Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Cpr-4-2019.pdf
PDF · 70.03 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/80/2018
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: ROTOS - STK a. s., so sídlom Račianska 184/B, 831 54 Bratislava, IČO: 44 991 347, zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325 proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, zastúpený: JUDr. Ing. Monika Reháková, advokátka, so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 42 418 313 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.715,72 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 19.09.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.715,72 Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.715,72 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Spis bol postúpený Okresnému súdu Piešťany dňa 17.01.2019.
2. Podaním doručeným súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 13.03.2019 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalobca uzavrel so žalovaným Dohodu o urovnaní, prostredníctvom ktorej si strany vysporiadali všetky záväzky, vrátane náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Z predloženej Dohody o urovnaní zo dňa 11.03.2019 súd zistil, že z jej obsahu vyplývajú skutočnosti uvedené žalobcom v späťvzatí žaloby. Podľa článku II. Dohody sa žalobca zaviazal vziať predmetnú žalobu späť s tým, že si nebude uplatňovať náhradu trov konania (bod 3.) a žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby s tým, že si nebude uplatňovať náhradu trov konania (bod 4.).
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Vzhľadom na to, že žalobca svojím dispozitívnym úkonom vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný. Napriek tomu žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil v Dohode o urovnaní.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Keďže došlo k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. V danom prípade však podľa názoru súdu nemožno hovoriť o procesnom zavinení zastavenia konania, nakoľko strany sporu uzavreli dohodu o urovnaní. Súd konštatuje, že v danej veci nemožno pripísať procesné zavinenie na zastavení konania žiadnej zo strán, nakoľko strany sa dohodli mimosúdne. Súd rešpektoval vôľu sporových strán vyjadrenú v Dohode o urovnaní, v ktorej sa strany dohodli, že žiaden z nich si nebude uplatňovať náhradu trov tohto súdneho konania. Vychádzajúc z uvedeného súd výkladom a contrario § 256 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. a) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.