Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-166-2018.pdf
PDF · 88.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/166/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v Bratislave, v Mlynskej doline, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, na Dvořákovom nábreží č. 8A, proti žalovanému: F. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. V. Z.H., Z. R.. C. Č.. XXXX, o zaplatenie sumy 370,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 02.05.2018 č.k. 3C 53/2017 - 48 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 13,92 eura zastavil. Čo do zvyšku žalobu zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný neuhradil za obdobie od 01.06.2008 do 28.02.2015 úhradu podľa zákona č. 340/2012 Z.z. Žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 370,64 eura pozostáva z istiny vo výške 353,64 eura a pokuty vo výške 17 eur. Zaplatené poštové sadzby predstavovali sumu 1,45 eura. Pokiaľ ide o žalovaného, tento je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok na oslobodenie od platenia úhrady žalovaný oznámil a preukázal žalobcovi dňa 13.11.2014. Od platenia úhrad bol oslobodený od 01.12.2014, teda od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oznámil a preukázal vznik nároku. Nedoplatok na úhradách za služby verejnosti bol znížený o sumu 13,92 eura za obdobie od decembra 2014 do februára 2015. V dôsledku uvedeného žalobca svoju žalobu vzal čiastočne späť, a to konkrétne v časti uplatňovanej dlžnej istiny vo výške 13,92 eura.
3. V priebehu konania žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku. Ako to vyplýva z ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak 3-ročnej ako aj 10-ročnej, v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V danom prípade žalobca sa o prípadnom bezdôvodnom obohatení dozvedel v deň neuhrádzania faktúr, ktoré obdobie trvalo od júna 2008 až do februára 2015. Posledná platba bola vyúčtovaná podľa prehľadu predpisov a platieb vo februári 2015. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr v marci 2015 a uplynula v marci 2017. Žaloba na súde bola podaná až dňa 20.09.2017, teda po jej uplynutí.
4. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie o zaplatenie sumy 13,92 eura zastavil a čo do zvyšku žalobu zamietol.
5. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol, že žalobcovi nebola priznaná časť uplatneného nároku, nakoľko malo ísť o čiastočne premlčanú pohľadávku z dôvodu aplikácie ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka upravujúceho premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie odporuje ustanoveniu § 100 Občianskeho zákonníka, konkrétne druhej vete, podľa ktorej na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený na ustanoveniach zákona č. 340/2012 Z.z. nemožno klasifikovať ako spotrebiteľský vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko ide o zákonnú povinnosť žalovaného platiť koncesionárske poplatky a žalobca a žalovaný neuzatvorili žiadny formulárový typ zmluvy. Žalovaný neuzatvoril formulárový typ spotrebiteľskej zmluvy, ani nepristúpil k žiadnym obchodným či iným podmienkam žalobcu. Žalovaného povinnosť platiť koncesionárske poplatky, výška a splatnosť poplatku je určená priamo zákonom. Keďže zákon nie je spotrebiteľskou zmluvou, nemôže byť ani koncesionárska povinnosť povinnosťou zo zmluvy a teda nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z definície spotrebiteľského sporu podľa § 290 CSP vyplývajú dva rozhodujúce predpoklady na to, aby v konaní mohli byť uplatnené ustanovenia § 290 až 300 CSP. Musí ísť o spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom a musí ísť o spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Dodávateľom podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Niet pochýb o tom, že žalobca v tomto vzťahu nevystupuje ako dodávateľ, teda ako osoba, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 532/2010 Z.z. môže žalobca ako verejnoprávna inštitúcia podnikať iba za veľmi obmedzených podmienok. Podnikateľská činnosť musí súvisieť s hlavným predmetom činnosti žalobcu ako verejnoprávneho vysielateľa a zároveň nesmie ohroziť plnenie jej poslania. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 532/2010 Z.z. žalobca nemôže verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a) tohto predpisu používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6 zákona č. 532/2010 Z.z. V súlade s ustanoveniami § 101 a § 102 Občianskeho zákonníka, pod ktoré je potrebné subsumovať nárok žalobcu, nemožno žalovanú pohľadávku aj s ohľadom na termín podania žaloby považovať za premlčanú.
7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré, s výnimkou záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, upravujúceho premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, v plnom rozsahu odkazuje. Žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a preto pri posudzovaní premlčania sa malo vychádzať z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom existuje priama súvislosť, aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok predstavoval, ale tento poplatok súvisí výlučne s uzatvorenou zmluvou o dodávke elektrickej energie bez prípadnej súvislosti s preukázanou držbou televízneho či rozhlasového zariadenia. Samotný prístup k tejto službe je voľný a nepodlieha zaplateniu napr. ako v prípade zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných televíznych staníc, kedy až zakúpením príslušného zariadenia možno takéto televízne vysielanie sledovať.
10. Základným dôvodom na podporu tvrdenia o spotrebiteľskej povahe veci je skutočnosť, že i v prípade vysielacej služby ide o službu a ak ju žalovaný neprijal na obchodné účely, čo je evidentné, tak ide
čisto o spotrebu služby. Len okolnosť, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili postavenie konzumentov služby. Legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby je jednou z okolností majúcich potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktík žalobcu, či nie sú nekalé. Rovnako nie je možné konštatovať, aby žalobca sa za žiadnych okolností nemohol dopustiť nekalej obchodnej praktiky. Ak žalobca sa takej nekalej obchodnej praktiky dopustiť môže, občania ako konzumenti služby môžu právom očakávať, že v prípade nekalej obchodnej praktiky budú na žalobcu dopadať ochranné normy spotrebiteľského práva.
11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu o neexistencii zmluvy medzi ním a žalovaným ako predpokladu spotrebiteľsko-právnej ochrany, s touto nie je možné úplne sa stotožniť. Medzi stranami sporu predsa len určitá zmluva existuje a to zmluva o dodávke elektriny. Okrem toho nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa vyplýva z možných obchodných praktík, ku ktorým môže dôjsť i vo vzťahoch založených zákonom. Ak niet legislatívne upraveného okruhu do úvahy prichádzajúcich obchodných praktík, ktoré môžu byť nekalé, tak ani čiastočne podnikajúceho žalobcu ako poskytovateľa služby širokým vrstvám obyvateľstva, nemožno vylučovať z okruhu subjektov povinných dodržiavať zákaz používania nekalých obchodných praktík. Žalobca je dodávateľom služby a súčasne protistranou spotrebiteľov prijímajúcich verejnú službu bez ohľadu na to, či dôjde ku kolízii s normami na ochranu spotrebiteľa. Ani pri vzťahoch, pri ktorých niet pochybností o ich spotrebiteľskej povahe, napr. vzťahy úverové, či poistné, spotrebiteľský vzťah nevzniká až porušením práva, ale už jeho vznikom.
12. Žalobca sa nestáva dodávateľom spotrebiteľskej služby až momentom keď použije nekalú obchodnú praktiku v rozpore s legislatívou, ale už v čase, keď do vzťahu, z ktorého takáto praktika môže vzísť vstúpi a to bez ohľadu na formu vzniku vzťahu, teda vrátane jeho založenia zákonom. O to viac to platí, ak právny vzťah vzniknutý za účelom poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva má zmluvný základ v zmluve o dodávke elektriny so všetkými jej vedľajšími nahodilými zložkami a ďalšími súvisiacimi vzťahmi. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k žalobcovi ako verejnoprávnej inštitúcii. Pod režim spotrebiteľského práva Civilný sporový poriadok v ustanovení § 290 zaraďuje nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou.
13. Hoci vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevznikol priamo na základe zmluvy, nemožno prehliadať skutočnosť, že podmienkou jeho vzniku je uzatvorenie štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Ak takto vzniknutý vzťah má byť nejakým spôsobom právne posúdený, jeho posúdenie sa musí odvíjať od prvotnej zmluvy a to od zmluvy o dodávke elektriny, ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je.
14. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za cieľ zaistiť vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľov, pričom z jej pôsobnosti nie sú vylúčené ani subjekty verejného práva. Smernica totiž platí tiež pre obchody, podnikanie, alebo povolania verejného charakteru a zohľadňuje prípadné nekalé podmienky pri dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby.
15. V danom prípade žalobcom uplatnená pohľadávka mala pozostávať z neuhradených mesačných predpisov v období od 01.06.2008 do 28.02.2015. Vo vzťahu k predpisom za mesiace december 2014, január 2015 a február 2015 bola žaloba vzatá späť, nakoľko žalovaný bol od 01.12.2014 oslobodený od platenia úhrad. K podaniu žaloby došlo dňa 20.09.2017 v dôsledku čoho všetky predpisy splatné do 31.08.2014 sú premlčané. Ustanovenia § 7 ods. 2 a § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, resp. ustanovenia § 7 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z.z. účinného do 31.12.2012 jasne stanovujú, že úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, inak je v omeškaní. Aj keď podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. je vyberateľ úhrady povinný po zistení, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, platiteľa písomne vyzvať na zaplatenie tejto úhrady, táto výzva nemá vplyv na splatnosť úhrady a ani na plynutie premlčacej doby. V opačnom prípade by si veriteľ mohol jednostranne určovať začiatok plynutia premlčacej doby tým, kedy výzvu platiteľovi zašle, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Od žalobcu ako veriteľa je nutné požadovať, aby ako riadny hospodár spravoval aj včas uplatňoval svoje pohľadávky. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 02.05.2018 vzniesol námietku premlčania v dôsledku čoho nebolo možné žalobcovi priznať predpisy úhrad splatné od 01.06.2008 do 31.08.2014 v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Čo sa týka úhrad nepremlčaných, tieto sa týkali len obdobia mesiacov september a október 2014. Ani tieto dve predpísané úhrady nebolo možné žalobcovi priznať. K poslednej úhrade zo strany žalovaného došlo dňa 03.11.2014. Žalobca až po viac ako dvoch rokoch od tejto poslednej úhrady podaním zo dňa 12.12.2016, doručeným žalovanému dňa 19.12.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku.
16. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Vychádzajúc z tohto ustanovenia povinnosť vyberateľa úhrady písomne vyzvať platiteľa do 60 dní od zistenia jeho omeškania so zaplatením úhrady, je zákonným predpokladom pre následné uplatnenie nároku na súde. Aký iný význam by potom malo ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak by napriek neexistencii písomnej výzvy bolo umožnené vyberateľovi úhrady uplatniť svoje právo v súdnom konaní.
17. Ak zákon hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady, je na žalobcovi, aby preukázal, kedy túto skutočnosť zistil a teda či žalovaný bol v zákonom stanovenej lehote písomne vyzvaný na zaplatenie úhrady.
18. Vo vzťahu k úhradám požadovaným žalobcom je nemysliteľné a ani logicky nezdôvodniteľné, prečo ohľadne týchto úhrad bol žalovaný vyzvaný na ich zaplatenie až výzvou zo dňa 12.12.2016, najmä za situácie, ak posledná úhrada z jeho strany bola vykonaná dňa 03.11.2014 a od 01.12.2014 bol žalovaný od platenia úhrad oslobodený a teda od 01.12.2014 už ani žalovanému nemohol narastať dlh z titulu neplatenia predpísaných úhrad. Žalobcovi nič nebránilo zistiť nedoplatok podstatne skôr, už v decembri 2014 a následne po zaslaní písomnej výzvy žalovanému, včas si uplatniť svoje právo na úhradu na súde.
19. Ak žalobca nevyzval písomne žalovaného na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania so zaplatením úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého ak platiteľ nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa ods. 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 Eur. Nemôže ísť o akúkoľvek výzvu ale len o výzvu spĺňajúcu podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z.
20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).