Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Er-18-2013.pdf
PDF · 98.89 KB
Case nature
Subarea
13Er/18/2013
Uznesenie
Okresný súd Komárno exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený: AK HERCEG, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti povinnému: M. U., T.. XX.X.XXXX, H. H. Y. XX/XX, Y., o vymoženie zmenkovej sumy 1.907,92 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 6,36 eur a trov exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivanovi Šteinerovi trovy exekúcie vo výške 315,47 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD. dňa 28.12.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zmenkovej sumy 1907,92 eur s príslušenstvom, zmenkovej odmeny 6,36 eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/557/2012-16 zo dňa 26.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.10.2012. Súd vykonaním exekúcie poveril dňa 21.1.2013 súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera (EX 672/12).
2. Dňa 20.1.2016 doručil oprávnený súdu podanie označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. V doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že dopĺňa návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti uvedené v s poukazom § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) predložením rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného, resp. jeho právneho predchodcu s povinným spolu s dôkazmi osvedčujúcimi tvrdené skutočnosti. Podľa slov oprávneného - jeho právny predchodca uzatvoril s povinným úverovú zmluvu, ktorej fotokópiu pripojil k svojmu podaniu, a v zmysle ktorej predchodca oprávneného poskytol povinnému peňažné prostriedky, ktoré sa povinný za podmienok stanovených v úverovej zmluve zaviazal vrátiť a zaplatiť z nich úroky. Riadne splácanie úverovej zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, ktorá sa mohla vyplniť podľa priloženej dohody o zmenkovom práve vyplňovacom, ktorej fotokópiu oprávnený k svojmu podaniu tiež pripojil. Nakoľko povinný čerpaný úver riadne nesplácal, prišlo k vyplneniu blankozmenky v údajoch splatnosti a výšky zmenkovej sumy a táto bola po márnej výzve na plnenie u povinného uplatnená žalobou na Okresnom súde Bratislava V. Súdne rozhodnutie sp. zn. 1 Zm/557/2012 je exekučným titulom prebiehajúcej exekúcie. Nakoľko oprávnený vyslovil presvedčenie o zákonnosti vymáhaného nároku, čo podľa svojho názoru preukázal aj pripojenými dôkazmi, navrhol súdu, aby bezodkladne preskúmal dôvodnosť exekúcie a čo najrýchlejšie rozhodol o jej pokračovaní.
3. Okresný súd Komárno prípisom z 18.11.2021 požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn. 1Zm/557/2012, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 3.12.2021.
4. Podľa § 243h ods. 1 EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 243f ods. 1, ods. 4, 6 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
5. Zmluva o splátkovom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a aj v prípade tejto zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 53 a nasl. OZ. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a aplikoval ustanovenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona a ustanovenia § 53, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007.
6. Nakoľko exekučným titulom v tomto prípade je zmenkový platobný rozkaz, je nepochybné, že rozhodnutie, ktoré je podkladom prebiehajúcej exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu zmenkového súdu sp. zn. 1Zm/557/2012 vyplynulo, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a iba na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nemohlo byť v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.
7. Z obsahu predloženej zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 23.3.2005 vyplynulo, že jej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume 50.000,- Sk (1659,70 eur), ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.
8. Podľa článku II. odsek 3 uzavretej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach Zmluvy, pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
V súkromnom práve je právne významné rozlišovať medzi pohľadávkou a jej príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov, úrokov z omeškania, poplatku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007). Z uvedeného pohľadu je preto dané ustanovenie zmluvy v rozpore so zákonom a priemerný spotrebiteľ ani nedokáže
dôsledky uvedeného ustanovenia zmluvy vyhodnotiť, najmä v súvislosti s odôvodnenou obavou z uplatňovania úrokov z úrokov (tzv. anatocizmus). Uvedenú zmluvnú podmienku súd tiež posudzoval vo vzťahu k článku III. odsek 7 zmluvy, podľa ktorého dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Poplatky a úroky sa však splatnosťou majú stať „súčasťou“ istiny a ustanovenie článku II. odseku 3 zmluvy je preto prinajmenšom pre rozporuplnosť nejasné a preto aj neprijateľné.
Neprijateľné je i samotné znenie citovaného odseku 7 článku III zmluvy, podľa ktorého dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Právo veriteľa započítať platbu spotrebiteľa na svoje pohľadávky podľa vlastného stanoveného poradia, s tým, že započítanie platby na istinu je určené až v poslednom rade, a to aj v prípade, ak dlžník sám určí účel vykonanej platby, sleduje jedine veriteľov vlastný ekonomický záujem a je zmluvným ustanovením spôsobujúcim nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.
Ako neprijateľná zmluvná podmienka sa súdu javilo i to ustanovenie článku III odsek 7 zmluvy, podľa ktorého dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Napriek tomu, že nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. stanovuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania, veriteľ v zmluve ustanovuje povinnosť dlžníka platiť úrok z omeškania určený ním samotným. Uvedené dojednanie je preto v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007.
9. Podľa článku III. odsek 6 zmluvy splátky, ktoré dlžník uhradí pred určeným časom plnenia, nemajú vplyv na výpočet úrokov a veriteľ ich eviduje ako predplatok a v prospech účtu veriteľa sa zaúčtujú ku dňu splatnosti splátky. Dlžník súhlasí s použitím vykonaných platieb na úhradu skôr splatných súm a to v poradí od najskôr splatného záväzku.
Podľa názoru súdu predmetné ustanovenie zmluvy bráni spotrebiteľovi predčasne splatiť úver tak, aby sa úroky počítali len za obdobie do predčasného splatenia úveru. Uvedená zmluvná podmienka umožňuje veriteľovi evidovať predčasne zaplatenú splátku naďalej ako dlh a zaúčtovať ju až ku dňu splatnosti splátky. Ide preto o poškodzovanie spotrebiteľa, pretože správne sa mu má predčasným splatením úveru dlh znížiť, a to v súlade s § 6 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007.
10. Podľa článku III. odsek 9 zmluvy predčasné splatenie pohľadávky z úveru alebo mimoriadna splátka úveru na základe žiadosti dlžníka je možná len po predchádzajúcom súhlase veriteľa a splnení podmienok stanovených veriteľom.
Povinne vyžadovaný predchádzajúci súhlas veriteľa s predčasným splatením úveru však pri využití možnosti predčasne splatiť úver neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa a spôsobuje tak nepomer v právach a povinnostiach. Rovnako i vynútenie si splnenia podmienok stanovených veriteľom, ktorým veriteľ podmieňuje možnosť predčasného splatenia pohľadávky je neprimerané a neprijateľné. Takto by si mohol veriteľ podmieniť predčasné splatenie povinného zaplatením poplatku z predčasného splnenia úveru, čo by mohlo povinného od predčasného splatenia odradiť a radšej uhradiť veriteľovi dlh s dohodnutými úrokmi.
11. Podľa článku IV. odsek 2 zmluvy veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v Základných podmienkach zmluvy. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľa a zverejnením.
Jednostranná zmena podmienok zo strany veriteľa spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach. Možnosť jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu jasne dohodnutého v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 3 písm. i/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007.
12. Ako neprijateľné sa súdu javilo i dojednanie zmluvy v článku IV odsek 5, podľa ktorého mala byť ročná percentuálna miera nákladov vo výške 6,71% pri úrokovej sadzbe 11,60% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov je reálna matematická veličina, ktorá musí byť jednoznačne vyššia ako úrok z konkrétneho úveru, nakoľko v súlade s § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/> o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007,
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Konkrétna RPMN je preto hlavne ovplyvňovaná stanovenou výškou úroku úveru, a iné veličiny nemôžu spôsobiť zníženie RPMN pod výšku úroku úveru. Ak by veriteľ pristupoval k tomuto údaju s odbornou starostlivosťou, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola úroková sadzba (11,60%), keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššie ako je úroková sadzba. Uvedením výšky RPMN 6,71 % veriteľ porušil zákaz klamať spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o úrovni nákupných podmienok v súvislosti s poskytovaním úveru. Predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý bankou, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že banka bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou. Banka ako odborník musela vedieť, že údaj o výške RPMN uvedený v zmluve je nesprávny a v neprospech klienta skresľuje cenu úveru.
13. Podľa článku V. odsek 3 zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa článku V. odsek 2 zmluvy pre jej sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.
Podľa článku V. odsek 4 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Ustanovenie o voľbe Všeobecných obchodných podmienok banky a následne Obchodného zákonníka pre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže niet žiadneho ekonomického dôvodu, ktorý by spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť obsah zmluvných podmienok ovplyvniť, nútil k tomu, aby svoj vzťah s veriteľom podriadil v prvom rade ustanoveniam Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ustanoveniam Obchodného zákonníka, a až následne ostatným právnym predpisom upravujúcim spotrebiteľské právo. I favorizovanie Obchodného zákonníka pred právnymi predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis, zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa. Prejavuje sa to napr. v časti o neprimeraných požiadavkách na predčasné splatenie úveru, ale aj pri úrokoch z omeškania, ktoré podľa predpisov občianskeho práva sú pre spotrebiteľa priaznivejšie (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Skutočnosť, že pri úvere ide o tzv. ,,absolútny obchod“ pritom nijako nevylučuje predpisy na ochranu spotrebiteľa. Obchodný zákonník pritom prioritne upravuje vzťahy medzi podnikateľmi (§ 1 ods. 1 Obz). Definícia spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 zahŕňa aj úver. Obdobne aj ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predpokladá aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka.
14. Súd na záver dodáva, že v rámci doplnenia svojho návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený k predloženej zmluve o splátkovom úvere nepripojil Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré podľa článku V. odseku 3 zmluvy sú jej súčasťou, hoci i dikcia ustanovenia § 39 ods. 4 EP, ktorý sa v súlade s § 243f EP použije na už začaté konania, ukladá oprávnenému povinnosť pripojiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenia (napr. aj o zákonnosti vymáhaného nároku) osvedčujú. V súlade s § 39 ods. 4 EP skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať a preukázať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. Ak oprávnený takéto dôkazy nepredloží, súd nie je povinný ani oprávnený nečinnosť oprávneného nahrádzať. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Nakoľko oprávnený nepreukázal, že v danom konaní sú splnené podmienky pre pokračovanie v exekúcii, v súlade s § 243f EP platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. m/ EP exekúciu zastavil.
15. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekučného konania došlo jeho zavinením, keď doplnením návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017 nepreukázal, že v danom konaní sú splnené podmienky na pokračovanie v exekúcii. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 315,47 eur, ktorá suma pozostáva:
1/ z odmeny určenej paušálnou sumou za 25 úkonov exekučnej činnosti vo výške 83 eur podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ (5x), h/ (3x), i/ (9x), j/ (3x) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017, 2/ z náhrady hotových výdavkov vo výške 175,93 eur vzniknutých v priebehu celej exekúcie:
- titulom poštovného 55,65 eur za 45 zásielok doručovaných poštou,
- titulom nákladov na administratívny materiál vo výške 25,78 eur (použitý papier a toner 21,45 eur, obálky 3,50 eur, spisový obal 0,27 eur, predtlačené poštové šeky typu H2 0,02 eur, účtovné doklady 0,02 eur, euroobal 0,52 eur),
- titulom telekomunikačných výdavkov a webových služieb vo výške 6,64 eur (internet 0,87 eur, telefón 1,28 eur, webové služby 1,65 eur, počítačový program isse 2,84 eur)
- titulom nákladov na účtovné služby vo výške 3 eur,
- titulom poplatkov za elektronické lustrácie majetku povinného vo výške 3,55 eur,
- titulom technického zabezpečenia, energií, nájmu, kancelárskych priestorov a nákladov spojených s uložením spisu vo výške 81,31 eur (technika 13,48 eur, energie 26,97 eur, nájom 9,31 eur, kancelárske priestory 6,19 eur, náklady na uloženie spisu a jeho archiváciu 25,36 eur) v súlade s § 22 citovanej vyhlášky, 3/ z náhrady za stratu času vo výške 3,96 eur za 6 začatých polhodín pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť podľa § 23 citovanej vyhlášky a 4/ z náhrady 20% DPH vo výške 52,58 eur v súlade s § 196 veta druhá zákona č. 233/1995 Z.z. (EP).
16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú paušálnou sumou v sume prevyšujúcej 83 eur, keď úkony, za ktoré si exekútor účtoval odmenu vo zvyšnej časti, nemal súd z predloženého spisu sp. zn. EX 672/2012 preukázané. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 25 úkonov, ktoré vyplynuli z predloženého spisu, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu (gramatickým výkladom § 15 ods. 1 písm. b/-f/ citovanej vyhlášky mal súd za to, že exekútorovi patrí odmena za doručenie daných listín len raz), zisťovanie bydliska povinného prostredníctvom Mestského úradu v Komárne podaním zo dňa 26.3.2013 a 19.4.2016, prostredníctvom Registra obyvateľov SR podaním zo dňa 26.3.2013 a 2.9.2014, prostredníctvom Ústrednej evidencie väzňov ZVJS podaním zo dňa 2.9.2014, za zisťovanie platiteľa mzdy povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne podaním zo dňa 26.3.2013, 14.5.2013 a 5.2.2014, zisťovanie účtu povinného prostredníctvom doručenia príkazu na začatie exekúcie bankám podaním z 26.3.2013 okrem prípadu, kde exekútorovi bola priznaná odmena za doručenie tohto príkazu (súd mal za to, že citovaná vyhláška neumožňuje kumulovať odmeny za jeden vykonaný úkon), doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, a za zisťovanie majetku povinného prostredníctvom katastra nehnuteľností podaním z 26.3.2013, prostredníctvom Dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru podaním z 26.3.2013 a prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 12.9.2014. Súd na rozdiel od exekútora nepovažoval doručenie príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (exekučného príkazu) za úkon zisťovania majetku povinného, nakoľko daný exekučný príkaz sa doručuje bankám, kde už bol účet vedený v prospech povinného v danej banke zistený (napr. aj prostredníctvom príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke).
17. V súvislosti s priznanou náhradou hotových výdavkov súd okrem kontroly obsahu spisu podrobne preštudoval exekútorom predložené vyúčtovanie trov vrátane jeho odôvodnenia a mal za to, že exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov v priznanej sume, podrobne rozpísanej v bode 15. Tam, kde bolo možné vyfakturovať presné náklady (počet listov papiera, zakladačov, euroobalov, poštovné), si exekútor vyúčtoval sumu zodpovedajúcu konkrétnym nákladom vzniknutým v danom konaní, ktoré odrážali úkony súdneho exekútora zachytené v predloženom spise. V prípadoch, kde nebolo možné preukázať konkrétne náklady vzťahujúce sa len na dané konanie, súdny exekútor prehľadným výpočtom rozrátal sumu celkových nákladov konkrétneho hotového výdavku za dobu vedenia exekúcie na celkový počet exekúcií za danú dobu, a uplatnil si priemernú hodnotu konkrétneho nákladu pripadajúcu na dané konanie. Súdu sa preto uplatnené hotové výdavky javili primerané a účelne vynaložené.
18. V prípade náhrady za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky súd nepriznal súdnemu exekútorovi túto náhradu vo vyúčtovanej výške 23,10 eur za 35 polhodín za zanesenie každej listiny z realizovaných úkonov na poštu exekútorom. Nakoľko exekútor vyhotovil listiny určené na poštovú prepravu iba v dňoch
28.12.2012, 26.3.2013, 30.4.2013, 2.9.2014, 12.9.2014 a 19.4.2016, išlo o náhradu za 6 realizovaných ciest na poštu, ktoré nemohli trvať 35 polhodín, t.j. 17,5 hodiny. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal náhradu za stratu času za 6 začatých polhodín, t.j. 6x 0,66 eur = 3,96 eur. Berúc do úvahy skutočnosť, že cestu na poštu realizoval súdny exekútor účelne naraz spolu s listinami z iných exekučných konaní, považoval súd priznanú náhradu za stratu času za postačujúcu, aj keby cesta na poštu a späť vrátane vybavenia odoslania zásielok na pošte mala trvať dlhší čas.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.
Proti 2. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).