Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/118/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobkyne: G.. R. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX R., právne zastúpená: AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701 proti žalovanej: G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. XX E. N., G., U. XXXXX, Z., právne zastúpená: JUDr. Jana Švantnerová, advokátka, Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobkyňa j e podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom R., katastrálnym odborom ako byt č. X U. X. D. H. H. XX R. N. XXXX postaveného na parcele CKN č. XXXX/ X vo veľkosti 1 k celku a prináležiacich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2 vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 18.06.2010 voči pôvodne žalovaným 1. G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, R., 2./ G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, R. a 3./ Q. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, R. domáhala určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 20.02.2009 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom v L., Správa katastra R. na LV č. XXXX D. L..Ú.. R. ako R. Č.. X U. E. U. X. D. R.T. N. E. Č. XXXX/XX U. D. Z. H. R., postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X s podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/ XXXXXX, zapísaná Správou katastra R. D. Č.. H. XXX/XXXX, je neplatná a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.02.2009 uzavrel žalovaný v 1. rade ako predávajúci kúpnu zmluvu so žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom v L., Správa katastra R. na LV č. XXXX D. L..Ú.. R. ako byt č. X U. E. U. D. D.. Č.. XXXX/X s podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX. Vlastnícke právo k prevedenej nehnuteľnosti bolo na základe kúpnej zmluvy zavkladované do katastra nehnuteľností pod č. V XXX/XXXX. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že so žalovaným v 1. rade dňa 22.07.1989 uzavreli manželstvo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bardejov vo Q. XX, A. XXXX U. E. XXX D. D. Č. XXX. Vznikom manželstva nadobúdali manželia veci, práva a iné majetkové hodnoty do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Počas trvania manželstva žalovaný v 1. rade uzavrel dňa 24.06.2002 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol byt č. X U. E. U. X. D. R. N. XXXX/XX U. D. Z. H. R., D.. Č.. XXXX/X L..Ú.. R. zapísaný Katastrálnym úradom v L., Správa katastra R. na LV č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX. Manželstvo medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade zaniklo rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu

Bardejov sp. zn. 2C/64/2009 zo dňa 31.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2009. Podľa žalobkyne je nepochybné, že žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť počas trvania manželstva so žalobkyňou a to kúpnou zmluvou zo dňa 24.06.2002, pričom v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka patrí táto nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne žalovaný v 1. rade počas rozvodového konania v akejsi snahe znepríjemniť žalobkyni konanie ako aj ďalší život, previedol predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou do vlastníctva svojich rodičov - žalovaných v 2. a 3. rade a to bez súhlasu žalobkyne.

2. Pôvodne žalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 13.08.2010 uviedli, že keď žalovaný v 1. rade dňa 24.06.2002 uzatváral kúpnu zmluvu na byt č. X, ktorý je predmetom konania, bol účastníkom zmluvy len on sám, hoci manželstvo so žalobkyňou v tom čase trvalo. Žalobkyňa vôbec nič nenamietala, nežiadala byť účastníčkou zmluvy a túto kúpnu zmluvu od roku 2002 ani právne nenapadla, taktiež sa nedomáhala určenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Neurobila to preto, lebo si bola plne vedomá, že finančné prostriedky na zadováženie prvého bytu (ktorý mali žalovaný v 1. rade a žalobkyňa na sídlisku H.), aj druhého bytu - teda bytu č. X U. D. Z. H. R. v celom rozsahu poskytli žalovanému v 1. rade jeho rodičia - pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade. Byt na sídlisku H. kúpili pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade pre svojho syna - žalovaného v 1. rade, pretože tento sa ešte počas štúdia na vysokej škole oženil so žalobkyňou a nemali kde bývať, ako študenti nemali žiadne finančné prostriedky. Pretože pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade bývali na ul. D. XX a v ich susedstve sa uvoľnil byt, tento byt chceli kúpiť, aby ich syn býval pri nich a aby im mohol poskytnúť v budúcnosti pomoc. K finančným prostriedkom získaným za byt U. H., doplatili ďalšiu sumu, za ktorú sa kúpil byt č. X. Teda žalobkyňa veľmi dobre vedela, že tento byt plne finančne hradili pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade, preto sa ani nedomáhala toho, aby bola účastníčka zmluvy, keďže uznávala výlučné vlastníctvo žalovaného v 1. rade ako syna pôvodne žalovaných v 2. a 3. rade. Ak teda žalovaný v 1. rade ako výlučný vlastník byt previedol na svojich rodičov, bolo to na ich žiadosť, pretože finančné prostriedky poskytli jemu, ako svojmu synovi. Byt č. X nikdy nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov, pretože je pravdou, že tento nadobudol žalovaný v 1. rade za trvania manželstva, ale za finančné prostriedky, ktoré dostal od svojich rodičov. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa nikdy nenamietala, nemala výhrady voči výlučnému vlastníctvu žalovaného v 1. rade k predmetnému bytu, teda sama uznala jeho výlučné vlastníctvo.

3. V priebehu konania dňa 26.11.2012 zomrel pôvodne žalovaný v 2. rade MUDr. G. E., pričom súd postupom podľa § 107 Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle výsledku dedičského konania po pôvodne žalovanom v 2. rade vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4D/150/2012 pokračoval v konaní s jeho právnym nástupcom a to dedičkou G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, t.j. súčasnou žalovanou v 2. rade.

4. Písomným podaním súdu doručeným dňa 27.11.2017 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že žiadala určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom R., katastrálnym odborom ako byt č. X U. X. D. H. H. XX R. N. XXXX postaveného na parcele CKN č. XXXX/ X vo veľkosti 1 k celku a prináležiacich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely CKN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2 vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX. Tento návrh odôvodnila kvalifikovaným uplynutím času po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne aj zmenou procesnej úpravy. V podaní poukázala na skutočnosť, že pôvodne žalovaný v 2. rade G. E. zomrel dňa 26.11.2012, pričom dedičské konanie po poručiteľovi pôvodne žalovanom v 2. rade bolo vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4D/150/2012 a bolo ukončené uzatvorením dedičskej dohody - osvedčením o dedičstve zo dňa 05.06.2013, podľa ktorej celý byt č. X U. Z.. D. H. R. nadobudla dcéra MUDr. G. E., Mgr. G. E., teraz žalovaná v 2. rade. Poukázala na účelovosť dedičskej dohody, ktorá podľa nej obchádza zákon v otázke právnej nemožnosti plnenia a odporuje aj dobrým mravom. V podaní ďalej uviedla, že manželstvo so žalovaným v 1. rade uzavreli dňa 21.07.1989 a aby mali kde bývať, tak im svokrovci (pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade) ako svadobný dar zabezpečili ich prvý byt, na ul. M.. E. XX H. R., pričom išlo o družstevný byt a obom manželom vniklo právo spoločného užívania družstevného bytu manželmi, v dôsledku čoho sa obaja stali členmi bytového družstva. Členmi bytového družstva boli až do 30.09.2002, kedy bol byt prevodom členských práv a povinností prevedený novému členmi družstva, pričom zo Záznamu o odovzdaní resp. prevzatí finančnej čiastky zo dňa 07.10.2002 vyplýva, že nový člen družstva G. V. odovzdala v súvislosti s vysporiadaním družstevného bytu G.. E. finančnú čiastku vo výške 480.000,- Sk. Tento príjem podľa žalobkyne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko tento príjem sa považuje za inú majetkovú hodnotu. Aby však manželia mali kde bývať, tak si zabezpečili byt č. X U. Z.. D. XX (v podaní nesprávne uvedená adresa U.. M.. E. XX), pričom v zmysle

kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2002 uzatvorenej medzi K. Š. ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim bola cena bytu dohodnutá v sume 251.350,- Sk. Je teda evidentné, že príjem z predaja družstevného bytu bol 480.000,- Sk a výdavok na nový byt bol 251.350,- Sk, čím manželia predajom družstevného bytu a nadobudnutím nového bytu č. X získali kladný rozdiel vo výške 228.650,- Sk. Podľa žalobkyne je teda evidentné, že byt č. X na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2002 nadobudli obidvaja manželia spoločne, za spoločne peňažné prostriedky, byt bol následne aj prerábaný takisto zo spoločných prostriedkov manželov. Žalobkyňa poukázala aj na účelový prevod vlastníckeho práva k bytu č. X - právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2009 vkladovaná pod V XXX/XXXX medzi žalovanými ako blízkymi osobami. Je evidentné, že žalovaný v 1. rade ako bývalý manžel žalobkyne tento úkon urobil v úmysle mariť riadne vysporiadanie BSM, nakoľko bol v materiálnej evidencii katastra vedený ako výlučný vlastník bytu č. X. Následne v mesiaci máj 2009 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade rozvedené. Kúpna zmluva medzi blízkymi osobami bola teda uzatvorená v bezprostrednej dátumovej blízkosti pred rozvodom manželstva.

5. Z obsahu písomného podania, súdu doručeného dňa 05.01.2018, vyplýva, že žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na určení, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu odôvodnila tým, že určovacia žaloba je jediným nástrojom na to, aby sa jej stav právnej neistoty v súčasnej dobe napravil. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo vysporiadané zákonnou domnienkou stanovenou v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a to, že nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch manželov sú rovnaké. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem odvodzuje od tej skutočnosti, že keď vzájomné vzťahy medzi manželmi (R. E. K. G. E.) boli v poriadku, nepociťovala žalobkyňa pocit právnej neistoty. Žalovaný v 1. rade vybavoval všetky záležitosti súvisiace s bývaním z dôvodu, že jeho manželka (žalobkyňa) bola v tomto čase tehotná. Žalovaný v 1. rade tak získal osobným vybavovaním záležitostí s bývaním stav „výlučného právneho vlastníka“ a to v tom smere, že ako výlučný vlastník bol evidovaný v evidencii katastra nehnuteľností. Po tom, čo vzájomné vzťahy medzi manželmi ochladli sa G.. G. E. návrhom na rozvod domáhal rozvedenia tohto manželského zväzku. Návrh na rozvod sa dostal do dispozičnej sféry žalobkyne dňa 07.05.2009, pričom manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 17.08.2009. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.02.2010 domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - uzatvorenia kúpnej zmluvy predmetom ktorej bol byt č. X, v ktorom manželia trvalo spoločne bývali. Práve určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bol nevhodne zvoleným nástrojom ochrany práv žalobkyne, z dôvodu, že určením by bol vyvolaný ďalší spor, pretože zápis v evidencii katastra by aj po takomto určení patril G.. G. E..

6. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 23.01.2018, súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 27.11.2017 (odsek 4 odôvodnenia).

7. Uznesením zo dňa 03.04.2018 č.k. 5C/118/2010-160 súd z dôvodu späťvzatia žaloby podľa 144 C.s.p. konanie voči žalovanej v 3. rade zastavil (I. výrok) a medzi žalobkyňou a žalovanou v 3. rade nepriznal náhradu trov konania (II. výrok). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2018.

8. Rozsudkom zo dňa 03.05.2018 č.k. 5C/118/2010-164 súd žalobu žalobkyne zamietol (I. výrok) a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). Prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že predmetný byt kupoval výlučne pôvodne žalovaný 1. rade Mgr. G. E. za svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré mu formou pôžičky poskytli jeho rodičia, teda predmetný byt bol vo výlučnom vlastníctve pôvodne žalovaného v 1. rade, preto žalobkyňa sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, keďže nebola jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 13.09.2018 sp.zn. 1Co/50/2018, právoplatným dňa 08.10.2018, potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (I. výrok), priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % (II. výrok) a zrušil rozsudok vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, vrátane výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (III. výrok). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný byt kupoval výlučne pôvodne žalovaný v 1. rade Mgr. G. E. za svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré mu formou pôžičky poskytli jeho rodičia, teda predmetný byt bol vo výlučnom vlastníctve pôvodne žalovaného v 1. rade, preto žalobkyňa sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, keďže nebola jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou. Odvolací súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že pôvodne žalovaný v 1. rade predmetný byt č. X U. Z.. D. XX H. R. kúpil za finančné prostriedky, ktoré mu poskytli ako pôžičku jeho rodičia. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 8Cz 36/69 z 28.11.1969 (R 57/1970) v zmysle ktorého, ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa takto získané peniaze použili na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, keď zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne), a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má uhradiť zo spoločného majetku druhý manžel, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každému z nich patrí z bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň odvolací súd poukázal na správnu argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej odvolaní, že záver o tom, že predmetný byt nepatril do BSM žalobkyne a pôvodne žalovaného v 1. rade nie je v súlade ani s tzv. negatívnym vymedzením vecí patriacich do BSM (§ 143 Občianskeho zákonníka), pretože nejde o vec získanú dedičstvom, darom alebo slúžiacu osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Z uvedeného pre odvolací súd vyplýva, že predmetný byt č. X U. Z.. D. Č.. XX H. R., ktorý kúpil pôvodne žalovaný v 1. rade za trvania manželstva za finančné prostriedky získané zo zmluvy o pôžičke, patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a pôvodne žalovaného v 1. rade, preto záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemohla stať podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu, keďže nebola jeho bezpodielovou spoluvlastníčkou, je nesprávny. Záverom odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vychádzať z toho, že predmetný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a pôvodne žalovaného v 1. rade Mgr. G. E. a v závislosti od toho rozhodnúť o nárokoch žalobkyne uplatňovaných v tomto konaní. Zároveň podľa odvolacieho súdu nemožno mať pochybnosti ani o naliehavom právnom záujme žalobkyne na určení vlastníckeho práva, pretože ide o vec, ktorá sa týka aj zápisu príslušných práv do katastra nehnuteľností, čo bez súdneho rozhodnutia nie je možné.

9. Súd vo veci nariadil viaceré pojednávania.

10. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní konanom dňa 03.04.2018 tvrdila, že byt na H. bol predaný za cenu 480.000,- Sk, pričom žalovaný v 1. rade odovzdal celú sumu svojmu otcovi, pôvodne žalovanému v 2. rade, ktorý založil dve vkladné knižky pre svoje vnúčatá a na každú z nich vložil sumu 100.000,- Sk. Zostala mu teda suma 280.000,- Sk, ku ktorej otec žalovaného v 1. rade doložil ďalšie peniaze a poskytol ich žalovanému v 1. rade na kúpu bytu na D. Z.. Tento byt sa kupoval za cenu 550.000,- Sk, pričom do zmluvy bola daná iba cena 251.350,- Sk, pričom zvyšná časť kúpnej ceny sa riešila v rámci inej zmluvy. Uvedený postup bol z dôvodu daňových povinností. Na uvedené tvrdenie právnej zástupkyne žalovaný v 1. rade uviedol, že keď sa kupoval byt na D., byt na H. ešte nebol predaný, preto mu otec poskytol sumu 550.000,- Sk, resp. priamo vyplácal kúpnu cenu bytu na D.. Následne bol predaný byt na H., pričom celú sumu za byt vo výške 480.000,- Sk odovzdal otcovi, ktorý z tejto sumy založil vkladné knižky pre vnúčatá, takže otcovi zostala suma 280.000,- Sk. Právny zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 25.03.2019 uviedla, že v čase rozvodu manželstva žalobkyne a pôvodne žalovaného v 1. rade bol ako vlastník na liste vlastníctva zapísaný iba Mgr. G. E.. Žalobkyňa mohla podať do troch rokov od rozvodu manželstva návrh na vyporiadanie BSM a v predmetnom konaní by sa riešila otázka, či predmetný byt patril do BSM a následne po zohľadnení ostatného majetku ako aj finančných prostriedkov, ktoré mali byť použité na kúpu bytu, by súd rozhodol, ak by byt patril do BSM, v akom podiele by patril v rámci vyporiadania BSM. Keďže žalobkyňa návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva nepodala, má za to, že súd v tomto konaní bez účasti Mgr. G. E. nemôže rozhodnúť, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou bytu v podiele 1, ktorý patril do BSM.

11. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením listín a to kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2002, výpisov z listu vlastníctva, záznamu o odovzdaní resp. prevzatí finančnej čiastky, potvrdenia Okresného stavebného bytového družstva R., kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.2009, SIPO dokladov, príjmových pokladničných dokladov vystavených spoločnosťou BARDBYT, s.r.o., rozhodnutí o miestnom poplatku za komunálny odpad, končeného vyúčtovania za byt za rok 2015, fotokópie platobného príkazu, dotazníka člena OSBD, predpisu náhrad za užívanie bytu, listu OSBD vo veci prijatia za člena, rozhodnutia o pridelení družstevného bytu,

stanov OSBD, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, žiadosti o prijatie za člena a pridelení družstevného bytu, spisov Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2C/64/2009 a sp. zn. 4D/150/2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

12. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.07.2009 č.k. 2C/24/2009-41 bolo rozvedené manželstvo G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX a G.. R. E., A.. E., U.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 22.07.1989, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. H. Q. XX, A. XXXX, U. E. XXX, D. D. Č.E. XXX. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2009.

13. Z listu Okresného stavebného bytového družstva R., Z.. F. zo dňa 03.05.1990 adresovaného žalovanému v 1. rade vyplýva, že jeho prihlášku zo dňa 13.04.1990 o prijatie za člena prejednalo predstavenstvo družstva na svojom zasadnutí konanom dňa 02.05.1990. Predstavenstvo sa rozhodlo prihlášku prijať, čím žalovanému v 1. rade vzniklo členstvo v družstve od 02.05.1990 v zmysle stanov SBD, článok 11.

14. Z Rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 16.05.1990 vydaného Stavebným bytovým družstvom R., Z.. F.Y. adresovaného žalovanému v 1. rade vyplýva, že predstavenstvo družstva uznesením číslo 13/d/IV/90 zo dňa 02.05.1990 podľa čl. 64 ods. 3 písm. h) stanov SBD pridelil G. E., U.. XX.XX.XXXX ako členovi v R., U.. K.. I.. M.. E. byt číslo XX H. N. XXXX H. XX, D., pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva do osobného užívania podľa čl. 14 písm. d) stanov SBD. Členský podiel za pridelený byt činí 27.293,- Kčs, ktorú sumu je povinný uhradiť do 18.05.1990.

15. Zo Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.05.1990 spísanej medzi Okresným stavebným bytovým družstvom v R. a členom družstva G. E., U.. XX.XX.XXXX vyplýva, že družstvo ako vlastník domu č.p. XXXX, R. H. R.-X H. R., Z.. U.. K.. I.. M.. E. XX odovzdal dňa 15.05.1990 byt č. XX na prízemí podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 02.05.1990 do osobného užívania (podľa čl. 32) svojmu členovi G. E.. Spoločné užívacie právo manželov k bytu vzniklo za podmienok stanovených v čl. 45 stanov. Družstvo zobralo na vedomie, že osobný užívateľ žije v čase uzavretia tejto dohody v manželstve s R. E.Č., U.. XX.XX.XXXX a že s ňou trvale žije, čím uzavretím tejto dohody vzniklo spoločné užívacie právo týchto manželov.

16. Z potvrdenia Okresného stavebného družstva R., Ť. XXXX, XXX XX R. zo dňa 28.09.2009 vyplýva, že G. E., U.. XX.XX.XXXX a R. E., U.. XX.XX.XXXX bol dňa 15.05.1990 pridelený družstevný byt č. XX U. Z.. M.. E. XX H. R., ktorého spoločnými nájomcami boli do 30.09.2002. Od 01.10.2002 bol tento byt prevodom členských práv a povinností prevedený novému členovi družstva.

17. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.06.2002 medzi K. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX R. ako predávajúcou K. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. M.. E. XX, XXX XX R. ako kupujúcim vyplýva, že predmetom prevodu vlastníctva boli nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je predávajúca a to a/ byt č. X U. X. D. R. N. Č.. XX U. Z.. D. H. R., Č.. E.. XXXX, Q. U. M. Č.. XXXX D. L..Ú.. R., b/ spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/ XXXXXX a c/ spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 418 m2, čo činí z celkovej zastavanej plochy 15,55 m2. Zároveň v čl. III. predmetnej kúpnej zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá kúpna cena vo výške 251.350,- Sk, ktorú zaplatil kupujúci predávajúcej pri podpise predmetnej zmluvy.

18. Zo záznamu o odovzdaní, resp. prevzatí finančnej čiastky zo dňa 07.10.2002 vyplýva, že v uvedený deň odovzdala G.. V., R. E.. T. XXX/X, E. Č.. O.: E. XXX XXX v súvislosti s kúpou družstevného bytu G.. E., Z.. I.. M.. E. XX, R., Č.. O.: E. XXX XXX, finančnú čiastku 480.000,- Sk. Ďalej z predmetného záznamu vyplýva, že predávajúci finančnú čiastku prevzal v hotovosti s tým, že nebude mať voči kupujúcej ďalšie finančné nároky. Tento záznam bol podpísaný za prítomnosti kupujúcej G.. V., predávajúceho G.. E. a H.. T. Č.. O.: E. XXX XXX ako svedka. Zároveň sa na uvedenom zázname nachádzajú aj podpisy vyššie označených osôb.

19. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.02.2009 medzi G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXXX/XX, XXX XX R. ako predávajúcim a G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXXX/XX, XXX XX R. K. Q. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXXX/XX, XXX XX R. ako kupujúci vyplýva, že predmetom zmluvy bol

a/ prevod vlastníctva bytu č. X U. X. D. R. N. E. Č. XXXX U. Z. D. XXXX/XX H. R., b/ spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na ul. D. Č.. XXXX/XX H. R. spojeného s vlastníctvom bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a c/ spoluvlastnícky podiel na parcele číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2. Vyššie uvedené nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX a predávajúci nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou pod č. H. XXXX/XXXX. Zároveň v čl. VI. predmetnej kúpnej zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá kúpna cena vo výške 16.500 Eur, pričom predávajúci podpisom na tejto zmluve potvrdil prijatie celej kúpnej ceny v hotovosti od kupujúcich.

20. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 05.06.2013 sp. zn. 4D/150/2012 vyplýva, že dedičské konanie po poručiteľovi MUDr. G. E., U.. XX.XX.XXXX zomr. 26.11.2012 skončilo dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva. V zmysle tejto dohody byt č. X s príslušenstvom vo vchode č. XX, U. X. D., O. R. T., E. Č. XXXX U. D. V. Č.. XXXX/X, D. V. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, k.ú. R., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX-inách, vlastníctvo zapísané v LV č. XXXX pod R. XX v celku nadobudla G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX v celku.

21.1. Z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 14.09.2009 pre k.ú. Bardejov vyplýva, že G.. G. E. K. Q. E.O., A.. G., R. D. XXXX/XX, R. sú vlastníkmi bytu č. X U. E. U. X. D. R. N. E.. Č.. XXXX, H. Č.. XX U. D. Z. H. R., D.. Č.. XXXX/X L..Ú.. R. spolu s podielom na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX. Spoluvlastnícky podiel: 1/1. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva evidovaná pod č. H. XXX/XXXX. 21.2. Z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 29.1.2018 pre k.ú. R. vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. X U. X. D. R. N. E.. Č.. XXXX, H. Č.. XX U. D. Z. H. R., D.. Č.. XXXX/X L..Ú.. R. spolu s podielom na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX je G.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXXX/XX, R.. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve 4D 150/2012, Z 1511/2013.

22. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 22.07.2011 vyplýva, že počas štúdia na vysokej škole uzatvorila v roku 1989 so žalovaným v 1. rade manželstvo. V roku 1990 sa obaja manželia stali členmi družstva a nadobudli prvý byt za trvania manželstva (byt na H.), pričom finančné prostriedky na zloženie členského podielu v družstve poskytli rodičia žalovaného v 1. rade. V družstevnom byte nerobili žiadne úpravy, ani rekonštrukcie. V tomto byte bývali do roku 2002, keď odstúpili družstevný byt na H. a kúpili byt na ulici D. H. R., keďže odtiaľ mali bližšie na svoje pracoviská a zároveň išlo o byt v blízkosti svokrovcov. Uviedla, že za peniaze, ktoré získali za odstúpenie družstevného bytu na H., zakúpili byt na ulici D.. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na byt na ulici D. bola žalobkyňa vo vysokom štádiu tehotenstva, takže všetky záležitosti vybavoval manžel. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť, aká čiastka bola použitá na úhradu kúpnej ceny za byt na ulici D., či niečo dokladali zo spoločných prostriedkov, alebo kto prípadne iný dokladal ku kúpnej cene.

23. Z výsluchu žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 22.07.2011 vyplýva, že po uzavretí manželstva so žalobkyňou bývali striedavo u jedných a u druhých rodičov, čo im nevyhovovalo, preto sa rozhodli stať členmi bytového družstva a získať družstevný byt. Členský vklad do družstva zaplatil otec žalovaného v 1. rade, keďže žalovaný v 1. rade a žalobkyňa ako študenti na vysokej škole nemali peniaze na jeho zaplatenie. Pokiaľ ide o kúpu bytu na ul. D., tak aj pri jeho kúpe pomáhali jeho rodičia, keďže oni na jeho kúpu peniaze nemali. Uviedol, že najskôr sa kupoval byt na ulici D. a teda najskôr bola vyplatená kúpna cena pani Š., niekedy v mesiaci jún, júl a potom prebiehali rekonštrukčné práce na byte. Suma 480.000,- Sk za odstúpenie, resp. prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu bola vyplatená až neskôr, pričom celú uvedenú sumu odovzdal svojim rodičom, keďže títo mu dali peniaze na kúpu bytu na ul. D. plus peniaze na jeho rekonštrukciu a zariadenie.

24. Z výsluchu svedkyne A. E., matky žalobkyne, na pojednávaní dňa 23.02.2018 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade počas štúdia na vysokej škole uzavreli manželstvo a keďže nemali vlastný byt, bývali u nich. Otec žalovaného preto navrhol, že im ako svadobný dar zabezpečí byt, pričom išlo o byt na H., v ktorom bývali už počas štúdia na vysokej škole. Keďže sa žalobkyni a žalovanému v 1. rade naskytla príležitosť kúpiť byt na ul. D., predali prvý byt na H. a keďže žalobkyňa bola v tom čase na pôrodnici, všetky veci riešil žalovaný v 1. rade.

25. Z výsluchu svedkyne Q. E., matky žalovaných v 1. a 2. rade, na pojednávaní dňa 03.04.2018 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzavreli manželstvo počas štúdia na vysokej škole, pričom spočiatku bývali u rodičov žalobkyne a potom aj u nich. Preto sa s manželom rozhodli im zabezpečiť byt a keďže nemohli mať dva byty, byt na H. zabezpečili na synovo meno, pričom poskytli peniaze na kúpu tohto bytu, asi 29.000,- Kčs. Neskôr sa uvoľnil byt v bytovom dome na poschodí, kde s manželom bývali a keďže boli už vo vyššom veku a aby sa mal kto o nich postarať na starobu, rozhodli sa s manželom, že zakúpia tento byt, kam by sa žalovaný v 1. rade aj s rodinou presťahovali. Preto syn predal pôvodný byt na H. a to zhruba za 400.000,- Sk s tým, že oni mu doložili peniaze na kúpu nového bytu na ul. D., pričom mu poskytli okolo 500.000,- Sk až 520.000,- Sk. Dohoda so žalovaným v 1. rade bola taká, že peniaze požičané na kúpu bytu na ul. D. bude postupne splácať, ako sa bude dať. Keďže však pôžičku nesplácal, dohodli sa, že byt na ul. D. prepíše na nich, pričom žiadne peniaze mu nedali, keďže kúpu bytu spolufinancovala svedkyňa s manželom.

26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

28. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

29. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

30. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

31. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

32. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

33. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

35. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

36. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

37. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

39. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

40. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.02.2009 medzi pôvodne žalovaným v 1. rade Mgr. Michalom Skreptáčom ako predávajúcim a pôvodne žalovanými v 2. a 3. rade (manželia MUDr. Michal a Zuzana Skreptáčovi) ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol byt č. X U. X poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX/XX U. Z.. D.U. H. R. s podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX, zapísanej Správou katastra R. pod č. H. XXX/XXXX. Po zmene žaloby pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu vo veľkosti 1 k celku a prináležiacich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku.

42. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 03.05.2018 ako aj súd druhej inštancie v rozsudku zo dňa 13.09.2018, zhodne dospeli k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., keďže táto by bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako podielová spoluvlastníčka predmetného bytu, čím by došlo k zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym. Zároveň by sa určením práva odstránil stav právnej neistoty na strane žalobkyne.

43. Pokiaľ ide o žalobu vo veci samej, tak súd v pravom rade konštatuje, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je pri rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.09.2018 uviedol odvolací súd. Odvolací súd dospel na základe vykonaného dokazovania k právnemu záveru, že byt č. X U. Z.. D. XX H. R., ktorý počas manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.06.2002 kúpil Mgr. G. E. za finančné prostriedky, ktoré mu poskytli ako pôžičku jeho rodičia, patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a Mgr. G. E.. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. 8Cz 36/69 z 28.11.1969 (R 57/1970) v zmysle ktorého, ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa takto získané peniaze použili na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do bezpodielového spoluvlastníctva.

44. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výlučne manžel žalobkyne Mgr. G. E. počas manželstva ako predávajúci uzavrel a podpísal so svojimi rodičmi MUDr. G. K. Q. E. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu zo dňa 20.02.2009, ktorou previedol na kupujúcich vlastníctvo bytu č. X U. Z.. D. XX H. R.. Predmetná kúpna zmluva nebola podpísaná žalobkyňou, pričom ako vyplynulo z odseku 43 odôvodnenia, predmetný byt patril do BSM.

45. Ustanovenie § 145 ods. 1 upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb vzhľadom na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené ustanovenie zákona rozlišuje dispozíciu so spoločnými vecami

manželov na bežné dispozičné úkony, ktoré je oprávnený uskutočňovať každý z manželov a to s účinkami pre obidvoch manželov a ostatné veci, kde je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Zákon nevymedzuje pojem „bežná vec“, preto každý prípad treba posudzovať osobitne, a to v závislosti od konkrétnej veci, jej hodnoty, účelu, zamýšľanej dispozície s ňou. Ustálená súdna prax za bežné veci v zmysle § 145 považuje tie, ktoré slúžia na uspokojovanie každodenných potrieb rodiny, o ktorú ide, k jej životnej úrovni, danej zárobkovými a majetkovými možnosťami oboch manželov. Za bežné sa napr. považujú nákupy spotrebných predmetov, platenie nájomného, plnenie rôznych platobných povinností (inkaso). Za „ostatné“ veci treba považovať napr. kúpu, predaj nehnuteľnosti, uzavretie nájomnej zmluvy a pod.

46. Z dokazovania vyplynulo a zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné, že predaj bytu počas manželstva žalobkyne a Mgr. G. E. nie je možné požadovať za bežnú vec a jedná sa o ostatné veci v zmysle § 145 OZ, ktoré vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Relatívna neplatnosť takého právneho úkonu je uvedená v § 40a OZ, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Tejto neplatnosti sa dotknutý manžel musí dovolať vo všeobecnej premlčacej lehote, inak má tento právny úkon definitívne účinky platného právneho úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Oprávnený sa môže dovolať relatívnej neplatnosti vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§101 rôznymi kvalifikovanými prejavmi - napr. adresovanými účastníkom právneho vzťahu mimo súdneho konania alebo v civilnom súdnom konaní žalobou, prípadne na námietku ako súčasť procesnej obrany, kedy súd platnosť právneho úkonu posúdi ako prejudiciálnu otázku. V predmetnom konaní má súd za to, že žalobkyňa sa dovolala neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.02.2009 medzi pôvodne žalovaným v 1. rade Mgr. G. E. a MUDr. G. K. Q. E., podaním žaloby na tunajší súd dňa 18.06.2010, t.j. v premlčacej trojročnej dobe. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu nastal stav, ktorý bol pred tým, ako bol neplatný úkon urobený a účastníkom zmluvu vzniká nárok na vrátenie vzájomne poskytnutých plnení v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Teda byt č. X U. Z.. D. XX H. R. sa „vrátil“ do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a pôvodne žalovaného v 1. rade Mgr. G. E..

47. V zmysle vyššie uvedených záverov, že byt č. X U. Z.. D. XX H. R. patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (odsek 43. odôvodnenia) a dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa vrátil do ich bezpodielového spoluvlastníctva (odsek 46. odôvodnenia), MUDr. G. K. Q. E. neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu ku dňu úmrtia MUDr. G. E. dňa 26.11.2012. Z uvedeného plynie záver, že predmetný byt nemohol byt predmetom dedenia po MUDr. G. E. v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4D/150/2012. Dedičská dohoda o vyporiadaní dedičstva po neb. MUDr. G. E., ktorú uzatvorili jeho dedičia a je obsiahnutá v Osvedčení o dedičstve zo dňa 05.06.2013 sp.zn. 4D/150/2012, v zmysle ktorej predmetný byt nadobudla žalovaná je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, keďže predmetom dedenia bol majetok, t.j. byt, ktorého poručiteľ MUDr. G. E. nebol bezpodielovým spoluvlastníkom. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k bytu č. X U. Z.. D.Á. XX H. R. na žalovanú.

48. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo žalobkyne a jej manžela, pôvodne žalovaného v 1. rade Mgr. G. E., bolo právoplatne rozvedené dňa 17.08.2009 (odsek 12. odôvodnenia), čím zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Taktiež bolo preukázané, že v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa bývalí manželia na jeho vyporiadaní nedohodli postupom podľa § 149 ods. 2 OZ, a žiaden z nich pritom v rovnakej lehote nepodal návrh na súd na jeho vyporiadanie v zmysle § 149 ods. 3 OZ. Keďže v zákonom stanovenej lehote nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a ani žiaden z nich v stanovenej lehote nepodal návrh na súd na jeho vyporiadanie, má tunajší súd za to, že došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 OZ, t.j. zo zákona, pričom ohľadne nehnuteľných vecí platí, že sú v ich podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Teda po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva došlo dňom 17.08.2012 k jeho vyporiadaniu v zmysle vyššie uvedeného zo zákona a predmetný byt prešiel do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a Mgr. G. E., každému v 1 podiele.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobkyne v zmysle jej zmeny pripustenej uznesením zo dňa 23.01.2018 (odsek 6 odôvodnenia) vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku, keďže mal za preukázané, že žalobkyňa sa zákonným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov stala spoluvlastníčkou predmetného bytu v 1 podiele a uvedený právny stav na základe vykonaného dokazovania zotrval až do rozhodnutia súdu v predmetnej veci.

50. K procesnej obrane žalovanej prednesenej na pojednávaní dňa 25.03.2019 súd uvádza, že Mgr. G. E. nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto spore, k čomu dospel súd už v rozsudku zo dňa 03.05.2018, čo potvrdil aj odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 13.09.2018. Keďže žalobkyňa sa po zmene žaloby domáha určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu, žaloba musí smerovať len voči tej osobe, ktorá je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu, pričom touto osobou v súčasnosti je len žalovaná. Zároveň je potrebné uviesť, že súd v tomto konaní nevyporiadával bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a Mgr. G. E.. Ako už súd vyššie uviedol, k jeho vyporiadaniu došlo zo zákona postupom podľa § 194 ods. 4 a takto zo zákona sa žalobkyňa a Mgr. G. E. stali podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, každý v podiele 1. Súd teda vo svojom rozhodnutí konštitutívne neurčoval spoluvlastnícke podiely bývalých manželov k predmetnému bytu, iba deklaratórne určoval spoluvlastnícke podiely, ktoré obaja manželia získali zo zákona (§ 194 ods. 4 . Z uvedeného dôvodu Mgr. G. E.Č. nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, ak súd s ním nekonal ako stranou sporu, pri určovaní podielového spoluvlastníctva žalobkyne k predmetnému bytu.

51. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobkyňa mala plný úspech vo veci, preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).