil súdom realizovaný výpočet sumy 10.661,56 eura v porovnaní s ním uvádzanou čiastkou 10.487,01 eura v zmluve o úvere.
12. Suma 10.487,01 eura uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.09.2015 (č.l. 35 až 43 spisu) mala podľa žalobcu predstavovať celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom. Ide teda o náležitosť vyplývajúcu z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Suma 10.487,01 eura pozostáva zo sumy 10.437,60 eura predstavujúcej 60 anuitných splátok po 173,96 eura a zo sumy 49,41 eura tvoriacej poplatok za poskytnutie úveru. Je nepochybné, že žalobca do sumy 10.487,01 eura nezahrnul jednu splátku vo výške 173,96 eura týkajúcu sa úrokov. Aj takáto splátka úrokov je nákladom spotrebiteľa spojeným so spotrebiteľským úverom, a preto musí byť tiež zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Po zohľadnení splátky úrokov vo výške 173,96 eura, celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom, bola vo výške 10.660,97 eura. Súd prvej inštancie dospel k sume 10.611,56 eura, avšak uvedené bolo spôsobené tým, že do celkovej čiastky nezahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 49,41 eura. Uvedené pochybenie na správnosť rozhodnutia vplyv nemá.
13. Ak zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) hovorí o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je nepochybné, že musí ísť o správne uvedenie tejto čiastky. Ide totiž o jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S neuvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).